Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 308/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti M., spol. s r. o., B., a spoločnosti J., s. r. o., B.,

zastúpených C., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta Mgr. R. H., ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vyjadriť sa ku všetkým

dôkazom podľa a práva vlastniť majetok podľa

uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 10. septembra 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti M., spol. s r. o., a spoločnosti J., s. r. o., o d m i e t a

pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

16. novembra 2009 doručená sťažnosť spoločnosti M., spol. s r. o. (ďalej len ,,sťažovateľka

1“) a spoločnosti J., s. r. o. (ďalej len ,,sťažovateľka 2“, spolu ďalej len ,,sťažovateľky“),

ktorou namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len ,a“), práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

,,dohovor“), základného práva vyjadriť sa ku všetkým dôkazom podľa

a práva vlastniť majetok podľa uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn. z 10. septembra 2009 (ďalej

len ,,uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka 1 podala na Okresnom súde

Bratislava I (ďalej len ,,okresný súd“) návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť K.,

s. r. o., B. (ďalej len ,,dlžník“). Na preukázanie oprávnenosti podať návrh na vyhlásenie

konkurzu sťažovateľka 1 pripojila k návrhu tri rozhodcovské rozsudky Bratislavského

rozhodcovského súdu zriadeného pri C., s. r. o. (ďalej len ,,rozhodcovský súd“), ktorými bol

dlžník zaviazaný zaplatiť sťažovateľke 1 rôzne peňažné sumy (1 264,02 € s prísl.,

160 634,88 € s prísl. a sumu 665 769,57 € s prísl.) opatrené doložkou právoplatnosti

a vykonateľnosti. Pluralitu veriteľov ako predpoklad platobnej neschopnosti dlžníka

sťažovateľka 1 v návrhu na vyhlásenie konkurzu preukázala zmluvou o postúpení

pohľadávky z 2. januára 2009, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky v sume 1 000 € zo

sťažovateľky 1 (postupca) na sťažovateľku 2 (postupník). Predmetom postúpenia bola

časť celkovej pohľadávky v sume 1 264,02 € s prísl., ktorá bola neskôr priznaná

sťažovateľke 1 rozhodcovským rozsudkom. Okresný súd uznesením sp. zn. zo

14. mája 2009 začal konkurzné konanie proti dlžníkovi a uznesením z 27. júla 2009

vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ustanovil správcu, vyzval veriteľov, aby prihlásili

svoje pohľadávky v zákonnej lehote, a uložil správcovi povinnosť informovať o vyhlásení

konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo sídlo v iných

členských štátoch Európskej únie.

3. Proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu podal dlžník odvolanie, ktoré odôvodnil

tým, že pohľadávky, ktoré označila sťažovateľka 1 v návrhu na vyhlásenie konkurzu, sú

v plnom rozsahu neoprávnené. K pohľadávke vo výške 1 264,02 € s prísl. dlžník uviedol,

že táto je v plnom rozsahu neoprávnená, pokiaľ ide o dôvod a výšku, a preto podal na

okresnom súde žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku a zároveň

odloženia vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Okresný súd uznesením č. k.

-48 z 23. júna 2009 odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského

rozsudku. K pohľadávke vo výške 160 634,88 € s prísl. dlžník uviedol, že táto je

neoprávnená, pokiaľ ide o dôvod a výšku, a preto podal na okresnom súde žalobu, ktorou sa

domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku a zároveň aj odloženia vykonateľnosti tohto

rozhodnutia. Okresný súd uznesením sp. zn. z 15. apríla 2009 odložil

vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku. K pohľadávke vo výške

665 769,57 € s prísl. dlžník uviedol, že táto čo sa týka dôvodu a výšky je neoprávnená.

Preto podal na okresnom súde žalobu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku

a zároveň odloženia vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Uznesením sp. zn.

z 9. apríla 2009 okresný súd rozhodol o odložení vykonateľnosti predmetného

rozhodcovského rozsudku. Dlžník v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o vyhlásení

konkurzu zdôraznil, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok,

pretože nie je platobne neschopný a nemá žiadneho oprávneného veriteľa.

