Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/146/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., a.s. so sídlom V.,

IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. D., s.r.o., so sídlom v K., IČO: X.,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. D., proti povinnej B., bývajúcej V., o vymoženie

21,63 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 8. februára 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 8. februára

2012 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Kežmarok z 26. októbra 2011 č. k.

-22 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Kežmarok na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

sumy 21,63 € s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), pričom právo na vymáhanú sumu

preukazovala rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice s.r.o. z 8. marca 2010

sp. zn. . Súdny exekútor následne v zmysle

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Kežmarok o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Kežmarok uznesením z 26. októbra 2011 č. k. -22

exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca oprávnenej uzavrel s povinnou poistnú zmluvu

z 29. septembra 2008, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné podmienky. Mal za to, že ide

o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. . Povinná nemohla

všeobecné podmienky ovplyvniť, nakoľko boli vopred pripravené pre veľký počet

2

spotrebiteľov. V XV. časti zmluvných dojednaní všeobecných podmienok je upravená

rozhodcovská doložka tak, že všetky vzájomné spory medzi účastníkmi zmluvy sa rozhodnú

v konaní pred rozhodcovským súdom. Táto doložka preto v zmysle § 53 ods. 4 písm.

r) bráni tomu, aby na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok

mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,

mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť a tým mu bola znemožnená voľba

rozhodnutia sporu štátnym súdom. Rozhodcovský súd preto svoju právomoc odvodzoval

z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona

č. ). Nakoľko sa neprijateľná doložka prieči dobrým mravom a výkon práv

a povinností z takejto doložky sa prieči dobrým mravom, súd konanie podľa § 45 ods. 1 a 2

zastavil. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove (na odvolanie oprávnenej) uznesením z 8. februára 2012 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( a ); účastníkom

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa správne

posúdil rozpor exekučného titulu so zákonom v súlade s a

ods. 2 Exekučného poriadku. Namietané prekročenie právomoci exekučného súdu nebolo

opodstatnené, oprávnenosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul vyplýva z vyššie

uvedeného ustanovenia s poukazom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky a najvyššieho súdu Slovenskej republiky (, ,

, ). V súvislosti s odvolacími námietkami oprávnenej odvolací

súd doplnil dôvody konštatovaním, že je nepochybné, že právny predchodca oprávnenej

s povinnou uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, pričom ide o štandardnú formulárovú zmluvu.

Podmienku uvedenú v jej všeobecných poistných podmienkach, že spory s dodávateľom

môže spotrebiteľ riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, nemožno považovať

za individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku, preto je neplatná (§ 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka ) a vnútroštátne súdy sú povinné prihliadať na neplatnosť, aj keď si ju spotrebiteľ

neuplatnil (podľa rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora EU vo veciach C- 106/89, C- 334/92,

C- 91/92, C- 240/98. K námietke, že súd mal vo veci vykonávať dokazovanie a nariadiť

pojednávanie odvolací súd uviedol, že oprávnenej nebola v konaní odňatá možnosť konať

pred súdom, pretože nejde o prípad obligatórneho nariadenia pojednávania a súd môže

rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov, pričom nebola žiadna pochybnosť o správnosti

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorá navrhla

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec

vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prípustnosť dovolania

odôvodnila ustanovením a a , Podľa

názoru oprávnenej Exekučný poriadok, ani iný právny predpis vnútroštátneho práva, či práva

EÚ, neumožňuje exekučnému súdu skúmať prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej

doložky. Takáto právomoc exekučných súdov nevyplýva ani zo smernice 93/13/EHS

ani z judikatúry Európskeho súdneho dvora. Uviedla, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/

umožňuje exekučnému súdu vecne preskúmať správnosť výroku

rozhodnutia iba pre rozpor plnenia priznaného výrokom rozhodcovského rozsudku

so zákonom, dobrými mravmi alebo z hľadiska, či plnenie nie je objektívne nemožné.

V takýchto prípadoch prichádza do úvahy zastavenie exekučného konania. Mala za to,

že skúmanie (ne)platnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky v exekučnom konaní, nemá

žiadnu oporu v relevantných právnych predpisoch. Okrem toho namietala, že súdy jej odňali

možnosť pred súdom konať ( ). Podľa názoru oprávnenej tým, že súd

prvého stupňa zastavil exekučné konanie, pričom odvolací súd toto uznesenie potvrdil,

bez toho, aby pre vydanie takýchto uznesení boli splnené podmienky, došlo k porušeniu čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, lebo takýmito rozhodnutiami sa jej v exekučnom konaní odoprelo právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia. Ide tak o vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti

oprávnenej konať pred súdom. Taktiež namietala, že i keď sa v exekučnom konaní

vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len vykonali dokazovanie listinnými

dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili pojednávanie. Nenariadením pojednávania jej tak

odňali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež k tomu, prečo rozhodcovskú

doložku obsiahnutú v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve považuje

jednoznačne za individuálne dojednanú a teda platnú zmluvnú podmienku. Za dovolací dôvod

podľa označila arbitrárnosť rozhodnutia (nepreskúmateľnosť).

