Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 286/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s., K., zastúpenej advokátom

JUDr. J. D., B., pre namietané porušenie jej základného práva na inú právnu ochranu podľa

v spojení s a

Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. -19

z 29. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s., o d m i e t a pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2010

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) v spojení s a

uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k.

-19 z 29. apríla 2010 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

«Národná banka Slovenska dňa 7. 4. 2008 doručila sťažovateľovi poverenie

viceguvernéra NBS... č. ODO-3548/2008 zo dňa 14. 3. 2008 na výkon dohľadu nad

činnosťou P. R., a. s. (taký bol názov sťažovateľa do 31. decembra 2008). Na základe

uvedeného poverenia bol vykonaný dohľad nad činnosťou poisťovne R., kde boli

sprístupnené viaceré databázy poistných zmlúv...

Poverenie na výkon bankového dohľadu má povahu verejnej listiny, s ktorou sa

spájajú závažné právne účinky. Osobám uvedeným v poverení zakladá právomoc oboznámiť

sa so skutočnosťami dôležitými pre výkon dohľadu a súčasne ich zaväzuje k zákonom

určenej mlčanlivosti. Na základe tejto verejnej listiny osoby poverené výkonom dohľadu sú

oprávnené voči dohliadanému subjektu vyvíjať zákonom dovolenú činnosť, vykonávať

úkony, vznášať požiadavky, určovať lehoty na ich splnenie, ukladať povinnosti. Poverenie

na výkon dohľadu má konštitutívny účinok...

Podpis je jednou zo zákonom predpísaných náležitostí poverenia na výkon

bankového dohľadu.

Pri následnom porovnávaní jednotlivých podpisov viceguvernéra NBS... s podpisom

na poverení zo dňa 14. 3. 2008 sťažovateľ získal podozrenie, že ide o podpisy rôznych osôb

a podpis uvedený na doručenom poverení bol použitý ako keby bol pravý.

Sťažovateľ požiadal o vypracovanie znaleckého posudku PhDr. V. M... Sťažovateľ

oslovil znalkyňu z odboru kriminalistika pôsobiacu v Českej republike z dôvodu, že

vzhľadom na postavenie osoby, o ktorej podpis ide (viceguvernér NBS), spor vyvolával

ošemetnú situáciu pre znalcov zapísaných do zoznamu vedeného Ministerstvom

spravodlivosti SR podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

v znení neskorších predpisov...

V okolnostiach prípadu znalkyňa PhDr. V. M. vyhotovila znalecký posudok

č. 1717/2008 zo dňa 9. 6. 2008, ktorý mal náležitosti ustanovené čl. 4 ods. 1 Zmluvy

č. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala:

„Na základě vyhodnocení provedené komparace lze konstatovat, že zjištěné rozdíly

prokazují padělání, a to i přes částečně odlišnou stavbu porovnávaných podpisů a s tím

související sníženou srovnatelnost s delšími spornými podpisy.

Rozdílné znaky jsou četné a byly nalezený v různých hlediscích zkoumání. Jejich

hodnota dovoluje vyslovit negativní závěr ohledně pravosti v kategorické rovině. Všechny

sporné podpisy jsou tak hodnoceny jako padělky částečně napodobeného, částečně

smyšleného charakteru, protože jejich pisatel neusiloval o přesné napodobení běžného

podpisu oprávněné osoby.“

Sťažovateľ na základe znaleckého posudku okamžite (18. júna 2008) podal podnet

pre podozrenie z falšovania verejnej listiny a poškodzovania cudzích práv, ktorý adresoval

Krajskej prokuratúre v Bratislave.

Vec bola odstúpená Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave I, Úrad

justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície.

Uznesením povereného príslušníka oddelenia skráteného vyšetrovania S., sp. zn.

ORP-1963/1-OSV-B1-2008 zo dňa 17. júla 2008 bol sťažovateľov podnet odmietnutý.

Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 23. júla 2008.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu ORP-1963/1-OSV-B1-2008 odôvodnenú sťažnosť

dňa 24. júla 2008. Sťažnosť podanú v zákonnej lehote doplnil dňa 30. júla 2008.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením č. -7 zo dňa

15. septembra 2008 zrušil uznesenie povereného príslušníka Odboru skráteného

vyšetrovania Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava 1 Oddelenie S., sp. zn. ORP-1963/1-OSV-B1-2008 zo dňa 17. júla 2008.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I, Úrad justičnej a kriminálnej

polície, Odbor skráteného vyšetrovania, oddelenie skráteného vyšetrovania Bratislava S.

uznesením z 19. júna 2009 začalo trestné stíhanie pre prečin falšovania a pozmeňovania

verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa

, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ.»

Sťažovateľka poukazuje aj na to, že znalecký posudok vyhotovený českou znalkyňou

vyhodnotili príslušné orgány verejnej moci Slovenskej republiky iba ako listinný dôkaz bez

výsady prezumpcie správnosti. Preto 4. júna 2009 navrhla vykonať znalecké dokazovanie

Kriminalistickým a expertíznym Policajného zboru v Bratislave, resp. iným

znalcom v odbore písmoznalectva, čo však orgány polície a prokuratúry odmietli.

