Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Odi/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava IČO: 47 967 692, právne zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej: F. o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e sa oddlženie žalovanej F., na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. z 19.7.2018, ktorým súd zbavil žalovanú všetkých dlhov v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.3.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil oddlženie F. na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 19.7.2018. V žalobe uviedol, že sa domáha zrušenia oddlženia žalovanej z dôvodu, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, nebola v čase podania návrhu platobne neschopná a z jej správania pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh. Zároveň žalovaná, ako dlžník, nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalobca je veriteľom pohľadávky zo Zmluvy úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou J.s., dňa 5.2.2008 a ktorá bola na základe zmlúv o postúpení postúpená na žalobcu, ktorý prihlásil pohľadávku do konkurzu vyhláseného na majetok žalovanej. Žalovaná nebola v čase podania návrhu platobné neschopná. Mala dostatočný príjem na úhradu aspoň časti svojich záväzkov. Žalovaná vo svojom životopise uviedla zásadné informácie, na základe ktorých sú tu vážne pochybnosti o jej platobnej neschopnosti. Žalovaná je osobou v produktívnom veku a podľa vlastných slov, vykonáva od roku 2014 zárobkovú činnosť s príjmom cca 1.200 eur. Napriek vyššie uvedenej skutočnosti žalovaná od postúpenia pohľadávky žalobcovi nepoukázala žalobcovi žiadne úhrady. Podľa dôvodovej správy k je významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie platobná neschopnosť dlžníka. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom („ex ante“ kontrola, keď súd vychádza len z vyhlásenia dlžníka podľa ), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa („ex post“ kontrola). Súd pri „ex ante“ kontrole nemá reálnu možnosť skúmať platobnú schopnosť. Z uvedeného dôvodu je potom celý proces dokazovania nepoctivého zámeru na veriteľoch dlžníka, ktorí ale nedisponujú k tomu patriacimi procesnými oprávneniami. Žalobca aj napriek týmto procesným „komplikáciám“ nadobudol informácie, ktoré preukazujú nepoctivý zámer žalovanej. Za súčasného stavu, keď žalobca predkladá dôvodné pochybnosti o platobnej neschopnosti žalovanej,

je potom na mieste, aby súd dôkladne preskúmal splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu a tak predchádzal zneužívaniu inštitútu oddlženia. Žalobca má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovanej, ktorú zákon definuje ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Nestačí, ak dlžník nie je ochotný svoje záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaná je zárobkovo činnou osobou, keď vo svojom životopise uviedla, že je od roku 1976 zamestnaná. Žalovaná v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu disponovala a disponuje finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia svojich záväzkov (či už formou exekučných zrážok, kde je možná dohoda s exekútorom na splácaní záväzku, alebo dobrovoľnými úhradami) by bola schopná splatiť všetky svoje záväzky. Napriek tejto skutočnosti sa žalovaná rozhodla riešiť svoju situáciu formou oddlženia v konkurze. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovaného. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k.: -133 z 18. 10. 2018, kde súd v obdobnej veci rozhodol tak, že oddlženie žalovaného zrušil. V predmetnom uznesení je, okrem iného, uviedol aj nasledovné: „15. Súd z uvedených zistení konštatuje, že žalovanému záväzky vznikli v čase, keď žalovaný vykazoval prijem, z ktorého bolo možné záväzky vypriadať. Žalovaný tak neučinil, neuviedol dôvody akceptovateľne pre takéto správanie, preto mu nepatri ochrana voči veriteľom, ktorých poškodil a následne účelovo podal návrh na oddlženie, aby sa tak zbavil svojich dlhov, aj napriek skutočnosti, že jeho prijem umožňoval a umožňuje splatenie jeho záväzkov. Ak žalovaný disponuje majetkom alebo stálym príjmom je jeho prvoradou povinnosťou uspokojovať' svojich veriteľov a len v prípade ak je uspokojovanie jeho záväzkov objektívne nemožné, malo by byt' dlžníkovi umožnené oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. 17. ...V čase podania návrhu žalovaný nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, mal priznaný starobný dôchodok o ktorý požiadal v mesiaci december 2016, priznaný v lehote 60 dni ( o sociálnom poistení) teda v čase podania návrhu mal vedomosť o výške starobného dôchodku 714,- EUR čo je objektívne suma, z ktorej by vedel uhrádzať' svoje záväzky... ...Z hľadiska gramatického výkladu je zrejme, že sloveso ,,plniť'" je v tzv. nedokonavom vide, ktorý pomenúva dej, ktorý je nedokončený, stále prebieha, stále trvá. Predpokladom platobnej neschopnosti je skutočnosť', že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj záväzok... ... Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejme, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí aj NS ČR v uznesení zo dna 06. septembra 2005, sp. zn. ...“ Po vyhlásení konkurzu žalovaná žiadnym spôsobom nekontaktovala žalobcu za účelom riešenia svojho dlhu okrem listu doručeného žalobcovi 12.10.2018, ktorým žalobcu informovala o vyhlásení konkurzu. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovanej. Žalobca má za to, že žalovaná sa len snažila využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou žalovaná nie je. Ak by mala žalovaná so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti, naďalej by riadne splácala svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára, ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalobca má za to, že žalovaná sa podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu snaží zbaviť svojej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak, aby nemusela uhradiť svojim veriteľom ani časť ich pohľadávok. Oddlženie nesmie byť považované za spôsob zbavenia sa zodpovednosti za záväzky voči veriteľom. Platobná neschopnosť je trvalý, nie prechodný stav žalovaného uhrádzať svoje splatné finančné záväzky. Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť z iných dôvodov. (Uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn.: ). Ak je dlžník - objektívne vzaté - schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadku v zmysle ust. veta prvá zákona.(R (ČR) 52/1998). Formou plnenia záväzkov je v zmysle aj čiastočné plnenie záväzku a zákon aj v prípade čiastočného plnenia upravuje povinnosti veriteľa a dlžníka. Gramatickým výkladom , vo vzťahu k tretia veta , je možné dospieť k tvrdeniu, že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná, ani čiastočne, plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaná preto nenaplnila podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú tretia veta , resp. . Skutočnosť, že dlžník,

napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Rozhodnutie o povolení oddlženia je dôvodom na bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie. Následkom zastavenia exekúcie je odblokovanie, napr. mzdy dlžníka, ktorou môže dlžník znova v plnom rozsahu disponovať. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovanej je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovanej riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovanej takáto snaha nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru ( ) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa. Rozhodnutím súdu o oddlžení dlžníka sa pohľadávky veriteľov menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu. Rovnako len orgánu verejnej moci je uložená povinnosť hľadieť na žalovanú vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľnou, ako by na ňu hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu mala snahu poškodiť svojich veriteľov, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov. Žalovaná po vyhlásení konkurzu nevykonala v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovanej nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaná je naďalej zamestnaná a jej životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovanej, ktoré predložila k návrhu. Žalovaná by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázala splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodila všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinná uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnila podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to žalobca preukázal vyššie. Žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, keď sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh. Dôvody tohto tvrdenia sú uvedené vyššie. Zákonným predpokladom pre oddlženie formou konkurzu alebo splátkovým kalendárom je platobná neschopnosť dlžníka. Jedinou osobou, ktorá má všetky relevantné informácie o majetkových pomeroch dlžníka je dlžník samotný. Vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti vo fáze do rozhodnutia o oddlžení je nepreskúmateľné tak Centrom právnej pomoci ako aj konkurzným súdom. V prípade ak aj dlžník platobne neschopný nie je, podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti vyvolá účinky spojené s týmto vyhlásením, a teda súd považuje dlžníka za platobne neschopného, ergo dlžník sa sám a úmyselne privedie do platobnej neschopnosti. V zmysle ust. „Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh.“ Žalovaná neodôvodnene neuhrádzala svoje záväzky a v návrhu vyhlásila svoju platobnú neschopnosť aj keď platobné neschopná nebola. Podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti tak žalovaná konštruovala taký skutkový stav, kedy je konkurzný súd povinný nahliadať na dlžníka, bez ďalšieho, ako na platobne neschopného. Platobná neschopnosť je jednou zo zákonných podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby súd mohol vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. Pri poznaní skutkového stavu veci je odôvodnené predpokladať, že jeho vyjadrenie je úmyselne nesprávne a zavádzajúce. Bez takého vyjadrenia by nebol žalovaný oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu a následne byť oddlžený. Všetky vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú podmienky na zrušenie oddlženie pre nepoctivý zámer z viacerých samostatných dôvodov. Nie je možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka, ktorým preukázateľne zneužíva inštitút oddlženia. Žalovaná má a mala finančné prostriedky na riadne plnenie svojich záväzkov voči veriteľom. Napriek

tejto skutočnosti účelovo podala návrh na vyhlásenie konkurzu, kde ju súd zbavil všetkých jej povinností na zaplatenie pohľadávok svojich veriteľov. Žalovaná podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti navodila stav domnelej platobnej neschopnosti, aby mohla podať návrh na konkurz. Zo správania žalovanej po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu svoj dlh riešiť v medziach svojich možností a schopností. Preukázateľne tak naplnila podmienku podľa ust. , ust. nebola platobne neschopná a ust. úmyselne sa priviedla do platobnej neschopnosti zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

2. Správca Ing. Marián Jelinek vo vyjadrení k návrhu zo dňa 24.4.2019 na základe výzvy súdu (č.l. 47 spisu) uviedol, že v rámci konkurzného konania bolo prihlásených 6 veriteľov spolu v celkovej výške prihlásených pohľadávok v sume 18.258,06 eur. Sociálna poisťovňa v sume 1.304,70 eur, TELERVIS PLUS a.s., v sume 1.453,8é eur, Home Credit Slovakia a.s. vo výške 2.735,16 eur, UNION zdravotná poisťovňa a.s. v sume 1.386,96 eur, BENCONT COLLECTION a.s. v sume 397,41 eur, STEFE Trnava, s.r.o. v sume 10.980,03 eur. Dlžník uviedol v zozname veriteľov, ktorý tvorí prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu celkovo 14 veriteľov.

