Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 254/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., P., zastúpenej advokátom

JUDr. J. S., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9. augusta 2007 v spojení s postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 5. októbra 2007, a tiež porušenia jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava I, Úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: ORP-680/OEK-B1-2008-MM a jeho uznesením z 13. augusta 2008 a postupom

Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a jej

uznesením z 18. septembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra

2008 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9. augusta

2007 (ďalej aj „namietané uznesenie okresného súdu“) v spojení s postupom Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 5. októbra 2007 (ďalej aj „namietané uznesenie krajského súdu“), a tiež

porušenia svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Úradu justičnej

a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: ORP-680/OEK-B1-2008-MM a jeho uznesením z 13. augusta 2008 (ďalej

aj „namietané uznesenie okresného riaditeľstva“) a postupom Okresnej prokuratúry

Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej uznesením z 18. septembra 2008 (ďalej aj „namietané uznesenie okresnej

prokuratúry“).

Zo sťažnosti a z pripojených príloh okrem iného vyplýva, že okresný súd

na základe návrhu sťažovateľky uznesením sp. zn. z 9. augusta 2007 potvrdil

„reštrukturalizačný plán dlžníka R., a. s., so sídlom... v znení schválenom veriteľským

výborom dlžníka dňa 28. 6. 2007 a prijatom schvaľovacou schôdzou zo dňa 23. 7. 2007“.

Ďalším výrokom označeného uznesenia okresný súd ukončil reštrukturalizáciu dlžníka

obchodnej spoločnosti R., a. s.

V odôvodnení namietaného uznesenia okresného súdu sa poukazuje najmä

na ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), „a to konkrétne

§ 133 ods. 1, § 151 ods. 1, § 153 ods. 1, § 154 ods. 1, § 119 ods. 1-3

a po oboznámení sa v nevyhnutnom rozsahu s doloženými listinami uviedol, že

nezistil podstatné porušenie zákonných ustanovení, upravujúcich náležitosti plánu,

postup pri príprave plánu, hlasovanie o pláne, alebo iných ustanovení týkajúcich sa

plánu, ktoré by mali nepriaznivý dopad na niektorého z účastníkov plánu. Negatívny

dopad rozhodnutia správcu, dlžníka, veriteľského výboru a v konečnom dôsledku

schvaľovacej schôdze o odpredaji časti podniku dlžníka záujemcovi Mesto R. na

spoločnosť T., s. r. o., sa jej nedotýka ako účastníka plánu (veriteľa prihlásenej a

nepopretej pohľadávky), ale len ako záujemcu o kúpu časti podniku dlžníka.

Rovnako tak nebola súdu preukázaná existencia podvodného konania, prípadne

poskytnutia osobitných výhod niektorému alebo niektorým účastníkom plánu, v

dôsledku čoho by došlo k prijatiu plánu. Vzhľadom na schválenie

reštrukturalizačného plánu schvaľovacou schôdzou dňa 23. 7. 2007 a vyššiu mieru

uspokojenia veriteľov ako pri predaji časti podniku dlžníka spoločnosti T., s. r. o.,

súd nezistil existenciu skutočností vymedzených v z. č. ,

preto v zmysle § 153 ods. 1 citovaného zákona rozhodol o potvrdení

reštrukturalizačného plánu dlžníka schváleného veriteľským výborom dlžníka dňa

28. 6. 2007 a schvaľovacou schôdzou dňa 23. 7. 2007 a zároveň o skončení

reštrukturalizácie. V poučení okresný súd uviedol, že proti tomuto uzneseniu

odvolanie nie je prípustné, podľa z. č. “.

Sťažovateľka doručila 17. septembra 2007 okresnému súdu podanie označené ako

„Návrh na preskúmanie postupu súdu vo veci spoločnosti R., a. s., so sídlom... k sp. zn.

4 “, v ktorom poukázala na to, že „hoci takýto postup

neobsahuje, obchodná spoločnosť T., s. r. o., bola toho názoru, že závažnosť zistení

porušenia zákona v priebehu a samotnom procese prípravy plánu reštrukturalizácie je

takého charakteru, ktorý si vyžaduje preskúmanie nadriadeným súdom...“.

Krajský súd posúdil uvedené podanie sťažovateľky ako odvolanie proti namietanému

uzneseniu okresného súdu a následne postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 písm. a) (ďalej len „OSP“) toto odvolanie odmietol

uznesením sp. zn. z 5. októbra 2007 podľa ,

pretože vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, že išlo o odvolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza, že podaním z 28. februára 2008 sa

obrátila na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky s podnetom na podanie

„mimoriadneho dovolania v súvislosti s reštrukturalizačným konaním vedeným

na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou: vo veci úpadcu: R.,

a. s. Sťažovateľ podrobne v podnete uviedol skutkový stav o priebehu

reštrukturalizačného konania, pričom konkretizoval a v časovom slede uviedol

postup účastníkov najmä z pohľadu nezákonného postupu Okresného súdu v Žiline

a Krajského súdu v Žiline v sťažovateľom namietanom nerovnakom postavení

účastníkov v reštrukturalizačnom konaní spôsobenom konajúcim správcom.