Následne „Policajt uznesením ČVS: ORP-1963/1-OSV-B1-2008 zo dňa 30. 6. 2009

doručeným sťažovateľovi 10. 7. 2009 zrušil začaté trestné stíhanie s odôvodnením, že

stíhaný skutok sa nestal a nieje trestným činom.

Sťažovateľ proti uzneseniu ČVS: ORP-1963/1-OSV-B1-2008 zo dňa 10. 7. 2009

podal sťažnosť dňa 13. 7. 2009.

Okresná prokuratúra Bratislava I uznesením -6 zo dňa 4. 8. 2009 zrušila

Uznesenie policajta ČVS: ORP-1963/1-OSV-B1-2008 z 30. 6. 2009.

Sťažovateľ listom zo 17. septembra 2009 adresovaným Okresnému riaditeľstvu

Policajného zboru v Bratislave I, oddelenie skráteného vyšetrovania, predložil žiadosť

o bezodkladné nariadenie znaleckého dokazovania za účelom ustálenia pravosti alebo

falošnosti verejných listín, ktoré boli zahraničným znaleckým posudkom označené ako

falošné.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I, Úrad justičnej a kriminálnej

polície, Odbor skráteného vyšetrovania, oddelenie skráteného vyšetrovania Bratislava S.

uznesením ČVS: ORP-1963/1-OSV-B1-2008 z 9. marca 2010 doručeným sťažovateľovi

18. marca 2010 zastavil konanie, lebo skutok nie je trestným činom.

Sťažovateľ dňa 21. marca 2010 podal sťažnosť proti uzneseniu ČVS: ORP-1963/1-

OSV-B1-2008 z 9. marca 2010 pre jeho nezákonnosť. Dôvody sťažnosti sťažovateľ doplnil

listom z 22. marca 2010.

Okresná prokuratúra Bratislava I uznesením -19 zo dňa 29. apríla 2010,

že sťažovateľovu sťažnosť zamieta, pretože nie je dôvodná. Uznesenie -19

zo dňa 29. apríla 2010 bolo sťažovateľovi doručené 25. mája 2010.“.

Proti uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. -19 z 29. apríla 2010, ktoré

bolo sťažovateľke doručené 25. mája 2010, nemožno podať sťažnosť.

V ďalšej časti sťažnosti sa sťažovateľka venuje princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu vyplývajúcej z , v nadväznosti na čo uviedla, že pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu požiadala o ochranu svojho práva okresnú prokuratúru,

a zároveň vyslovila názor, že jej platný právny poriadok nepriznáva iný prostriedok ochrany

ani nezakladá právomoc všeobecného súdnictva poskytnúť jej ochranu pred neefektívnou

činnosťou prokuratúry. Sťažovateľka taktiež tvrdí, že za efektívny prostriedok ochrany jej

práv „nemožno označiť opakovaný podnet podľa o prokuratúre“.

Zároveň prirovnáva opakovaný podnet podľa o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) k podaniu podnetu

adresovanému generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tvrdiac, že medzi týmito podnetmi nie je rozdiel

v právnom účinku a neexistuje iné klasifikačné kritérium, ktoré by umožnilo hodnotiť

opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre ako taký prostriedok, ktorý vyhovuje

požiadavkám ustanoveným v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V bode II sťažnosti sťažovateľka obšírne analyzuje právnu podstatu namietaného

porušenia svojho základného práva podľa dospejúc pritom k záveru, že

„postup uplatnený oboma subjektami trestného stíhania v okolnostiach prípadu mal povahu

svojvôle“.

Sťažovateľka je toho názoru, že namietané uznesenie okresnej prokuratúry porušuje

jej základné právo na inú právnu ochranu podľa v spojení s

a . K porušeniu jej označeného základného práva došlo podľa

sťažovateľky nedostatočnou aktivitou okresnej prokuratúry, svojvoľným postupom pri

objasňovaní ňou oznámenej trestnej činnosti a následným zamietnutím jej sťažnosti

smerujúcej proti uzneseniu povereného príslušníka Úradu justičnej a kriminálnej polície

odboru skráteného vyšetrovania, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I,

oddelenie S. č. k. ČVS: ORP-1963/1-OSV-B1-2008 z 9. marca 2010, (ďalej len „uznesenie

okresného riaditeľstva PZ“), ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vedené pre prečin

falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného

znaku a úradnej značky podľa . Oznamovateľkou tohto

trestného činu bola sťažovateľka.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze vyslovil

porušenie jej základného práva na inú právnu ochranu podľa v spojení

s a namietaným uznesením okresnej prokuratúry, toto

uznesenie zrušil, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ako

aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa

ustanovenia až vrátane okolností, ktoré by mohli byť

dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa domáhať sa práv uvedených v , , ,

až a až tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto

ustanovenia vykonávajú.