4. Na odvolanie dlžníka proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu o veci rozhodoval

krajský súd, ktorý uznesením z 10. septembra 2009 napadnutým sťažnosťou na ústavnom

súde uznesenie okresného súdu o vyhlásení konkurzu zmenil tak, že konkurzné konanie

zastavil a uložil sťažovateľke 1 zaplatiť správcovi odmenu. Krajský súd výrok o zastavení

konkurzného konania odôvodnil takto:

„Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol vo

veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a či z vykonaného dokazovania

vyvodil správny záver, keď vyhlásil konkurz na majetok navrhovateľom označeného dlžníka.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ je oprávnený

podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní

s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú

neschopnosť tohto dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať

vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch vykonateľných alebo

písomne uznaných peňažných pohľadávok aspoň dvoch veriteľov, napriek tomu, že bol

veriteľmi týchto pohľadávok písomne vyzvaný na ich zaplatenie.

Vykonateľnou pohľadávkou sa rozumie pohľadávka, pre ktorú možno bez ďalšieho

nariadiť výkon rozhodnutia alebo exekúciu - teda pohľadávku, ktorá je doložená exekučným

titulom, teda vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, notárskou zápisnicou

s účinkami exekučného titulu alebo listinou, na podklade ktorej zákon pripúšťa súdny výkon

rozhodnutia alebo exekúciu.

Navrhovateľ svoj návrh na vyhlásenie konkurzu odôvodnil existenciou

rozhodcovských rozsudkov. Odvolací súd mal preukázané, že Okresný súd Bratislava I

uznesením č. k. zo dňa 9.4.2009 odložil vykonateľnosť rozhodnutia

č. Rci 5003/08 zo dňa 16.2.2009, Okresný súd Bratislava I uznesením č. k.

zo dňa 15.4.2009 odložil vykonateľnosť rozhodnutia č. zo dňa 2.2.2009

a Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. zo dňa 23.6.2009 odložil

vykonateľnosť rozhodnutia č. zo dňa 2.2.2009. Okresný súd

Bratislava I v odôvodnení citovaných uznesení uviedol, že odložil vykonateľnosť

napadnutých rozhodcovských rozsudkov s ohľadom na ust.

o rozhodcovskom konaní v platnom znení, nakoľko boli splnené podmienky ustanovené

týmto zákonom a zároveň bol daný dôvod na strane navrhovateľa, že okamžitým výkonom

rozhodnutia by navrhovateľovi hrozila závažná ujma.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii proti uzneseniu

o vyhlásení konkurzu môže podať odvolanie dlžník, ak nie je navrhovateľom. Ak odvolací

súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o vyhlásení konkurzu nesprávne, rozhodnutie súdu

prvého stupňa zmení tak, že zastaví konkurzné konanie; inak rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30dní od predloženia veci.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Z dokladov tvoriacich obsah spisu je nesporné, že v rozhodujúcom čase t.j. v čase

rozhodnutia súdu prvého stupňa neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie

konkurzu ustanovené v § 11 ods. 3 cit. zákona, nakoľko rozhodnutia uvádzané

navrhovateľom v návrhu na vyhlásenie konkurzu neboli vykonateľné.

Podľa § 103 ods. 1 cit. zák., konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým odvolací súd

zmenil uznesenie prvého stupňa o vyhlásení konkurzu tak, že zastavil konkurzné konanie.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že súd prvého stupňa

rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka nesprávne, a preto jeho rozhodnutie

zmenil tak, že konkurzné konanie zastavil.“

5. Sťažovateľky v sťažnosti zhodne tvrdia, že uznesením krajského súdu boli

porušené nimi označené práva, pričom sťažnostná argumentácia sa dá zhrnúť do týchto

bodov:

- Sťažovateľky namietajú, že vzhľadom na primeranú aplikáciu Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“) a ich postavenie ako účastníkov konkurzného konania

[( a o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej

len ,,ZKR“)] im po podaní odvolania dlžníka proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu toto

malo byť okresným súdom podľa , resp. krajským súdom podľa §

211 ods. 1 doručené spolu s výzvou na vyjadrenie. Tak však okresný súd ani krajský

súd nepostupovali, z čoho sťažovateľky vyvodzujú aj s odkazom na judikatúru ústavného

súdu porušenie svojich základných práv podľa a a

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keď uvádzajú: ,,V dôsledku porušenia citovaných

ústavných práv sa (sťažovateľky, pozn.) nemohli vyjadriť k skutočnostiam, ktoré predložil

odvolaciemu súdu úpadca, ba dokonca sa o prebiehajúcom odvolacom konaní voči

uzneseniu o vyhlásení konkurzu ani nedozvedeli. Z dôvodu odopretia možnosti vyjadriť sa

ku skutočnostiam obsiahnutým v odvolaní nemohli poukázať na skutočnosti, ktoré

podrobnejšie špecifikujú nižšie v tejto sťažnosti, a ktoré by mali podstatný význam pre

rozhodnutie Krajského súdu v rámci odvolacieho konania. Išlo predovšetkým o upozornenie

na skutočnosť, že z dôvodu podaného odvolania voči uzneseniam Okresného súdu

Bratislava I o odložení vykonateľnosti Rozhodcovských rozsudkov zo strany spoločnosti M.,

nebolo o odložení ich vykonateľností doposiaľ právoplatne rozhodnuté, ako aj na

skutočnosť, že otázka kvalifikovanosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie je

otázkou, ktorou by sa mal odvolací súd v rámci konania o odvolaní dlžníka voči uzneseniu

o vyhlásení konkurzu zaoberať, pretože o tejto otázke už bolo právoplatne rozhodnuté

prvostupňovým súdom v rámci rozhodnutia o začatí konkurzného konania.“

- Sťažovateľky ďalej tvrdia, že v dôsledku odvolania sťažovateľky 1 proti

uzneseniam okresného súdu o odložení vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov tieto

nenadobudli právoplatnosť, z čoho vyvodzujú, že ,,... predmetné rozhodcovské rozsudky sú

stále vykonateľnými exekučnými titulmi“. Taktiež tvrdia, že na podanie veriteľského návrhu

na vyhlásenie konkurzu podľa a splnenie jeho náležitostí stačí, že

pohľadávka je doložená právoplatným rozhodnutím, a teda jeho vykonateľnosť nie je

nevyhnutná. Požiadavku vykonateľnosti pohľadávky, ktorú na preukázanie odôvodneného

predpokladu platobnej neschopnosti dlžníka ustanovuje , považujú

sťažovateľky len ,,... za pomôcku pre veriteľa na určenie odôvodneného predpokladu

existencie platobnej neschopnosti dlžníka, a to z dôvodu, že veriteľ v čase podávania návrhu

na vyhlásenie konkurzu nemá a ani nemôže mať informácie relevantne preukazujúce

platobnú neschopnosť dlžníka“. Podľa ich názoru ,,... kvalifikovanosť návrhu na vyhlásenie

konkurzu skúmal okresný súd v konaní, ktoré skončilo právoplatnosťou uznesenia o začatí

konkurzného konania a krajský súd rozhodujúc o odvolaní voči uzneseniu o vyhlásení

konkurzu nebol oprávnený skúmať túto otázku v rámci odvolacieho konania“. Krajskému

súdu sťažovateľky vyčítajú nesprávnu aplikáciu právnej normy, ako aj absenciu hlbšieho

odôvodnenia jeho uznesenia.

- Zásah do základného práva vlastniť majetok podľa

sťažovateľky odôvodnili takto: ,,Tým, že krajský súd zmenil rozhodnutie prvostupňového

súdu o vyhlásení konkurzu tak, že konkurzné konanie zastavil, spôsobil zánik účinkov

vyhlásenia konkurzu a umožnil dlžníkovi opätovne získať dispozíciu nad svojim majetkom.

Zrušením konkurzu sa teda podstatným spôsobom znížila (ak nie úplne znemožnila) možnosť

veriteľov uspokojiť svoje nároky v rámci konkurzného konania. Týmto postupom sa výrazne

negatívne zasiahlo do majetkovej sféry spoločnosti M. a J., ktoré už nemôžu uplatniť svoje

nároky v rámci konkurzného konania.“

6. V petite sťažnosti sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

ich označené práva podľa , ,

dohovoru a uznesením krajského súdu porušené boli, zrušil toto

uznesenie a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a zaviazal krajský súd nahradiť im

trovy konania. Sťažovateľka 1 žiada priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume

7 290,26 €.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného

prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho

odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom

ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu

neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci

všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani

ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné

súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry (siedma hlava má dva

oddiely - prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). K organizácii

súdnej moci ústavný súd okrem iného uviedol, že ide o dva samostatné, navzájom

jeden od druhého nezávislé, procesne uzavreté systémy výkonu súdnictva, pre každý z nich

s osobitne vymedzeným poslaním a osobitnou rozhodovacou právomocou ().

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, nie

však zákonnosti. Naopak, všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj

ústavnosť. Ako už opakovane ústavný súd uviedol (napr. , ,

), ochrana , prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd

(resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom,

ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou

zmluvou podľa a 5 a zákonom ( ).

10. V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd

rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri

rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na

spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s alebo

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či

závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym

dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. , ,

, ).

III.

K namietanému porušeniu práv podľa ,

dohovoru a v súvislosti s nedoručením odvolania dlžníka

na vyjadrenie sťažovateľkám

11. Konkurzné konanie a právne vzťahy, ktoré v jeho rámci vznikajú, sú predmetom

úpravy viacerých právnych predpisov. Pokiaľ ide o procesné otázky (začatie konkurzného

konania a samotné konkurzné konanie), ustanovuje, že v prípade absencie špeciálnej

úpravy sa primerane použijú ustanovenia ( ). Primeranosť aplikácie

však takto neznamená mechanické preberanie jednotlivých

inštitútov a procesných postupov upravených v tomto procesnom poriadku aj pre konkurzné

konanie. Primeranosť ich použitia možno vnímať ako oprávnenie alebo povinnosť

konkurzného súdu postupovať podľa konkrétneho ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku vtedy, ak sa ocitne v obdobnej procesnej situácii ako súd v občianskom súdnom

konaní. Termín primerane pritom treba vykladať tak, aby boli rešpektované špecifické

procesné situácie, ktoré v rozhodovacej činnosti konkurzného súdu môžu nastať.

12. Sťažovateľky tvrdia, že odvolanie dlžníka proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu

im mal na vyjadrenie doručiť okresný súd, a keď tak neurobil, jeho pochybenie pri

doručovaní mal odstrániť krajský súd a sám vykonať doručenie s výzvou na vyjadrenie.

Postup okresného súdu po podaní odvolania proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu

bližšie neupravuje, a teda primeraná aplikácia je na mieste.

Možno súhlasiť so sťažovateľkami v tom, že uznesenie o vyhlásení konkurzu je uznesením

vo veci samej, čo zakladá povinnosť prvostupňového konkurzného súdu zaslať odvolanie

spolu s výzvou na vyjadrenie účastníkom konania ( v spojení s

). Je nesporné, že sťažovateľka 1 ako osoba, ktorá podala návrh na vyhlásenie

konkurzu bola v rozhodnom čase podľa účastníčkou konkurzného konania

s právom na doručenie odvolania dlžníka a výzvy na vyjadrenie sa k nemu. Sťažovateľka 2

odvodzuje svoje účastníctvo v konkurznom konaní od postavenia veriteľa, ktorý si

spôsobom ustanoveným prihlásil svoje pohľadávky. Jej procesné postavenie a

účastníctvo v konaní nemohol ústavný súd verifikovať, z pohľadu jeho rozhodnutia však

táto otázka nebola právne relevantná.

