Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Odi/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 45 018 201, proti žalovanému A. H., C.. XX. XX. XXXX, S. Ž.K. XXX/ XX, XXX XX S., štátny občan SR, o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08. 04. 2019 domáhal zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa , a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a z dôvodu, že žalovaný nenaplnil zákonný predpoklad poctivého zámeru, keď po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností podľa . V žalobe poukázal na to, že na Okresnom súde Banská Bystrica bol v konaní sp. zn. vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Žalobca je veriteľom žalovaného. Pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Poštová banka, a. s., Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890, ktorá bola na základe zmlúv o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. Žalobca v žalobe poukázal na dôvodovú správu , z ktorej vyplýva, že platobná neschopnosť dlžníka je vyvrátiteľnou domnienkou, ktorá sa skúma v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa ex post za účelom predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia. Pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného žalobca odvodzuje z definície platobnej neschopnosti, ktorú zákon definuje ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn. v tej časti, že platobná neschopnosť je trvalý, nie prechodný stav žalovaného uhrádzať svoje splatné finančné záväzky a tiež na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky R (ČR) 52/1998, podľa ktorého ak je dlžník - objektívne vzaté

- schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadcu v zmysle ustanovenia veta prvá zákona. V súvislosti s platobnou neschopnosťou žalobca tiež poukázal na to, že formou plnenia záväzkov je podľa aj čiastočné plnenie záväzku a gramatickým výkladom citovaného ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniu tretia veta je možné dospieť k záveru, že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná ani čiastočne plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaný preto podľa žalobcu nenaplnil podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú v ustanovení ods.

2 tretia veta , resp. , ods. 2, písm. f) . Skutočnosť, že dlžník napriek dostatočnému príjmu odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, považuje žalobca za úmyselné zneužitie inštitútu oddlženia žalovaným, ktoré je zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, preto takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca poukázal na ust. , v ktorom zákonodarca demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Z citovaného ust. je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je okrem iného aj úprimná snaha žalovaného riešiť po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Rozhodnutie o povolení oddlženia je dôvodovom na bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie, teda následkom zastavenia exekúcie je odblokovanie finančných prostriedkov dlžníka, napríklad mzdy dlžníka, ktorou môže dlžník znova disponovať. V prípade, ak dlžník po rozhodnutí oddlženia žiadnym spôsobom neriešil svoj dlh napriek tomu, že tak urobiť mohol a mal, je namieste pochybovať o poctivom zámere dlžníka. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru ( ) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Podľa žalobcu žalovaný nespĺňa ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti definovaný v ustanovení , a to nemožnosť peňažnú pohľadávku voči nemu vymôcť exekúciou. Ak v prípade núteného výkonu pohľadávok voči žalovanému by k ich uspokojeniu došlo v relatívnej krátkej dobe, nie je dôvod žalovaného oddlžovať od všetkých záväzkov, a teda nie sú ani naplnené požiadavky platobnej neschopnosti. Právna úprava oddlženia nie je určená pre dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov. Zároveň žalobca poukázal na to, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa, ale pohľadávky veriteľov sa menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu, teda nevymáhateľnosť má za následok, že sa na dlžníka hľadí akoby sa rozhodlo o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia, ktoré je určené pre určitú skupinu ľudí na vymanenie sa z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali, či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Nakoľko veriteľ nemá možnosť zvrátiť proces oddlženia, je úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda, či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. , ktorý v rozsudku zo dňa 18.10.2018 zrušil oddlženie žalovaného. V odôvodnení uviedol, že ak žalovaný disponuje majetkom alebo stálym príjmom, je jeho prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov. Len v prípade, ak je uspokojovanie jeho záväzkov objektívne nemožné, malo by byť dlžníkovi umožnené oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Z hľadiska gramatického výkladu je zrejmé, že sloveso „plniť“ je v tzv. nedokonavom vide, ktorý pomenúva dej, ktorý je nedokončený, ale stále prebieha, teda stále trvá. Predpokladom platobnej neschopnosti je skutočnosť, že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj záväzok. Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť, nie je možné takéhoto dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa 06.09.2005 spisová značka . Vzhľadom k tomu, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v je len demonštratívny, je ponechané na úvahe súdu individuálnych okolností každého prípadu na ďalšie právne a skutkové vymedzenia. Súd poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 10.01.2017 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia ( záujem na strane dlžníka