3. Žalovaná vo vyjadrení k návrhu zo dňa 6.5.2019 (č.l. 49 spisu) uviedla, že na zbavenie svojich dlhov oddlžením - konkurzom mala poctivý zámer. V životopise dlžníka uviedla aktuálny príjem vo výške cca 1.200 eur, ktorý ale nebol pravidelný a fixný. Od 29.8.2014 pracuje prostredníctvom agentúry C. ako opatrovateľka v Nemecku. Uvedený príjem 1.200 eur je však nestabilný, nie je pravidelný. Znamená to, že napríklad jeden mesiac pracuje a ďalší mesiac nepracuje z dôvodu, že jej agentúra hľadá novú rodinu. Bola aj v situácii, kedy z dôvodu, že agentúra jej nenašla rodinu (nepracuje v stabilnej rodine) bola bez práce dva alebo tri mesiace. Z toho vyplýva, že jej priemerný mesačný príjem nie je a nebol 1.200 eur, pretože ak napríklad jeden celý mesiac pracuje v rodine a druhý mesiac nepracuje je jej priemerný mesačný príjem vo výške 600 eur. Alebo nemala príjem zo zdravotných dôvodov. Už v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu mala zdravotné problémy, ktoré sa stupňovali, vo februári 2019 bola hospitalizovaná a operovaná v Nemocnici Cyrila a Metoda v Bratislave a od marca 2019 je vedená ako onkologická pacientka. Žalobca uvádza, že predpokladá dôvodné pochybnosti o jej platobnej neschopnosti s tým, že platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. K uvedenému uvádza, že je rozvedená, matka štyri plnoleté deti. Od roku 1998 vychovávala svoje deti až do ich plnoletosti sama. Od roku 1973 do roku 1990 pracovala ako predavačka v domácich potrebách. Medzičasom bola na materskej dovolenke, najstaršia dcéra sa narodila v roku 1983. V roku 1991 sa narodil syn a v roku 1994 sa narodili dvojičky. Bola nútená byť aj na neplatenej materskej dovolenke, pretože jej so starostlivosťou a výchovou mojich detí nemal kto pomôcť. Keď najmladšie deti - dvojičky dovŕšili predškolský vek, nastúpili do materskej škôlky. Zamestnala sa v roku 2000 na Daňovom úrade ako predavačka v lahôdkach, kde pracovala 2 roky a 185 dní, odkiaľ odišla z organizačných dôvodov. V roku 2002 nastúpila na pozíciu predavačky - pokladníčky v hypermarkete Tesco Trnava -len nočné zmeny. Na nočné zmeny nastúpila z dôvodu, aby sa počas dňa mohla naplno venovať svojím deťom. V Tescu pracovala 9 rokov a 99 dní. Dlhé roky starostlivosti o moje 4 deti boli veľmi náročné aj čo sa týka finančného hospodárenia, môj príjem mi sotva postačoval na uspokojenie základných životných potrieb. Platila som nájom, stravu, školy, potreby pre deti a iné základné potreby. Skutočne nevedela, či má najprv zaplatiť nájom alebo zabezpečiť deťom stravu. Jej nepriaznivá situácia pokračovala. V roku 2012 bola po viac ako 9 rokov práce pokladníčky na nočné zmeny prepustená z dôvodov znižovania stavu zamestnancov. Pol roka bola evidovaná na ÚPSVa R a poberala podporu v nezamestnanosti. V tomto čase jej doposiaľ nepriaznivá situácia nabrala ešte nepriaznivejší spád. Bola vo finančnej tiesni, nemala ani na zaplatenie nájmu, nemala vo svojom okolí, v rodine nikoho kto by jej pomohol až v apríli 2013 prišla o štátny byt. Najstaršia dcéra sa už v roku 2006 osamostatnila. So svojimi tromi synmi sa v apríli 2013 ocitla bez strechy nad hlavou. Určitý krátky čas bývali v ubytovni, synovia sa rozhodli nedokončiť strednú školu, aby dokázali dôstojnejšie prežiť. Avšak toto rozhodnutie nebolo správne, synovia neboli ešte pripravení na riešenie zložitej životnej situácie, ktorá bola neúnosná natoľko, že v roku 2013 sme sa ocitli úplne bez strechy nad hlavou a od roku 2013 do roku 2016 využívali služby mestskej nocľahárne. Najstarší syn je v súčasnosti osamostatnený a zamestnaný. Ďalší syn jeden z dvojičiek je aktuálne tiež osamostatnený a pracuje v zahraničí. Tretí syn ďalší z dvojičiek aktuálne absolvuje resocializačný program. V auguste 2014 sa jej podarilo nájsť si prácu prostredníctvom agentúry Albis ako opatrovateľka v Nemecku. Založila si živnostenský list a začala pracovať ako opatrovateľka. Avšak až do septembra 2016 bola stále nútená z finančných dôvodov prespávať v nocľahárni vždy, keď sa vrátila z rodiny v Nemecku a počas pobytu na Slovensku intenzívne riešila svoju situáciu a situáciu detí. V septembri 2016 sa sociálna situácia pohla k lepšiemu v tom, že si našla bývanie v podnájme. Od malička sa

