Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Odi/18/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Ing. Mgr. Zuzanou Dinkovou, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Mesto Zvolen, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

2

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

12

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.12.2022 domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) keď neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, podľa keď dlžník nebol platobne neschopný, podľa mal snahu poškodiť svojho veriteľa a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. . Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keď mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov a zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh a ďalej, že žalovaný ako dlžník, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalobca odôvodnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby tým, že je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. 1989182608 zo dňa 25.2.2008, ktorú uzatvorili žalovaný a právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. Zmluvou o postúpení

pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15.12.2010 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s. na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2011 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z postupcu BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., ďalej Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z postupcu PRO CIVITAS s. r. o. na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z postupcu BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. na žalobcu. Konkurz na majetok žalovaného vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. bol vyhlásený dňa 3.8.2019 a žalobca svoju pohľadávku do konkurzu riadene prihlásil. Následne dňa 8.11.2019 bol konkurz pre nedostatok majetku zrušený, pričom žalobca ako veriteľ pohľadávky nebol v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku. K tvrdeniu, že žalovaný nebol platobne neschopný žalobca uviedol, že žalovaný bol v čase vyhlásenia konkurzu zamestnanou osobou SZČO s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov žalobcu. Žalovaný zo svojho príjmu mohol v malých mesačných dávkach vo výške 20-30 eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov, čím by preukázal úprimnú snahu riešiť svoj dlh a aj svoj poctivý zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhovPre dôkladné zistenie príjmov žalovaného v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žalobca navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za obdobie pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, aj za obdobie pol roka po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, z ktorého by bol preukázaný príjem žalovaného a jeho platobná schopnosť/neschopnosť, ďalej to, že žalovaný mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov voči svojim veriteľom, teda, že žalovaný mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov, tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoje dlhy a tým preukázať svoj poctivý zámer. Žalobca ďalej navrhol vykonať dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra za účelom poskytnutia informácie o vlastníckom práve žalovaného ako i prevodoch žalovaného za obdobie štyri roky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurz na jeho majetok a dva roky po oddlžení žalovaného. Žalobca navrhol vykonať dopyt aj na Policajný zbor, dopravný inšpektorát za účelom poskytnutia informácie o tom, či žalovaný vlastnil pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu osobné motorové vozidlo a ak áno, kedy došlo k jeho prevodu, alebo odhláseniu z evidencie a na poskytnutie informácie o evidencii osobného motorového vozidla evidovaného na meno žalovaného aj po oddlžení. Žalobca ďalej navrhol vykonať dopyt aj na Centrálny register účtov za účelom poskytnutia informácie o vedení osobných účtov na meno žalovaného, po ktorom vykonaní žalobca žiada vykonať dopyt na bankové inštitúcie, v ktorých má žalovaný evidovaný osobný účet za účelom poskytnutia výpisu z bankového účtu žalovaného za obdobie rok pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, počas konkurzu, ako i pol roka po oddlžení, na základe ktorého dôkazu bude podľa neho preukázaný poctivý/ nepoctivý zámer žalovaného a zrejmé jeho príjmy, výdavky a majetková situácia. Žalobca uviedol, že pred podaním žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanému výzvu na preukázanie poctivého zámeru, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky, pričom žalovaný napriek výzve neprejavil nielenže úprimnú snahu riešiť svoje dlhy, ale žiadnu snahu a na výzvu žalobcu nereagoval. Žalobca ďalej vyslovil pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného, keďže za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh, pričom nestačí, ak dlžník nie je ochotný svoje záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Podľa neho je nesprávne len na základe nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné preskúmať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav platobnej neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje dlhy nie z dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa podľa žalobcu jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva. Skutočnosť, že dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca poukázal na ustanovenie , ktoré uvádza demonštratívny výpočet nepoctivého zámeru a v prípade naplnenia skutkovej podstaty niektorej zákonom stanovenej formy nepoctivého zámeru sa tento prezumuje a preto je na dlžníkovi, aby preukázal svoj poctivý zámer a teda dôvodnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, uviedol objektívne dôvody, pre ktoré nie je v jeho možnostiach