- fyzickej osoby ) a záujmy stále neuspokojených veriteľov“. Podľa žalobcu žalovaný nebol v čase podania návrhu platobné neschopný, nakoľko nenapĺňal zákonom predpokladané podmienky platobnej neschopnosti. V období pred vyhlásením konkurzu boli žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy v priemernej výške za posledných 12 mesiacov 236,- Eur. Po vyhlásení konkurzu žalovaný nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady. Uhrádzanie záväzkov dlžníkom aj po rozhodnutí o oddlžení je jedným z indikátorov poctivého zámeru dlžníka. Žalovaný bol, v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, zamestnanou osobou v produktívnom veku, čo žalovaný uviedol aj vo svojom životopise. Žalovaný vo

svojom životopise uviedol zásadné informácie, na základe ktorých sú tu vážne pochybnosti o platobnej neschopnosti žalovaného. V čase pred podaním návrhu žalovaný plnil svoje záväzky voči žalobcovi formou zrážok zo mzdy, pravidelné mesačné platby od roku 2006 v priemernej výške 186,- Eur. Poslednú platbu od žalovaného žalobca eviduje v mesiaci 05/2018, v období pred vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že sú tu vážne pochybnosti o poctivom zámere žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou žalovaný nie je. Ak by mal žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti, naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára, ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalobca má za to, že žalovaný sa podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu snaží zbaviť svojej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak, aby nemusel uhradiť svojim veriteľom ani časť ich pohľadávok. Žalovaný sám vo svojom životopise uvádza, že ho exekučné splátky obmedzujú, čo je v príkrom rozpore s účelom oddlženia, ktorým je pomoc osobám, ktoré, v prípade konkurzu, majú málo majetku a nízke príjmy. Oddlženie nesmie byť považované za spôsob zbavenia sa zodpovednosti za záväzky voči veriteľom. Zo správania dlžníka nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Poctivý zámer je v definovaný tak negatívnym ako aj pozitívnym spôsobom. Ustanovenie definuje, kedy možno predpokladať poctivý zámer dlžníka. Jedným z predpokladov poctivého zámeru je, keď dlžník vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti zákona nespôsobuje zánik pohľadávky. Vyhlásenie konkurzu je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcií, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného je zrejmé, že vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu sa finančná situácia výrazne zmení k lepšiemu. Dlžník by mal, v prípade poctivého zámeru, vynaložiť snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaný po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu ani nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemal poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené s inštitútom oddlženia. Žalovaný ani pred podaním návrhu nebol súčinný, keď žalovaný bol žalobcom a jeho právnym predchodcom niekoľkokrát kontaktovaný či už písomnou, alebo telefonickou formou a bola mu ponúknutá možnosť uhradiť svoj záväzok formou bezúročného splátkového kalendára, avšak tento tieto možnosti nevyužil. Žalovaný po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to žalobca preukázal vyššie. Žalobca opätovne uvádza, že oddlženie je určené (v zmysle a dôvodovej správy k ) pre špecifickú skupinu ľudí. Pre túto skupinu je oddlženie jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem, môže zbaviť všetkých svojich záväzkov voči svojim veriteľom. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalobca má za to, že v tomto prípade u žalovaného také podmienky nie sú splnené. Po vyhlásení konkurzu žalovaný žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu za účelom riešenia svojho dlhu. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovaného. Žalobca uvádza, že všetky uvedené skutočnosti v žalobe odôvodňujú podmienky na zrušenie oddlženie pre nepoctivý zámer z viacerých samostatných dôvodov. V tejto súvislosti navrhol, aby konajúci súd vykonal dôkaz oboznámením s konkurzným spisom, ktorý žiadal pripojiť do konania ako dôkaz. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, Zmluva o postúpení pohľadávok z 15.12.2010, Zmluva o postúpení pohľadávok z 15.02.2011, Zmluva o postúpení pohľadávok z 15.12.2014, Zmluva o postúpení pohľadávok z 15.12.2014, Životopis žalovaného, Rozpis úhrad žalovaného, Dôvodová správa , Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. .

2. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením v zmysle (ďalej len „“) žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že žiadny nepoctivý zámer pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal. Všetko čo uviedol pri podaní návrhu prostredníctvom Centra právnej pomoci je pravdivé. Bol v zlej finančnej situácii, neostávalo mu ani na

pokrytie základných životných potrieb. Momentálne je kvôli úrazu práceneschopný, a to od 25. 03. 2019. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol.

3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09.08.2019 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že žiadny nepoctivý zámer nemal a všetko čo uviedol je pravdivé a teda spĺňa zákonnú podmienku na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný tiež poukazuje na fakt, že mu neostávalo ani na pokrytie základných životných potrieb, čo však ničím nepreukázal. Žalobca ďalej poukázal, že je nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi absolútnou a relatívnou neschopnosťou plniť záväzky. Platobná neschopnosť musí byť stavom trvalým a objektívnym. V súvislosti s uvedeným poukázal znenie ust. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „“). Podľa žalobcu žalovaný vôbec neuvádza a nezdôvodňuje z akého dôvodu neplní požiadavky v zmysle napriek skutočnosti, že po vyhlásení konkurzu zanikli všetky nútené zrážky z jeho príjmu a tak mal celý svoj príjem k dispozícií. Aj napriek tejto skutočnosti žalovaný ani len v časti nesplnil povinnosť podľa , teda uhradenie aspoň časti pohľadávky žalobcovi. Napriek právnym následkom oddlženia, t.j. zastavenie exekučných a súdnych konaní týkajúcich sa pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené konkurzom alebo splátkovým kalendárom, žalovaný nekontaktoval žalobcu za účelom aspoň čiastočnej úhrady svojho záväzku. Základnou a podľa žalobcu najdôležitejšou otázkou pri posúdení poctivého zámeru žalovaného je, či žalovaný po vyhlásení konkurzu riešil svoj záväzok s veriteľom v medziach svojich možností a schopností, teda či aspoň z časti uhradil svoje záväzky voči veriteľom. Podľa zistení žalobcu žalovaný svoju povinnosť nesplnil ani v časti, aj napriek skutočnosti, že na to mal dostatok prostriedkov a nebol ničím limitovaný pri ich úhrade. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovanému boli v čase pred vyhlásením konkurzu vykonávané zrážky zo mzdy v priemernej výške za posledných 12 mesiacov 236,- Eur, úhrady, výška poslednej vykonanej zrážky zo mzdy bola 307,36,- Eur, takže nie je pravda, že v čase vyhlásenia konkurzu bol žalovaný platobne neschopný. Podmienka platobnej neschopnosti musí byť splnená, aby súd mohol návrhu žalovaného vyhovieť. Takéto vyhlásenie je súd povinný považovať za pravdivé, ibaže by tu boli dôvodné pochybnosti. Konkurzný súd je v procese vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka v úlohe štatistu. Zo zákona považuje tvrdenia dlžníka za pravdivé a zároveň nemá možnosť ako nadobudnúť dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení dlžníka. Veritelia sa totiž o vyhlásení konkurzu dozvedia spravidla po rozhodnutí súdu. Ak teda dlžník vyhlási, že je platobne neschopný, hoci tomu tak nie je, navodí účinky spojené s týmto vyhlásením, splní jednu z podmienok vyhlásenia konkurzu a v prípade vyhlásenie konkurzu v konečnom dôsledku poškodí svojich veriteľov. Platobná neschopnosť je zásadnou podmienkou oddlženia dlžníka, dôsledkom čoho nastáva zánik vymáhateľnosti pohľadávok, účelom oddlženia je však zánik vymáhateľnosti pohľadávok voči osobám, ktoré sú skutočne platobne neschopné vzhľadom na ich majetkové pomery. Žalovaný v čase vyhlásenia konkurzu mal dlhodobo pravidelný mesačný príjem, z ktorého mohol svoje záväzky voči veriteľom postupne uspokojovať. Žalobca pochybnosť o platobnej neschopnosti odvodzuje od toho, že žalovaný mal v čase vyhlásenia konkurzu pravidelný mesačný príjem, nakoľko boli žalovanému strhávané zrážky zo mzdy. Skutočnosť, že dlžník sa nachádza v zlej finančnej situácií bez ďalšieho nijakým spôsobom nezakladá jeho platobnú neschopnosť, čiže neschopnosť plniť záväzky voči veriteľom aspoň čiastočne. Žalovaný nijak nepreukázal svoju platobnú neschopnosť, nakoľko boli žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy v čase vyhlásenia konkurzu a napriek tomu bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov prestal uhrádzať pravidelné mesačné splátky voči žalobcovi. Žalovaný žiadne svoje tvrdenia neodôvodnil a nepreukázal predložením dokladov, ktoré by to potvrdzovali, z uvedených dôvodov nenaplnil základný predpoklad na odôvodnenie svojich tvrdení a neuniesol tak bremeno tvrdenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoukázal na relevantné zákonné ustanovenia a nepredložil žiadne dôkazy o svojom poctivom zámere, žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhuje, aby súd rozhodol tak, že zrušuje oddlženie žalovaného, na základe uznesenia sp. zn. , ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze.

4. Dňa 07. 10. 2019 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 07. 08. 2019 spolu s výzvou č.k. - 80 zo dňa 03. 10. 2019 podľa (ďalej len ,P“). Žalovaný sa k predmetnému vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Súd určil termín pojednávania na deň 06. 07 2020, na ktorý sa dostavil žalovaný osobne, žalobca bol neprítomný, a preto súd vyhlásil uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu. Zo spisu vyplýva, že žalobcovi bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 11. 06. 2020. Žalobca svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že do apríla 2018

platil dlh voči žalobcovi. V tom čase býval v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá mu finančne vypomáhala. Ďalej uviedol, že žalobca nebol jeho jediným veriteľom, mal aj iné exekúcie, kde bol povinný platiť, tiež mu boli zo strany veriteľov vykonávané zrážky zo mzdy a na živobytie mu ostávalo veľmi málo. Po rozchode s priateľkou už ďalej nezvládal splácať dlhy a podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Oddlženie mu pomohlo z finančných ťažkostí, v súčasnosti je schopný pokryť svoje bežné výdavky ako sú nájom a iné poplatky súvisiace so živobytím. Na otázku súdu, aký je jeho aktuálny čistý mesačný príjem, žalovaný uviedol, že jeho príjem dosahuje výšku cca. 600,- Eur. Z uvedeného príjmu platí byt a energie, potom mu ostáva cca. 150,- Eur na stravu a iné. Na otázku súdu aké ďalšie záväzky pred vyhlásením konkurzu mal, uviedol, že jeho úverová história siaha až do minulosti, kedy býval ešte s rodičmi. V súčasnosti už ani jeden z rodičov nežije. Úvery čerpal v bankových aj nebankových spoločnostiach, kedy neschopnosť splácať jeden úver, kryl ďalším úverom. Na otázku súdu, či žalovaný disponuje návrhmi na doplnenie dokazovania, žalovaný uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. S poukazom na súd nevykonal na pojednávaní dokazovanie listinami: Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, Zmluva o postúpení pohľadávok z 15.12.2010, Zmluva o postúpení pohľadávok z 15.02.2011, Zmluva o postúpení pohľadávok z 15.12.2014, Zmluva o postúpení pohľadávok z 15.12.2014, Životopis žalovaného, Rozpis úhrad žalovaného, Dôvodová správa , Rozsudok Okresného súdu Bratislava I, nakoľko ide o listinné dôkazy, ktoré boli žalovanému dourčené v priebehu konania a ich obsah nebol žalovaným žiadnym spôsobom spochybnený. Po vyhlásení rozsudku sa do pojednávacej miestnosti dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý tvrdí, že pri vyvolávaní pojednávania bol pred pojednávacou miestnosťou. Súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že strany sporu volal do pojednávacej miestnosti priamo, nie cez technické zariadenie a právny zástupca sa v čase vyvolania veci pred pojednávacou miestnosťou nenachádzal. S ohľadom na to, len súd oboznámil právneho zástupcu s priebehom pojednávania a rozhodnutím vo veci s tým, že rozhodnutie vo veci ešte raz v krátkosti odôvodnil, čo právny zástupca žalobcu zobral na vedomie.