starala o svoje štyri deti sama a mala financie sotva na uspokojenie základných životných potrieb. Jej dlhy sa vyšplhali do vysokej sumy a ani pri jej najlepšej a úprimnej snahe by nebola schopná splatiť svoje pohľadávky. Pri jej snahe riešiť dlhy voči veriteľom jej vzhľadom na celkovú životnú situáciu bola poskytnutá rada v sociálnej poradni V. a následne v Centre právnej pomoci v Bratislave podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jej majetok. K tvrdeniu žalobcu, že sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh uviedla, že uvedené tvrdenie žalobcu je v úplnom rozpore s jej úmyslami, nakoľko deti vychovávala sama a jej príjem postačoval len na uspokojenie základných životných potrieb. V dobrej viere vo svojom životopise v návrhu uviedla aktuálny príjem v danom mesiaci podania návrhu, teda je zrejmé, že sa v žiadnom prípade nechcela úmyselne uviesť do platobnej neschopnosti, práve naopak, uvádzala pravdivé informácie a návrh na vyhlásenie konkurzu podávala z dôvodu zlepšenia svojej celkovej životnej situácie po dlhých rokoch strádania.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.5.2019 (č.l. 63 spisu) uviedol, že žalovanou opisované životné situácie, ako pracovné skúsenosti, výchova detí, pobyt v nocľahárni, sú datované k roku 2016, a teda nie sú opisom aktuálnej životnej situácie žalovanej, ktorá je rozhodná pre posúdenie poctivého zámeru žalovanej. Výchova detí je jednou z povinností rodičov. Plnenie tejto povinností nie je dôkazom poctivého zámeru a rovnako nie je dôvodom na miernejšie posudzovanie žalovanej. Opačnou argumentáciou by sme dospeli k záveru, že na každého rodiča, ktorý sa stará svoje dieťa je pri posudzovaní poctivého zámeru, je potrebné prihliadať miernejšie. Navyše v súčasnosti je životná situácia žalovanej úplne iná, nakoľko má všetky deti plnoleté a má prácu s vysokým ohodnotení. Ďalšie argumentácie žalovanej ohľadom nestabilnosti jej pracovnej pozície a miesta pokladá žalobca za účelové, pretože pokiaľ by dva tri mesiace nebola nikde zamestnaná, tak nemožno veriť, že takýto stav je pre ňu žiadúci a prijateľný. Žalovaná v celom svojom vyjadrení uviedla skutočnosti, ktoré sa stali v minulosti a ktoré nie sú relevantnými v tomto konaní. Samotná žalovaná priznáva vysoký príjem a ten je rozhodujúcim pre posúdenie poctivého zámeru žalovanej a pre posúdenie finančnej schopnosti či neschopnosti. Tvrdenia žalovanej o jej snahe riešiť svoje dlhy sú v príkrom rozpore so skúsenosťami žalobcu, nakoľko žalovaná od postúpenia pohľadávky, 4.10.2016, nevykonala jedinú platbu na úhradu svojho záväzku voči žalobcovi. Žalovaná bola opakovane kontaktovaná listom prípadne telefonicky avšak k jej čo i len čiastkovému plneniu nedošlo. Žalobca poukázal na znenie ust. , podľa ktorého ma dlžník poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. Napriek právnym následkom oddlženie (zastavenie exekučných a súdnych konaní týkajúcich sa pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené konkurzom alebo splátkovým kalendárom), žalovaná nekontaktovala žalovaného za účelom aspoň čiastočnej úhrady svojho záväzku, len žalobcu informovala o svojom zámere riešiť svoje dlhy konkurzom. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že žalovaná pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nemala poctivý zámer, nakoľko nebola platobne neschopná.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s pripojeným spisom sp. zn. , ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

