Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Odi/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúp. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: P. Z., F.. XX.XX.XXXX, H. A. X, XXX XX A. v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e oddlženie žalovaného P. Z., ktorým žalovaného zbavil uznesením sp. zn. zo 16.08.2018 všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 05.04.2019 žalobca žiadal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, mal snahu poškodiť svojho veriteľa, uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide od dôležitú informáciu, po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. 2A.Oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia vyplýva žalobcovi z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „“). Spor medzi stranami konania, opísaný v žalobe, je sporom vyvolaným osobitnou povahou konkurzného konania podľa . Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Košice I, pod. sp. zn. (ďalej „konkurz“). Žalobca je veriteľom žalovaného. Pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. 2892631907, ktorú žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Poštová banka, a. s., Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890, bola na základe zmlúv o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. 2B.Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa (v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu), (dlžník nebol platobne neschopný) a (mal snahu poškodiť svojho veriteľa). Žalovaný zároveň nenaplnil zákonný predpoklad poctivého zámeru, keď po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností podľa . 2C.Žalobca tvrdil, že v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť. Žalovaný nenapĺňal zákonom predpokladané podmienky

platobnej neschopnosti. V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bol žalovaný zamestnanou osobou v produktívnom veku s príjmom 880 EUR, čo uviedol aj vo svojom životopise. 2D.Podľa dôvodovej správy k je významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie platobná neschopnosť dlžníka. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom („ex ante“ kontrola, keď súd vychádza len z vyhlásenia dlžníka podľa ), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa („ex post“ kontrola). Súd pri „ex ante“ kontrole nemá reálnu možnosť skúmať platobnú schopnosť (má k dispozícii len tvrdenia dlžníka a veriteľ v tom čase nemá o návrhu na oddlženie žiadnu vedomosť; bližšie viď dôvodová správa k ). Z uvedeného dôvodu je potom celý proces dokazovania nepoctivého zámeru na veriteľoch dlžníka, ktorí ale nedisponujú k tomu patriacimi procesnými oprávneniami. Žalobca aj napriek týmto „procesným komplikáciám“ nadobudol informácie, ktoré preukazujú nepoctivý zámer žalovaného. Za súčasného stavu, keď žalobca predkladá dôvodných pochybností o platobnej neschopnosti žalovaného, je potom na mieste, aby súd dôkladne preskúmal splnenie podmienok platobnej neschopnosti a teda aj poctivého zámeru žalovaného, aby tak predchádzal zneužívaniu inštitútu oddlženia. Žalovaný bol žalobcom a jeho právnym predchodcom niekoľkokrát kontaktovaný či už písomnou alebo telefonickou formou. Žalovanému bola ponúknutá možnosť uhradiť svoj záväzok formou splátkového kalendára aj s možnosťou odpustenia časti príslušenstva. Napriek snahám právneho žalobcu a jeho právneho predchodcu, žalovaný neprejavil žiaden záujem o dohodu. 2E.V zmysle ust. je fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Dovoľujeme si poukázať na sloveso plniť, ktoré je v predmetnom ustanovení v tzv. nedokonavom vide. Slovesný vid je označenie pre ohraničenosť resp. neohraničenosť slovesného deja. Dokonavý vid je vyjadrenie ohraničeného, teda neprebiehajúceho deja. Dej na konci ohraničený sa označuje ako ukončený. Nedokonavý vid je vyjadrenie neohraničeného teda prebiehajúceho deja. Je teda zrejmé, že pokiaľ dlžník je schopný plniť svoje záväzky, nie je možné ho považovať za platobne neschopného. Nič na tom nemení ani Vyhláška MS SR č. , nakoľko jej aplikácia v prípade konaní o oddlžení podľa štvrtej časti absolútne neopodstatnená keďže v konaní o oddlžení sa platobná dlžníka neskúma a predpokladá sa na základe vyhlásenia dlžníka keď sa nepreukáže opak. Podanie takého vyhlásenia je imanentnou podmienkou pre vyhlásenia konkurzu a následné oddlženia dlžníka a vyvolá ten účinok, že na dlžníka sa hľadí ako na platobne neschopného, bez ohľadu na skutočnosť, či predmetné vyhlásenie bolo pravdivé alebo nie. Žalobca má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za taký stav nie je možné považovať skutkový opis žalovaným v návrhu na konkurz. Sám žalovaný uviedol, že má stály príjem a rovnako je spoluvlastníkom nehnuteľností. 2F.Poukázal na rozhodnutia, podľa ktorých: a) Platobná neschopnosť je trvalý, nie prechodný stav žalovaného uhrádzať svoje splatné finančné záväzky. Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť z iných dôvodov (Uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn.: ). b) Predpokladom platobnej neschopnosti je skutočnosť, že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj záväzok. Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byt všeobecná. Musí byt zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného (Rozhodnutie NS ČR v uznesení zo dňa 06. septembra 2005, sp. zn. ). c) Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, preto, že ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť z iných dôvodov (Uznesenie Ústavného súdu SR. ). 2G.Uviedol, že formou plnenia záväzkov je v zmysle aj čiastočné plnenie záväzku a zákon aj v prípade čiastočného plnenia upravuje povinnosti veriteľa a dlžníka. Gramatickým výkladom , vo vzťahu k tretia veta , je možné dospieť k tvrdeniu, že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná, ani čiastočne, plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Nakoľko žalovaný v životopise uvádza zrážky zo mzdy je zrejmé, že bol schopný plniť svoje záväzky riadne mesačnými úhradami. Žalovaný preto nenaplnil podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú tretia veta , resp. . Nestačí ak dlžník nie je ochotný svoje záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaný disponoval finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a, v prípade riadneho plnenia svojich záväzkov, (či už formou exekučných zrážok, kde je možná dohoda s exekútorom na splácaní záväzku, alebo dobrovoľnými

úhradami) by bol schopný splatiť všetky svoje záväzky. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovaného. 2H.Poukázal na to, že v obdobnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. súd v Rozsudku zo dňa 18.10.2018, ktorým zrušil oddlženie žalovaného, uviedol, okrem iného, aj nasledovné: „15. ...Ak žalovaný disponuje majetkom alebo stálym príjmom je jeho prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov a len v prípade ak je uspokojovanie jeho záväzkov objektívne nemožné, malo by byt dlžníkovi umožnené oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. 17. ...Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Z hľadiska gramatického výkladu je zrejmé, že sloveso ,,plniť“ je v tzv. nedokonavom vide, ktorý pomenúva dej, ktorý je nedokončený, stále prebieha, stále trvá. Predpokladom platobnej neschopnosti je skutočnosť, že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj záväzok. Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí aj NS ČR v uznesení zo dňa 06. septembra 2005, sp. zn. . 19. Vzhľadom k tomu, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v je len demonštratívny, je ponechané na úvahe súdu individuálnych okolností každého prípadu na ďalšie právne a skutkové vymedzenia. Súd má za to, že konanie žalovaného jednoznačne napĺňa pojem nepoctivého zámeru podľa , primerane k tomu poukazuje na Nález Ústavného súdu SR z 10.01.2017, sp. zn. : ,,Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov.“ 27. Záverom súd uzatvára, že .... žalovaný ako dlžník nemal poctivý zámer pri oddlžení ....... a preto logickou sankciou ustanovenou je zrušenie oddlženia.“ 2I.S poukazom na R (ČR) 52/1998 mal za to, že ak je dlžník - objektívne vzaté - schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadku v zmysle ust. veta prvá zákona. Za úprimnú snahu riešiť svoj dlh nemožno považovať také správanie žalovaného, kedy dlžník, napriek skutočnosti, že vlastní majetok, nie je ochotní plniť si voje záväzky voči veriteľovi. Úprimnou snahou riešiť dlh rovnako nie je, keď po rozhodnutí o oddlžení dlžník nekomunikuje a nijako nerieši svoje záväzky. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. 2J.Poukázal na ust. a uviedol, že zákon demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zároveň súd posudzuje najmä podmienky stanovené v . Zákonom výslovne uvedené podmienky nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. 2K.Mal za to, že žalovaný s poukazom na ust. nespĺňa ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti, a to nemožnosť peňažnú pohľadávku voči nemu vymôcť exekúciou. Ak v prípade núteného výkonu pohľadávok voči žalovanému by k ich uspokojeniu došlo v relatívnej krátkej dobe, nie je dôvod žalovaného oddlžovať od všetkých záväzkov, a teda nie sú ani naplnené požiadavky platobnej neschopnosti. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Poznamenal, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa. Rozhodnutím súdu o oddlžení dlžníka sa pohľadávky veriteľov menia na tzv. natu-rálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu. Rovnako len orgánu verejnej moci je uložená povinnosť hľadieť na žalovaného vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľnou, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. 2L.Nespochybnil ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie

oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. 2M.Tvrdil, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu mal snahu poškodiť svojich veriteľov, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov. U žalovaného sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný bol naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezhoršili, práve naopak. Vyhlásenie konkurzu a oddlženie dlžníka je zákonným dôvodom na rozhodnutie o zastavení exekúcie, výsledkom čoho je výrazne zlepšenie finančnej situácie dlžníka. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to žalobca preukázal vyššie. Uviedol, že oddlženie je určené (v zmysle a dôvodovej správy k ) pre špecifickú skupinu ľudí. Pre túto skupinu je oddlženie jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem, môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Mal za to, že v tomto prípade u žalovaného také podmienky nie sú splnené. Všetky vyššie uvedené skutočnosti v tomto bode a rovnako v celej žalobe odôvodňujú podmienky na zrušenie oddlženie pre nepoctivý zámer z viacerých samostatných dôvodov. 2N.Uviedol, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. Zákonnou podmienkou na vyhlásenie konkurzu je platobná neschopnosť dlžníka. Táto neschopnosť sa v konaní podľa štvrtej časti , preukazuje vyhlásením dlžníka, pri ktorom sa predpokladá pravdivosť takéhoto vyhlásenia. Ani konkurzný súd a ani Centrum právnej pomoci nedisponujú prieskumnou právomocou na preverenie, či dlžník skutočne je platobne neschopný. Mal za to, že žalovaný podal nepravdivé vyhlásenie o platobnej neschopnosti, čím vyvolal právne účinky spojené s takýmto vyhlásením, čím sa akoby úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím splnil zákonnú podmienku nepoctivého zámeru. 2O.Tvrdil, že zo správania dlžníka nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Poctivý zámer je v definovaný tak negatívnym ako aj pozitívnym spôsobom. Ustanovenie definuje, kedy možno predpokladať poctivý zámer dlžníka. Jedným z predpokladov poctivého zámeru je keď dlžník vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. Poukázal na skutočnosť, že vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti zákona nespôsobuje zánik pohľadávky. Vyhlásenie konkurzu je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcií, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného je zrejmé, že vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu sa finančná situácia výrazne zmení k lepšiemu. Dlžník by mal, v prípade poctivého zámeru, vynaložiť snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaný po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu ani nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemal poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené s inštitútom oddlženia. 2P.Mal za to, že nie je možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka, ktoré preukázateľne zneužíva inštitút oddlženia. Žalovaný má a mal finančné prostriedky na riadne plnenie svojich záväzkov voči veriteľom. Napriek tejto skutočnosti účelovo podal návrh na konkurz, kde ho súd zbavil všetkých jeho povinností na zaplatenie pohľadávok svojich veriteľov. Žalovaný podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti navodil stav domnelej platobnej neschopnosti, aby mohol podať návrh na konkurz. Zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu svoj dlh riešiť v medziach svojich možností a schopností. Preukázateľne tak naplnil podmienku podľa ust. , ust. nebol platobne neschopný, mal snahu poškodiť svojho veriteľa, uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide od dôležitú informáciu a podľa ust. po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností.

3.V podaní zo dňa 12.09.2019 žalovaný uviedol, že je platobne neschopný a bude sa uchádzať prostredníctvom Centra právnej pomoci o ustanovenie advokáta pre dané konanie.

4.Žalovaný, hoci bol na pojednávanie dňa 18.02.2020 riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť žiadal ospravedlniť podaním doručeným súdu dňa 10.02.2020 z dôvodu

práceneschopnosti. Nakoľko žalovaný nežiadal o odročenie pojednávania, súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

5.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

6.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: spis Okresného súdu Košice I sp. zn. , Zmluvu o úvere zo dňa 02.11.2007, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2016, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2016, výpis z obchodného registra o registrácii žalobcu, Dôvodovú správu k , Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. a Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. .

7.Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil súdu žiadne dôkazy.

8.Medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 16.08.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 162/2018 dňa 22.08.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka P. Z., F.. XX.XX.XXXX, že dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol doručený súdu dňa 03.08.2018. Neboli medzi stranami sporné skutočnosti uvedené žalobcom v žalobe. Sporné nebolo ani to, že žalobca je veriteľom žalovaného.

9.Sporné medzi stranami je, či žalovaný mal, alebo nemal poctivý zámer pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

10.Zo Zmluvy o úvere zo dňa 02.11.2007 súd zistil, že ju uzavreli Poštová banka, a.s. ako veriteľ a Karol Ogurčák ako dlžník. Úver bol poskytnutý vo výške 50 000,-Sk (1 659,70 EUR).