Podľa názoru oprávnenej súdy dospeli k nesprávnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky a nesprávne právne posúdili ustanovenia Exekučného poriadku a dospeli

k nesprávnemu právnemu záveru, podľa ktorého sú oprávnené nevydať poverenie

na vykonanie exekúcie resp. zastaviť exekúciu z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená

advokátom v zmysle , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa (viď ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním oprávnenej je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje znaky uznesení uvedených v a , proti ktorým zákon

pripúšťa dovolanie. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na uvedené by dovolanie oprávnenej mohlo byť procesne prípustné

(i dôvodné), len ak by konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo postihnuté

niektorou zo závažných procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať,

či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242

ods. 1 Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

, ale zaoberal sa tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

taxatívne vymenovaných v (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(napr. R 117/1999, R 34/1995). Treba ale uviesť, že z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/

), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, ale ani samotné nesprávne právne posúdenie veci opierajúce sa o dovolací dôvod

v zmysle nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je však významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne aj došlo.

K systému dovolacích dôvodov treba dodať, že existencia procesnej vady konania

v zmysle , na ktorú poukazuje ustanovenie , zakladá

nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. V prípade tzv. inej procesnej vady

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) možno rozhodnutie

odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu prieskumu, len ak nejde o prípady, kedy zákon

prípustnosť dovolania výslovne vylučuje (v prípadoch uvedených v )

a súčasne ak je dovolanie procesne prípustné (v prípadoch uvedených v § 239 ods. 1 a ods. 2

).

6

V prejednávanom prípade procesná prípustnosť dovolania nie je založená v zmysle

a , preto dovolaciemu súdu nie je daná právna možnosť podrobiť

napadnuté rozhodnutie dovolaciemu prieskumu z hľadiska dôvodov uvedených v ustanovení

tak, ako to navrhuje dovolateľka.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a existencia týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka v dovolaní namieta, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov ( ).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy (viď bližšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu

je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať, ich právomoc konať

v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba, že podľa jej názoru v rozpore so zákonom

i smernicou 93/13/EHS preskúmavali právoplatné exekučné tituly a že bez zákonom

zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmali prijateľnosť, či neprijateľnosť

rozhodcovskej doložky. Dovolateľka tu teda namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového –

hľadiska (viď ) nejde zo strany oprávnenej o námietku existencie vady

v zmysle , ale o námietku inú (netýkajúcu sa právomoci súdov), ktorú

dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov

súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.

Oprávnená takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237

písm. a/ ) dostatočne nezohľadňuje povahu preskúmavanej veci a tiež to, že ňou

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov

vyplýva jednoznačne priamo zo zákona (viď napr. ustanovenia §§ 29, 38 ods. 3, 44 ods. 1

Exekučného poriadku).

Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnená námietka dovolateľky o existencii vady

konania v zmysle Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich

právomoci.

Odvolací súd však zistil, že v konaní došlo k procesnej vade konania uvedenej

v a to tým, že súdy nesprávne rozhodli o zastavení exekúcie a pritom

nerozhodli o žiadosti oprávnenej o udelenie poverenia súdnej exekútorke na vykonanie

exekúcie.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania odníme

možnosť konať pred ním a uplatňovať (realizovať) jeho procesné oprávnenia priznané

mu právnymi predpismi za účelom zabezpečenia účinnej ochrany práv a oprávnených

záujmov.

V danom prípade oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor

požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonu zodpovedajúcim

postupom exekučného súdu v danej procesnej situácii v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku bolo 1/ preskúmanie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, 2/ preskúmanie návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a 3/ rozhodnutie

o žiadosti súdneho exekútora vychádzajúc z výsledkov uskutočneného preskúmania.

Uvedené ustanovenie predpokladá, že ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo zamietne žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V danej veci ale exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie podľa § 45

ods. 1 a 2 zastavil; odvolací súd jeho postup považoval za správny

a odvolaním napadnuté uznesenie o zastavení exekučného konania potvrdil. Uvedeným

postupom súdov však bola podľa názoru dovolacieho súdu oprávnenej odňatá možnosť

realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého

sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávnenej a súdneho exekútora.

Zachovanie procesných práv priznaných účastníkom nemožno pominúť odvolaním

sa na zásadu hospodárnosti konania; jej interpretácia sa nesmie dostať do rozporu

so zákonom ustanoveným procesným postupom súdu, ktorý sa musí dodržať. Na podporu

prezentovaného názoru dovolací súd poukazuje, že Občianskoprávne kolégium Najvyššieho

súdu dňa 29. mája 2013 prijalo rozhodnutie na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v znení jeho právnej vety: “Zastavenie

exekučného konania podľa neprichádza do úvahy pred

rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie (§ 44

ods. 2 Exekučného poriadku).“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 27. novembra 2012 sp. zn. ).

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok

má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa súd

príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa

odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Citované ustanovenie (týkajúce sa prípadov

zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon

rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu

rozhodcovského rozsudku (v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu,

pozri znenie „proti ktorému bol nariadený výkon“). Z toho, že citované ustanovenie inak

9

nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa

Exekučného poriadku, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa toto

ustanovenie vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu

na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zo znenia ustanovenia možno vyvodiť, že sa týka

rovnakej procesnej situácie, odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov uvedených

v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastavuje výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva záver, že zastavenie exekučného konania podľa

neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného

súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku).

Zo spisu vyplýva, že v danom prípade súdy nižších stupňov neprípustne „preskočili“

postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a že exekučné konanie zastavili podľa § 45

ods. 1 a 2 v procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné

predpoklady pre takýto postup. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský

rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom (správnosť tohto záveru nebola

v dovolacom konaní posudzovaná), mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a nie konanie zastaviť

podľa a (obdobne sp. zn. ,

, ).

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa bola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/

, preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou konania postihnuté

ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého

stupňa ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

10

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júna 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová