Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 303/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., T., zastúpenej advokátkou JUDr.

J. M., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 19. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., T., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta

2010 doručená sťažnosť spoločnosti S., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 19. apríla 2010.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd uznesením sp. zn.

z 19. apríla 2010 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Košice – okolie

(ďalej len „okresný súd“) JUDr. D. M. nie je vylúčená z prerokovania a rozhodovania veci

vedenej okresným súdom pod sp. zn. (sťažovateľka nesprávne uvádza sp. zn.

, pozn.) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti

sťažovateľka v podstatnom uvádza, že „V našej námietke zaujatosti sme vytýkali, že

sudkyňa prejavila zaujatosť v jej subjektívnom chápaní, keď v rámci výzvy na doplnenie

údajne neúplného podania otvorene vyslovila názor, že nami uvádzaný dôvod pre

požadované čiastočné zrušenie predbežného opatrenia neobstojí. Namietali sme teda, že

sudkyňa dopredu vyslovila jednoznačné stanovisko, podľa ktorého náš návrh na čiastočné

zrušenie predbežného opatrenia je neopodstatnený. Takýto postup sudkyne sme označili za

nezákonný, a preto spôsobilý na námietku zaujatosti.

Podľa názoru krajského súdu postup sudkyne nemožno považovať za nezákonný, a to

s poukazom na ustanovenie poslednej vety , podľa ktorej počas konania

môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukázaných

skutočností javí právne posúdenie veci. Vzhľadom na toto ustanovenie postup sudkyne

nemožno vraj považovať za neprípustné prejudikovanie.

Uvedené stanovisko krajského súdu považujeme za porušenie nášho základného

práva na nestranný súd podľa .“.

3. Sťažovateľka na základe už uvedených skutočností žiada, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„1. Krajský súd... v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo S. s. r. o. na súdnu ochranu podľa .

2. Uznesenie Krajského súdu... č. k. -1618 z 19. 4. 2010 sa zrušuje

a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. S. s. r. o. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia advokátom.“

4. Sťažovateľka zároveň požiadala ústavný súd o vydanie dočasného opatrenia,

ktorým odloží vykonateľnosť uznesenia krajského súdu č. k. -1618

z 19. apríla 2010.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu)

v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného

práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , , ).

7. Sťažovateľka podľa obsahu sťažnosti namieta porušenie základného práva na

súdnu ochranu podľa ods. l uznesením krajského súdu sp. zn.

z 19. apríla 2010 a domáha sa jeho zrušenia. Týmto uznesením, ako už bolo uvedené,

rozhodol krajský súd o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou vo veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. o nevylúčení zákonnej sudkyne z jej

prerokúvania a rozhodovania.

8. Podľa má každý právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ). Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou opakovane vyslovil, že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal

také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo

nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

).

10. Z obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 19. apríla 2010 vyplýva, že „... Krajský súd s poukazom na... formulovaný dôvod námietky

zaujatosti, t. j. s poukazom na žalovaným tvrdenú nezákonnosť postupu sudkyne v konaní,

dospel k záveru, že ide o spôsobilý skutkový dôvod na námietku zaujatosti a vecne sa

námietkou zaujatosti zaoberal.

Procesnoprávna úprava platná od 15. októbra 2008 umožňuje sudcovi vopred

naznačiť právne posúdenie veci bez toho, aby takýto jeho postup bol považovaný za

neprípustné prejudikovanie. Vyplýva to z ustanovenia poslednej vety ,

podľa ktorého počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz

tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Uvedená právna

úprava samozrejme účastníkom nebráni rezolútne trvať na odlišnej právnej argumentácii,

nestotožniť sa so sudcom a využiť všetky opravné prostriedky na presadenie svojich

návrhov.

V kontexte s uvedených je možno uzavrieť, že konštatovanie v uznesení o odmietnutí

podania žalovaného v tom smere, že nedoplnil svoje podanie opodstatnenými dôvodmi, pre

ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené a ktoré ako tvrdí pominuli, nie je nezákonnou

okolnosťou spočívajúcou v postupe sudkyne, vzhľadom na ktorú pre pomer sudkyne k veci

objektívne vzniká pochybnosť o jej nezaujatosti. Pre iný záver niet podkladu ani v obsahu

spisu a ani vo vyjadrení pojednávajúcej sudkyne k vznesenej námietke zaujatosti.“.

11. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných

súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných ľudských práv (napr. , , ). Vzhľadom na to

ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

12. Ústavný súd konštatuje, že namietané uznesenie krajského súdu nevykazuje

znaky arbitrárnosti a zároveň považuje právny názor krajského súdu za legitímny

a akceptovateľný. Ústavný súd nezistil, že by uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 19. apríla 2010 bolo možné vyčítať jednostrannosť, ktorá by zakladala

svojvôľu alebo takú aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti uzavrel, že skutkové

alebo právne závery krajského súdu nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označeným článkom . Takto koncipované

odôvodnenie dalo odpoveď na skutkovú a právnu podstatu sťažovateľkou podaného návrhu

na vylúčenie sudkyne okresného súdu, a preto jeho obsah neosvedčuje okolnosti

naznačujúce príčinnú súvislosť s možným sťažovateľkou namietaným porušením

označených práv.

13. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na

prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa je

v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho

prejednávania pre zaujatosť v zmysle ustanovení § 14 až § 16 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“). Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred

nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j.

samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa , resp. účastníka súdneho

konania, ktorý podal návrh podľa ) a vylúčiť nimi označeného sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva

na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre

zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. , ).

14. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi

označeným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného práva

na spravodlivé súdne konanie podľa , a preto sťažnosť odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

15. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími

nárokmi uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010