uspokojovať a riešiť svoje dlhy. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 06.11.2019, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I., č.k. zo dňa 18.10.2018, rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 7.10.2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.12.2020, na dôvodovú správu k novele zákona o konkurze a na výzvu na preukázanie poctivého zámeru. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy, avšak žalovaný takouto osobou nie je. Tvrdí, že ak by mal žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti, naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára ( a nasl. ), ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy k aspoň čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalovaný má a mal pravidelný príjem, ktorý je základnou podmienkou na povolenie splátkového kalendára. Citoval ust. , v ktorom zákon demonštratívne vymenúva, kedy má dlžník poctivý zámer a aj situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Z konania žalovaného však nevyplýva úprimná snaha po podaní návrhu riešiť dlh v rámci svojich možností. Zákonom výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru ( ) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Podľa žalobcu oddlženie nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti, žalovaný je naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Na základe uvedeného nemožno hovoriť o naplnení skutkovej podstaty poctivého zámeru v zmysle ust. . Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to žalobca preukázal vyššie. S poukazom na ust. je podľa žalobcu preukázaný nepoctivý zámer žalovaného, keď tento po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností, napriek tomu, že disponoval dostatočným príjmom na to, aby mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov, čím žalovaný naplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru, keď neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žaloba spolu s prílohami, ako aj predvolanie na pojednávanie boli žalovanému doručené v súlade s ust. .

3. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 7.2.2024, na ktorý sa strany sporu nedostavili, pričom právnej zástupkyni žalobcu bola zásielka s predvolaním na termín pojednávania doručená dňa 5.1.2024, a žalovanému bola zásielka s predvolaním na termín pojednávania doručovaná na Mestský úrad Zvolen, pričom dňa 31.1.2024 sa zásielka vrátila na súd ako neprevzatá v odbernej lehote, súd tak konštatuje, že ich päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle bola zachovaná. Žalobca vo svojom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní výslovne súhlasil, aby súd na pojednávaní konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

4. Žalobca vo svojom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu, podľa neho tým, že sa žalovaný nevyjadril k žalobe, tak nepoprel žalobcom tvrdené skutočnosti a preto považuje svoje tvrdenia za nesporné. Podľa neho je objektívne nemožné, aby on preukázal majetkovú situáciu a príjem žalovaného za obdobie pred podaním návrhu a v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a preto zotrval na svojich návrhoch na doplnenie dokazovania, najmä na vykonaní dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom poskytnutia informácie o príjme, resp. vymeriavacom základe žalovaného za obdobie 2/2019-2/2020, z čoho má byť preukázaná majetková situácia žalovaného a jeho platobná schopnosť resp. neschopnosť, teda či bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný dôvodne alebo nie.

Žalobca má za to, že ak by dlžník napríklad rozdelil sumu vo výške 200 eur mesačne medzi svojich veriteľov, že by jednému platil 30 eur, druhému 20 eur a podobne, takýto dlžník by mohol splatiť svoje záväzky buď v polovici alebo v celosti do pár rokov a preto takéhoto dlžníka nemožno označiť za platobne neschopného, ale za dlžníka, ktorý prejavil snahu o vyriešenie jeho dlhov. Podľa neho však žalovaný neprejavil snahu o vyriešenie svojich dlhov. Žalobca poukázal na ďalšie rozsudky, ktorými súdy zrušili oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer. Žalobca tvrdil, že pasivita žalovaného v tomto konaní sa môže vyhodnotiť ako nepoctivý zámer, pričom rovnaký právny názor zaujali aj súdy v rozhodnutiach, kedy konštatovali, že ak je dlžník pasívny, nesvedčí to o jeho poctivom zámere, ide o rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 20.06.2023 a Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 05.11.2019.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie žiadosťou o preukázanie poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom, Zmluvou o úvere č. 1989182608 zo dňa 25.2.2008, Zmluvami o postúpení pohľadávok s prílohou č. 1/2010 zo dňa 15.12.2010, zo dňa 24.02.2011, zo dňa 15.12.2014, zo dňa 15.12.2014, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 7.10.2021, rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 06.11.2019, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.12.2020, dôvodovou správou k , odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni.

6. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti ( ), ďalej na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti ( ) ustálil nasledovný skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere č. 1989182608 zo dňa 25.2.2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru veriteľom žalovanému vo výške 663,88 eur, pričom Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15.12.2010 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2011 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z postupcu BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., ďalej Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z postupcu PRO CIVITAS s. r. o. na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z postupcu BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. na žalobcu.

8. Za nesporné súd vyhodnotil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 25.7.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka – žalovaného, konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie, za správcu bol ustanovený správca Ing. Jaroslav Ďaďo, so sídlom kancelárie 29. augusta 31, 974 01 Banská Bystrica, zn.: S1326, súd vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu a súd oddlžil dlžníka – žalovaného tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktorú sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie bolo publikované v OV č. 148/2019 dňa 2.8.2019.

9. Žalobca svoju pohľadávku do konkurzu prihlásil, pričom dňa 8.11.2019 bol konkurz pre nedostatok majetku zrušený, a žalobca ako veriteľ pohľadávky nebol v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku. Súd mal preto v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na zrušenie oddlženia ( ), kedy žalobca je veriteľom dotknutým oddlžením žalovaného, nakoľko nebol v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku.

10. Súd posúdil ako nespornú aj skutočnosť, že žalovaný mal v čase oddlženia pravidelný príjem, keď odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni, ktorú súd na návrh žalobcu zaobstaral a je súčasťou súdneho spisu, vyplýva, že za obdobie od február 2019 do február 2020 mal žalovaný vymeriavací základ v priemere 481,54 eur mesačne.

11. Žiadosťou o preukázanie poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom zo dňa 20.6.2022 vyzval žalobca žalovaného, aby preukázal svoj poctivý zámer oddlžiť sa, pričom svoj poctivý zámer môže preukázať plnením, hoci aj čiastočným, na účet žalobcu.

12. Podľa , veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

13. Podľa , dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

14. Podľa , , , dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

15. Podľa ustanovenia , poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

16. Inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre jeho nepoctivý zámer je osobitným druhom sporového konania, v rámci ktorého súd vykonáva následnú kontrolu poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení, pretože pri vyhlásení konkurzu, jeho poctivý zámer neskúma ( ). Podmienky na úspešné sa domáhanie zrušenia oddlženia dlžníka, zákon taxatívne stanovuje v . Osobou s aktívnou legitimáciou na podanie návrhu, resp. žaloby, je každý veriteľ, ktorý súdu zdôvodní a doloží dôkazmi, v akom smere bol oddlžením dlžníka dotknutý, to znamená ako tento proces, ktorý začal návrhom dlžníka s nepoctivým zámerom, ukrátil jeho konkrétne práva. Osobou pasívne legitimovanou je dlžník. Zároveň zákon vyžaduje aj včasnosť podania takého návrhu, pričom je stanovená prekluzívna lehota šesť rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti. Až po splnení všetkých vyššie uvedených podmienok podania žaloby na zrušenie oddlženia dlžníka, súd pristúpi k posudzovaniu a skúmaniu poctivosti, resp. nepoctivosti zámeru dlžníka pri oddlžení v zmysle a . Súd posudzuje poctivý zámer u dlžníka postupom podľa a . Následky, ktoré vyvoláva rozhodnutie súdu o zrušení oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru sú zakotvené v a a tieto pôsobia voči všetkým veriteľom.

17. V danej veci súd pristúpil v rámci sporu k posudzovaniu podmienok za splnenia ktorých, sa môže veriteľ úspešne domáhať zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru. Súd konštatuje, že návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý je v konaní pasívne legitimovaný. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného č.k. zo dňa 25.7.2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 148/2019 dňa 2.8.2019. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.8.2019. Šesťročná lehota na podanie žaloby na zrušenie oddlženia začala plynúť dňom 21.8.2019 a uplynie dňa 21.8.20259. Žalobca podal žalobu dňa 7.12.2022, teda v zákonnej lehote.