6. Súd postupom podľa (vzhľadom k tomu, že tento dôkaz nebol zo strany žalobcu doložený, ale zároveň tento dôkaz vyplýva z verejne dostupného Obchodného vestníka) mal za osvedčené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. 05. 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 96/2018, dátum vydania 21. 05. 2018, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený postupom v zmysle . V Obchodnom vestníku č.160/2018, deň vydania 20. 08. 2018 bol zverejnený oznam správcu konkurznej podstaty: Ing. Kristiána Gregora podľa , že konkurz sa z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje nálady konkurzu končí.

7. Z predloženej Zmluvy o úvere - pôžička na bývanie zo dňa 26. 09. 2008, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. so žalovaným (č.l. 9), mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý účelový úver vo výške 6 639,- Eur s mesačnou splátkou vo výške 99,- Eur, na dobu 10 rokov, s dátumom prvej splátky 20. 10. 2008 a s dátumom konečnej splatnosti úveru 20. 09. 2018. Podľa predmetnej zmluvy o úvere bol čistý mesačný prijem žalovaného vo výške 404,71 Eur.

8. Predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15. 12. 2010 uzavretou medzi postupcom Poštová banka, a.s. a postupníkom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Cyprus (č.l.10) a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 5/2011 zo dňa 15. 02. 2011 uzavretou medzi postupcom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Cyprus a postupníkom PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava (č.l.13a) a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 medzi postupcom PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava a postupníkom BENCONT COLLECTION, s.r.o, Bratislava a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 medzi postupcom BENCONT COLLECTION, s.r.o, Bratislava a postupníkom BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava žalobca preukazoval súdu, že je aktuálnym veriteľom žalovaného. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. oddiel: Sa, vložka č. 6058/B súd zistil, že právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava je žalobca. Primárne súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe prílohy označil nesprávne, keď v zozname príloh odkazuje na zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014. Súd tiež považuje za potrebné poukázať na to, že zmluvy o postúpení pohľadávok priložené k žalobe neobsahujú prílohy so zoznamom postupovaných pohľadávok, na ktoré priamo odkazujú v článku vymedzujúcom predmet zmluvy.

9. Zo samotnej žaloby vyplýva, že žalovaný v čase pred podaním návrhu na konkurz plnil svoje záväzky voči žalobcovi formou zrážok zo mzdy, t.j. pravidelné mesačné splátky od roku 2006 v priemernej výške 186,- Eur, pričom poslednú platbu žalobca eviduje v mesiaci máj 2018. Za posledných 12 mesiacov

pred vyhlásením konkurzu žalovaný uhrádzal žalobcovi zrážky zo mzdy priemerne vo výške 236,- Eur, pričom výška poslednej vykonanej zrážky zo mzdy bola 307,36 Eur. V súvislosti s tvrdeniami uvedenými v žalobe súd uvádza, že ide o zrejmú nesprávnosť, keď žalobca tvrdí, že žalovaný od roku 2006 platí pravidelné mesačné splátky vo výške 186,- Eur, pričom posledná splátka bola uhradená na účet žalobcu v máji 2018. Z priloženej zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným vyplýva, že táto bola uzatvorená v roku 2008 nie v roku 2006. Z tvrdení žalobcu teda vyplýva, že ak by žalovaný mesačne platil splátky vo výške 180,- Eur od roku 2006 do roku 2020, resp. od roku 2008 do roku 2020, t.j. 12 rokov, teda spolu by zaplatil žalobcovi sumu vo výške 26 784 Eur, teda jeho ročná úhrada by dosahovala výšku 2 232,- Eur. Z predloženého rozpisu splátok a úhrad (č.l. 22-23), ktorý žalobca súdu predložil a ktorý je obsahom spisu, súd zistil, že žalovaný žalobcovi od 07. 04. 2011 do 11. 05. 2018 uhradil splátky v celkovej výške 15 519,44 Eur, čo je 2,5 násobok poskytnutej sumy, teda o 133 % viac ako bola samotná výška istiny poskytnutého úveru, a to len od roku 2011, pričom úver bol poskytnutý už v roku 2008. Z obsahu spisu nevyplynula informácia, že by žalobca vymáhal žalovanú pohľadávku v exekučnom konaní čo znamená, že pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa indikatívnej informácie z registra exekúcii mal žalovaný aj iných veriteľov, na základe čoho súd považuje za nesporné, že žalovaný mal viacero veriteľov voči ktorým uhrádzal dlhodobo jednotlivé úhrady.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za sporné, či žalobca je veriteľom žalovaného dotknutým oddlžením, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica . Medzi stranami vznikol spor o poctivom zámere žalovaného ako dlžníka v predmetnom konkurznom konaní, ktorú pochybnosť žalobca zakladá na tom, že žalovaný uviedol v návrhu na oddlženie konkurzom nepravdivú dôležitú informáciu ohľadom platobnej neschopnosti dlžníka, a teda mal podľa tvrdenia žalobcu snahu poškodiť svojho veriteľa, čím naplnil dikciu ust. a .

