Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Odi/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., sídlo: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 432 105, zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti žalovanej: X. S., K. XX.XX.XXXX, K. I. O. G. XX, XXX XX S., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje oddlženie žalovanej: X. S., K. XX.XX.XXXX, O. G. XX, XXX XX S., o ktorom rozhodol Okresný súd Košice I uznesením pod sp. zn. zo dňa 25.02.2019.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 23.04.2019 spracovanou dňa 24.04.2019 žiadal, aby súd rozhodol tak, že zrušuje oddlženie žalovaného: X. S., I. O. G. XX, XXX XX S., Y. Č.: XXXXXXXXXX, štátny občan SR, na základe uznesenia sp. zn.: , ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

2. V žalobe okrem iného uviedol skutočnosti podstatné pre ním žiadaný petit, ktorými preukazuje nepoctivý zámer žalovanej ako dlžníka pri podaní návrhu na oddlženie v zmysle ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „“). Nepoctivý zámer žalovanej žalobca vidí v týchto skutočnostiach: a) dlžník (žalovaná, ďalej len „žalovaná“) žalovaný nebol v čase podania návrhu platobné neschopný; b) zo správania žalovanej pred podaním návrhu možno usudzovať, že mala snahu poškodiť svojho veriteľa (žalobcu) alebo zvýhodniť iného veriteľa; c) zo správania žalovanej pred podaním návrhu možno usudzovať, že v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu; d) zo správania žalovanej nemožno usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností; e) žalovaná po podaní návrhu nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. 2.1. Žalobca poukázal aj na ustanovenia , štvrtá časť nazvaná Oddlženie, a k nej prináležiacu dôvodovú správu zákonodarcu, ktorou zákonodarca stanovil, že daný inštitút je určený pre špecifickú skupinu ľudí, pre ktorých je tento inštitút jedinou možnosťou vymanenia sa s tzv. dlhovej pasce. Oddlženie však nie je možné považovať za spôsob, ktorým sa akýkoľvek dlžník zbaví svojich záväzkov voči všetkým veriteľom, najmä nie taký, ktorý má dostatočný príjem. Žalobca je v zmysle uvedeného názoru, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorý sa úmyslene vyhýbajú

úhrade svojich záväzkov a tiež ho nie je možné považovať za spôsob zbavenia sa za záväzky voči veriteľom. 2.2. Žalobca v žalobe poukázal na skutkové okolnosti týkajúce sa vzniku jeho pohľadávky voči žalovanej (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2015 medzi postupcom, Poštová banka, a.s., a postupníkom, žalobcom). Poukázal na to, že má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovanej, pretože zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Poukázal aj na to, že zo správania žalovanej nie je zrejmá úprimná snaha riešiť svoj dlh po podaní návrhu v rámci jej možností a tým by prejavila svoj poctivý zámer pri riešení svojej finančnej situácie.

3. K svojej žalobe na preukázanie tvrdených skutkových okolností doložil listinné dôkazy a poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.10.2018, sp. zn. .

4. V zmysle ust. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „“), Použitie , Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „“) sa primerane použijú ustanovenia .

5. Súd teda žalobu spolu s prílohami zasielal žalovanej na vyjadrenie v zmysle ustanovení (ďalej len „“) a zároveň ju poučil o následkoch nevyjadrenia sa k žalobe. Žalovaná žalobu spolu s prílohami prevzala dňa 02.10.2019 (pozri č.l.34 súdneho spisu), ale napriek poučeniam sa k žalobe nevyjadrila.

6. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 05.02.2020 bez prítomnosti žalovanej, u ktorej mal preukázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom 31.12.2019 v zmysle ustanovení o e- Governmente a ustanovení týkajúce sa doručovania.

7. Súd vykonal dokazovanie a z vykonania dokazovania a skutočností známych z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , listinných dôkazov označených žalobcom zistil tento skutkový stav: 7.1. Z konkurzného spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. súd zistil, že Uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 25.02.2019 pod č.k..: -24, ECLI:SK:OSKE1:2019:7119201583.1, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: X. S., K. XX.XX.XXXX, O.: G. XX, XXX XX S. (výrok I. výrokovej časti predmetného uznesenia) a zároveň dlžníka súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze (výrok II. výrokovej časti predmetného uznesenia - oddlženie dlžníka) a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Vladimíra Kotusa so sídlom správcu: Žižkova 6, 040 01 Košice (výrok IV. výrokovej časti predmetného uznesenia). Predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom Vestníku zo dňa 01.03.2019 a pre dané výroky nadobudlo právoplatnosť dňom 02.03.2019. Správca dlžníka v rámci prebiehajúceho konkurzu podával súdu písomné správy, z ktorých vyplýva, že dlžník poskytoval súčinnosť počas prebiehajúceho konkurzu; ktorí veritelia dlžníka si do konkurzu prihlásili svoje pohľadávky a v akej výške a tiež to, že správca nezistil žiaden majetok. Jedným z veriteľov, ktorý si prihlásil pohľadávku do konkurzu dlžníka, žalovanej je aj žalobca s prihlásenou pohľadávkou v celkovej výške 3.792,62 EUR. Oznámením správcu datovaným dňom 17.05.2019 doručeným súdu, správca konkurzu dlžníka, žalovanej oznámil, že zverejnením Oznámenia o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu sa konkurz dlžníka, žalovanej končí. Oznámenie správcu bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku č. 97/2019 zo dňa 22.05.2019 a teda v zmysle ust. konkurz končí. 7.2 Z konkurzného spisu vyplývajú aj tieto skutočnosti: Návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa - žalovanej bol tunajšiemu súdu doručený 11.02.2019. Prílohy k návrhu dlžník, žalovaná podávala dňa 6.12.2018. Zo životopisu dlžníčky vyplýva, že do konca roku 2018 pracovala ako operátorka v spol. I. Z.; pričom štúdium ukončila v roku XXXX na W. - V.K.. V čase podania návrhu mala mesačný príjem cca XXX,XX EUR, pričom jej výdavky vo výške XXX,XX EUR sú na bývanie a vo výške XXX,XX EUR sú na stravu. Z jej príjmu sa vykonávajú aj zrážky a nezvláda