13. Ak vzhľadom na uvedené vychádzame z toho, že minimálne sťažovateľka 1

mala právo na doručenie odvolania dlžníka spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, pričom

okresný súd jej realizáciu tohto procesného práva neumožnil a krajský súd postupom podľa

v spojení s túto procesnú vadu neodstránil, uvedené môže

indikovať porušenie označených práv podľa , dohovoru

a . Je totiž zrejmé, že uvedené práva v sebe implikujú aj právo na

doručenie odvolania protistrane v konaní na vyjadrenie (m. m. sťažovateľkami uvádzaný

nález ústavného súdu sp. zn. ), princíp rovnosti zbraní či právo prezentovať

v konaní pred súdom vlastné vyjadrenia a argumenty reagujúce na tvrdenia protistrany.

Prvotný pohľad na túto sťažnostnú námietku teda vo vzťahu k sťažovateľke 1 môže

signalizovať jej ústavnoprávnu relevanciu. Ako však vyplýva z doterajšej judikatúry

ústavného súdu, tak , ako aj dohovor chránia práva konkrétne a účinné, teda nie práva

teoretické a iluzórne (m. m. , ). V konaní o sťažnosti takto ústavný

súd poskytuje ochranu porušeným právam v prípade, ak sú tieto konkrétne a reálne, a nie

v prípade, ak majú iba teoretický význam. Uvedené korešponduje s materiálnym prístupom

k ochrane ústavnosti. Ústavný súd sa preto ešte pred zodpovedaním možného vplyvu

procesného pochybenia konajúcich súdov zaoberal samotným uznesením krajského súdu,

ktorým bolo konkurzné konanie zastavené.

IV.

K namietanému porušeniu práv podľa a

dohovoru uznesením krajského súdu

14. Mantinely možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov (bod 9 a 10 tohto uznesenia) sa vzťahujú aj na konkurzné konanie

(m. m. , ). Krajský súd uznesenie, ktorým zmenil uznesenie

okresného súdu o vyhlásení konkurzu tak, že konkurzné konanie zastavil, odôvodnil

v merite veci tým, že v čase rozhodovania okresného súdu rozhodcovské rozsudky neboli

vykonateľné, pretože iným sudcom toho istého okresného súdu bola odložená ich

vykonateľnosť, a teda neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie konkurzu podľa

(bližšie bod 4 tohto uznesenia).

15. Z odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského súdu podľa názoru

ústavného súdu jasne a zrozumiteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré rozhodol tak, ako

rozhodol, a podľa zastavil konkurzné konanie. Krajský súd rozhodujúc

o odvolaní dlžníka proti uzneseniu okresného súdu uviedol, z akých dôvodov a na akom

právnom základe považuje uznesenie okresného súdu o vyhlásení konkurzu za nesprávne.

Účastníkom konkurzného konania predložil krajský súd právny názor, prečo nie sú splnené

zákonné podmienky na vyhlásenie konkurzu. V uznesení krajského súdu teda ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil nič, čo by ho robilo ústavne

neakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany ústavného súdu. Pokiaľ teda ide

o namietaný zásah do práva na súdnu ochranu sťažovateliek podľa ,

resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd uzatvára,

že uznesenie krajského súdu je vnútorne logické, nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej

svojvôle konajúceho všeobecného súdu, nie je arbitrárne a zrozumiteľným spôsobom dáva

odpoveď na otázku, prečo krajský súd konkurzné konanie zastavil.

16. Ústavnému súdu v zásade neprislúcha dopĺňať či rozvíjať právne názory

krajského súdu. Reagujúc na námietky sťažovateliek obsiahnuté v sťažnosti ústavný súd

stručne uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci, ktoré sťažovateľky vytýkajú uzneseniu

krajského súdu, (i) samo osebe nie je relevantným a obhájiteľným dôvodom sťažnosti

podanej na ústavnom súde, a navyše (ii) v kontexte už uvedeného ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti ani potenciálnu možnosť nesprávneho právneho

posúdenia veci krajským súdom nezistil.

