Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 50/05
PDF · 140.5 KB
No categories available
I. ÚS 50/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 50/05-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. marca 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Ľudovíta Pukyho, bytom T., zastúpeného advokátom
JUDr. M. M., Advokátska kancelária, B., ktorou namietal porušenie základných práv
vyplývajúcich z čl. 2, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v konaní vedenom na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Trebišov pod sp. zn. ČVS: ORP- 400/OVK-TV-04 a na Okresnej
prokuratúre Trebišov pod sp. zn. 1 Pv 288/04, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ľudovíta Pukyho o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Podaním z 31. decembra 2004, odovzdaným na poštovú prepravu 11. januára 2005,
doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 13. januára
2005 označeným ako „Sťažnosť“ Ľudovít Puky, bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpený advokátom JUDr. M. M., Advokátska kancelária, B., namieta porušenie
základných práv vyplývajúcich z čl. 2, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Úrade justičnej
a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trebišov (ďalej len
„vyšetrovateľ“) pod sp. zn. ČVS: ORP- 400/OVK-TV-04 a na Okresnej prokuratúre
Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. 1 Pv 288/04.
Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 2,
čl. 13 a čl. 14 dohovoru uzneseniami vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-400/OVK-TV-04
a okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 288/04 z 11. novembra 2004. Ďalej žiada, aby ústavný
súd uvedené uznesenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že zároveň zakáže
pokračovať v porušovaní uvedených práv. Napokon požaduje primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 15 000 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
9 340 Sk pričom neuvádza, od koho to požaduje.
Zo sťažnosti vyplýva, že uvedenými uzneseniami vyšetrovateľa a okresnej
prokuratúry bolo zastavené trestné stíhanie vo veci úmrtia R. P. (ďalej len „nebohý“), keďže
podľa názoru vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry nebolo zistené cudzie zavinenie na smrti
nebohého. Sťažovateľ, ktorý je bratom nebohého, je však presvedčený, že smrť nebohého
spôsobili príslušníci Policajného zboru, a to jednotky rýchleho nasadenia („kukláči“), ktorí
24. februára 2004 urobili v Trebišove policajný zákrok voči skupine Rómov. Nebohého
tohto dňa dopoludnia videl sťažovateľ, ale aj niektorí ďalší svedkovia naposledy živého.
Dňa 7. marca 2004 bola objavená jeho mŕtvola vo vode v blízkosti miesta policajného
zákroku. Trestné stíhanie bolo zastavené bez náležitého vyšetrenia celej veci, a preto ho
treba považovať za predčasné. Uznesenia vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry o zastavení
trestného stíhania sa opierajú predovšetkým o znalecký posudok Jesseniovej lekárskej
fakulty v Martine, podľa ktorého telo nebohého sa nachádzalo sa vo vode maximálne šesť
dní pred jeho nálezom, teda pred 7. marcom 2004. Táto skutočnosť by vylučovala usmrtenie
nebohého počas policajného zákroku 24. februára 2004. Tento znalecký posudok je
v rozpore s prvším znaleckým posudkom, podaným tými znalcami, ktorí vykonali pitvu
nebohého. Z vykonaných dôkazov, a to z výpovede sťažovateľa vyplýva, že nebohý
24. februára 2004 asi o 10.00 h sa najedol u sťažovateľa fazuľovej polievky s cestovinou
a vyprážaného mäsa s kyslou kapustou. V rámci pitvy bolo konštatované, a to rozborom
obsahu žalúdka, že nebohý dve hodiny pred smrťou jedol fazuľu, cestoviny, zeleninu
a mäso. Tieto dôkazy vyvolávajú závažné pochybnosti o záveroch druhého znaleckého
posudku. Vyšetrovateľ ani okresný prokurátor sa s týmito skutočnosťami nevysporiadali.
Ďalej nezistili a nevypočuli všetkých občanov, ktorí mali byť prítomní 24. februára 2004
spolu s nebohým pri zásahu polície. Rovnako nevypočuli ani príslušníkov jednotiek
rýchleho nasadenia vykonávajúcich zásah. Postup vyšetrovania treba považovať za
neúčinný, nedôkladný, nie nestranný a nie starostlivý. Tento postup porušuje čl. 2 dohovoru.
