Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., XXX XX H. H. o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. -59 zo dňa 14. mája 2021 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. -59 zo dňa 14. mája 2021 potvrdzuje.

II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zamietol žalobu o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. V druhej výrokovej vete priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2020 domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol žalovanému na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 05.12.2013 úver vo výške 3.900,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 120 mesačných splátok po 76,59 Eur. Právny predchodca žalobcu ku dňu 22.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ktorú žalobca nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2017 v celkovej výške 5.417,61 Eur, o čom bol žalovaný upovedomený. Žalobca uplatnil takto nadobudnutú pohľadávku na súde a na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu bolo vedené exekučné konanie v rámci ktorého exekučným príkazom zo dňa 04.01.2019 súdny exekútor prikázal zrážky zo mzdy a iných príjmov žalovaného a boli vymožené tri plnenia spolu v sume 461,46 Eur. Počas úspešného výkonu exekúcie bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, čo bolo dôvodom zastavenia exekúcie. Žalobca si prihlásil pohľadávku voči žalovanému v konkurze, avšak konkurz bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryla náklady konkurzu. Podľa správy exekútora o stave exekúcie žalovaný bol v čase vedenia exekúcie zamestnaný, bola voči nemu vedená jedna exekúcia a podľa žalobcu príjem žalovaného postačoval na uspokojenie jeho pohľadávky. Napriek tomu žalovaný podal návrh na oddlženie konkurzom a využitím inštitútu oddlženia žalovaný žalobcu poškodil, keďže po zrušení konkurzu žalovaný nie je povinný žalobcovi uhradiť ani časť záväzku. Vzhľadom na pravidelnosť príjmu žalovaného z pracovného pomeru bol predpoklad vymoženia pohľadávky žalobcu v exekúcii, čím bola daná schopnosť žalovaného splniť jeho splatný záväzok voči žalobcovi. Podľa žalobcu nebol žalovaný v čase podania návrhu na oddlženie platobne neschopný a nemal poctivý zámer pri oddlžení

podľa ust. z.č. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“). V rámci mimosúdneho inkasa žalovaný žalobcovi dňa 10.10.2017 telefonicky uviedol, že v prípade, ak bude voči nemu zahájená exekúcia, požiada o osobný bankrot a splácanie pohľadávky v splátkach odmietol. Tým, že žalovaný po začatí exekúcie podal návrh na oddlženie, preukázal svoj nepoctivý zámer a zneužil inštitút oddlženia, aby sa vyhol splateniu svojho záväzku.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že je preukázateľne platobne neschopný a preto požiadal o vyhlásenie osobného bankrotu. Býva v byte s mamou, priateľkou a malým synom. Platí nájom za byt aj s televíziou 230,- Eur. Priateľka je nezamestnaná, mama je dôchodkyňa, zdravotne ťažko postihnutá. Otec pred pol rokom zomrel a žalovaný nie je schopný splácať úver a žije z výplaty do výplaty. K tomuto vyjadreniu pripojil aj zoznam svojich veriteľov.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca k vyjadreniu žalovaného odkázal na ust. obsahujúce negatívnu definíciu platobnej neschopnosti, podľa ktorej sa za platobne neschopného považuje ten dlžník, ktorého dlh nie je možné vymôcť v exekúcii. Exekúcia vykonávaná v prospech žalobcu bola úspešná a je preto preukázané, že pohľadávku žalobcu bolo možné vymôcť v exekúcii a žalovaný nespĺňal definíciu platobnej neschopnosti pre účely oddlženia.

5. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný v čase podania návrhu nebol platobne neschopný a nezistil existenciu nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení a žalobu preto zamietol.

