Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 42/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. P., T., zastúpeného advokátom JUDr. P. Č., B., vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 2, čl. 3, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením vyšetrovateľa Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v T. sp. zn. ČVS: ORP-

400/OVK-TV-04 zo 16. júna 2005 a uznesením Okresnej prokuratúry v T. č. k.

zo 7. júla 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra

2005 doručená sťažnosť Ľ. P., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P.

Č., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 2, čl. 3, čl. 13 a čl. 14

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej

polície v T. (ďalej len „vyšetrovateľ“) vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-400/OVK-

TV-04 (v ktorej napadol uznesenie vyšetrovateľa zo 16. júna 2005 o zastavení trestného

stíhania vo veci), ako aj postupom prokurátora Okresnej prokuratúry v T. (ďalej len

„prokurátor“) vo veci vedenej pod č. k. (v ktorej prokurátor uznesením

zo 7. júla 2005 zamietol ako nedôvodnú sťažnosť sťažovateľa a jeho matky proti

označenému uzneseniu sťažovateľa).

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal „sťažnosť o porušení práva sťažovateľa

podľa čl. 2, 3, 13, 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach vo veci vedenej

na Okresnom úrade justičnej polície v T. pod číslom ČVS: ORP-400/OVK-TV-04 a na

Okresnej prokuratúre v T. č. k. “ na ďalšie konanie. Navrhol, aby ústavný súd

vydal nasledovný nález:

„1. Ústavný súd SR vyslovuje, že postupom Okresného úradu justičnej polície v T.

v konaní ČVS: ORP-400/OVK-TV-04 a uznesením Okresnej prokuratúry v T. č. k. 1 Pv

288/04 boli porušené nasledovné základné práva a slobody:

Právo na ochranu zdravia a právo na život podľa čl. 2 Európskeho dohovoru o ľudských

právach zo dňa 4. 11. 1950

Právo na nemožnosť ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Európskeho Dohovoru

o ľudských právach zo dňa 4. 11. 1950 v znení protokolov č. 3, 5 a 8 dojednaný

v Ríme 4. novembra 1950 (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí

č. )

Právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Európskeho dohovoru o ľudských

právach zo dňa 4. 11. 1950

Právo na zabezpečenie užívania práv a slobôd priznaných Dohovorom bez diskriminácie

založenej na dôvode iného postavenia podľa čl. 14 Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd zo dňa 4. 11. 1950

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje vyššie uvedené uznesenia Okresného

riaditeľstva PZ v T. a Okresnej prokuratúry v T., vracia im vyššie uvedenú vec na ďalšie

konanie a zakazuje Okresnému úradu justičnej polície v T. v konaní pod č. ČVS: ORP-

400/OVK-TV-04 a Okresnej prokuratúre v T. v konaní pod č. pokračovať

v porušovaní už vyššie uvedených základných práv a slobôd podľa právneho názoru

Ústavného súdu SR.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 56 ods. 3 písm. a) zák. NR SR č.

o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v platnom znení Ústavný súd prikazuje Okresnému úradu justičnej polície v T. v konaní

ČVS: ORP-400/OVK-TV-04, aby vo veci konal podľa zákona číslo 141/1961 o trestnom

konaní súdnom.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

300 000 Sk,- (slovom tristotisíc korún slovenských).“

Zo zdôvodnenia sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že „vyššie

uvedenými uzneseniami“ je uznesenie vyšetrovateľa zo 16. júna 2005 a uznesenie

prokurátora zo 7. júla 2005.

II.

