Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Odi/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A,831 04 Bratislava- Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, V., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e s a oddlženie žalovaného H. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX V., na základe Uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. -12 zo dňa 14. 09. 2021, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých dlhov v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil oddlženie dlžníka- žalovaného. V žalobe uviedol, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), (dlžník nebol platobne neschopný), (mal snahu poškodiť svojho veriteľa) a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. . Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný je zamestnanou osobou- SZČO s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov žalobcu. Žalovaný zo svojho príjmu mohol v malých mesačných dávkach vo výške 20 - 30 eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhov. Žalobca tiež uviedol, že pred podaním žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanému výzvu na preukázanie poctivého zámeru, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky. Žalovaný napriek výzve neprejavil nielenže úprimnú snahu riešiť svoje dlhy, ale žiadnu snahu a na výzvu žalobcu nereagoval. Žalobca má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca zároveň podotýka, že na platobnú neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti v zmysle ust. , nakoľko splnenie týchto formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním navodiť, aj keď skutočný stav platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len na základe nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej

neschopnosti, avšak je nevyhnutné preskúmať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav platobnej neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje dlhy nie z dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva. Žalobca má za to, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou žalovaný nie je. Ak by mal žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti, naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára ( a nasl. ), ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy k aspoň čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalovaný má a mal pravidelný príjem, ktorý je základnou podmienkou na povolenie splátkového kalendára. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Oddlženie je pre určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti. Je preukázaný nepoctivý zámer žalovaného, keď tento po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností a naplnil tak skutkovú podstatu nepoctivého zámeru, keď neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy.

2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so žiadosťou o preukázanie poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom, so zmluvou o úvere, so zmluvou o postúpení pohľadávok, s obsahom spisu tunajšieho súdu ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

3. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby sa pojednávanie nariadené na 20.06.2023 konalo v ich neprítomnosti. Zároveň uviedol, že žalovaný je v konaní nečinný, s tým, že pasivita je tiež preukázaním nie poctivého zámeru žalovaného a navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, uznesenie podľa ustanovenia bolo žalovanému doručené dňa 14.04.2023, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 06.06.2023, pričom na pojednávanie vo veci sa nedostavil a neospravedlnil svoju neprítomnosť. Súd vec preto prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 20.06.2023 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že súd uznesením č.k. -12 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: H. O. a ustanovil správcu JUDr. Peter Kubík, so sídlom kancelárie Hlavná 48, Dunajská Streda, IČO: 37 988 620. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 181 dňa 21.09.2021, t.j. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 22.09.2021. Ďalej z pripojeného spisu z podania žalovaného onačeného ako „Životopis dlžníka, aktuálna životná situácia a zoznam spriaznených osôb“ súd zistil, že žalovaný pri opise aktuálnej životnej (najmä finančnej) situácie uviedol, že „ako SZČO mám nepravidelné príjmy, niekedy 1.500,-eur, niekedy 500 eur. Výdavky na deti mám 750,-eur, často som kvôli tomu zanedbával platby do zdravotnej poisťovne, ani pôžičky neviem platiť pravidelne.“ V zozname veriteľov žalovaný uviedol veriteľov: EDYPLUS s.r.o., EOS KSI Slovensko, s.r.o., KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Poštová banka, a.s., PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Slovenská Sporiteľa, a.s., Sociálna poisťovňa, V. K., Union zdravotná poisťovňa, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s., J. V., K. V., Štátny fond rozvoja bývania. Z predloženého výpisu z Centrálneho registra exekúcii vyplýva, že voči dlžníkovi bolo vedených sedem exekučných konaní a to vo výške istiny 35.705,68 eur (oprávnený Štátny fond rozvoja bývania), vo výške istiny 2.777,68 eur (oprávnený EDYPLUS s.r.o.), vo výške istiny 2.278,13 eur (oprávnený Štátny fond rozvoja bývania), vo výške istiny 163,14 eur (oprávnený EOS KSI Slovensko s.r.o.), vo výške istiny 17.180,80

eur, vo výške istiny 14.584,80 eur a vo výške istiny 382,72 eur. Zo správy o priebehu konkurzu súd zistil, že správca zistil, že dlžník nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Dlžník v návrhu uviedol, že je vlastníkom motorového vozidla zn. Opel, ktoré však v zoznamoch príslušného dopravného inšpektorátu nefiguruje. Dňa 12.04.2022 správca úpadcu zverejnil v Obchodnom vestníku oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

6. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni za obdobie február 2021 až august 2021 súd zistil, že mesačný vymeriavací základ žalovaného predstavoval 546,-eur.