18. Súd posúdil, že žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie návrhu na zrušenie oddlženia žalovaného (žaloby), ktorú žalobca preukázal Zmluvou o úvere č. 1989182608 zo dňa 25.2.2008, Zmluvami o postúpení pohľadávok, ako aj tým že si pohľadávku prihlásil do konkurzu na žalovaného a nebol uspokojený ani sčasti, teda je preukázateľne veriteľom žalovaného, ktorý bol dotknutý oddlžením žalovaného.

19. Vzhľadom na splnenie základných procesných podmienok súd pristúpil k posúdeniu ďalších hmotnoprávnych podmienok zrušenia oddlženia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nemal poctivý zámer pri oddlžení; keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa a to že neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, ďalej podľa v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, podľa zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. . Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný nevyužil možnosť oddlženia formou splátkového kalendára, hoci mal pravidelný príjem. Ďalej, že zo správania sa dlžníka pred vyhlásením konkurzu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalobca zdôraznil, že zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po vyhlásení konkurzu, avšak žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal žiadne úhrady v prospech žalobcu. Žalovaný podľa neho navodil stav domnelej platobnej neschopnosti, aby mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

20. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, keďže súd zistil, že neboli splnené podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného, o ktorom rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. zo dňa 25.7.2019, právoplatným dňa 20.8.2019. Súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovaný mal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení. Súd v rámci tohto konania ex post vykonal kontrolu poctivého zámeru žalovaného v oddlžovacom konaní a nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali tvrdenie žalobcu, že boli splnené podmienky pre zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Žalobca neuviedol, akú dôležitú informáciu žalovaný neuviedol, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu ( ) a neuviedol rozhodujúce skutočnosti svedčiace o tom, že žalovaný nebol platobne neschopný ( ).

21. Podľa v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa , predpokladá sa, že je platobne neschopný.

22. Z definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa vyplývajú zákonné znaky, ktoré sú predpokladom vzniku platobnej neschopnosti dlžníka fyzickej osoby, ktorými sú existencia aspoň jedného peňažného záväzku po lehote splatnosti 180 dní a objektívna neschopnosť dlžníka tento záväzok plniť. Objektívnou neschopnosťou dlžníka plniť je pritom nutné rozumieť stav, kedy dlžník nemá dostatok objektívnych prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Podľa vyhl. č. sa platobne neschopným rozumie ten, koho peňažné záväzky nie sú kryté jeho finančným majetkom. Finančným majetkom sa rozumejú peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu, peňažné pohľadávky, dlhové cenné papiere atď. Uvedená vyhláška síce nereflektovala na zmenu definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby v účinnej od 01.03.2017, jej podstata spočívajúca v nekrytí splatných záväzkov finančným majetkom dlžníka však platí. Podstatou definície platobnej neschopnosti teda nie je to, či je dlžník schopný záväzok uhradiť v splátkach, ale či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým by záväzok mohol uhradiť v celosti. Podľa názoru súdu žalobca neuviedol také okolnosti, ktoré by v rámci zákonnej definície platobnej neschopnosti (existencie splatného záväzku a nemožnosť jeho úhrady zo strany dlžníka v lehote 180 dní po splatnosti) vyvrátili takto zákonom definovanú platobnú neschopnosť ku dňu podania návrhu na oddlženie. Žalobca tvrdil, že žalovaného nie je možné považovať za platobne neschopného, nakoľko aj pred svojim oddlžením bol riadne zamestnaný s dostatočným príjmom a skutočnosť, že odmietal uhrádzať svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi nezakladá automaticky jeho platobnú neschopnosť. Existenciu žiadneho finančného majetku, a to ani finančných prostriedkov v hodnote spôsobilej na krytie záväzku, žalobca v konaní nepreukázal a ani to len netvrdil.

23. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, že sú naplnené zákonné podmienky zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. Z obsahu spisu nebolo preukázané, že žalovaný ako dlžník v čase podania návrhu nebol platobne neschopný ( a ). Žalobca neoznačil ani nepreukázal hodnotu záväzkov dlžníka, čo je jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti, resp. neschopnosti dlžníka. Žalovaný mal aj iné záväzky, ďalších veriteľov, nielen záväzok voči žalobcovi, s ktorými bol rovnako tak v omeškaní a ktoré bolo potrebné vziať do úvahy na posúdenie platobnej neschopnosti podľa . Bez takéhoto posúdenia nie je možné konštatovať nepoctivý zámer žalovaného (dlžníka). Žalobca v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, musí súdu preukázať, že dlžník sa tak správal úmyselne. Z vykonaného dokazovania nemá súd za preukázané, že žalovaný podnikol akékoľvek úmyselné konanie, ktorým by sa zámerne priviedol do stavu platobnej neschopnosti a s jednoznačným cieľom zbaviť sa dlhov aj za cenu poškodenia veriteľov, nič tomu nenasvedčuje. Pohľadávky voči žalovanému nevznikli bezprostredne alebo účelne bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, o čom svedčí aj zmluva o úvere z roku 2008, z ktorej vyplýva pohľadávka žalobcu voči žalovanému. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že v čase pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, a v období pol roka po vyhlásení konkurzu teda v období od februára 2019 do februára 2020 mal žalovaný vymeriavací základ v priemere 481,54 eur mesačne. Súd aj napriek uvedenému považuje za potrebné zdôrazniť, že len samotná výška príjmu nepostačuje pre konštatovanie platobnej schopnosti dlžníka. Žalobca nepreukázal ani neoznačil hodnotu záväzkov dlžníka, ktorá je jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti, resp. neschopnosti dlžníka. Iný príjem dlžníka okrem toho, aký bol zistený šetrením v Sociálnej poisťovni, nebol zistený a ani žalobcom tvrdený. V tomto smere sa javí aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol schopný splátkami uspokojiť postupne žalobcu, ako aj všetkých ostatných veriteľov, za nepreukázané, keď mu nebola známa výška dlhov žalovaného voči ostatným veriteľom.

24. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o tom, že keďže sa žalovaný nevyjadril k žalobe, čím nepoprel žalobcom tvrdené skutočnosti, mal by súd považovať žalobcove tvrdenia za nesporné súd uvádza, že naplnenie tej-ktorej skutkovej podstaty nepoctivého zámeru dlžníka preukazuje žalobca – veriteľ ( ), dlžník má možnosť skutkové tvrdenia žalobcu účinne poprieť, uvádzať ďalšie svoje skutkové tvrdenia a tieto preukazovať a teda preukazovať svoj poctivý zámer. V žiadnom prípade však nie je možné uvedené ustanovenie vykladať tak, že žalobca uvedie len svoje ničím nepodložené závery tvrdiac nepoctivý zámer dlžníka, na základe čoho by sa mal dlžník v konaní o zrušenie oddlženia „vyviňovať“ a preukazovať svoj poctivý zámer a opodstatnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu. Rovnako je mylná predstava žalobcu, že súd by mal v konaní o zrušenie oddlženia preskúmavať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a za týmto účelom vykonať dopyt na úrady a inštitúcie evidujúce hnuteľný a nehnuteľný majetok (Úrad geodézie, kartografie a katastra, Centrálny register účtov, dopravný inšpektorát, bankové inštitúcie) a to za obdobie niekoľko rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a niekoľko rokov po oddlžení dlžníka a takto skúmať majetkovú situáciu žalovaného. Súd by mohol takéto dokazovanie vykonať na návrh žalobcu za účelom preukázania konkrétnych tvrdení, tj. konkrétnych rozhodujúcich skutočností uvedených žalobcom v žalobe. Takéto konkrétne tvrdenia však v žalobe žalobcu absentujú, žalobca v žalobe neuvádza, akým majetkom mal žalovaný pred podaním žaloby a po svojom oddlžení disponovať, ak ním aj disponoval, prečo táto skutočnosť zakladá nepoctivý zámer žalovaného. Skúmanie majetkových pomerov dlžníka vo všeobecnosti je možné len v samotnom konkurznom konaní vedenom na majetok dlžníka a to aj na podnet veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy týchto šetrení ( a ). Súdu sa javí, že žalobca chcel, aby súd skúmal majetkové pomery dlžníka aj po skončení konkurzu, čím by suploval procesnú aktivitu žalobcu, avšak v spore o zrušenie oddlženia má procesnú aktivitu prevziať žalobca sám tak, aby sa zachovala rovnosť zbraní, pričom pri nedostatku skutkových tvrdení žalobcu, súd ani nemal k akému tvrdeniu vykonať dokazovanie. Konanie o zrušenie oddlženia sa nijako nelíši od iných súdnych konaní o súkromnoprávnych sporoch ( ) a aj pre toto konanie platí povinnosť tvrdenia a to v prvom rade žalobcu vyplývajúca mu z ust. a , následne povinnosť tvrdenia pre obe strany sporu ( ) ako aj dôkazná povinnosť (, a nasl. ); zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva preskúmavacia povinnosť súdu vo vzťahu k splneniu podmienok platobnej neschopnosti a poctivého zámeru dlžníka, a ani prevenčná a výchovná povinnosť súdu – „aby tak predchádzal zneužívaniu inštitútu oddlženia“, len na základe dôvodných pochybností. Úmysel zákonodarcu bol jasný – oddlžiť čo najväčší počet dlžníkov nehľadiac na ich majetkovú situáciu a poctivý zámer, len za splnenia podmienky splnenia formálnych náležitostí a skúmanie poctivého zámeru dlžníkov ponechal na samostatné konanie iniciované na návrh