6. Okresný súd konštatoval splnenie podmienok podľa , keďže žalobca ako veriteľ bol dotknutý oddlžením a je teda aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného a žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pričom žaloba bola podaná v lehote 6 rokov od vyhlásenia konkurzu.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že inštitút zbavenia sa dlhov formou oddlženia je právnym nástrojom určeným pre dlžníka fyzickú osobu, ktorým možno za podmienok ustanovených v dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v rozsahu, v ktorom nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Poctivý zámer dlžníka pri oddlžení skúma súd výlučne v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Ustanovenie definuje poctivý zámer dlžníka, pričom ho viaže na správanie dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ustanovenie uvádza, kedy o poctivom zámere dlžníka nemožno hovoriť, pričom môže ísť o konanie dlžníka ako pred, tak i po podaní návrhu. Podľa okresného súdu dôkazné bremeno nesie v konaní veriteľ, ktorý musí nepoctivý zámer dlžníka preukázať.

8. Okresný súd konštatoval, že žalobca odôvodňoval nepoctivý zámer žalovaného tým, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, pretože voči žalovanému úspešne prebiehala exekúcia, v dôsledku ktorej by pohľadávka žalobcu bola vymožiteľná v rámci exekučného konania. Žalobca poukazoval aj na negatívnu definíciu platobnej neschopnosti podľa .

9. Podľa okresného súdu z definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa vyplývajú zákonné znaky, ktoré sú predpokladom vzniku platobnej neschopnosti dlžníka fyzickej osoby, ktorými sú existencia aspoň jedného peňažného záväzku po lehote splatnosti 180 dní a objektívna neschopnosť dlžníka tento záväzok plniť. Objektívnou neschopnosťou dlžníka plniť je pritom nutné rozumieť stav, kedy dlžník nemá dostatok objektívnych prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Podľa vyhl. č. sa platobne neschopným rozumie ten, koho peňažné záväzky nie sú kryté jeho finančným majetkom. Finančným majetkom sa rozumejú peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu, peňažné pohľadávky, dlhové cenné papiere atď. Okresný súd poukázal aj na to, že uvedená vyhláška síce nereflektovala na zmenu definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby v účinnej od 01.03.2017, jej podstata spočívajúca v nekrytí splatných záväzkov finančným majetkom dlžníka však platí. Podľa okresného súdu podstatou definície platobnej neschopnosti teda nie je to, či je dlžník schopný záväzok uhradiť v splátkach, ale či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým by záväzok mohol uhradiť v celosti.

10. Podľa okresného súdu v konaní nebolo teda sporné, že pohľadávka žalobcu bola uspokojovaná splátkami v dôsledku vykonávaných exekučných zrážok. Táto skutočnosť však nepreukazuje, že žalovaný bol v čase podania návrhu platobne schopný.

11. Okresný súd sa ďalej zaoberal aj tvrdením žalobcu o existencii platobnej schopnosti žalovaného v čase podania návrhu podľa domnienky uvedenej v (podľa ktorej, ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou, predpokladá sa, že je platobne neschopný), keďže pohľadávku žalobcu bolo možné v exekúcii vymôcť a žalovaný teda nebol podľa žalobcu platobne neschopný.

12. Okresný súd konštatoval, že uvedená vyvrátiteľná domnienka uvedená v v sa uplatňuje v prípade veriteľských návrhov na vyhlásenie konkurzu a má slúžiť veriteľovi na uľahčenie jeho dôkaznej pozície pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu (veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka). V prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu existenciu platobnej schopnosti preukazuje dlžník, ktorý musí uvedenú domnienku vyvrátiť. Podľa okresného súdu žalobca nesprávne použil argument a contrario, že pokiaľ peňažnú pohľadávku možno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou, dlžník nie je platobne neschopný. Podľa okresného súdu žalobca tým sám vytvára domnienku, vyvrátenie ktorej prenáša na dlžníka, čo je neprípustné aj z dôvodu, že dôkazné bremeno v tomto konaní nesie on ako veriteľ.

13. Pokiaľ žalobca namietal absenciu poctivého zámeru pri podávaní návrhu zo strany žalovaného na oddlženie, pretože v rozpore s nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach možností, okresný súd uviedol, že toto ustanovenie poukazuje na správanie dlžníka po podaní návrhu a s odkazom na toto ustanovenie preto nemožno posudzovať správanie dlžníka pred podaním návrhu. Podľa okresného súdu o nepoctivom zámere žalovaného nesvedčí ani samotná skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal bezprostredne potom, ako mu začali byť vykonávané zrážky zo mzdy. Žalovaný podaním tohto návrhu využil zákonnú možnosť a ustanovenie takéto konanie ako nepoctivý zámer dlžníka nedefinuje.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa zásady úspechu v zmysle tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, voči žalobcovi v rozsahu 100%.

15. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa , pretože podľa neho napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je správne. Zopakoval, že žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného odôvodnil tým, že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol platobne neschopný podľa . Podľa žalobcu posledná veta citovaného ustanovenia obsahuje negatívnu definíciu platobnej neschopnosti, podľa ktorej sa za platobne neschopného považuje ten dlžník, ktorého dlh nie je možné vymôcť v exekúcii. Exekúcia vykonávaná v prospech žalobcu však bola úspešná. Bezprostredne pred vyhlásením konkurzu bolo v prospech žalobcu vymožené plnenie vo výške 461,46 Eur formou pravidelných zrážok zo mzdy povinného. Podľa žalobcu bola jeho pohľadávka vymožiteľná v exekúcii, pretože žalovaný bol v čase exekúcie a zároveň je stále riadne zamestnaný, čo potvrdil aj v konaní a jeho príjem postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalovaný preto nesplnil definíciu platobnej neschopnosti pre účely oddlženia. Názor okresného súdu, že domnienka platobnej neschopnosti podľa sa uplatňuje pre veriteľské návrhy na vyhlásenie konkurzu považoval za arbitrárny. Zákon definuje podmienky platobnej neschopnosti, ktoré žalovaný v čase podania návrhu nespĺňal. Počas súdneho sporu, ani počas exekúcie žalovaný neprejavil žiadnu snahu o vysporiadanie svojho dlhu a pohľadávka žalobcu bola čiastočne uspokojená až núteným výkonom.

16. Podľa žalobcu tieto skutočnosti vylučujú konanie žalovaného s poctivým zámerom podľa . Ustanovenie je potrebné vykladať komplexne s ohľadom na správanie sa dlžníka, najmä na jeho vynaloženú snahu na vysporiadanie svojich záväzkov voči veriteľom. Práve na tento účel zákon uvádza negatívnu definíciu poctivého zámeru podľa . Zo správania žalovaného nie je badateľná ani najmenšia snaha riešiť úhradu svojho dlhu. Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcu, že v rámci mimosúdneho inkasa dňa 10.10.2017 telefonicky uviedol, že požiada o osobný bankrot, ak voči nemu bude zahájená exekúcia, pričom splácanie pohľadávky v splátkach odmietol. Bezprostredne po začatí exekúcie a nútenom vymožení časti pohľadávky podal návrh na oddlženie,

čím preukázal nepoctivý zámer a zneužil inštitút oddlženia, aby sa vyhol splateniu dlhu voči žalobcovi. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho snahe splniť dlh a preto platí, že nemal poctivý zámer pri využití inštitútu oddlženia. Neschopnosť dlžníka plniť dlh musí byť všeobecná. Musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné, avšak žalobca preukázal, že splnenie dlhu žalovaným s pravidelným mesačným príjmom bolo možné formou exekučných zrážok zo mzdy v zákonom dovolenej výške. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 06.09.2005 sp. zn. . Pohľadávka žalobcu mohla byť vymožená exekúciou a žalovaný nespĺňal definíciu platobne neschopnej osoby podľa . Keďže žalovaný nebol v čase podania návrhu na oddlženie platobne neschopný, nemal poctivý zámer podľa , čo je dôvodom zrušenia oddlženia. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zruší oddlženie žalovaného, o ktorom rozhodol Okresný súd Žilina uznesením pod sp. zn. zo dňa 23.12.2019 a zároveň aby priznal žalobcovi náhradu trov konania.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 05.12.2013 bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.900,- Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a oznámenia o postúpení pohľadávok uvedená pohľadávka bola postúpená na žalobcu. Na návrh žalobcu Okresný súd Žilina vydal dňa 26.06.2018 platobný rozkaz sp.zn. -45, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.027,12 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.852,21 Eur od 18.12.2016 do zaplatenia a zároveň bol zaviazaný na náhradu trov konania žalobcovi. Na základe návrhu žalobcu bola vedená na majetok žalovaného exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom pod jeho sp. zn. , v ktorej bolo dňa 20.11.2018 vydané poverenie na vykonanie exekúcie proti žalovanému. Zo správy exekútora zo dňa 20.05.2019 vyplýva čiastočné plnenie vykonané v rámci exekúcie, a to troma úhradami v celkovej výške 461,46 Eur, a to dňa 08.03.2019 vo výške 216,70 Eur, 19.03.2019 vo výške 143,09 Eur a 17.04.2019 vo výške 101,67 Eur. Zo správy exekútora o stave exekúcie a uskutočnených úkonoch vyplýva, že pri úkonoch exekútora bolo zistené, že žalovaný nedisponuje majetkom podliehajúcim exekúcii. Vyššie uvedené tri úhrady boli realizované zrážkami zo mzdy žalovaného. Na návrh žalobcu prostredníctvom Centra právnej pomoci Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 29.04.2019 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného a zároveň rozhodol o jeho oddlžení, ktoré rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2019 dňa 07.05.2019. Po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného si žalobca prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania tak, ako to vyplýva zo zoznamu prihlásených pohľadávok z pripojeného spisu . Z dôvodu prebiehajúceho konkurzu došlo k zastaveniu exekúcie na základe upovedomenia súdneho exekútora zo dňa 10.05.2019. Dňa 23.12.2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 247/2019 oznámenie o zrušení konkurzu na majetok žalovaného z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

20. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného 17.04.2019 (ďalej len ) právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa , predpokladá sa, že je platobne neschopný.

21. Podľa podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

22. Podľa veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

23. Podľa dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

24. Podľa dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť.

25. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predĺženia na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú a) peňažné prostriedky, b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti, e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.

26. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdením strán sporu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s jeho záverom o tom, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný v čase podania návrhu na oddlženie nebol platobne neschopný, ako aj s jeho záverom o tom, že nebola v konaní zistená existencia nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení. Okresný súd preto postupoval správne, keď žalobu zamietol a odvolací súd v zmysle odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom na dôvody žalobcom podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné. 27. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby okrem iného aj tým, že podstatou definície platobnej neschopnosti nie je to, či dlžník je schopný záväzok uhradiť v splátkach, ale či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým by záväzok mohol uhradiť v celosti (bod 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Uviedol aj to, že v konaní nebol sporný skutkový stav tvrdený žalobcom, nebolo sporné ani to, že pohľadávka žalobcu bola čiastočne uspokojovaná splátkami v rámci exekučných zrážok, avšak podľa okresného súdu táto skutočnosť s poukazom na vyššie uvedené nepreukazuje, že žalovaný bol v čase podania návrhu platobne schopný. S takýmto záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

28. Na doplnenie záverov súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na zákonnú definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa , tretia veta , podľa ktorej za platobne neschopnú

sa považuje fyzická osoba, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Zákonná definícia teda nevyžaduje pluralitu veriteľov pri definovaní platobnej neschopnosti fyzickej osoby, vyžaduje však splnenie dvoch podmienok, a to existenciu aspoň jedného splatného peňažného záväzku a uplynutia doby viac ako 180 dní po splatnosti tohto záväzku, v rámci ktorej doby nie je fyzická osoba schopná plniť takýto splatný záväzok. V konaní bolo preukázané nepopretým tvrdením samotného žalobcu, že pohľadávka voči žalovanému nadobudla splatnosť po zosplatnení ku dňu 22.11.2016. Žalobca v konaní ani netvrdil, že by z takto splatnej pohľadávky až ku dňu vykonania čiastočných úhrad v rámci exekúcie, žalovaný uhradil čo i len jej časť. Samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a existencie finančného majetku žalovaného.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že pojem „platobná neschopnosť“ znamená taký majetkový stav dlžníka, ktorý vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov (vrátane iného finančného majetku okrem finančných prostriedkov) nedosahuje hodnotu v takej výške, aby bol spôsobilý na úhradu pohľadávky veriteľa v lehote 180 dní od splatnosti tohto záväzku. Preukázanie nepoctivého zámeru, v danom prípade z dôvodov tvrdenia zo strany žalobcu o existencii platobnej schopnosti, je na strane žalobcu. Žalobca neuviedol také okolnosti, ktoré by v rámci zákonnej definície platobnej neschopnosti (existencie splatného záväzku a nemožnosť jeho úhrady zo strany dlžníka v lehote 180 dní po splatnosti) vyvrátili takto zákonom definovanú platobnú neschopnosť ku dňu podania návrhu na oddlženie.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, že za účelom definovania platobnej neschopnosti v ust. vyhl. č . bol určený druh a výška finančného majetku, ktorého existencia vyvracia závery o platobnej neschopnosti, pričom sa má jednať o finančný majetok v hodnote takej, aby bol spôsobilý na krytie záväzku dlžníka voči veriteľovi. Pri platobnej neschopnosti sa neposudzuje celkový majetkový stav dlžníka, t.j. existencia iného majetku, ale práve finančné prostriedky, resp. iný finančný majetok, ktorý má vplyv na posudzovanie platobnej schopnosti, t.j. na existenciu finančných prostriedkov, hotovosti, peňazí na účte alebo iného finančného majetku v takej hodnote aby bol spôsobilý na krytie splatného záväzku. Existenciu žiadneho finančného majetku, a to ani finančných prostriedkov v hodnote spôsobilej na krytie záväzku, žalobca v konaní nepreukázal a ani to len netvrdil. Jeho závery o tom, že bola čiastočne uhrádzaná jeho pohľadávka splátkami v rámci exekúcie ešte nevyvracia záver o platobnej neschopnosti žalovaného.

31. Odvolací súd neprihliadol ani na závery rozhodnutia NS ČR zo dňa 06.09.2005 sp. zn. na ktoré odkazoval žalobca, pretože toto rozhodnutie vychádzalo z inej právnej úpravy a nezohľadňovalo vyhl. č. účinnú až od 01.01.2006 na území Slovenskej republiky definujúcej druh a výšku finančného majetku za účelom určenia platobnej neschopnosti dlžníka.

32. Dôkazné bremeno preukázať nepoctivý zámer je na žalobcovi a pokiaľ žalobca ako dôvod nepoctivého zámeru uvádzal existenciu platobnej schopnosti, ktorá mala brániť povoleniu oddlženia, bol povinný preukázať svoje tvrdenie a uniesť dôkazné bremeno o tom, že žalobca bol platobne schopný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca však žiadne takéto dôkazy nepredložil. Tvrdenie o čiastočných úhradách pohľadávky v rámci exekúcie ešte nepreukazuje existenciu platobnej schopnosti žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie, ale naopak tento stav preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaný nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na krytie pohľadávky žalobcu po jej zosplatnení a postúpenej vo výške 5.417,61 Eur.

33. Na podporu tohto tvrdenia je aj záver zo správy súdneho exekútora o priebehu exekúcie na majetok žalovaného zo dňa 20.05.2019, ktorý uviedol, že žalovaný ako povinný v exekúcii nedisponuje majetkom podliehajúcim exekúcii. Okrem možnosti siahnutia na príjem žalovaného formou zrážky zo mzdy, žiaden finančný majetok, ktorým by bola krytá pohľadávka žalobcu zistený nebol a žalobca preto nepreukázal svoje tvrdenia o platobnej schopnosti žalovaného v čase podania návrhu na jeho oddlženie.

34. Žalobca v odvolaní vytýkal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie zákonnej domnienky o platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa posledná veta (podľa ktorej, ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou, predpokladá sa, že je platobne neschopný) a záver okresného súdu o procesnom charaktere tejto domnienky, ktorá sa použije podľa okresného súdu pri veriteľských návrhoch na vyhlásenie konkurzu, považoval za nesprávne. S takýmto tvrdením žalobcu sa odvolací súd nestotožnil.

35. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ust. posledná veta je zákonnou vyvrátiteľnou domnienkou, za splnenia ktorej sa fyzická osoba považuje za platobne neschopnú. Podľa odvolacieho súdu sa nejedná o rozšírenie zákonnej definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby uvedenej v , tretia veta , ale sa jedná o zákonnú fikciu, t. j. vyvrátiteľnú domnienku doplňujúcu zákonnú definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby. V súlade s gramatickým, ako aj systematickým výkladom je odvolací súd toho názoru, že v zmysle formulácie a účelu ust. posledná veta vyplýva charakter tohto ustanovenia ako zákonnej vyvrátiteľnej domnienky, t. j. zákonného predpokladu platobnej neschopnosti, pričom tento zákonný predpoklad platobnej neschopnosti fyzickej osoby môže byť vyvrátený v konkrétnom súdnom konaní.

36. Podľa odvolacieho súdu v prípade podania veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu za účelom zjednodušenia procesného postavenia veriteľa môže tento použiť v návrhu na vyhlásenie konkurzu na fyzickú osobu zákonnú fikciu, t. j. domnienku platobnej neschopnosti fyzickej osoby. Odvolací súd zdôrazňuje, že veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu môže byť podaný len z dôvodu platobnej neschopnosti a práve za týmto účelom pre posilnenie postavenie veriteľa je mu daný k dispozícii nástroj zákonnej fikcie platobnej neschopnosti dlžníka. Je na dlžníkovi v takomto konaní, aby účinky zákonnej domnienky jeho platobnej neschopnosti v prípade podania veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu vyvrátil. Odvolací súd je toho názoru, že účelom tejto zákonnej domnienky je poskytnúť dlžníkovi v konaní o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu možnosť preukázania opaku zákonnej domnienky platobnej neschopnosti.

37. Podľa odvolacieho súdu vzhľadom na účel, povahu a systematické zaradenie tejto zákonnej domnienky nezodpovedá tvrdeniu žalobcu taký záver, aby výkladom a contrario tejto domnienky, t. j., ak je čiastočne pohľadávka uspokojovaná v rámci exekúcie, bol automaticky vyvrátený záver o platobnej neschopnosti dlžníka fyzickej osoby. Takýto záver zo zákonného znenia , avšak ani z iných ustanovení , nevyplýva a ako to uviedol aj súd prvej inštancie, výkladom a contrario tejto zákonnej domnienky vytvoril žalobca nový skutkový stav, za splnenia ktorého sa má fyzická osoba považovať za platobne schopnú, pričom zákon takéto ustanovenia nemá a ani z účelu zákona to nevyplýva. Naopak, podľa odvolacieho súdu je takýto záver žalobcu priamo v rozpore s charakterom a zmyslom inštitútu oddlženia fyzickej osoby.

38. Jedným zo zákonných predpokladov vyhlásenia konkurzu a oddlženia fyzickej osoby je v zmysle existencia, t. j. vedenie exekučného konania alebo iného vykonávacieho konania (s účinnosťou od 01.10.2020 za sprísnenej podmienky, že sa musí jednať o exekúciu, v rámci ktorej od vydania poverenia po návrh na vyhlásenie konkurzu musí uplynúť aspoň jeden rok). Citované ustanovenie teda ako zákonný predpoklad oddlženia vyžaduje existenciu vedenia exekučného konania, pričom táto zákonná podmienka nie je vylúčená vtedy, ak v rámci exekučného konania je vymožená čo i len čiastočne veriteľom uplatnená pohľadávka. Jedným z predpokladov oddlženia je teda priamo zákonom vyžadovaná existencia vedenia exekučného konania a pri týchto špeciálnych podmienkach oddlženia fyzickej osoby nemá zákonná úprava obmedzenie v tom zmysle, že za vedenie exekúcie ako splnenie podmienky vyhlásenia osobného bankrotu sa nepovažuje taká exekúcia, v rámci ktorej došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky veriteľa. Tvrdenie a závery žalobcu o výklade a contrario zákonnej domnienky platobnej neschopnosti, ak je v rámci exekúcie vymožená časť pohľadávky, je priamo v rozpore s účelom, charakterom a predpokladom oddlženia podľa a nasl. ako lex specialis osobitného inštitútu oddlženia fyzickej osoby pre platobnú neschopnosť.

