Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Odi/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: P. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: S.. Q. XXX/X, XXX XX N. X., v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e oddlženie žalovaného, o ktorom rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. zo dňa 15.3.2019.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, ktorú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keďže mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov; zo správania dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh a žalovaný ako dlžník nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. 2

2. Aktívnu legitimáciu žalobca odôvodňuje z ustanovenia . Žalobca je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere Č.X. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 27.04.2011 a kedy žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy titulom postúpenia a to nasledovne: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, Zmluva o postúpení zo dňa 09.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom. Na základe Zmluvy o zlúčení došlo dňa 09.08.2017 k zlúčeniu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. a spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., pričom spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. sa stala nástupníckou spoločnosťou spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., ktorá zanikla, čím sa spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. stala novým veriteľom.

3. Na preukázanie uvedených skutočností žalobca navrhuje pripojiť konkurzný spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. .

4. Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami v celkovej výške 6.045,31 Eur. Úhrady boli vykonávané

prostredníctvom zrážok zo mzdy a je preto zrejmé, že žalovaný je osobou v pracovnom pomere v produktívnom veku, pričom výška poslednej vykonanej zrážky zo mzdy bola 265,98 Eur.

5. Žalobca navrhuje vykonať dôkaz dopytom súdu na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia príjmov žalovaného, výsledkom ktorého bude rozpis a výška príjmov žalovaného z pracovnoprávneho vzťahu a ktorý preukáže, že žalovaný mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov voči svojim veriteľom. Žalovaný preto v čase podania návrhu na oddlženie nebol platobne neschopný. Zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa. U žalovaného sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný bol naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako aj zo životopisu žalovaného, ktorý je prílohou k návrhu. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak, ako to žalobca preukázal. Zároveň zo správania dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. Zákonnou podmienkou na vyhlásenia konkurzu je platobná neschopnosť dlžníka. Táto sa v konaní podľa štvrtej časti , preukazuje vyhlásením dlžníka, pri ktorom sa predpokladá pravdivosť tohto vyhlásenia. Podľa názoru žalobcu žalovaný podal nepravdivé vyhlásenie o platobnej neschopnosti, čím vyvolal právne účinky spojené s takýmto vyhlásením, čím sa akoby úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

6. Zo správania žalovaného nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj 3

dlh v rámci svojich možností. Ustanovenie definuje, kedy možno predpokladať poctivý zámer dlžníka. Jedným z predpokladov poctivého zámeru je, keď dlžník vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. Dlžník by mal v prípade poctivého zámeru vynaložiť snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaný však po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobu, ani nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemal poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené s inštitútom oddlženia. Žalovaný ani pred podaním návrhu nebol súčinný, keď žalovaný bol žalobcom a jeho právnym predchodcom niekoľkokrát kontaktovaný či už písomne alebo telefonicky a bola mu ponúknutá možnosť uhradiť svoj záväzok formou bezúročného splátkového kalendára, avšak tieto možnosti nevyužil.

7. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku, napriek tomu, že sa uňho nijako nezmenili okolnosti. Naďalej je zamestnaný, jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj zo životopisu žalovaného. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia však poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. Žalobca ďalej v žalobe poukazuje na dôvodovú správu k zákonu číslo ; zdôrazňuje, že celý proces dokazovania nepoctivého zámeru je na veriteľoch dlžníka, ktorí ale nedisponujú k tomu patriacimi procesnými oprávneniami. Zdôrazňuje opätovne, že žalovaný disponoval a disponuje finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho pnenia svojich záväzkov by bol schopný splatiť všetky svoje záväzky. Napriek tomu sa rozhodol riešiť svoju situáciu formou oddlženia v konkurze. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovaného.

8. Žalobca ďalej poukazuje aj na uznesenie okresného súdu Bratislava I číslo konania - 133 zo dňa 18.10.2018, právoplatné 13. 12.2018, kedy súd v obdobnej veci rozhodol tak, že oddlženie žalovaného zrušil. Podľa názoru žalobcu ak by mal žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára. Žalovaný má a mal pravidelný príjem, ktorý je zákonnou podmienkou na povolenie splátkového kalendára. Oddlženie nesmie byť považované za spôsob zbavenia sa zodpovednosti za záväzky voči veriteľom, zdôrazňuje žalobca. Platobná neschopnosť je trvalý, nie prechodný stav žalovaného uhrádzať svoje splatné finančné

záväzky. Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť z iných dôvodov (uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. ). Žalovaný nespĺňa ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti a to nemožnosť peňažnú pohľadávku voči nemu vymôcť exekúciou. Právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú.

9. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil oddlženie 4

žalovaného na základe uznesenia sp.zn. , ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov v rozsahu, v akom neboli upokojené v konkurze. Zároveň žiada, aby mu súd priznal právo na náhradu trov tohto konania.

10. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, uznesenie podľa ustanovenia , ako aj predvolanie na pojednávanie na deň 05.11.2019 bolo žalovanému doručené na základe fikcie doručenia. Súd vec preto prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 05.11.2019 v neprítomnosti žalovaného. Žalobca na pojednávaní uviedol, že konkurz na žalovaného bol už ukončený a pohľadávka žalobcu zostala aj po skončení konkurzu neuspokojená.

11. Podľa , veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

12. Podľa , dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

13. Podľa , , , dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. 14. Žalobca v prejednávanej veci odôvodňoval nepoctivý zámer žalovaného ustanovením a ustanovením , , . V žalobe však neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepoctivý zámer žalovaného podľa osobitných skutkových podstát nepoctivého zámeru podľa ustanovenia , , . Žalobca neuviedol, aká bola výška záväzkov žalovaného voči svojim veriteľom, preto ani dôkaz, ktorý žalobca navrhol v konaní vykonať dotazom na Sociálnu poisťovňu ohľadom výšky príjmov žalovaného z pracovnoprávneho vzťahu, nijakým spôsobom jeho tvrdenia o platobnej schopnosti žalovaného nepotvrdzoval. Keďže žalobca neuviedol výšku záväzkov žalovaného voči svojim veriteľom, nebolo možné overiť tvrdenie žalobcu, že príjem žalovaného postačoval na postupnú úhradu záväzkov žalovaného voči svojim veriteľom. Tvrdenie 5

žalobcu o tom, že žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami samo o sebe nepreukazuje tvrdenie žalobcu, že žalovaný nebol v čase podania

návrhu na vyhlásenie konkurzu a teda jeho oddlženie, platobne neschopný s poukazom na definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby v ust. . Nie je totiž vylúčené, že žalovaný nebol schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti iný svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi. Taktiež zo žiadnych skutkových tvrdení žalobcu nie je možné vyvodiť ním tvrdený záver, že žalovaný mal snahu poškodiť svojho veriteľa, teda žalobcu. Len tá skutočnosť, že do vyhlásenia konkurzu žalovaný záväzok voči žalobcovi splácal (formou zrážok zo mzdy) sama osebe nesvedčí o tom, že podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a na oddlženie mal žalovaný snahu žalobcu ako svojho veriteľa poškodiť. Opäť sa jedná sa o ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenie žalobcu.

15. Pokiaľ jednou z podstatných náležitostí návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu je vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti ( ) a kedy neexistencia platobnej neschopnosti dlžníka v čase podania návrhu je osobitnou skutkovou podstatou nepoctivého zámeru podľa , podľa názoru súdu nie je možné odôvodňovať nepoctivý zámer dlžníka z dôvodu neexistencie platobnej neschopnosti dlžníka obomi skutkovými podstatami, tj zároveň písm. c) aj f) ust. , tj, že dlžník v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu a zároveň že nebol platobne neschopný. Pokiaľ chce žalobca odôvodňovať nepoctivý zámer ust. , musí sa jednať o inú dôležitú nepravdivú informáciu, ktorú dlžník v návrhu uviedol, než je existencia platobnej neschopnosti, keďže táto informácia je samostatnou skutkovou podstatou nepoctivého zámeru pod písm. c) ust. .

16. Súd tak mal preukázanú len existenciu nepoctivého zámeru podľa ustanovenia . Keďže sa žalovaný k žalobe nevyjadril a nezúčastnil sa ani pojednávania dňa 05.11.2019, neuviedol v priebehu konania žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývala existencia jeho poctivého zámeru v tom, že by po podaní návrhu na oddlženie vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Z dikcie zákona ust. vyplýva, že pokiaľ dlžník po podaní návrhu vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, má vždy poctivý zámer; preto pokiaľ žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho úprimnej snahe svoj dlh riešiť, platí, že žalovaný poctivý zámer pri využití inštitútu oddlženia nemal. Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer podľa .

17. Žalobca bol v konaní úspešný vznikol mu preto nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanému v rozsahu 100% ( ).

18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ). 6

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). V Banskej Bystrici dňa 5. novembra 2019