Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)III. ÚS 151/08
PDF · 190.92 KB
No categories available
III. ÚS 151/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2008
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Č., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Spišská
Nová Ves sp. zn. 2 Pv 695/07 z 18. decembra 2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. D. Č. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára
2008 doručená sťažnosť Ing. D. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej
prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. 2 Pv 695/07
z 18. decembra 2007.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v S. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS: ORP-584/OVK-SN-2007
z 19. novembra 2007 bolo proti sťažovateľovi začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo
spáchania trestného činu ohovárania. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť,
ktorú okresná prokuratúra napadnutým uznesením zamietla ako nedôvodnú. Sťažovateľ
v sťažnosti tvrdí, že okresná prokuratúra svoje rozhodnutie nijako neodôvodnila
a nezaoberala sa dôvodmi, ktoré uviedol v sťažnosti. Jej rozhodnutie je arbitrárne.
V nadväznosti na uvedené sa sťažovateľ odvoláva na judikatúru ústavného súdu.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento
nález:
„1. Základné právo sťažovateľa Ing. D. Č., podľa čl. 46 ods. (1) a (2), čl. 48 ods. (2)
Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. (6)
ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej
prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. 2 Pv 695/2007 zo 18 . decembra 2007 porušené
bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry
v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 2 Pv 695/2007 zo 18. decembra 2007 a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
3. JUDr. M. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.938,-Sk
(slovom sedemtisícdeväťstotridsaťosem slovenských korún) ktoré je povinná Okresná
prokuratúra v Spišskej Novej vyplatiť právnemu zástupcovi JUDr. M. K., Advokátska
kancelária, M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením okresnej
prokuratúry sp. zn. 2 Pv 695/07 z 18. decembra 2007
Ešte pred tým, než sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránku
veci, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba
v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň
neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), sa ňou môže ústavný súd zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky.
Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, resp. podľa
§ 49 zákona o ústavnom súde ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy
veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej
moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima
ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých
ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by
znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad
uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).
To znamená, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno ústavnému súdu podať
spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť
neprípustná.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať
na ktorejkoľvek prokuratúre.
Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť
podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne
o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti,
ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený
vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 citovaného
zákona ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený
v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa
rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť
s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných
právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv
a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov,
je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou
konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie
tohto prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky
nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa
obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť
skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré
by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu
(m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).
Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať
všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov
(napr. III. ÚS 152/03).
Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona
o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú
sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv,
ktoré uplatnil sťažovateľ, m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04,
IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06). Podnet (opakovaný podnet)
zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho
a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.
Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje
sťažovateľovi prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36
zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol, resp. môže domáhať preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny
prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc
krajského prokurátora (prípadne následne generálneho prokurátora Slovenskej republiky)
záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek
doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel
k záveru, že označené rozhodnutie okresnej prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.
Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ nepodal podnet podľa § 31 ods. 1 zákona
o prokuratúre a súvisiacich ustanovení na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia okresnej
prokuratúry pri vybavovaní svojej sťažnosti proti uzneseniu okresného riaditeľstva.
Ústavný súd totiž pri posudzovaní prípustnosti sťažnosti, teda pri skúmaní, či
v konkrétnom prípade boli vyčerpané všetky opravné prostriedky alebo iné právne
prostriedky, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne
poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov,
sa musí vysporiadať s tým, či príslušný opravný prostriedok môže podať sám sťažovateľ
a či s podaním takéhoto opravného prostriedku sú bezprostredne spojené určité konkrétne
právne dôsledky, ktoré sa môžu pozitívne prejaviť v právnej sfére sťažovateľa. V prípade
podnetu podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre možno na obe nastolené otázky odpovedať
kladne.
Argumentáciu sťažovateľa, ktorý je zastúpený advokátom, preto relevantne
neodôvodňuje podľa názoru ústavného súdu nevyužitie všetkých právnych prostriedkov,
ktoré mu zákon na ochranu práv poskytuje. Sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si orgán
verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť ochranu označených porušení základných práv.
Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľ, ak sa domnieva, že okresná prokuratúra
porušila jeho základné práva, nevyužil (hoci mohol, mal a dosiaľ môže využiť) tie právne
prostriedky, ktoré mu zákon účinne poskytuje na ochranu voči rozhodnutiu ním označeného
orgánu činného v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by prípadne mohla vzniknúť, ak by
boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp
subsidiarity).
Sťažovateľ podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až 36 zákona o prokuratúre
nevyužil, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť pri
predbežnom prerokovaní ako podaná predčasne podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Treba poznamenať, že citované ustanovenia § 31 a § 36 zákona o prokuratúre sa týkajú
všetkých konaní a postupov v ňom vymenovaných orgánov verejnej moci, ktoré sú pri
výkone svojich právomocí povinné priamo aplikovať ústavu ako prameň práva vrátane
úpravy základných práv a slobôd, ktorá je jej obsahom (čl. 152 ods. 4 ústavy).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2008