11. Podľa , veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

12. Podľa , právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

13. Podľa , zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

14. Podľa , právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa .

15. Podľa , dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

16. Podľa , dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada,

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

17. Podľa , súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

18. Podľa , súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

19. Podľa , poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

20. Podľa , návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam veriteľov, e) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, f) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

22. Podľa , Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci25a) alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

23. Súd poukazuje na to, že dňa 01.03.2017 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu riešiť sociálno- ekonomický problém

dlžníkov, ktorí majú málo majetku a aj nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Veritelia takýchto dlžníkov spravidla vymáhajú svoje pohľadávky v exekučných konaniach, ktoré sú vedené neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou možnosťou vymoženia pohľadávok. Takéto osoby sú na účely oddlženia konkurzom považované za platobne neschopné. Platobnú neschopnosť konkurzný súd neskúma pri vyhlásení konkurzu a rozhodnutí o oddlžení takýchto fyzických osôb, ale zákonodarca dal všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, možnosť domáhať sa v samostatnom sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. V rámci tohto konania súd na návrh veriteľa dotknutého oddlžením skúma poctivý zámer dlžníka, ako jednu zo základných podmienok oddlženia v záujme predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca. Poctivý zámer zákonodarca vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho nemá. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Súd rešpektujúc vyššie uvedené teoretické legislatívne vymedzenie procesu oddlženia resp. osobného bankrotu, posudzoval konkrétne podmienky v danej právnej veci. V prvom rade súd skúmal splnenie procesných podmienok

- žalobca má oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia , tak že ide o spor medzi stranami konania, vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa . Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod. sp. zn. , v rámci ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi. Ďalej súd skúmal, či v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníka s nepoctivým zámerom posúdením okolností, z ktorých vznikla platobná neschopnosť dlžníka. Súd vychádza zo zámeru , ktorým bola zásadne zmenená právna úprava oddlženia fyzických osôb. Súd síce posúdil ako nespornú skutočnosť, že žalovaný má/ mal pravidelný príjem, ale nestotožňuje sa s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného o tom, že nepoctivý zámer žalovaného plynie z jeho pravidelného príjmu a skutočnosti, že je v produktívnom veku, teda mohol po vyhlásení konkurzu ďalej splácať svoje dlhy. Súd poukazuje na to, že žalovaný v čase pred podaním návrhu na konkurz plnil svoje záväzky voči žalobcovi formou zrážok zo mzdy, t.j. pravidelné mesačné splátky od roku 2008, pričom poslednú platbu uhradil žalobcovi v mesiaci máj 2018. Za posledných 12 mesiacov pred vyhlásením konkurzu žalovaný uhrádzal žalobcovi zrážky zo mzdy priemerne vo výške 236,- Eur, pričom výška poslednej vykonanej zrážky zo mzdy bola 307,36 Eur. Ďalej má súd preukázané, že žalobca nevymáhal žalovanú pohľadávku v exekučnom konaní čo znamená, že pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa indikatívnej informácie z registra exekúcii mal viacero veriteľov voči ktorým uhrádzal dlhodobo jednotlivé úhrady a žalovanému ostávala na pokrytie bežných nákladov súvisiacich so živobytím suma blízko hranice životného minima. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného na tom základe, že nebol v čase podania návrhu platobne neschopným, skutočnosť, že na majetok dlžníka bolo vedených v čase podania návrhu niekoľko exekúcií, čo žalobca nerozporoval, dokazuje jeho platobnú neschopnosť a naplnenie podmienok vymedzených v ust. definujúcom platobnú neschopnosť fyzickej osoby. K tvrdeniu žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného neplnením jeho záväzkov voči veriteľom aj po vyhlásení konkurzu na jeho majetok bez zmeny majetkových pomerov žalovaného ako dlžníka súd uvádza, že zákon v ust. taxatívne vymedzuje okruh pohľadávok, na ktoré sa oddlženie podľa nevzťahuje, tzv. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Sú to záväzky dlžníka, ktoré sú špecifické svojim subjektom na strane veriteľa (FO bez upovedomenia správcu o vyhlásení konkurzu na dlžníka, Centrum právnej pomoci) alebo sú to záväzky špecifické svojim obsahom (výživné, zodpovednosť za škodu spôsobená na zdraví, pracovnoprávne nároky, peňažný trest podľa , nepeňažná pohľadávka a zabezpečená pohľadávka). Aj napriek oddlženiu dlžníka, veriteľom zostáva zachované právo domáhať sa plnenia z týchto záväzkov a na tieto záväzky sa nevzťahujú účinky a . Pohľadávka, ktorou disponuje žalobca nie je nedotknutou pohľadávkou, ale naopak je pohľadávkou podľa , t.j. tou ktorá sa uspokojuje konkurzom. Podľa názoru súdu nemožno od dlžníka, ktorý má viacerých veriteľov a nedokáže splácať všetky svoje záväzky, aby po procese oddlženia nahrádzal funkciu správcu konkurznej podstaty a vlastným výpočtom zistil ako môže aj naďalej svojich veriteľov, resp. veriteľa ďalej uspokojovať. Zo súdnej praxe je viac ako jasné, že o oddlženie žiada skupina dlžníkov neraz aj len so základným vzdelaním, od ktorých nemožno spravodlivo požadovať, aby konali s odbornou starostlivosť, ktorá je kladená na správcu konkurznej podstaty a po svojom oddlžení aj naďalej pomerne plnili svoje splatné záväzky, a to aj s ohľadom na možné poškodzovanie práv ostatných veriteľov a na to nadväzujúcu trestnoprávnu zodpovednosť.

Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu preniesť zodpovednosť za vyhotovenie akejsi alternatívy splátkového kalendára na dlžníka oddlženého konkurzom. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom povinnosti žalovaného zvoliť si alternatívu splátkového kalendára, nakoľko je žalovaný osobou v produktívnom veku a zamestnanou, súd poukazuje na ustanovenia upravujúce podmienky pre oddlženie konkurzom, splnenie ktorých v prípade žalovaného, žalobca nijakým spôsobom nedôvodil, a to aj s ohľadom na už vyššie uvedené majetkové pomery žalovaného. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že ak dlžník po oddlžení konkurzom automaticky dobrovoľne neuhrádza aspoň čiastočne splátky svojich záväzkov, treba konanie dlžníka posudzovať ako nepoctivý zámer. Takýto výklad zákona by bol nielen v rozpore so zámerom zákonodarca, ale aj v rozpore so samotným inštitútom oddlženia, ktorým je zbavenie dlžníka všetkých dlhov a umožnenie mu začať odznova. Dôraz na možnosť nového začiatku pre dlžníka kladie zákonodarca aj tým, že v ust. určil, že konkurzu podlieha iba majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Majetok dlžníka, ktorý nadobudne po vyhlásení konkurzu má potom dlžníkovi slúžiť na to, aby sa opätovne zaradil do spoločnosti bez záväzkov. Súd nevylučuje, že splácanie nevymáhateľnej pohľadávky je prejavom poctivého zámeru oddlženého dlžníka, ale podľa názoru súdu, sa citované ustanovenie týka skôr dlžníkov, ktorí prešli procesom oddlženia formou splátkového kalendára a bola im určená príslušná kvóta, v rozsahu ktorej sú povinní veriteľov uspokojovať. Uhrádzanie záväzkov osobou, ktorá prešla oddlžením konkurzom je veľmi nepravdepodobné práve vzhľadom na majetkové, ale aj sociálne pomery osôb oddlžovaných konkurzom, s okruhom ktorých počíta aj zákonodarca, inak by ochrana týchto osôb nevymáhateľnosťou pohľadávok nemala žiadny význam.

