Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 282/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P. C. S., s. r. o., B., zastúpenej

advokátkou JUDr. A. C., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv na súdnu

ochranu a na rovnosť účastníkov v konaní podľa a

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

46 z 22. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P. C. S., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2010

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P. C. S., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. A. C., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

na súdnu ochranu a na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

(ďalej len „“) uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) č. k. -46 z 22. marca 2010 (ďalej len

„uznesenie z 22. marca 2010“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «Návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa

15. 06. 2009 súdnej exekútorke JUDr. J. K… sa sťažovateľ domáhal vymoženia sumy

629,87 EUR s príslušenstvom špecifikovaným v uvedenom návrhu na základe exekučného

titulu - rozhodcovský rozsudok RK-623/07-GR zo dňa 21. 09. 2007, právoplatný dňa 18. 10.

2007 a vykonateľný dňa 22. 10. 2007.

Uznesením, sp. zn. -19 zo dňa 03. 11. 2009 Okresný súd Zvolen

zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti

špecifikovanom v rozhodnutí s odôvodnením, že rozhodcovský rozsudok je rozporný so

zákonom vo výške zaväzujúcej na zaplatenie zmluvných pokút. Exekučný súd uvádza, že

„uvedená výška zmluvnej pokuty je podľa názoru súdu v rozpore so zákonom v zmysle § 45

ods. 1 písm. c ) o rozhodcovskom konaní“.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

namietol nedostatok oprávnenia exekučného súdu preskúmavať vecnú stránku exekučného

titulu, teda zaoberať sa a posudzovať skutkové a právne závery orgánu, ktorý ho vydal,

posudzovať ich správnosť a tiež poukázal aj na nesprávnosť samotných skutkových

a právnych záverov exekučného súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. -46 zo dňa 22. 03.

2010 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu.

Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo sťažovateľovi doručené dňa

17. 05. 2010.

V lehote určenej podľa ust. Z. z… podáva spoločnosť P.

C. S., s. r. o. ako sťažovateľ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

-46 zo dňa 22. 03. 2010 sťažnosť podľa článku 127 Slovenskej

republiky pre porušenie článkov 46 ods. 1 a 47 ods. 3 ...

Oprávnenie exekučného súdu zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o vydanie

poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, ktorá je vedená na základe

rozhodcovského rozsudku vydaného v zmysle ustanovení

o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ZoRK) upravuje ust. § 45…

Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím vyplýva, že v tomto prípade došlo k zamietnutiu žiadosti z dôvodov podľa § 45

ods. 1 písm. c) ZoRK…

Hypotéza § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje rozsah

preskúmavacej oprávnení exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného

titulu a jeho skúmanie ako objektívne nemožné, nedovolené či v rozpore s dobrými mravmi.

Z tohto ustanovenia ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať

právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie

hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na základné konanie (t. j. konanie vo

veci samej) ako také…

Ustanovenie § 45 ZoRK oprávňuje súd zastaviť výkon rozhodnutia výlučne vtedy, ak

by išlo o plnenie objektívne nemožné…, právom nedovolené... či v rozpore s dobrými

mravmi...

Pre exekučný súd tiež platí viazanosť rozhodnutím orgánu, ktorého rozhodnutie má

len vykonať…

Vzhľadom k tomu nie je dôvodné tvrdenie porušovateľa. že pre zistenie, či plnenie je

možné, dovolené a v súlade s dobrými mravmi musí skúmať aj samotný právny dôvod

plnenia...

Porušovateľ svojím postupom nerešpektuje ani prekážku rozsúdenej veci…

Proti rozhodcovskému rozsudku sp. zn. RK-623/07-GR povinný nepodal žalobnú

odpoveď v zmysle rozhodcovskej doložky a zákona o rozhodcovskom konaní v platnom

znení, a následne nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle uvedeného

zákona. Uvedené… znamená, že exekučný súd nemá ex offo právomoc nahrádzať pasivitu

povinného v predchádzajúcom konaní argumentmi o práve preskúmavať rozhodcovský

rozsudok v merite veci, ale len zistiť, či ide o spôsobilý exekučný titul… Postup nad rámec

uvedeného je postupom nezákonným a protiústavným...