veriteľa po oddlžení dlžníka, v ktorom konaní veriteľ preukazuje jednak to, že je oddlžením dotknutý a zároveň preukazuje aj nepoctivý zámer dlžníka, procesným postupom podľa už uvedených ustanovení a nasl. . Súd v konaní o zrušenie oddlženia nedisponuje právomocou realizovať šetrenie oddlženého žalovaného vo väčšom a dôkladnejšom rozsahu, disponuje ňou správca za podmienok podľa ust. a a súd v konaní o zrušenie oddlženia v rámci dokazovania postupuje v súlade s ust. a nasl. . Súd z uvedených dôvodov zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie zo strany žalobcu a to dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra, na dopravný inšpektorát, na centrálny register účtov a na bankové inštitúcie. Súčasne súd zamietol aj návrh žalobcu na výsluch žalovaného vzhľadom na neprítomnosť žalovaného na pojednávaní konanom dňa 7.2.2024, pričom jeho výsluch by vyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov, čo súd považoval za nehospodárne, keď súdu z návrhu žalobcu na vykonanie výsluchu žalovaného nebolo ani zrejmé, k akým konkrétnym skutočnostiam má žalovaný vypovedať a aké skutočnosti sa majú výsluchom žalovaného preukázať. Súd nevykonal dokazovanie ani pripojením celého konkurzného spisu, a to z dôvodu, že navrhované pripojenie súdneho spisu, v danom prípade konkurzného spisu za účelom oboznámenia sa so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami, nie je prípustným spôsobom dokazovania, keďže dôkazný prostriedok vždy musí byť konkrétne označený. Pokiaľ mal žalobca záujem vykonať dokazovanie konkrétnou informáciou, konkrétnym údajom, musel by tento dôkaz konkrétne označiť, čo však žalobca nevykonal.