Predmetom sťažnosti podanej ústavnému súdu je nespokojnosť sťažovateľky

s rozhodnutím okresnej prokuratúry o jej sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu okresného

riaditeľstva PZ, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vedené za prečin falšovania

a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a

úradnej značky podľa z dôvodu, že skutok nie je trestným

činom. Okresná prokuratúra namietaným uznesením sťažnosť sťažovateľky proti

uvedenému uzneseniu zamietla.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických osôb a právnických osôb týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Namietané porušenie základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s a teda automaticky nezakladá aj právomoc

ústavného súdu na konanie o nich.

Vzhľadom na uvedené v konaní o sťažnosti podľa prislúcha

právomoc ústavnému súdu zaoberať namietaným porušením základného práva alebo

slobody sťažovateľa len za predpokladu, že právna úprava takémuto právu alebo slobode

neposkytuje účinnú ochranu využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

pred iným orgánom verejnej moci (m. m. ).

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v ().

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34

zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom

chránených záujmov (m. m. , , , ,

, , ). Podnet (opakovaný podnet) zakladá

povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob

vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Využitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda i podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom

(napr. ). Sťažovateľ uviedol, že podal sťažnosť proti uzneseniu okresného

riaditeľstva PZ, ktorú okresná prokuratúra namietaným uznesením ako nedôvodnú zamietla.

Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že jej platný právny poriadok nepriznáva iný prostriedok

ochrany pred svojvoľnou činnosťou prokuratúry, ako aj to, že za efektívny prostriedok

ochrany jej práv „nemožno označiť opakovaný podnet podľa

o prokuratúre“ prirovnávajúc ho podľa zákona k podaniu podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania podľa adresovanému generálnemu

prokurátorovi s tým, že medzi týmito podnetmi nie je rozdiel v právnom účinku a neexistuje

iné klasifikačné kritérium, ktoré by umožnilo hodnotiť opakovaný podnet podľa zákona

o prokuratúre ako taký prostriedok, ktorý vyhovuje požiadavkám ustanoveným v § 53 ods. 1

, považuje ústavný súd túto argumentáciu za nenáležitú. Tieto

názory totiž nerešpektujú všeobecne známu, jednoznačnú a v súčasnosti už stabilnú

judikatúru ústavného súdu a ani nezakladajú dôvod, aby ústavný súd prikročil v tomto

smere k zásadnému judikatórnemu odklonu.

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry, ako už bolo uvedené, považuje

podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34

zákona o prokuratúre za právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a to platí aj vo vzťahu k základnému právu,

porušenie ktorého sťažovateľka namieta touto sťažnosťou (pozri napr. ,

, atď.).

Súčasťou štandardnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že vynechanie

podnetu a opakovaného podnetu ako prostriedku nápravy uplatňovaného v rámci sústavy

orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní

pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry

vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať

opatrenia podľa zákona o prokuratúre (m. m. , ).

Ústavný súd pri posudzovaní prípustnosti sťažnosti, teda pri skúmaní, či

v konkrétnom prípade boli vyčerpané všetky opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov,

sa musí vysporiadať s tým, či príslušný právny prostriedok môže uplatniť sám sťažovateľ

a či s využitím takéhoto právneho prostriedku sú bezprostredne spojené určité konkrétne

právne dôsledky, ktoré sa môžu pozitívne prejaviť v právnej sfére sťažovateľa. V prípade

podnetu podľa § 31 a nasl., ako aj opakovaného podnetu podľa § 34 ods. 1 zákona

o prokuratúre možno na obe nastolené otázky odpovedať kladne.

Argumentáciu sťažovateľky, ktorá je zastúpená advokátom, preto relevantne

neodôvodňuje podľa názoru ústavného súdu nevyužitie všetkých právnych prostriedkov,

ktoré jej zákon na ochranu práv poskytuje. Sťažovateľka nie je oprávnená vyberať si orgán

verejnej moci, ktorý jej má poskytnúť ochranu označených porušení základných práv.

Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľka, ak sa domnieva, že okresná prokuratúra

namietaným uznesením porušila jej základné právo podľa , nevyužila

(hoci mohla, mala využiť) tie právne prostriedky, ktoré jej zákon účinne poskytuje na jeho

ochranu.

Okrem uvedeného ústavný súd v tejto veci odkazuje na svoju stabilizovanú

judikatúru, v rámci ktorej opakovane vyslovil, že právo fyzickej osoby alebo právnickej

osoby na začatie trestného konania na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi

základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého

zo základných práv alebo slobôd (m. m. , ).

Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom

obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie

a vedenie trestného stíhania proti niekomu [m. m. rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko (rozsudok pléna z 29. októbra 1991, sťažnosť

č. 1826/85, séria A, č. 212-A, ods. 29); v prípade Perezová v. Francúzsko (rozsudok Veľkej

komory z 12. februára 2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR 2004-I)].

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. augusta 2010