1. V predmetnej veci už ústavný súd rozhodol uznesením č. k. -16

z 23. marca 2005, keď sťažovateľovu sťažnosť z 31. decembra 2004 odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť. V tomto prípade sťažovateľ namietal porušenie označených práv

zaručených dohovorom v predmetnom konaní ukončenom uznesením vyšetrovateľa

a zastavením trestného stíhania z 22. októbra 2004 a uznesením prokurátora z 11. novembra

2004 o zamietnutí sťažovateľovej sťažnosti proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa. Ústavný

súd vychádzal zo skutočnosti, že vyšetrovateľ začal uznesením z 11. marca 2005 vo veci

opätovne trestné stíhanie „To znamená, že bude pokračovať ďalšie vyšetrovanie okolnosti

úmrtia nebohého. Tým sa dosiahol stav, ktorý chcel sťažovateľ podanou sťažnosťou

docieliť.“

2. Keďže skutkový základ posudzovanej trestnej veci bol náležite oboznámený

už v citovanom rozhodnutí ústavného súdu z 23. marca 2005, ústavný súd nepovažoval

za účelné a dôvodné zaoberať sa jeho podrobným reprodukovaním aj v rámci odôvodnenia

tohto svojho rozhodnutia, a za postačujúce z hľadiska svojich právnych záverov považoval

len informatívne oboznámenie postupu orgánov činných v trestnom konaní po opätovnom

začatí trestného stíhania vo veci, t. j. po 11. marci 2005 a odôvodnenie ich rozhodnutí.

3. Trestné stíhanie bolo opätovne začaté z dôvodu vrátenia predmetnej trestnej veci

Okresnou prokuratúrou v T. (ďalej len „prokuratúra“) vyšetrovateľovi „za účelom

doplnenia celej veci a vykonania ďalších procesných úkonov“. Boli vypočutí svedkovia

nájdenia nebohého R. P. a príslušníci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v T. (ďalej

len „okresné riaditeľstvo“) k okolnostiam hľadania nebohého boli vypočutí znalci z Ústavu

súdneho lekárstva v M. a bola vyžiadaná správa zo Slovenského hydrometeorologického

ústavu. Na základe výsledkov vykonaného doplňujúceho dokazovania vyšetrovateľ

predmetnú vec skutkovo a právne uzavrel tak, že: „Vzhľadom na vyššie zistené skutočností,

ktoré boli zistené v priebehu vyšetrovania, po zhodnotení dôkaznej situácie a zisteného

skutkového stavu vyplynulo, že v danom prípade nedošlo k naplneniu znakov skutkovej

podstaty žiadneho trestného činu...“ a z uvedeného dôvodu trestné stíhanie v predmetnej

veci uznesením zo 16. júna 2005 zastavil.

Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania podal sťažnosť splnomocnenec matky

a brata nebohého, v ktorej vyslovil nesúhlas s rozhodnutím vyšetrovateľa.

Splnomocnenec poukázal na „...nesprávne závery vyšetrovateľa o stanovení času

smrti nebohého R. P., ktorý podľa neho nezodpovedá záverom znaleckého posudku a ďalej

poukazuje na tú skutočnosť, že vyšetrovateľ sa nezaoberal tým, kde sa nachádzalo telo

nebohého v čase od pravdepodobného dátumu smrti, t. j. 24. 2. 2004 do momentu, kedy sa

telo dostalo do vody, pričom v tejto súvislosti nevypočul všetkých občanov, ktorí boli

zadržaní v poli po policajnom zásahu, ako aj príslušníkov zakročujúcich policajných

jednotiek“.

Splnomocnenec ďalej spochybňoval „...konštatovanie vyšetrovateľa, že smrť

nebohého pravdepodobne nemá súvis s rómskymi nepokojmi z 24. 2. 2004, pričom

poukazuje na výpoveď svedkov Ľ. P. a A. K., ktorí videli nebohého naposledy 24. 2. 2004,

keď spoločne utekali pred policajtami“.

Prokurátor na základe uvedenej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie a konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť splnomocnenca „z 1. júla 2005 je

neodôvodnená“.