17. Konkurz (nazývaný aj generálna exekúcia) sleduje riešenie úpadku dlžníka

speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením jeho veriteľom ( ).

Základnými materiálnymi podmienkami vyhlásenia konkurzu sú úpadok a pluralita

veriteľov. Úpadok má dve formy: platobná neschopnosť a predĺženie, pričom platobná

neschopnosť (o čo ide v prerokovávanej veci) je stav, keď dlžník má viac veriteľov a nie je

schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok ( ).

Ide teda o objektívny stav – neschopnosť dlžníka uhrádzať svoje peňažné záväzky.

O platobnú neschopnosť však nejde vtedy, ak dlžník odmieta uhrádzať niektoré záväzky

preto, že ich neuznáva, prípadne z iných dôvodov.

18. Popri materiálnych podmienkach na vyhlásenie konkurzu musia byť splnené aj

formálne podmienky spojené s náležitosťami návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podľa § 11

ods. 3 veriteľ (sťažovateľka 1) je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu,

ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň

možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka. Platobnú

neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní

v omeškaní s plnením aspoň dvoch vykonateľných alebo písomne uznaných peňažných

pohľadávok aspoň dvoch veriteľov napriek tomu, že bol veriteľmi týchto pohľadávok

písomne vyzvaný na ich zaplatenie. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd v predmetnom

konkurznom konaní správne ustálil, že absencia vykonateľných pohľadávok voči dlžníkovi

je dôvodom na zastavenie konkurzného konania pre nesplnenie zákonných (formálnych)

podmienok na vyhlásenie konkurzu. Ústavný súd k námietkam sťažovateliek stručne

uvádza, že ani ich odvolania proti uzneseniam okresného súdu o odložení vykonateľnosti

rozhodcovských rozsudkov na uvedenom závere nič nemenia, pretože uznesenie o odložení

vykonateľnosti je vykonateľné doručením bez ohľadu na jeho právoplatnosť (§ 198 ods. 1

v spojení s a ). Vykonateľnosťou uznesenia o odložení

vykonateľnosti teda rozhodcovské rozsudky prestali byť vykonateľné, čím nebola splnená

jedna z formálnych podmienok na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

19. Ústavný súd však navyše dodáva, že prerokovávaná sťažnosť a prílohy k nej

pripojené indikujú snahu sťažovateliek o špekulatívny postup a účelové vyhlásenie

konkurzu na majetok dlžníka bez splnenia základných materiálnych podmienok konkurzu.

Skutočnosť, že dlžník popiera a neuznáva pohľadávky sťažovateliek pôvodne patriace

výlučne sťažovateľke 1, v okolnostiach prípadu vylučuje danosť jeho platobnej

neschopnosti. Ak dlžník pohľadávky priznané veriteľovi rozhodcovskými rozsudkami

popiera, tvrdí, že nemá žiadnych veriteľov, bráni sa podaním žaloby o zrušenie

rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o rozhodcovskom konaní“) a príslušný súd jeho tvrdenia akceptuje a uznesením podľa § 40

ods. 2 citovaného zákona odloží ich vykonateľnosť, len ťažko (ak vôbec) možno považovať

jeho platobnú neschopnosť za preukázanú. Uvedený záver je indikátorom snahy

o špekulatívny postup aj v kontexte ďalšej materiálnej podmienky vyhlásenia konkurzu,

ktorou je pluralita veriteľov. Po formálnej stránke pluralita veriteľov bola v predmetnom

konkurznom konaní naplnená existenciou dvoch veriteľov (sťažovateliek). Nemožno však

opomenúť, že sťažovateľka 2 svoju symbolickú pohľadávku voči dlžníkovi v sume 1 000 €

nadobudla od sťažovateľky 1 jej zmluvným postúpením 2. januára 2009. Z hľadiska zákona

( ) k postúpeniu pohľadávky došlo skôr ako 90 dní pred podaním návrhu na

vyhlásenie konkurzu (29. apríla 2009), avšak z hľadiska požiadavky na poctivý obchodný

styk a konanie v súlade s dobrými mravmi je otázne, či takýto výkon práva má

požívať právnu ochranu. Materiálny prístup k podmienkam na vyhlásenie konkurzu

takto umožňuje spochybniť aj pluralitu veriteľov, a to najmä v kontexte absencie iného

veriteľa dlžníka (okrem sťažovateliek).

20. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd uzatvára, že pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie práv podľa a

dohovoru uznesením krajského súdu nezistil žiadnu možnosť ich porušenia, ktorú by mohol

bližšie preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Preto rozhodol o jej odmietnutí

v tejto časti pre zjavnú neopodstatnenosť.

21. Vo svetle dôvodov uznesenia krajského súdu a absencie akéhokoľvek dôvodu na

ich ústavno-súdnu korekciu je potom potrebné vnímať aj sťažnostné námietky súvisiace

s nedoručením odvolania dlžníka sťažovateľke 1 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu.

Aj keď ústavný súd konštatoval, že toto pochybenie konajúcich konkurzných súdov môže

indikovať porušenie označených práv, v okolnostiach prípadu ide o porušenie iluzórnych

práv sťažovateliek. Ich vyjadrenie by totiž vzhľadom na závery krajského súdu (a rovnako

aj ústavného súdu) nebolo spôsobilé vyvolať iné rozhodnutie ako uznesenie o zmene

uznesenia o vyhlásení konkurzu tak, že konkurzné konanie sa zastavuje. Preto aj v tejto časti

ústavný súd odmietol sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť.

22. Bez toho, aby to malo ústavnoprávnu relevanciu, považuje ústavný súd za

potrebné uviesť, že z príloh pripojených k sťažnosti, verejne prístupného obchodného

registra, ako aj podobnosti obchodných mien vyplýva personálne prepojenie medzi

zriaďovateľkou rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovské rozsudky v prospech

sťažovateľky 1 a spoločnosťou poskytujúcou právne služby, ktorá ju zastupovala

v rozhodcovskom konaní, v konkurznom konaní a aj v konaní pred ústavným súdom.

Uvedená skutočnosť opätovne indikuje špekulatívne správanie sťažovateliek

smerom k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka. V konečnom dôsledku sa však

naplnením dôvodov na zrušenie rozhodcovských rozsudkov bude zaoberať okresný súd

(prípadne neskôr odvolací súd) v konaní podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom

konaní.

V.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením krajského súdu

23. Sťažovateľky v sťažnosti namietajú, že uznesením krajského súdu bolo porušené

aj ich základné právo vlastniť majetok podľa . Ústavný súd vo svojej

judikatúre zdôraznil, že všeobecný súd v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom

základných práv a slobôd hmotného charakteru (kam patrí aj vlastnícke právo), ak toto

porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy

postupu vyplývajúce z až (m. m. , ). Keďže

ústavný súd nezistil porušenie základných práv podľa až , aj v časti

namietajúcej porušenie základného práva na ochranu majetku sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú. Pre úplnosť však ústavný súd dodáva, že absentuje príčinná súvislosť

medzi napadnutým uznesením krajského súdu a možným zásahom do označeného práva

sťažovateliek. Sťažovateľkám totiž nič nebráni, aby v konaní okresného súdu podľa § 40

a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní ,,obhájili rozhodcovské rozsudky“, prípadne aby po

ich zrušení ,,obhájili svoje pohľadávky“ v konaní pred všeobecným súdom (§ 43 ods. 1

citovaného zákona) alebo rozhodcovským súdom (§ 43 ods. 2 citovaného zákona).

Následne v prípade ich nesplnenia môžu podať návrh na exekúciu, prípadne aj opätovne

návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak len za predpokladu splnenia formálnych

a materiálnych podmienok na jeho vyhlásenie.

24. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateliek po jej predbežnom

prerokovaní podľa v celosti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími

návrhmi sťažovateliek (návrh na zrušenie uznesenia krajského súdu, priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia a náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že

ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010