Rozhodcovský rozsudok, sp. zn. RK-623/07/GR bol vydaný na základe žaloby, ktorou

sa sťažovateľ domáhal zaplatenia zmenkového nároku. Zmenkový právny vzťah je

z hľadiska právneho dôvodu jeho vzniku nezávislý od vzniku vzťahu zo zmluvy. Postup súdu

tak je zaťažený aj nepreskúmateľným a ničím nezdôvodneným postupom, kedy súd namiesto

skutočného právneho dôvodu priznaného plnenia sa zaoberá dôvodom úplne iným a svojím

rozhodnutím nereflektuje vôbec právnu stránku rozhodcovského konania. V rozhodcovskom

konaní nebolo rozhodované o nároku zo zmluvy, ale zo zmenky. Takýmto postupom došlo

k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže súd sa (napriek

nedostatku právomoci) ani nezaoberal právnym titulom, na ktorého základe bol exekučný

titul vydaný, ale bezdôvodne úplne iným právnym titulom priznaného plnenia.

Postup súdu je ako taký nepreskúmateľný už len v tom, že porušovateľ v odôvodnení

nespomenul žiadny dôvod pre ktorý preskúmaval zmluvu, a nie zmenku. Zo zmluvy samotnej

sa sťažovateľ nároku nikdy nedomáhal...

odôvodnenie napadnutého uznesenia je absolútne nedostatočné a zakladajúca

porušenie článku 46 ods. 1 SR…

Postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici bol ústavný článok 47 ods. 3 porušený.

Neústavným výkladom zákona v otázke právomoci exekučného súdu, nezaoberaním sa

skutočným predmetom konania bolo povinnému vytvorené priaznivejšie postavenie. Povinný

napriek absolútnej pasivite v celom predchádzajúcom konaní, napriek absencii jeho

námietok podľa zmenkového a šekového zákona prostredníctvom žalobnej odpovede bol

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici postavený do pozície ako keby námietky podal,

teda ako keby vykonal procesný úkon. V prípade podaných námietok by však sťažovateľ mal

aspoň právo sa k nim vyjadriť, kým v tomto prípade k argumentácii porušovateľa nemohol

zaujať ani stanovisko...

Uznesením sp. zn. -46 zo dňa 22. 03. 2010 Krajský súd v Banskej

Bystrici porušil právo sťažovateľa vyplývajúce z článku 46 ods. 1 SR tým, že

v rozpore s ustanovením článku 2 ods. 2 SR preskúmavaním zmluvy

o revolvingovom úvere a nesprávnou aplikáciou § 45 zákona o rozhodcovskom konaní

zasiahol do právoplatne ukončenej veci. Krajský súd v Banskej Bystrici týmto rozhodnutím

akceptoval porušenie uvedeného zákona už v postupe Okresného súdu Zvolen, sp. zn.

-19 zo dňa 03. 11. 2009, a rovnako sám sa zaoberal preskúmavaním zmluvy

napriek tomu, že nie je oprávnený na takýto postup a tiež, že právnym dôvodom

vymáhaného plnenia je vlastná zmenka.

Krajský súd v Banskej Bystrici konal tiež v rozpore s článkom 46 ods. 1

a ustanoveniami zákona o povinnosti náležité svoje rozhodnutie zdôvodniť, ktorá bola

precizovaná rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské

práva.

Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej svojím postupom sám porušil a tiež akceptoval

porušenie zákonnej úpravy rovnosti účastníkov a s tým spojenej dispozičnej zásady

v neprospech sťažovateľa, čím bolo právo sťažovateľa podľa článku 47 ods. 3

porušené...»