6. Žalovaná v konaní uviedla, že so žalobou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Zotrvala na obsahu písomného vyjadrenia. Nie je pravdou, že by mala pri podávaní návrhu na oddlženie nepoctivý zámer, bola v tej dobe v zlej finančnej situácii, nevidela iné riešenie ako sa z tejto situácie dostať ako podať predmetný návrh. Je si vedomá toho že v čase podania návrhu mala viacerých veriteľov. Do roku 2012 dlhy aj čiastočne uhrádzala, potom ju však prepustili zo zamestnania v spoločnosti Tesco kde pracovala ako predavačka. Následne bola istú dobu asi pol roka evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. V roku 2014 sa zamestnala ako opatrovateľka cez agentúru v zahraničí v Nemecku. Ako opatrovateľka pracuje tak že mesiac vykonáva opatrovateľku v rodine, stará sa o starších ľudí a následne je mesiac doma. Minulý rok zo zdravotných dôvodov asi pol roka nepracovala, je onkologický pacient. Za mesiac kedy pracuje ako opatrovateľka dosahuje príjem od 1.200 do 1.400 eur. Na otázku súdu v dobe keď nepracuje v zahraničí ako opatrovateľka či pracuje na Slovensku resp. ako trávi voľný čas žalovaná odpovedala, že práca opatrovateľky je psychicky náročná, má to ako psychický oddych ako dovolenku,

ide na návštevu k dcére a pod.. V dobe keď je na Slovensku ju žiadny zamestnávateľ na tak krátku dobu nezamestná. Už sa pokúšala zamestnať ako predavačka, upratovačka. V súčasnosti býva v nájme v E. má vyhradenú jednu izbu v rodinnom dome kde platí asi 250 eur mesačne nájom. Má 4 deti, všetky sú už plnoleté. Na otázku súdu či po podaní návrhu resp. po vyhlásení konkurzu uhrádzala svoje dlhy aspoň čiastočne žalovaná odpovedala, že nie. Vyhlásením osobného bankrotu pokladá dlhy za vyriešené a nemá dôvod ich ďalej ani dobrovoľne plniť. Na dotaz súdu, v súvislosti s tvrdením žalobcu, že jej možnosti a schopnosti boli a sú také že mohla plniť svoje záväzky aspoň čiastočne, aby v konaní preukázala opak, že aj čiastočné plnenie je pre ňu nemožné, uviedla, že toto bližšie preukázať nevie. Na otázku súdu na aký účel použila finančné prostriedky získané z nebankových subjektov, ktorých veriteľmi sú v súčasnosti napr. TELERVIS PLUS a.s., Home Credit Slovakia a.s., POHOTOVOSŤ, s.r.o., EOS KSI Slovensko, s.r.o., z ktorých sú niektorí do konkurzu prihlásení veritelia odpovedala, že na to si ja už nespomína, žila z týchto prostriedkov, financovala školu deťom, uhrádzala bežné náklady.

7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že tunajší súd uznesením č.k. -15 zo dňa 19.7.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: F.0 a ustanovil správcu Ing. Mariána Jelinka. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 144/2018 dňa 27.7.2018, t.j. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 28.7.2018. Ďalej z pripojeného spisu z podania žalovanej onačeného ako „Životopis dlžníka, aktuálna životná situácia a zoznam spriaznených osôb“ zo dňa 6.4.2018 súd zistil, že žalovaná pri opise aktuálne životnej (najmä finančnej) situácie uviedla, že „Od roku 2014 je držiteľkou živnostenského listu, pracuje ako opatrovateľka v agentúre C., jej príjem činí cca X.XXX eur“.

8. Podľa o Zákon o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

9. Podľa § 166f ods. 2 cit. zákona právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

10. Podľa § 166g ods. 1 cit. zákona dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

11. Podľa § 166g ods. 2 cit. zákona dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,

g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

12. Podľa § 166g ods. 5 cit. zákona poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

13. Podľa fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa , predpokladá sa, že je platobne neschopný.

14. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

16. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

18. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

19. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. mal súd za preukázané, že tunajší súd uznesením č.k. -15 zo dňa 19.7.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Katarína Forrová a ustanovil správcu Ing. Mariána Jelinka. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 144/2018 dňa 27.7.2018, t.j. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 28.7.2018.

20. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná pri oddlžení nemala poctivý zámer. Žalovaná toto poprela. Vzhľadom k tomu bolo nutné túto spornú skutočnosť (nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení) posúdiť a vyhodnotiť, či ju žalobca v konaní preukázal alebo nie. V tejto súvislosti žalobca predložil rozsiahlu právnu argumentáciu. Súd sa v plnom rozsahu s touto argumentáciou žalobcu stotožňuje, nakoľko má za to, že je správna, vychádza z pred súdom preukázaného skutkové stavu a z aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Vzhľadom na jej vyčerpávajúci rozsah, konzistentnosť, ucelenosť, presvedčivosť, logickú postupnosť a nadväznosť právnych úvah rozhodujúcich pre právne posúdenie veci ju súd v plnom rozsahu preberá za svoju. Žalobca veľmi precízne, jasne a zrozumiteľne vyslovil a odôvodnil v konaní svoj právny názor, s ktorým sa súd stotožňuje a nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal od tohto názoru odchýliť.

