Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 151/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2008

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Č., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Spišská

Nová Ves sp. zn. z 18. decembra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. Č. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2008 doručená sťažnosť Ing. D. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej

prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn.

z 18. decembra 2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v S. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS: ORP-584/OVK-SN-2007

z 19. novembra 2007 bolo proti sťažovateľovi začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo

spáchania trestného činu ohovárania. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť,

ktorú okresná prokuratúra napadnutým uznesením zamietla ako nedôvodnú. Sťažovateľ

v sťažnosti tvrdí, že okresná prokuratúra svoje rozhodnutie nijako neodôvodnila

a nezaoberala sa dôvodmi, ktoré uviedol v sťažnosti. Jej rozhodnutie je arbitrárne.

V nadväznosti na uvedené sa sťažovateľ odvoláva na judikatúru ústavného súdu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„1. Základné právo sťažovateľa Ing. D. Č., podľa čl. 46 ods. (1) a (2), čl. 48 ods. (2)

ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. (6)

ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej

prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. zo 18 . decembra 2007 porušené

bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry

v Spišskej Novej Vsi sp. zn. zo 18. decembra 2007 a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

3. JUDr. M. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.938,-Sk

(slovom sedemtisícdeväťstotridsaťosem slovenských korún) ktoré je povinná Okresná

prokuratúra v Spišskej Novej vyplatiť právnemu zástupcovi JUDr. M. K., Advokátska

kancelária, M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením okresnej

prokuratúry sp. zn. z 18. decembra 2007

Ešte pred tým, než sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránku

veci, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba

v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň

neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), sa ňou môže ústavný súd zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky.

Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa , resp. podľa

ako prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

To znamená, že sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať

spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť

neprípustná.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať

na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť

podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne

o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti,

ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 citovaného

zákona ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

tohto prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky

nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa

obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu

(m. m. , ).

Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať

všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov

(napr. ).

Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv,

ktoré uplatnil sťažovateľ, m. m. , , ,

, , , ). Podnet (opakovaný podnet)

zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho

a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje

sťažovateľovi prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36

zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol, resp. môže domáhať preskúmania zákonnosti

napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny

prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc

krajského prokurátora (prípadne následne generálneho prokurátora Slovenskej republiky)

záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek

doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel

k záveru, že označené rozhodnutie okresnej prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom (napr. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ nepodal podnet podľa § 31 ods. 1 zákona

o prokuratúre a súvisiacich ustanovení na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia okresnej

prokuratúry pri vybavovaní svojej sťažnosti proti uzneseniu okresného riaditeľstva.

Ústavný súd totiž pri posudzovaní prípustnosti sťažnosti, teda pri skúmaní, či

v konkrétnom prípade boli vyčerpané všetky opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov,

sa musí vysporiadať s tým, či príslušný opravný prostriedok môže podať sám sťažovateľ

a či s podaním takéhoto opravného prostriedku sú bezprostredne spojené určité konkrétne

právne dôsledky, ktoré sa môžu pozitívne prejaviť v právnej sfére sťažovateľa. V prípade

podnetu podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre možno na obe nastolené otázky odpovedať

kladne.

Argumentáciu sťažovateľa, ktorý je zastúpený advokátom, preto relevantne

neodôvodňuje podľa názoru ústavného súdu nevyužitie všetkých právnych prostriedkov,

ktoré mu zákon na ochranu práv poskytuje. Sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si orgán

verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť ochranu označených porušení základných práv.

Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľ, ak sa domnieva, že okresná prokuratúra

porušila jeho základné práva, nevyužil (hoci mohol, mal a dosiaľ môže využiť) tie právne

prostriedky, ktoré mu zákon účinne poskytuje na ochranu voči rozhodnutiu ním označeného

orgánu činného v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by prípadne mohla vzniknúť, ak by

boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp

subsidiarity).

Sťažovateľ podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až 36 zákona o prokuratúre

nevyužil, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť pri

predbežnom prerokovaní ako podaná predčasne podľa

odmietnutá pre neprípustnosť ( v spojení s ).

Treba poznamenať, že citované ustanovenia § 31 a § 36 zákona o prokuratúre sa týkajú

všetkých konaní a postupov v ňom vymenovaných orgánov verejnej moci, ktoré sú pri

výkone svojich právomocí povinné priamo aplikovať ústavu ako prameň práva vrátane

úpravy základných práv a slobôd, ktorá je jej obsahom ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2008