Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Odi-10-2022.pdf
PDF · 95.13 KB
Case nature
Area
Subarea
23Odi/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A,831 04 Bratislava- Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e s a oddlženie žalovaného U. na základe Uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 26OdK/206/2021-12 zo dňa 29. 07. 2021, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých dlhov v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil oddlženie dlžníka- žalovaného. V žalobe uviedol, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), § 166g ods. 2 písm. f) ZKR (dlžník nebol platobne neschopný), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (mal snahu poškodiť svojho veriteľa) a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný je zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov žalobcu. Žalovaný zo svojho príjmu mohol v malých mesačných dávkach vo výške 20 - 30 Eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhov. Žalobca má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca zároveň podotýka, že na platobnú neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním navodiť, aj keď skutočný stav platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len na základe nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné preskúmať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav platobnej neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal
splácať svoje dlhy nie z dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva. je zrejmé, že ak dlžník, v danom prípade žalovaný disponuje dostatočným príjmom na to, aby mohol hoci len sčasti plniť svoje záväzky a uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov, nemal by využiť právny inštitút oddlženia, ale mal by využiť formu splátkového kalendára a týmto preukázať svoj poctivý zámer. V opačnom prípade nemožno hovoriť o poctivom zámere dlžníka. Žalobca má za to, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou žalovaný nie je. Ak by mal žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti, naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára (§ 168 a nasl. ZKR), ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy k aspoň čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalovaný má a mal pravidelný príjem, ktorý je základnou podmienkou na povolenie splátkového kalendára. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Oddlženie je pre určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Na základe uvedeného nemožno hovoriť o naplnení skutkovej podstaty poctivého zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to žalobca preukázal vyššie. Žalovaný má a mal finančné prostriedky na riadne plnenie svojich záväzkov voči veriteľom. Napriek tejto skutočnosti účelovo podal návrh na vyhlásenie konkurzu, kde ho súd zbavil všetkých jeho povinností na zaplatenie pohľadávok svojich veriteľov. Žalovaný podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti navodil stav domnelej platobnej neschopnosti, aby mohol podať návrh na konkurz. Zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu svoj dlh riešiť v medziach svojich možností a schopností. Preukázateľne tak naplnil podmienku podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR, ust. § 166g ods. 2 písm. f) ZKR nebol platobne neschopný a ust. § 166g ods. 3 písm. e) ZKR úmyselne sa priviedol do platobnej neschopnosti zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so žiadosťou o preukázanie poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom, so zmluvou o úvere, so zmluvou o postúpení pohľadávok, s obsahom spisu tunajšieho súdu 26Odk/206/2021 ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že hlavným dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáha zrušenia oddlženia žalovaného je, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok platobne neschopný, žalovaný je muž v mladom veku, ktorý má prejaviť úprimnú snahu o riešenie svojich dlhov a nie zneužiť inštitút oddlženia. Žalobca ako veriteľ bol sám iniciatívny a kontaktoval žalovaného pred podaním predmetnej žaloby za účelom preukázania poctivého zámeru, avšak zo strany žalovaného nebola žiadna odpoveď a žalovaný žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa nevyjadril k podanej žalobe a nie je prítomný ani na pojednávaní, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, žalobca poukazuje na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Odi/7/2019 zo dňa 05.11.2019, pričom obdobné rozhodnutie vydal aj Okresný súd Prešov, pričom predmetné súdy práve pre pasivitu dlžníkov rozhodli o zrušení oddlženia „keďže sa žalovaný k žalobe nevyjadril a nezúčastnil sa ani pojednávania, neuviedol v priebehu konania žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývala existencia jeho poctivého zámeru v tom, že by po podaní návrhu na oddlženie vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medzi svojich možností a schopností. Preto pokiaľ žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho úprimnej snahe svoj dlh riešiť, platí, že žalovaný poctivý zámer pri využití inštitútu oddlženia nemal. Súd preto dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer podľa ust. § 166 g) ZKR“. Z lustrácie ohľadom žalovaného v Sociálnej poisťovni vyplýva, že žalovaný bol v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne zamestnaný, s nemalým pravidelným mesačným príjmom, z ktorého mohol aj naďalej čiastočne uspokojovať pohľadávku žalobcu, prípadne iných jeho veriteľov. Žalovaný napriek tomu, že disponoval príjmom využil inštitút oddlženia, na základe ktorej skutočnosti vyvrátil skutkovú podstatu poctivého zámeru v zmysle ustanovení ZKR. Konanie žalovaného nemožno označiť ako konanie s poctivým zámerom.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, uznesenie podľa ustanovenia § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku bolo žalovanému doručené zverejneným na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 09.01.2023. Súd vec preto prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 17.02.2023 v neprítomnosti žalovaného.
5. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
6. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
7. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľ.
8. Účelom právnej úpravy oddlženia fyzických osôb je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje významný ekonomicko - sociálny problém. Základným predpokladom možnosti uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka, ktorá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Poctivý zámer sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych výpočtoch prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením dotknutý (aktívna vecná legitimácia). Žaloba sa uplatňuje voči dlžníkovi resp. voči jeho dedičom (pasívna vecná legitimácia). Ustanovuje sa taktiež lehota na uplatnenie žaloby.
9. V konaní nebolo sporné, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 29.07.2021, sp. zn. 26OdK/206/2021-12 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 151 zo dňa 06.08.2021 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, ustanovil správcu Mgr. Marcelu Turasovú a oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 07.08.2021.
10. Žalobca v prejednávanej veci odôvodňoval nepoctivý zámer žalovaného s poukazom na skutočnosť, že nebol v čase podania návrhu platobne neschopný tak ako to vyhlásil v Návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko v konaní bolo preukázané, že mal dostatočný príjem na úhradu aspoň časti svojich záväzkov. Žalovaný je osobou v produktívnom veku a vykonáva zárobkovú činnosť. Žalobca vzniesol dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného, ktorú definuje § 3 ods. 2 ZKR ako stav, kedy fyzická
osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Z gramatického výkladu tejto definície vyplýva neschopnosť plniť, nie splniť, teda pre naplnenie podmienky platobnej neschopnosti by mal byť dlžník v takej finančnej situácii, ktorá mu neumožňuje ani čiastočne plniť jeho záväzky voči veriteľom bez toho, aby mu zostala aspoň základná suma v zmysle Nariadenia Vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Nestačí, ak dlžník nie je ochotný svoje záväzky hradiť resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu mal možnosť disponovať finančnými prostriedkami aspoň na čiastočné plnenie svojich záväzkov. Žalovaný neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by znemožňovali uspokojenie jeho záväzkov. Skutočnosť, že dlžník sa nachádza v zlej finančnej situácii bez ďalšieho nijakým spôsobom nezakladá jeho platobnú neschopnosť, teda neschopnosť plniť svoje záväzky voči veriteľom aspoň čiastočne, aspoň formou tzv. symbolických úhrad, pričom až v prípade, ak je uspokojovanie záväzkov objektívne nemožné, môže byť dlžníkovi umožnené oddlženie.
11. Keďže sa žalovaný k žalobe nevyjadril a nezúčastnil sa ani pojednávania dňa 17.02.2023, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, neuviedol v konaní žiadne vlastné skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývala existencia jeho poctivého zámeru v tom, že by po podaní návrhu na oddlženie vynaložil aspoň snahu realizovať úkony smerujúce k plneniu záväzkov, neosvedčil svoj poctivý záujem na aspoň čiastočnom uspokojení nároku žalobcu, súd tak nemal preukázanú existenciu poctivého zámeru podľa ustanovenia §166g ods. 1 ZKR. Z ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR vyplýva, že pokiaľ dlžník po podaní návrhu vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, má vždy poctivý zámer; preto pokiaľ žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho úprimnej snahe svoj dlh riešiť, platí, že žalovaný poctivý zámer pri využití inštitútu oddlženia nemal. Žalovaný po vyhlásení konkurzu žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu za účelom riešenia svojho dlhu, naopak žalobca ako veriteľ kontaktoval žalovaného pred podaním žaloby so žiadosťou o preukázanie poctivého zámeru, avšak bez akejkoľvek reakcie žalovaného. Uvedené tak spochybňuje poctivý zámer a úprimnú snahu žalovaného uspokojiť veriteľov a riešiť svoj dlh. S poukazom na uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel a zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer podľa §166g ods. 1 ZKR.
12. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).