21. Súd má za to, že žalovaná nebola v čase podania návrhu platobné neschopná, tak ako to vyhlásila v Návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 11.7.2018, nakoľko v konaní bolo preukázané, že mala dostatočný príjem na úhradu aspoň časti svojich záväzkov. Žalovaná vo svojom životopise uviedla informácie o príjme, na základe ktorých sú dané pochybnosti o jej platobnej neschopnosti. Žalovaná je osobou v produktívnom veku a ako sama priznala vykonáva od roku 2014 zárobkovú, podnikateľskú činnosť (opatrovateľku v cudzine) so stabilným príjmom, aj keď ako uviedla na pojednávaní v nižšej výške, ako to pôvodne deklarovala v písomnom Návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pre súd je zásadné, že ide o stabilný a pravidelný príjem, že žalovaná je podnikateľkou (držiteľkou živnostenského oprávnenia), dlhodobo vykonáva (podnikateľskú) činnosť opatrovateľky a jej možnosti a schopnosti sú také, že je (bola pri podávaní návrhu) podľa názoru schopná čiastočne plniť svoje dlhy. Napriek tomu žalovaná od postúpenia pohľadávky žalobcovi nepoukázala žalobcovi žiadne ani čiastočne úhrady. Podľa dôvodovej správy k je významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie platobná neschopnosť dlžníka. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom („ex ante“ kontrola, keď súd vychádza len z vyhlásenia dlžníka podľa ), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa („ex post“ kontrola), tak tomu je v danom konaní. Treba pripustiť, že súd pri „ex ante“ kontrole pri vyhlasovaní konkurzu nemá reálnu možnosť skúmať platobnú schopnosť, nemá možnosť posúdiť reálne schopnosti a možnosti navrhovateľa plniť dlhy a musí sa uspokojiť s navrhovateľom tvrdenou pravdivosťou a úplnosťou informácii ním poskytnutých (najmä o jeho finančnej, majetkovej situácii), pričom nemožno vylúčiť jeho nepoctivý zámer pri takomto úkone, najmä ak má byť „oddlžením“ zbavený všetkých svojich dlhov, je teda „motivovaný“ uviesť (prípadne zamlčať) také informácie ktoré povedú k oddlženiu ako tie ktoré nepovedú. Súd ma len malú možnosť zistiť objektívnu situáciu navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu je potom celý proces dokazovania nepoctivého zámeru na veriteľoch dlžníka. Keď žalobca predložil dôvodné pochybnosti o platobnej neschopnosti žalovanej, je potom na mieste, aby súd dôkladne preskúmal splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu a tak predchádzal zneužívaniu inštitútu oddlženia. Žalobca vzniesol dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovanej. Platobnú neschopnosť fyzickej osoby definuje ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Nestačí, ak dlžník nie je ochotný svoje záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaná je zárobkovo činnou osobou, keď vo svojom životopise uviedla, že je od roku 1976 až doposiaľ zamestnaná (len na veľmi krátky čas nezamestnaná). Mala tak dlhodobo stály príjem z pracovnej činnosti (bez ohľadu na posudzovanie na danom mieste jeho výšky). Žalovaná v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tak mohla, mala možnosť (čo je zásadné) disponovať finančnými prostriedkami na plnenie (aspoň čiastočné) svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia svojich záväzkov (či už formou exekučných zrážok, kde je možná dohoda s exekútorom na splácaní záväzku, alebo dobrovoľnými úhradami) by bola schopná splácať aspoň čiastočne svoje záväzky. Napriek tejto skutočnosti sa žalovaná rozhodla riešiť svoju situáciu formou oddlženia v konkurze s tým, že sa vyhne čo i len aj čiastočnému splácaniu dlhov. Uvedené tak preukázateľne dôvodne spochybňuje poctivý zámer žalovanej a jej úprimnú snahu o riešenie dlhov. Žalovaná neuviedla a predovšetkým nepreukázala také skutočnosti, ktoré by, a to treba zdôrazniť, objektívne znemožňovali uspokojenie jej záväzkov.

22. V tejto súvislosti súd tak ako žalobca poukazuje na Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k.: -133 z 18.10.2018, kde súd v obdobnej veci rozhodol tak, že oddlženie žalovaného zrušil. V predmetnom uznesení okrem iného, uviedol: „Súd z uvedených zistení konštatuje, že žalovanému záväzky vznikli v čase, keď žalovaný vykazoval prijem, z ktorého bolo možné záväzky vypriadať. Žalovaný tak neučinil, neuviedol dôvody akceptovateľne pre takéto správanie, preto mu nepatri ochrana voči veriteľom, ktorých poškodil a následne účelovo podal návrh na oddlženie, aby sa tak zbavil svojich dlhov, aj napriek skutočnosti, že jeho prijem umožňoval a umožňuje splatenie jeho záväzkov. Ak žalovaný disponuje majetkom alebo stálym príjmom je jeho prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov a len v prípade ak je uspokojovanie jeho záväzkov objektívne nemožné, malo by byt' dlžníkovi umožnené oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. 17. ...V čase podania návrhu žalovaný nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, mal priznaný starobný dôchodok o ktorý požiadal v mesiaci december 2016, priznaný v lehote 60 dni ( o sociálnom poistení) teda v čase podania návrhu mal vedomosť o výške starobného dôchodku 714,- EUR čo je objektívne suma, z ktorej by vedel uhrádzať svoje záväzky... ...Z hľadiska gramatického výkladu je zrejme, že