25. Pokiaľ žalobca ďalej uvádzal, že pred podaním žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanému výzvu na preukázanie poctivého zámeru, ktorou výzvou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky a žalovaný na výzvu nereagoval a teda neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy súd uvádza, že deklarovanie poctivého zámeru zo strany dlžníka takýmto spôsobom nemá oporu v zákone. Ust. definuje poctivý zámer dlžníka tak, že z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. To znamená, ide najmä o také správanie dlžníka, kedy dlžník prejavuje svoju snahu riešiť svoj dlh tým, že poskytuje v konkurze správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynakladá snahu na zabezpečenie svojich príjmov, pracuje, je zamestnaný, ak obdrží neočakávaný a zároveň nie nepatrný príjem, ponúkne aspoň polovicu z neho veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Nejedná sa síce o taxatívny výpočet možností poctivého zámeru, avšak podstatou a spoločným menovateľom takto definovaného poctivého zámeru dlžníka je podieľanie sa na procese konkurzného konania, snaha dlžníka aktívne aj po oddlžení riešiť svoje zárobkové pomery, pracovať a v prípade neočakávaného a nie nepatrného príjmu, poskytnúť veriteľom aspoň polovicu z neho na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Pokiaľ sa teda na strane dlžníka z hľadiska jeho príjmov po podaní návrhu na oddlženie nič nezmení, tj. dlžník neobdrží neočakávaný a zároveň nie nepatrný príjem, nie je povinný na výzvu veriteľa splácať jeho pohľadávku, resp. jej aspoň čiastočnou úhradou prejaviť svoj poctivý zámer a teda nie je možné z opačného konania dlžníka, tj. neuhradenia ani časti pohľadávky, vyvodiť jeho nepoctivý zámer.

26. Rovnako má súd za to, že žalobca nepreukázal, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa ( ). Tvrdenia žalobcu o takomto počínaní žalovaného sú všeobecné, bez konkrétneho uvedenia spôsobu poškodenia, či zvýhodnenia konkrétneho veriteľa. Skutočnosť, že žalovaný využil oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu oddlžením nemožno bez uvedenia a preukázania iných relevantných skutočností považovať za poškodenie veriteľa.

27. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebola preukázaná ani tvrdená existencia nepoctivého zámeru podľa . Napriek tomu, že súd posúdil ako nespornú skutočnosť to, že žalovaný mal pravidelný príjem pred vyhlásením konkurzu, ako aj po vyhlásení konkurzu, súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného spočívajúcom vtom, že nepoctivý zámer vyplýva z toho, že žalovaný má pravidelný príjem, teda môže a mohol po vyhlásení konkurzu ďalej splácať svoje dlhy. Súd má za to, že žalobcom tvrdená interpretácia skutočnosti neplnenia záväzku žalovaným po vyhlásení konkurzu ako skutkovej podstaty nepoctivého zámeru je v rozpore so základným princípom inštitútu oddlženia. Inými slovami takýto výklad by podľa súdu popieral zmysel

oddlženia formou konkurzu, pretože by to znamenalo, že by prakticky nikto, kto bol zamestnaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, nemohol využiť inštitút oddlženia a bol by a priori označený za osobu s nepoctivým zámerom. Zákon v taxatívne vymedzuje okruh pohľadávok, na ktoré sa oddlženie podľa nevzťahuje, t. j. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Aj napriek oddlženiu dlžníka, veriteľom zostáva zachované právo domáhať sa plnenia z týchto záväzkov a na tieto záväzky sa nevzťahujú účinky a . Pohľadávka, ktorou disponuje žalobca nie je nedotknutou pohľadávkou, ale naopak je pohľadávkou podľa , t.j. tou ktorá sa uspokojuje konkurzom. Od dlžníka preto nemožno očakávať, že dokáže splácať všetky svoje záväzky, ak má viacerých veriteľov a po procese oddlženia nemôže samotný dlžník ani nahrádzať funkciu správcu konkurznej podstaty a vlastným výpočtom zistiť, ako môže aj naďalej svojich veriteľov uspokojovať a akú čiastku zo svojho mesačného príjmu im môže uhrádzať. Od dlžníka nemožno spravodlivo požadovať, aby konal s odbornou starostlivosťou, ktorá je kladená na správcu konkurznej podstaty a aby po svojom oddlžení naďalej pomerne plnil svoje splatné záväzky, a to aj s ohľadom na možné poškodzovanie práv ostatných veriteľov a na to nadväzujúcu trestnoprávnu zodpovednosť. Súd sa preto nestotožnil s tým, že ak žalovaný po vyhlásení konkurzu sám dobrovoľne neuhrádzal čiastočne splátky svojich záväzkov, tak je takéto konanie dlžníka potrebné posudzovať ako nepoctivý zámer. Súd nevylučuje, že splácanie nevymáhateľnej pohľadávky je prejavom poctivého zámeru oddlženého dlžníka, ale podľa názoru súdu, sa to týka skôr dlžníkov, ktorí prešli procesom oddlženia formou splátkového kalendára a bola im určená príslušná kvóta, v rozsahu ktorej sú povinní veriteľov aj uspokojovať. Dané ustanovenie tak nemožno aplikovať na žalovaného, nakoľko mal viacerých veriteľov a do procesu oddlženia vstupoval preto, že už zo svojich príjmov nebol schopný uhrádzať všetky záväzky voči veriteľom.