Porušený bol aj čl. 13 dohovoru, lebo okresná prokuratúra sa nezaoberala účinne
vyšetrovacou procedúrou vyšetrovateľa, iba potvrdila jeho závery bez vlastného
komplexného preverenia materiálu. Bol porušený aj čl. 14 dohovoru, lebo úmrtie nebohého
bolo dôsledkom použitia sily proti občanom inej farby pleti ako mali zasahujúci príslušníci
polície. Už samotné označenie udalosti ako „nepokoje v rómskej osade“, resp. „konanie
Rómov“ poukazuje na diskriminačný prístup.
Z uznesenia okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 288/04 z 11. novembra 2004 vyplýva,
že sťažnosť sťažovateľa, ako aj R. R. (matky nebohého) proti uzneseniu vyšetrovateľa
sp. zn. ČVS: ORP-400/OVK-TV-04 z 22. októbra 2004 o zastavení trestného stíhania bola
zamietnutá ako nedôvodná. Z odôvodnenia vyplýva, že podľa názoru okresnej prokuratúry
na základe vykonaného vyšetrovania nebolo preukázané, že by prípad úmrtia nebohého bol
trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona, prípadne iným
trestným činom. Zo znaleckého posudku podaného znaleckým ústavom je jasné, že telo
nebohého sa nachádzalo vo vode cca 3 – 6 dní pred dňom jeho nálezu, teda pred 7. marcom
2004. Pretože diagnóza príčiny úmrtia, ktorou je udusenie utopením, je na základe
vykonanej súdnej pitvy nespochybniteľná, k smrti nebohého došlo taktiež cca 3 – 6 dní pred
dňom nálezu tela nebohého, teda pred 7. marcom 2004. Preto závery vyšetrovateľa
o pravdepodobnej dobe úmrtia nebohého, ako aj o pravdepodobnom nesúvise jeho smrti
s nepokojmi Rómov z 24. februára 2004 majú oporu vo výsledkoch vykonaného
vyšetrovania. Navyše, zo znaleckého posudku vyplýva, že na tele nebohého neboli zistené
nijaké známky o pôsobení vonkajšieho mechanizmu alebo iného násilia, pričom podľa
mienky znalcov spoluúčasť inej osoby na smrti nebohého nebola preukázaná. Miesto pobytu
nebohého v období od 24. februára 2004, keď bol videný poslednýkrát, až do času, keď sa
jeho telo malo dostať do vody, sa nepodarilo zistiť.
Podľa zistenia ústavného súdu cestou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-400/OVK-TV-04 z 11. marca 2005 bolo
podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku opätovne začaté trestné stíhanie za trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti s tým, že v presne
nezistenej dobe od 11.00 h 24. februára 2004 do 12.30 h 7. marca 2004 došlo k doteraz
neobjasnených okolností k smrti nebohého, ktorý bol nájdený mŕtvy dňa 7. marca 2004
v čase okolo 12.30 h v odvodňovacom kanáli potoka Trnávka v blízkosti železného mosta
a starého smetiska v katastri mesta Trebišov, pričom privolaný lekár MUDr. J. A.
konštatoval ako predbežnú príčinu jeho smrti udusenie utopením. Trestné stíhanie je týmto
uznesením začaté pre rovnaký skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie už predtým pod
rovnakou spisovou značkou, pričom uzneseniami vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry bolo
zastavené.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv lebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 2 ods. 1 dohovoru právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho
nemožno úmyselne zbaviť života, okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po
uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.
Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli
porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa
porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí
zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba
pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto
možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).
Podľa názoru sťažovateľa trestné stíhanie vo veci úmrtia nebohého bolo zastavené
uzneseniami vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry predčasne, lebo neboli vyšetrené a zistené
všetky rozhodujúce skutočnosti. Preto zmyslom podanej sťažnosti bolo dosiahnuť, aby sa
v trestnom stíhaní pokračovalo a celá vec sa dôsledne vyšetrila.
Ako to vyplýva z uvedeného zistenia ústavného súdu, v danej veci bolo opätovne (už
tretíkrát) začaté trestné stíhanie. To znamená, že bude pokračovať ďalšie vyšetrovanie
okolností úmrtia nebohého. Tým sa dosiahol stav, ktorý chcel sťažovateľ podanou
sťažnosťou docieliť.
Za súčasného skutkového a právneho stavu treba preto sťažnosť považovať za zjavne
neopodstatnenú.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. marca 2005