sloveso ,,plniť'" je v tzv. nedokonavom vide, ktorý pomenúva dej, ktorý je nedokončený, stále prebieha, stále trvá. Predpokladom platobnej neschopnosti je skutočnosť', že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj záväzok... ... Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejme, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí aj NS ČR v uznesení zo dna 06. septembra 2005, sp. zn. ...“ Treba dodať, že okrem vyhlásenia o tom, že je platobne neschopná žalovaná v Návrhu na vyhlásenie konkurzu taktiež uviedla, že „má poctivý zámer uspokojiť svojich veriteľov a vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“. Ide o všeobecné „formulárové, predtlačené“ vyhlásenie navrhovateľa (žalovanej). Žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikovala a nekonkretizovala toto svoje „formálne“ vyhlásenie, neuviedla akým spôsobom mala skutočný a úprimný záujem uspokojiť svojich veriteľov, akú konkrétnu snahu vynaložila na riešenie svojho dlhu, aké konkrétne boli a sú jej možnosti a schopnosti riešenia (uspokojenia) dlhov, resp. aké sú hranice jej možností a schopností, ktoré by jej bránili v tom, aby čo len čiastočne pristúpila k splácaniu dlhov. Ak žalovaná disponovala stálym príjmom z pracovnej činnosti bolo jej prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov a len v prípade ak by bolo uspokojovanie jej záväzkov objektívne nemožné, malo jej byť umožnené oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalovaná neuviedla, žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že uspokojovanie jej záväzkov bolo a je pre ňu objektívne nemožné. Žalobkyňou uvádzaná, podľa jej tvrdení, ťažká životná a finančná situácia je podľa názoru súdu spôsobená predovšetkým jej konaním a musí sama niesť za ňu aj následky, zodpovednosť a neprenášať toto na ťarchu veriteľov a ich uspokojovania. Sama žalovaná je zodpovedná napr. za dosiahnuté najvyššie vzdelanie, počet detí (vyživovacích povinností), je taktiež dôvodné predpokladať, že je minimálne spoluzodpovedná za stav kedy sama vychovávala deti, nie je nič známe kto z rodičov sa v akej miere a akým spôsobom pričinil o rozpad rodičovského vzťahu, je zodpovedná za výber partnera, otca detí, ktorý jej s ich výživou a majetkovou opaterou nepomohol tak aby sa nedostala do horšej finančnej situácie. Ide podľa názoru súdu o subjektívne dôvody na strane žalobkyne, ktoré nemôžu ospravedlňovať vznik jej záväzkov a nemožnosť ich riadneho plnenia. Nemôžu byť na ťarchu veriteľov. V prípade ak sa žalovaná slobodne rozhodla svoju finančnú situácia riešiť napr. úvermi, tak si musela byť vedomá, že je jej prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov. Z návrhu a ani z následného konania (nekonania) žalobkyne však toto nevyplýva. Z celkového skutkové stavu skôr vyplýva jej neochota plniť záväzky ako objektívna nemožnosť ich plnenia. Skôr práve naopak žalobkyňa potvrdila, že motívom podania návrhu na konkurz bolo predovšetkým zbavenie sa do budúcnosti všetkých dlhov namiesto ich uhrádzania. Oddlženie nie je právnym nástrojom, ktorý by mal automaticky a vo všeobecnosti slúžiť na zbavenie sa dlhov pre všetkých aj nezodpovedných a finančne nedisciplinovaných dlžníkov, ale iba pre tých, ktorý sa do zlej finančnej situácie dostali z objektívnych dôvodov a nie spôsobom života „na dlh“.

23. Po vyhlásení konkurzu žalovaná žiadnym spôsobom nekontaktovala žalobcu za účelom riešenia svojho dlhu okrem listu doručeného žalobcovi 12.10.2018, ktorým žalobcu informovala o vyhlásení konkurzu. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer a úprimnú snahu žalovanej uspokojiť veriteľov a riešiť svoj dlh. Súd má za to, že žalovaná sa len snažila využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou žalovaná nie je. Ak by mala žalovaná so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti, naďalej by riadne splácala svoje záväzky veriteľom, prípadne by využila inštitút splátkového kalendára, ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Nie je možné sa zbaviť pochybnosti, že žalovaná sa podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu snaží zbaviť svojej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak, aby nemusela uhradiť svojim veriteľom ani časť ich pohľadávok. Treba zdôrazniť, že oddlženie nesmie byť považované za spôsob zbavenia sa zodpovednosti za záväzky voči veriteľom. Platobná neschopnosť je trvalý, nie prechodný stav žalovanej uhrádzať svoje splatné finančné záväzky. Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť z iných dôvodov. (Uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn.: ). Ak je dlžník - objektívne vzaté - schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadku v zmysle ust. veta prvá zákona.(R (ČR) 52/1998). Formou plnenia záväzkov je v zmysle aj čiastočné plnenie záväzku a zákon aj v prípade čiastočného plnenia upravuje povinnosti veriteľa a dlžníka. Gramatickým výkladom , vo vzťahu k ods.