Generálny prokurátor podnet prijal a postúpil na ďalšie konanie Krajskej

prokuratúre v Žiline.

Listom zo dňa 07. 04. 2008 pod číslom 07-04-2008-LV doplnenom podaním

zo dňa 30. 04. 2008 a 05. 05. 2008 sme podali na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky podnet na podozrenie zo spáchania trestného činu v súvislosti

s reštrukturalizačným konaním vedeným na Okresnom súde Žilina pod spisovou

značkou: vo veci úpadcu: R., a. s. Sťažovateľ podrobne v podnete

uviedol skutkový stav o priebehu reštrukturalizačného konania, pričom

konkretizoval a v časovom slede uviedol postup účastníkov najmä z pohľadu

trestno-právnej zodpovednosti. Generálny prokurátor podnet prijal a postúpil na

ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Žiline.

Vo veci oznámenia na správcu konkurznej podstaty pre podozrenie z trestného

činu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa ,

resp. trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa

obdržal sťažovateľ upovedomenie Krajskej prokuratúry

Bratislava zo dňa 23. 05. 2008 o odovzdaní veci na vybavenie Krajskému

riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave.

Napokon vo veci konal porušovateľ v 1. rade, ktorý vo veci vydal uznesenie

číslo ČVS: ORP-680/OEK-BI-2008-MM zo dňa 13. 08. 2008. Týmto rozhodnutím

náš podnet odmietol ako nedôvodný.

S rozhodnutím porušovateľa v 1. rade sme nesúhlasili a podali sme proti

nemu riadny opravný prostriedok - sťažnosť. O opravnom prostriedku rozhodol

porušovateľ v 2. rade, ktorý uznesením číslo: -8 zo dňa 18. 09. 2008 náš

opravný prostriedok zamietol ako nedôvodný.“.

Sťažovateľka si uplatnila aj nárok na priznanie finančného zadosťučinenia v sume

jeden milión slovenských korún s tým, aby ústavný súd uložil zaplatiť túto sumu všetkým

ňou označeným porušovateľom jej práv „rukou spoločnou a nerozdielnou“. Pokiaľ ide

o odôvodnenie tohto nároku, sťažovateľka odkazuje na svoj list zaslaný Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky z 30. januára 2008, ktorý pripojila k svojej sťažnosti.

Sťažovateľka žiadala ústavný súd, aby takto rozhodol:

«základné právo sťažovateľa: T., s. r. o., na súdnu ochranu zakotvené v článku 46

ods. 1 „domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v iných

prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR“ bolo porušené v

reštrukturalizačnom konaní

- súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod spisovou značkou

,

- súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou

13 CoKR/10/2007,

základné právo sťažovateľa: T., s. r. o., na ochranu zakotvené v článku 46

ods. 1 „domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v

iných prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR“ bolo porušené,

- v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave 1,

Úradom justičnej a kriminálnej polície, odborom ekonomickej kriminality,

Sasinkova 23, Bratislava pod ČVS: ORP-680/OEK-B1-200S-MM,

- v trestnom konaní vedenom prokurátorom Okresnej prokuratúry

Bratislava 1 pod číslom konania ,

keď obaja porušovatelia svojimi rozhodnutiami uvedenými vyššie porušili Trestný

poriadok, a tým vo vzťahu k našej obchodnej spoločnosti aj základné právo

na právnu ochranu,

základné právo sťažovateľa: T., s. r. o., na ochranu zakotvene v článku 46

ods. 3 „každý má právo domáhať sa škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu“ (Okresný súd Žilina a Krajsky súd Žilina) keď obaja

porušovatelia svojimi rozhodnutiami vo vyššie uvedených konaniach porušili

základné právo sťažovateľa na nezávislé, nestranné a rovnoprávne postavenie

v reštrukturalizačnom konaní.

Vychádzajúc z uvedených skutočností navrhujeme, aby ústavný súd v zmysle

ust. , , v platnom a účinnom znení

rozhodol o tejto našej sťažnosti nálezom, ktorým určí:

1. uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Úradu justičnej

a kriminálnej polície, odboru ekonomickej kriminality, Bratislava I, Sasinkova 23,

ČVS: ORP-680/OEK-B1-2008-MM zo dňa 13. 08. 2008 sa zrušuje,

2. uznesenie vydané prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava číslo

konania -8 zo dňa 18. septembra 2008 sa zrušuje a vec sa vracia

Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave, Úradu justičnej a kriminálnej polície,

Bratislava I, Sasinkova 23, na nové konanie a rozhodnutie.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti je oddelený návrh na rozhodnutie vo veci samej (petit) od jej ostatných

častí. Ústavný súd je podľa viazaný návrhom na začatie

konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho

sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv ( ).

1. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom (kvalifikovane zastúpená

advokátom) namietala okrem iného porušenie základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 9. augusta 2007 v spojení s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

13 CoKR/10/2007 a jeho uznesením z 5. októbra 2007.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že označené konanie vedené okresným súdom

pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 16. augusta 2007, keď nadobudlo

právoplatnosť namietané uznesenie okresného súdu. Zo zistení ústavného súdu ďalej

vyplýva, že označené konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. bolo

právoplatne skončené 6. novembra 2007 nadobudnutím právoplatnosti namietaného

uznesenia krajského súdu.

Pokiaľ ide o namietaný postup okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej uznesením z 18. septembra 2008, z prezentačnej pečiatky sťažovateľky

na namietanom uznesení vyplýva, že toto jej bolo doručené 23. septembra 2008.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

), (napr. , , , ,

).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, , ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, ako aj s prihliadnutím na uvedené dátumy

právoplatného skončenia označených konaní, resp. na dátum doručenia namietaného

uznesenia okresnej prokuratúry sťažovateľke a dátum podania sťažnosti na poštovú

prepravu (12. decembra 2008), ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti smerujúcej proti

okresnému súdu, krajskému súdu a proti okresnej prokuratúre bola podaná po uplynutí

dvojmesačnej lehoty ustanovenej v na podanie

sťažnosti podľa (obdobne napr. , ,

, ). Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu

nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene

( ).

2. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta aj porušenie svojho

základného práva podľa postupom okresného riaditeľstva v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-680/OEK-B1-2008-MM a jeho uznesením z 13. augusta

2008, ako aj postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej uznesením z 18. septembra 2008.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu poskytnutie ochrany konkrétnemu

právu alebo slobode v konaní pred ústavným súdom v zásade nie je prípustné, pokiaľ ten,

kto má v úmysle sa jej dovolať, najprv nevyčerpal všetky účinné opravné prostriedky, ktoré

sú mu dostupné v konaní pred všeobecným súdom (). Namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd, tak ako sú uvedené v druhej hlave , totiž

nezakladá bez ďalšieho aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich (napr. ).

Uvedené právne názory vychádzajú z princípu subsidiarity, na ktorom je založená

právomoc ústavného súdu podľa . Princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie

svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá

sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého

kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (). Ak ústavný súd zistí,

že sťažovateľ mal pred podaním sťažnosti možnosť uchádzať sa o ochranu svojich práv

na inom orgáne verejnej moci, sťažnosť odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

V danom prípade mala sťažovateľka možnosť podať proti namietanému postupu

a uzneseniu okresného riaditeľstva sťažnosť, o ktorej bola oprávnená a povinná rozhodnúť

okresná prokuratúra. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľka podala

28. augusta 2008 proti označenému uzneseniu okresného riaditeľstva sťažnosť a, ako už

bolo uvedené, okresná prokuratúra o nej rozhodla uznesením sp. zn.

z 18. septembra 2008 tak, že ju ako nedôvodnú zamietla.

Skutočnosť, že sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva postupom

a uznesením okresného riaditeľstva, proti ktorému mala k dispozícii opravný prostriedok

(sťažnosť), bola dôvodom na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre nedostatok právomoci

ústavného súdu podľa .

Ústavný súd ďalej uvádza, že sťažovateľka mala v okolnostiach daného prípadu

možnosť domáhať sa nápravy proti označenému rozhodnutiu okresnej prokuratúry

postupom ustanoveným v prvom oddiele 4. časti (vybavovanie podnetov) zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“). Zo sťažnosti však nevyplýva, že by bola túto možnosť využila.

Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (mutatis mutandis

, ). Podnet (opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora

aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť

podnecovateľovi.

Využitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda i podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom

(napr. ).

Sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť

ochranu označených porušení základných práv. Ústavný súd preto konštatuje, že

sťažovateľka na jednej strane namieta, že okresná prokuratúra porušila ňou označené

základné práva, ale pritom nevyužila (hoci mohla a mala využiť) tie právne prostriedky,

ktoré jej zákon o prokuratúre na ochranu týchto práv účinne poskytuje. Ústavný súd preto

uzavrel, že iba v prípade ich vyčerpania by mohla prípadne vzniknúť, ak by boli splnené

aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).

Vychádzajúc z týchto právnych názorov a skutkového stavu ústavný súd odmietol

sťažnosť aj v tejto časti pre nedostatok svojej právomoci už pri jej predbežnom prerokovaní

( ).

Pretože oneskorenosť podania sťažnosti a nedostatok právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie sú dôvodmi, ktoré nemožno odstrániť, ústavný súd sa už ďalšími

návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009