11.Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 08.12.2014 mal súd preukázané, že ju uzavreli Poštová banka, a.s. ako postupca a spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea, View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P.C. 6016, Larnaca, Cyprus ako postupník. Predmetom zmluvy bolo aj postúpenie pohľadávky voči P. Z..

12.Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3/2014 zo dňa 09.12.2014 mal súd preukázané, že ju uzavreli spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupca a spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 ako postupník. Predmetom zmluvy bolo aj postúpenie pohľadávky voči P. Z..

13.Z výpisu z obchodného registra o registrácii spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. (žalobcu) súd zistil, že menovaná spoločnosť je právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, v dôsledku zlúčenia.

14.Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 16.08.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 162/2018 dňa 22.08.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka P. Z., F.. XX.XX.XXXX, a že dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol doručený súdu dňa 03.08.2018. Žalovaný vyhlásil v návrhu, že je platobne neschopný, že sa do tohto stavu nepriviedol úmyselne a pri preberaní záväzkov sa nespoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením.

15.Podľa ust. : (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. (3) Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva

voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. (5) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa . (6) Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

16.Podľa ust. : (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov. (3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. (6) V poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

17.Podľa ust. fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

18.Je nepochybné, že žalobca je veriteľom žalovaného a že bol dotknutý oddlžením, preto má právo domáhať sa v zmysle ust. zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi. Návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote.

19.Žalobca v žalobe odôvodňoval nepoctivý zámer žalovaného ustanoveniami a , a . V žalobe však neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepoctivý zámer žalovaného podľa osobitných skutkových podstát nepoctivého zámeru podľa ust. , a . Žalobca neuviedol, aká bola výška záväzkov žalovaného voči svojim veriteľom, preto nebolo možné overiť jeho tvrdenie, že príjem žalovaného postačoval na postupnú úhradu záväzkov žalovaného voči svojim veriteľom. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný v

čase pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami samo o sebe nepreukazuje tvrdenie žalobcu, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný s poukazom na definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby v ust. . Nie je totiž vylúčené, že žalovaný nebol schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti iný svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi, pričom zo zoznamu veriteľov (prílohy návrhu na vyhlásenie konkurzu) vyplýva, že mal 18 veriteľov. Taktiež zo žiadnych skutkových tvrdení žalobcu nie je možné vyvodiť ním tvrdený záver, že žalovaný mal snahu poškodiť svojho veriteľa, teda žalobcu. Len tá skutočnosť, že do vyhlásenia konkurzu žalovaný svoj záväzok splácal (formou zrážok zo mzdy) sama o sebe nesvedčí o tom, že podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a na oddlženie mal žalovaný snahu žalobcu ako svojho veriteľa poškodiť. Jedná sa o nepreukázané tvrdenie žalobcu.

20.Pokiaľ jednou z podstatných náležitostí návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu je vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti ( ) a kedy neexistencia platobnej neschopnosti dlžníka v čase podania návrhu je osobitnou skutkovou podstatou nepoctivého zámeru podľa , podľa názoru súdu nie je možné odôvodňovať nepoctivý zámer dlžníka z dôvodu neexistencie platobnej neschopnosti dlžníka obomi skutkovými podstatami, t.j. zároveň písm. c) aj f) ustanovenia t.j., že dlžník v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu a zároveň, že nebol platobne neschopný. Pokiaľ chce žalobca odôvodňovať nepoctivý zámer ust. , musí sa jednať o inú dôležitú nepravdivú informáciu, ktorú dlžník v návrhu uviedol, ako je existencia platobnej neschopnosti, keďže táto informácia je samostatnou skutkovou podstatou nepoctivého zámeru pod písm. c) ust. .

21.Súd mal preukázanú len existenciu nepoctivého zámeru podľa ust. . Keďže sa žalovaný k žalobe riadne nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil a neuviedol v priebehu konania žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývala existencia jeho poctivého zámeru v tom, že by po podaní návrhu na oddlženie vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Z dikcie ust. vyplýva, že pokiaľ dlžník po podaní návrhu vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, má vždy poctivý zámer, preto pokiaľ žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho úprimnej snahe svoj dlh riešiť, platí, že žalovaný poctivý zámer pri využití inštitútu oddlženia nemal. Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer podľa .

22.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

24.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).