2 tretia veta , je možné dospieť k tvrdeniu, že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná, ani čiastočne, plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaná preto nenaplnila podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú tretia veta , resp. . Skutočnosť, že dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Rozhodnutie o povolení oddlženia je dôvodom na bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie. Následkom zastavenia exekúcie je odblokovanie, napr. mzdy dlžníka, ktorou môže dlžník znova v plnom rozsahu disponovať. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovanej by bolo, okrem iného, aj úprimná snaha žalovanej riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovanej takáto snaha vôbec nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru ( ) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa. Rozhodnutím súdu o oddlžení dlžníka sa pohľadávky veriteľov menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu. Rovnako len orgánu verejnej moci je uložená povinnosť hľadieť na žalovanú vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľnou, ako by na ňu hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.

24. Žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu mala snahu poškodiť svojich veriteľov, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov. Žalovaná po vyhlásení konkurzu nevykonala v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovanej nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaná je naďalej zamestnaná a jej životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Žalovaná by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázala čiastočne splácať svoje záväzky voči veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia žalovaná evidentne poškodila svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinná uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnila podmienky platobnej neschopnosti. Jedinou osobou, ktorá má všetky relevantné informácie o majetkových pomeroch dlžníka je dlžník samotný. Vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti vo fáze do rozhodnutia o oddlžení je nepreskúmateľné tak Centrom právnej pomoci ako aj konkurzným súdom. V prípade ak aj dlžník platobne neschopný nie je, podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti vyvolá účinky spojené s týmto vyhlásením, a teda súd považuje dlžníka za platobne neschopného. Žalovaná neodôvodnene neuhrádzala svoje záväzky a v návrhu vyhlásila svoju platobnú neschopnosť aj keď platobné neschopná nebola. Podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti tak žalovaná konštruovala taký skutkový stav, kedy je konkurzný súd povinný nahliadať na dlžníka, bez ďalšieho, ako na platobne neschopného. Platobná neschopnosť je jednou zo zákonných podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby súd mohol vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. Pri poznaní skutkového stavu veci nie je možné vylúčiť, že jeho (formálne) vyjadrenie v návrhu je úmyselne nesprávne a zavádzajúce. Bez takého vyhlásenia by nebola žalovaná oprávnená podať návrh na vyhlásenie konkurzu a následne byť oddlžená. Všetky vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú podmienky na zrušenie oddlženie pre nepoctivý zámer z viacerých samostatných dôvodov.

25. Nie je možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka, ktorým preukázateľne zneužíva inštitút oddlženia. Žalovaná má a mala finančné prostriedky na riadne plnenie svojich záväzkov voči veriteľom. Napriek tejto skutočnosti účelovo podala návrh na vyhlásenie konkurzu, kde ju súd zbavil všetkých jej povinností na zaplatenie pohľadávok svojich veriteľov. Žalovaná podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti navodila stav domnelej platobnej neschopnosti, aby mohla podať návrh na konkurz. Zo správania žalovanej po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu svoj dlh riešiť v medziach svojich možností a schopností. Preukázateľne tak sú naplnené podmienky ust. žalovaná nemala poctivý zámer, nakoľko z jej správania po podaní návrhu možno usudzovať,

že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, ust. nakoľko v čase podania návrhu nebola žalovaná platobne neschopná (opak nebol preukázaný), pričom o tom s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť a ust. nakoľko zo správania žalovanej pred podaním návrhu možno usudzovať, že mala snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

26. K procesnej obrane žalovanej je nutné ešte dodať, že v prípadoch uvedených v sa uvádzajú situácie, kedy sa nepoctivý zámer prezumuje, preto bolo na žalovanej, aby súdu hodnoverne preukázala, že pri naplnení vyššie špecifikovaných situácii nekonala s nepoctivým zámerom. Súd dospel k záveru, že žalovaná v konaní uvedené nepreukázala, neuviedla také objektívne dôvody, ktoré by mali za následok takú jej finančnú a majetkovú situáciu, aby nebola schopná a nebolo v jej možnostiach čiastočné plnenie záväzkov. Na druhej strane tvrdenia žalobcu boli v konaní dostatočne hodnoverne preukázané podloženými listinnými dôkazmi, ktoré žalovaná nevyvrátila.

27. Na základe vykonaného dokazovanie dospel súd k záveru, že žalovaná nemal pri oddlžené poctivý zámer a preto v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii zrušil oddlženie žalovanej na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. - 15 zo dňa 19.7.2018, ktorým súd zbavil žalovanú všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

28. Podľa zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

29. Podľa právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa

30. Podľa rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom, ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „“), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (ďalej len „vylúčený zástupca“). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, uložil žalovanej povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).“