7. Podľa ustanovenia veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

8. Podľa ustanovenia , dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

9. Podľa ustanovenia , dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

10. Predpokladom úspešnosti žaloby o zrušenie oddlženia je, že veriteľ v zmysle preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Dôkazné bremeno spočíva na veriteľovi, ktorý v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka tento musí preukázať, pričom kritériá pre určenie nepoctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie a po jeho podaní. Skutočnosť, že v spore o zrušenie oddlženia má dôkazné bremeno veriteľ, vyplýva aj z obsahu zákonného ustanovenia . Povinnosť veriteľa preukázať nepoctivý zámer dlžníka znamená, že dotknutý veriteľ, t.j. žalobca musí uviesť konkrétne tvrdenia prečo má za to, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a súčasne musí tieto tvrdenia podoprieť dôkazmi, t.j. preukázať.

11. V konaní nebolo sporné, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 29.07.2021, sp. zn. -12 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 151 zo dňa 06.08.2021 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, ustanovil správcu a oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 22.09.2021.

12. Žalobca v prejednávanej veci odôvodňoval nepoctivý zámer žalovaného s poukazom na skutočnosť, že nebol v čase podania návrhu platobne neschopný tak ako to vyhlásil v Návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom tento je zamestnanou osobou a zo svojho príjmu mohol v malých mesačných dávkach uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov. Súd uvádza, že samotná existencia príjmu žalovaného neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti a to aj vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a existencie finančného majetku. Súd poukazuje na to, že žalovaný v zozname veriteľov uviedol 13 veriteľov, pričom z výpisu z registra exekúcii vyplýva, že Štátny fond rozvoja bývania má voči dlžníkovi pohľadávku vo výške istiny 35.705,68 eura (veriteľovi zároveň prislúcha úrok 2.860,96 eura, úrok z omeškania 9.212,30 eura, zmluvná pokuta 3.508,49 eura) a

2.278,13 eura, spoločnosť EDYPLUS s.r.o. má pohľadávku vo výške 2.777,68 eura (veriteľ má zároveň nárok na úrok 271,47 eura, úrok z omeškania 135,97 eura), spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. má pohľadávku vo výške 163,14 eura. Zároveň z uvedeného výpisu z registra exekúcii vyplýva aj existencia veriteľa s výškou pohľadávky 17.180,80 eura a veriteľa s výškou pohľadávky vo výške 14.584,80 eura. Žalovaný teda nemohol uhrádzať dlh žalobcovi v ním uvádzanej sume 20 až 30,-eur bez toho, aby zároveň plnil dlhy aj ostatným veriteľom. Rovnako je potrebné zohľadniť, že väčšina prihlásených veriteľov predstavovali bankové a nebankové subjekty, pri ktorých okrem istiny dlhu treba zohľadniť aj prípadné úroky, úroky z omeškania a zmluvné pokuty. Vzhľadom na opísané pomery žalovaného nemá súd za to, že žalovaný bol schopný plniť svoje záväzky a to aspoň čiastočne. Žalobca tak nepreukázal existenciu platobnej schopnosti žalovaného. Zároveň zo žiadneho skutkového tvrdenia žalobcu nie je možné vyvodiť ním tvrdený záver, že žalovaný neuviedol dôležitú informáciu a mal snahu poškodiť svojho veriteľa, teda žalobcu. Podľa názoru súdu žalobca v tomto smere nielenže neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uvedeného, ale najmä porušil svoju povinnosť substancovane tvrdiť.

13. Keďže sa žalovaný k žalobe nevyjadril a nezúčastnil sa ani pojednávania dňa 20.06.2023, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, neuviedol v konaní žiadne vlastné skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývala existencia jeho poctivého zámeru v tom, že by po podaní návrhu na oddlženie vynaložil aspoň snahu realizovať úkony smerujúce k plneniu záväzkov, súd tak nemal preukázanú existenciu poctivého zámeru podľa ustanovenia . Z ustanovenia vyplýva, že pokiaľ dlžník po podaní návrhu vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, má vždy poctivý zámer; preto pokiaľ žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho úprimnej snahe svoj dlh riešiť, platí, že žalovaný poctivý zámer pri využití inštitútu oddlženia nemal. Žalovaný po vyhlásení konkurzu žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu za účelom riešenia svojho dlhu, naopak žalobca ako veriteľ kontaktoval žalovaného pred podaním žaloby so žiadosťou o preukázanie poctivého zámeru, avšak bez akejkoľvek reakcie žalovaného. Uvedené tak spochybňuje poctivý zámer a úprimnú snahu žalovaného uspokojiť veriteľov a riešiť svoj dlh. S poukazom na uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel a zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer podľa .

14. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. Podľa ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, )

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).