finančnú situáciu. Zo Zoznamu veriteľov vyplýva, že žalobca bol žalovanou uvedený ako jeden z jej veriteľov. Zo Zoznamu aktuálneho majetku a zo Zoznamu majetku väčšej hodnoty vyplýva vyhlásenie žalovanej, že v súčasnosti nevlastní žiaden aktuálny majetok a v v posledných troch rokoch dlžníčka- žalovaná nevlastnila majetok väčšej hodnoty.

8. Žalobca na pojednávaní, súdu doložil súdne rozhodnutie týkajúce sa obdobnej veci vydané Okresným súdom Banská Bystrica dňa 5.11.2019, sp. zn. , v zmysle ktorého súd žalobe vyhovel najmä z dôvodu, že žalovaný nepoprel skutkové okolnosti tvrdené žalobcom, keďže nevyužil svoje procesné práva v zmysle procesných ustanovení, a teda ustanovení .

9. Podľa ust. , veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

10. Podľa ust. , dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

11. Podľa ust. , dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e ) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

12. Podľa ust. , poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

13. Podľa ust. , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

14. V prvom rade súd skúmal splnenie procesných podmienok a zistil, že žalobca (jeden z veriteľov žalkovanej, ktorý je dotknutý oddlžením žalovanej) má oprávnenie na podanie návrhu za zrušenie oddlženia a tiež to, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote v zmysle ust. .

15. Vzhľadom na skutočnosť, že pre konania začaté v zmysle ustanovení (

- návrh na zrušenie oddlženia) podporne z procesného hľadiska platia ustanovenia a teda, že sporové konanie je konaním dôkazným, to znamená, že stranu sporu v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak strana nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Dôkazom v súdnom konaní je v zmysle všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, ktorými sú najmä výsluch strany, svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovania, resp. to, čo za dôkazný prostriedok určí súd. To ale znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť dohady, predpoklady, indície a podobne.

16. Žalovaná v spore sa k žalobe a jej príloham nevyjadrila a teda neuviedla žiadne skutkové okolnosti, ktorými by protirečila tvrdeniam žalobcu a taktiež nepredložila žiadne dôkazy ako prostriedky procesnej obrany. Neaktivita strany sporu, v danom prípade žalovanej, a teda nevyužitie jej procesných práv ohľadom procesného útoku a obrany v lehote určenej zákonom, či súdom má za následok to, že skutkové tvrdenia druhej strany sporu, v danom prípade žalobcu, sa v zmysle ust. považujú za nesporné, pretože neboli druhou stranou sporu výslovne popreté.

17. Na základe uvedeného súd zisťoval, či žalovaná svojím správaním opísaným v žalobe naplnila niektorý z taxatívne vymenovaných dôvodov nepoctivého zámeru, pre ktorý súd je oprávnený zrušiť povolené oddlženie. Žalobca v spore odôvodňoval nepoctivý zámer žalovanej ust. a , , , ale v žalobe neuviedol žiadne rozhodnujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepoctivý zámer žalovanej podľa osobitných skutkových podstát v zmysle citovaných zákonných ustanovení . Žalobca neuviedol aká bola výška záväzkov žalovanej voči jej všetkým veriteľom, preto ani dôkaz, ktorý navrhol vykonať (dopyt cez Sociálnu poisťovňu ohľadom výšky príjmov žalovanej), by nijako žalobcovo tvrdenie o platobnej schopnosti žalovanej nepotvrdilo. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná v čase pred vyhlásením konkurzu splácala pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami samo o sebe nepreukazuje tvrdenie žalobcu, že žalovaná v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle štvrtej časti , Oddlženie, nebola platobne neschopná s poukazom na v zákone uvedenú definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby. Nie je vylúčené, že žalovaná nebola schopná plniť peňažný záväzok aj iných svojich veriteľov, ktorých uviedla vo svojom návrhu. Zo žalobcom tvrdených skutočností taktiež nie je možné vyvodiť ním tvrdený záver, že žalovaná podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu ho ako veriteľa chcela poškodiť, pretože len ním tvrdená skutočnosť, že do vyhlásenia konkurzu žalovaná jeho záväzok splácala (formou zrážky zo mzdy) sama o sebe nesvedčí v jeho vyslovený záver.

18. Súd v zmysle tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nepoprela, mal preukázanú len existenciu nepoctivého zámeru podľa ust. , pretože žalovaná v priebehu konania neuviedla žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by vyplývala existencia jej poctivého zámeru spočívajúca v tom, že po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu s následkom oddlžnenia vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností. Z dikcie zákonného ust. vyplýva, že pokiaľ dlžník v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho úprimnej snahe riešiť svoj dlh, platí že dlžník, žalovaná, poctivý zámer pri využití inštitútu oddlženia nemala. Súd preto dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pre naplnenie skutkových okolností nepreukázania poctivého zámeru v zmysle ust. (citovaný v odseku 10. odôvodnenia).

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. a ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej tak ako je uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [ (ďalej len „“)].

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V zmysle ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V zmysle ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V zmysle ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.