24. Súd tiež považuje za potrebné poukázať na to, že pohľadávka žalobcu vznikla zo zmluvy o úvere, preto súd kladie dôraz na určitú mieru proporcionality. V tejto súvislosti súd znovu poukazuje na dôvodovú správcu k , ktorým bol zavedený inštitút tzv. osobného bankrotu, ale možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, z ktorej vyplýva, že ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Ide o koncepciu približujúcu sa v skutočnosti skúmaniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Takáto koncepcia má za cieľ dopadať prísnejšie na osoby, ktoré sú v prostredí pôsobenia právnych noriem „zbehlejšie“ a miernejšie na osoby, ktoré takéto skúsenosti nemajú (napr. osoby, ktoré neniesli fiduciárne zodpovednosti pri pôsobení v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností, pri správe cudzieho majetku). S ohľadom na uvedené sa súd nemôže stotožniť s vyjadrením žalobcu, že jednoznačne bolo preukázané uvedomelé konanie žalovaného smerujúce k poškodeniu veriteľov, čím nastali skutočnosti predpokladané zákonom, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov tieto skutočnosti nastali. Žalobca vychádza z prísne formálneho výkladu ust. , ktoré je nielen v rozpore so zámerom zákonodarcu, ale takýto výklad by nebol ústavnokonformný. V tejto súvislosti poukazuje súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). V nadväznosti na už zmienenú zásadu proporcionality súd považuje žalobcu za dostatočne erudovaný subjekt v porovnaní so žalovaným na to, aby sa svojho práva domáhal efektívne. Napriek tomu, že žaloba o zrušenie oddlženia je legitímnym inštitútom, treba poukázať na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobca domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanému pred jej prihlásením do konkurzného konania, hoci v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva tak mohol urobiť. Pohľadávka voči žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikla na základe zmluvy o úvere. V zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch bol poskytovateľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Pri preskúmavaní majetkových pomerov žalovaného v záujme zistenia schopnosti splácať poskytnutý úver by postupom s odbornou starostlivosťou určite zistil majetkové pomery žalovaného a jeho schopnosti a možnosti splácať svoje dlhy. S ohľadom na

uvedené nevníma súd toto konanie ako konštruktívne domáhanie sa svojho práva zo strany žalobcu, ale skôr šikanózne, či vykazujúce prvky zneužívajúceho výkonu práva, ktoré popiera zámer zákonodarcu pri zavedení inštitútu žaloby na zrušenie oddlženia.

25. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia podmienok pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. K tomuto názoru vedie súd nielen už spomínaná proporcionalita a nedostatočná miera obozretnosti žalobcu jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov, ale aj z pohľadu právnych následkov zrušenia oddlženia, ktoré má účinky erga omnes. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nepoškodil žalobcu ako veriteľa, pretože z vykonaného dokazovania v súvislosti s návratnosťou finančných prostriedkov má preukázané, že len z predloženého rozpisu splátok a úhrad, ktorý žalobca súdu predložil, žalovaný od 07. 04. 2011 do 11. 05. 2018 uhradil žalobcovi splátky v celkovej výške 15 519,44 Eur, čo je 2,5 násobok poskytnutej sumy, teda o 133 % viac ako bola samotná výška istiny poskytnutého úveru, a to len od roku 2011, pričom úver bol poskytnutý už v roku 2008 (bod 9. tohto rozhodnutia). Po podrobnom preskúmaní konania žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a po oddlžení, súd dospel k názoru, že nebolo preukázané nepoctivé konanie žalovaného a ani úmysel žalovaného poškodiť veriteľov. Žalovaný nekonal nepoctivo s úmyslom ukrátiť veriteľov, nakoľko žiaden z jeho záväzkov nevznikol bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný využil zákonnú právnu úpravu oddlženia a nespadá do skupiny dlžníkov s nepoctivým zámerom. Súd vedený týmito úvahami dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. Len pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že sa oboznámil s žalobcom predloženým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. zo dňa 18. 10. 2018, ale s poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery sa s ním nemožno stotožniť, a to aj s ohľadom na diametrálne odlišnú skutkovú situáciu. Bez ohľadu na uvedené súd zdôrazňuje, že ide o rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktoré podľa , nie je pre súd záväzné.

26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Súd nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a za použitia zásady úspechu žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica ( a ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa , možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa , proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.