Sťažovateľka vo svojej argumentácii poukázala na rozhodnutia ústavného súdu,

Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva a navrhla, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil:

„I. Základné právo spoločnosti P. C. S., s. r. o… podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

-46 zo dňa 22. 03. 2010 porušené.

II. Základné právo spoločnosti P. C. S., s. r. o… podľa článku 47 ods. 3

Slovenskej republiky bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

-46 zo dňa 22. 03. 2010 porušené.

III. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -46 zo dňa

22. 03. 2010 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

IV. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške 303,30 EUR

vrátane DPH… na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

, , , , , ).

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka

domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv

( ).

Podľa má každý právo domáhať sa zákonom ustanoveným

spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa všetci účastníci

sú si v konaní... rovní.

Sťažovateľka namietala porušenie v petite označených práv postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. marca 2010.

Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu

ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie

v konaní pred ním (). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími

zákonmi (napr. ). Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

ods. 1 neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)

súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo

v občianskoprávnom spore (, ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už

spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch

rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že

účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou

úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve. V nadväznosti na to nie je

ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky s postupom

exekučných súdov, ktoré v rámci exekúcie (žiadosti o povolenie vykonania exekúcie) vecne

posúdili a rozhodli o časti exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku). V nadväznosti na

to sťažovateľka nesúhlasila s hodnotením vykonaného dokazovania a ich právnym názorom,

teda s ich interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení v jej právnej veci.

Ústavný súd poznamenáva, že o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky

analogického skutkového a právneho obsahu ako posudzovaná sťažnosť už rozhodoval

svojím skorším uznesením (sp. zn. ), a preto pri posudzovaní tejto sťažnosti

vychádzal z odôvodnenia svojho skoršieho uznesenia, na ktoré zároveň v jeho

podrobnostiach odkazuje.

V danej veci ústavný súd nedospel k záveru, že by napadnutý postup a uznesenie

krajského súdu z 22. marca 2010 boli svojvoľné a zasahovali do základného práva

sťažovateľky podľa . Podľa názoru ústavného súdu základné právo na

súdnu ochranu v zmysle nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že

sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania.

Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery

krajského súdu považovať za arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore

s platnou právnou úpravou.

Po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu z 22. marca 2010 ústavný

súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona, a to predovšetkým § 44 ods. 1 a 2

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom

znení, a o rozhodcovskom konaní v platnom

znení, a v platnom znení, a na túto

právnu úpravu nadväzujúcich právnych noriem ako

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v platnom

znení, Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa stanovuje výška,

ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, smernice Rady

Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách a ďalšej súvisiacej legislatívy, ako aj obsahu relevantných

dôkazov je napadnuté uznesenie krajského súdu z 22. marca 2010 aj náležite odôvodnené.

Ústavný súd považuje postup krajského súdu pri preskúmavaní rozhodnutia okresného súdu

za legitímny s ústavne korešpondujúcou mierou interpretácie na vec použitých zákonných

ustanovení a vylučujúci porušenie základného práva podľa .

V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s napadnutým rozhodnutím

krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so

zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať

ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod

zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv

(obdobne napr. , ).

Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie práva na rovnosť účastníkov v konaní

podľa , ústavný súd iba konštatuje, že keďže nezistil zjavnú

neopodstatnenosť alebo arbitrárnosť namietaného rozhodnutia krajského súdu v súvislosti

s označeným , nemohlo dôjsť k arbitrárnosti tohto rozhodnutia ani

v súvislosti s namietaným porušením .

Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi uznesením krajského súdu z 22. marca

2010 a sťažovateľkou namietaným porušením označených práv a vzhľadom na uvedené

bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalším návrhom sťažovateľky na ochranu ústavnosti (zrušenie uznesenia krajského súdu

z 22. marca 2010), keďže rozhodovanie o ňom je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( prvej vety ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010