28. V súvislosti s rozhodnutiami, na ktoré žalobca poukázal a ktoré pripojil aj k žalobe a ktorými dôvodil aj na pojednávaní, súd uvádza, že išlo o rozhodnutia prvoinštančného okresného súdu a jedno rozhodnutie odvolacieho súdu. Obsahom princípu právnej istoty v ( ) je ochrana legitímneho očakávania strany v to, že jeho vec bude rozhodnutá v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Týmito sú z vnútroštátnych súdov Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Do tejto skupiny nepatria okresné súdy, konajúce v prvej inštancii. Súdna prax okresných súdov, ani ak by bola ustálená, nespadá do ochrany legitímneho očakávania sporovej strany tak, ako je výslovne normatívne vymedzená v . Preto ani v prípade, ak okresný súd dospeje k odlišnému právnemu názoru v porovnaní s iným rozhodnutím okresného súdu, nevyžaduje sa dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu tak, ako je tomu v prípade odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít ( a 3 ). Napriek tomu súd však uvádza, že v skutkovo obdobných veciach nie je ani len na úrovni súdov prvej inštancie ustálená súdna prax, keď v skutkovo obdobných veciach než na aké poukazoval žalobca boli vydané aj rozhodnutia s odlišným právnym záverom (napr. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 6. júla 2020 a rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. z 5. augusta 2020).

29. Súd dospel k názoru, že nebolo preukázané nepoctivé konanie žalovaného a ani úmysel žalovaného poškodiť veriteľov. Žalovaný využil zákonnú právnu úpravu oddlženia a nespadá do skupiny dlžníkov s nepoctivým zámerom. Dôkazné bremeno preukázať nepoctivý zámer je na žalobcovi a pokiaľ žalobca ako dôvod nepoctivého zámeru uvádzal existenciu platobnej schopnosti, ktorá mala brániť povoleniu oddlženia, bol povinný preukázať svoje tvrdenie a uniesť dôkazné bremeno o tom, že žalovaný bol platobne schopný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca však žiadne takéto dôkazy nepredložil. Tvrdenie o čiastočných úhradách pohľadávky ešte nepreukazuje existenciu platobnej schopnosti žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie, ale naopak tento stav preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaný nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na krytie pohľadávky žalobcu (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 22. 09. 2021).

30. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je preukázaný. Žalobca sa v danom prípade domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov uvedených v , a a g ods. 1 , pričom nebol preukázaný ani jeden z dôvodov na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Žalobca mal v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v zmysle , keďže dôkazné bremeno vždy zaťažuje účastníka, ktorý uplatňuje deklarované právo, teda v danej veci žalobcu. Keďže žalobca dôkazné bremeno neuniesol, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko z obsahu spisu mal súd za preukázané, že mu ako úspešnej strane sporu žiadne trovy konania v zmysle nevznikli. Vzhľadom k tomu, že súd úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nebude už po právoplatnosti tohto rozhodnutia postupovať v zmysle ustanovenia .

Poučenie:

2

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica ( ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

V Banskej Bystrici dňa 7. februára 2024