39. Zákonná domnienka platobnej neschopnosti fyzickej osoby vo vzťahu k vedeniu exekučného konania podľa bola zavedená do zákona o konkurze a reštrukturalizácii s účinnosťou od 29.04.2015 Dôvodová správa k zavedeniu tohto inštitútu uvádza nasledovné: „V ustanovení sa výslovne vyjadrujú vyvrátiteľné domnienky platobnej neschopnosti dlžníka. Existencia vyvrátiteľných domnienok uľahčí procesnú situáciu navrhovateľa. Ak je na majetok dlžníka vedená exekúcia pre nesplnenie peňažnej pohľadávky a ak zo súpisu majetku, resp. vyhlásenia o majetku nemožno zistiť žiaden majetok postihnuteľný exekúciou bude sa mať za to, že dlžník je platobne neschopný“. Zo znenia posledná veta , ako ani z úmyslu zákonodarcu a účelu tohto ustanovenia nevyplýva podľa odvolacieho súdu použitie výkladu a contrario tejto zákonnej domnienky tak, ako to uviedol žalobca, pretože zmyslom tohto ustanovenia je uľahčiť procesné postavenie veriteľa

ako navrhovateľa pri návrhu na vyhlásenie konkurzu a umožnenie dlžníkovi vyvrátiť zákonnú domnienku platobnej neschopnosti preukázaním opaku.

40. K podobnému záveru dospel aj komentár k autora Milan Ďurica: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 3. vydanie, C.H.BECK, rok 2019, strana 17: „Podľa novej definície pre platobnú neschopnosť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou stačí existencia jedného veriteľa, ktorému dlžník nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ostatné ustanovenia sú pre platobnú neschopnosť fyzickej osoby nepoužiteľné. Dlžník, ktorý je fyzickou osobou preukazuje platobnú neschopnosť vyhlásením, ktoré je obligatórnou súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára. Dôkazom o platobnej neschopnosti dlžníka je aj doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie. Tento doklad je tiež obligatórnou súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára“.

41. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na oddlženie platobne neschopný je preto správny a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

42. Pokiaľ žalobca uviedol, že žalovaný bezodkladne po začatí exekúcie a nútenom vymožení časti pohľadávky podal návrh o oddlženie, čím mal preukázať svoj nepoctivý zámer a zneužiť inštitút oddlženia, s takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje.

43. Ako uviedol aj súd prvej inštancie v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia samotná skutočnosť podania návrhu na oddlženie bezprostredne po vykonávaní zrážok zo mzdy nepreukazuje nepoctivý zámer. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaný podaním návrhu len vyučil zákonnú možnosť podať takýto návrh. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu okresného súdu s ktorým sa stotožňuje len dodáva, že do času začatia exekučného konania a vydania upovedomenia o exekúcii hoci bol žalovaný v postavení dlžníka žalobcu, nemohol využiť inštitút oddlženia fyzickej osoby pre platobnú neschopnosť, a to práve z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky vedenia exekúcie. Teda zákon priamo definuje a vyžaduje ako predpoklad oddlženia fyzickej osoby existenciu exekučného konania. Pokiaľ v priebehu exekučného konania dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, sama o sebe táto skutočnosť nepreukazuje, ako to správne uviedol okresný súd, nepoctivý zámer, ale naopak preukazuje len využitie zákonných možností domáhať sa oddlženia touto formou, pretože až vedením exekúcie sú splnené podmienky na oddlženie fyzickej osoby pre platobnú neschopnosť.

44. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, na ktoré týmto v zmysle odkazuje. Žalobca ani v odvolaní neuviedol žiadne také skutkové a právne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé na zmenu napadnutého rozhodnutia alebo na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

45. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t. j. aj v časti druhej výrokovej vety o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, v súlade so zásadou úspechu v konaní podľa priznal žalovanému aj nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Aj v tejto časti je preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie správne.

46. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa potvrdil v celom rozsahu.

47. Hoci bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, avšak mu v ňom žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol, že mu nepriznáva nárok na ich náhradu podľa 255 ods. 1, 262 ods. 1 a .

48. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).