Prokurátor konštatoval „...že rozhodnutie vyšetrovateľa je vecne správne a zákonné,

pretože na základe vykonaného rozsiahleho vyšetrovania nebolo preukázané, že predmetný

skutok je trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona, prípadne iným

trestným činom“. Svoj záver prokurátor odôvodnil najmä tým, že: „Zo znaleckého posudku

podaného znaleckým ustavom na č. l. 92 – 93 spisu je jasné, že „telo nebohého R. P. sa

nachádzalo vo vode po dobu cca 3 – 6 dní pred dňom jeho nálezu (7. 3. 2004). Nakoľko

diagnóza udusenia utopením na základe vykonanej súdnej pitvy je nespochybniteľná, k smrti

R. P. došlo taktiež cca 3 – 6 dní pred dňom jeho nálezu (7. 3. 2004).

Z uvedeného je zrejmé, že nebohý R. P. sa ešte po policajnej akcii z 24. 2. 2004

musel zdržať na nejakom neznámom mieste a z nejakých neznámych dôvodov po dobu

niekoľkých dní až do dňa predpokladanej smrti, pričom tieto skutočnosti už nie je možné

napriek vykonanému šetreniu v tomto smere a vzhľadom na odstup času objektivizovať,

čo je zrejmé aj zo spisového materiálu na č. l. 169 – 171 a inde, kde je zrejmé, že po

možnom pobyte nebohého v kritickom čase bolo neúspešne pátranie (...)

Z uvedených dôvodov preto závery vyšetrovateľa o pravdepodobnej dobe úmrtia

nebohého, ako aj o pravdepodobnom nesúvise jeho smrti s nepokojmi rómov z 24. 2. 2004,

majú oporu vo výsledkoch vykonaného vyšetrovania, ako aj nespochybniteľná skutočnosť,

že na smrti nebohého R. P. nenesie vinu iná osoba“.

Na základe týchto skutočností prokurátor uznesením zo 7. júla 2005 sťažnosť

splnomocnenca proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania zamietol.

5. Keďže sťažovateľ v sťažnosti neuviedol (a ani z písomností pripojených

ku sťažnosti to nevyplývalo), či využil pred podaním sťažnosti ústavnému súdu iné,

všeobecne záväznými predpismi upravené možnosti na dosiahnutie nápravy ním tvrdeného

protiprávneho stavu, ústavný súd zisťoval stav konania v predmetnej trestnej veci, vedenej

okresným riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: ORP-400/OVK-TV-04. Ústavnému súdu bolo

oznámené, že v predmetnom vyšetrovacom spise sa nenachádzajú žiadne písomností, ktoré

by preukazovali domáhanie sa eventuálnej nápravy postupom stanoveným v 4. časti,

v prvom oddiele (vybavovanie podnetov) o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej a druhej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,

svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa

„na ochranu zdravia a práva na život podľa čl. 2“, práva „na nemožnosť ponižujúceho

zaobchádzania podľa čl. 3“, práva „na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13“ a práva

„na zabezpečenie užívania práva slobôd priznaných Dohovorom bez diskriminácie

založenej na dôvode iného postavenia podľa čl. 14“ dohovoru uznesením vyšetrovateľa

okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-40/OVK-TV-04 zo 16. júna 2005 a uznesením

prokurátora prokuratúry č. k. zo 7. júla 2005 (resp. postupom menovaných

štátnych orgánov v označených konaniach).

V zmysle § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom

je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie

sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 34 ods. 1 zákona

o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho

podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (mutatis mutandis

, ). Podnet (opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora

aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť

podnecovateľovi.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda i podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom

(napr. ). Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľ podal podnet podľa § 31 ods. 1

zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry pri

vybavovaní jeho sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Okrem toho sťažovateľ, ktorý

je zastúpený advokátom, neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala

ospravedlnenie nevyužitia všetkých právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi

na ochranu jeho práv poskytuje. Sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si orgán verejnej

moci, ktorý mu má poskytnúť ochranu označených porušení základných práv. Ústavný súd

preto konštatuje, že sťažovateľ, ak sa domnieva, že označené orgány činné v trestnom

konaní porušili jeho (ním označené) základné práva, nevyužil (hoci mohol a mal využiť) tie

právne prostriedky, ktoré mu zákon účinne poskytuje na ochranu jeho práv voči

rozhodnutiam ním označených orgánov činných v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by

mohla prípadne vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady,

právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).

Vychádzajúc z týchto právnych názorov a skutkového stavu ústavný súd odmietol

sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci už po predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007