Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 383/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného s údu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

spoločnosti 1. SENIOR CITY, a. s., Župné námestie 3, Bratislava, IČO 45 629 943,

zastúpenej advokátom JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátska kancelária,

Sv. Beňadika 30/B, Nitra, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 15. apríla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti 1. SENIOR CITY, a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2020

doručená (na poštovú prepravu 16. júla 2020 podaná, pozn.) ústavná sťažnosť spoločnosti

1. SENIOR CITY, a. s., Župné námestie 3, Bratislava, IČO 45 629 943

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. apríla 2020 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe návrhu z 22. februára 2019

(ďalej len „návrh na vyhlásenie konkurzu“) ,

(ďalej len „veriteľ v 1. rade“), Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) uznesením sp. zn. z 12. marca 2019 (ďalej len „uznesenie o začatí

konkurzného konania“) rozhodol o začatí konkurzného konania proti sťažovateľke

(dlžníčke).

3. Okresný súd uznesením sp. zn. z 26. marca 2019 (ďalej len „výzva

okresného súdu“) sťažovateľku v zmysle bodov 1 a

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) vyzval,

aby sa v lehote do 20 dní od jeho doručenia 1. vyjadrila k návrhu na vyhlásenie konkurzu

a osvedčila svoju platobnú schopnosť a aby 2. predložila okresnému súdu najmä: zoznam

všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bola v deň začatia konkurzného

konania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom

zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia

konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie okresnému súdu, zoznam

pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené

najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania, a aby sa 3. vyjadrila, či súhlasí

s rozhodnutím vo veci vyhlásenia konkurzu bez nariadenia pojednávania.

4. Okresný súd zároveň uznesením sp. zn. z 24. júna 2019 rozhodol

o povolení vstupu spoločnosti ,

(ďalej len „veriteľ v 2. rade“), do konkurzného konania.

5. Okresný súd uznesením sp. zn. z 23. augusta 2019 ustanovil

sťažovateľke (dlžníčke) predbežného správcu Mgr. Mateja Ambróza, kancelária správcu,

Kominárska 2, 4, Bratislava (ďalej len „predbežný správca“), na účely zistenia jej majetku.

6. Následne okresný súd uzneseniami sp. zn. z 3. októbra 2019 rozhodol

o povolení vstupu spoločnosti ,

(ďalej len „veriteľ v 3. rade“), a mesta

(ďalej len „veriteľ vo 4. rade“), do konkurzného konania.

7. Napokon okresný súd uznesením sp. zn. z 23. novembra 2019

(ďalej len „uznesenie okresného súdu o vyhlásení konkurzu“), ktoré bolo v Obchodnom

vestníku 5/2020 pod č. K001638 zverejnené 9. januára 2020, okrem iného na majetok

sťažovateľky vyhlásil konkurz a za správcu podstaty ustanovil predbežného správcu. Právne

účinky vyhlásenia konkurzu tak nastali 10. januára 2020.

8. Sťažovateľka proti uzneseniu okresného súdu o vyhlásení konkurzu podala riadne

a včas odvolanie – riadny opravný prostriedok, na základe ktorého bolo uznesením

krajského súdu uznesenie okresného súdu o vyhlásení konkurzu potvrdené ako vecne

správne. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť

19. mája 2020.

9. Následne sťažovateľka proti uzneseniu krajského súdu podala aj dovolanie –

mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom podľa zistenia ústavného súdu Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd dosiaľ nerozhodol.

10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:

«... Pohľadávka veriteľa, nespĺňa náležitosti z. č. , nakoľko

za preukázanú je možné považovať len takú pohľadávku ak je uznaná dlžníkom na listine

s úradne osvedčeným podpisom dlžníka alebo doložená právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu. Návrh je veriteľ povinný podať v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami

c) Na OS Bratislava II. pod sp. zn. , odporca ako žalobca, vedie spor

voči spoločnosti o určenie, že spoločnosť

(navrhovateľ v konaní ) nie je veriteľom odvolateľa, a na OS Nové Zámky

pod sp. zn. vedie spor voči spoločnosti o určenie

neplatnosti dražby, ktorou spoločnosť si uspokojovala domnelú pohľadávku

napadnutú v konaní vedenom na OS Bratislava II.

Zo spisových značiek vyššie uvedených súdnych konaní je zrejmé, že žaloby boli

podané skôr ako navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom v konaní

na OS Bratislava II sa priamo rieši postavenie navrhovateľa ako veriteľa, a v konaní

na OS Nové Zámky sa otázka navrhovateľa ako veriteľa rieši ako predbežná otázka...

Maximálne len jeden z veriteľov môže disponovať exekučným titulom

a aj to nie navrhovateľ ale ďalší účastník -

Z uvedeného vyplýva, že odporca odvolanie odôvodnil navrhovateľovým nesplnením

podmienok uvedených v ustanovení § 12 odsek 2 písm. a až e ale aj § 11

odsek 3 z. č. ..

„... Z dokladov tvoriacich obsah spisu je nesporné, že v rozhodujúcom čase t. j.

v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie

konkurzu ustanovené v § 11 ods. 3 cit. zákona, nakoľko rozhodnutia uvádzané

navrhovateľom v návrhu na vyhlásenie konkurzu neboli vykonateľné.“

... v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa súdu navrhovateľ nepredložil pohľadávku

v kvalite vyžadovanej v a nepreukázal odôvodnený predpoklad

o platobnej neschopnosti odporcu sa odvolací súd nevysporiadal.

... aj keby v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nespĺňal návrh podmienky

predpokladané v ustanoveniach a , skutočnosťou,

že do konania vstúpili ďalší veritelia, nedostatky návrhu boli konvalidované. Pritom

nesprávne udáva, že pohľadávky týchto veriteľov sú judikatórne (resp. spĺňajú náležitostí

) pretože nie sú. K týmto pohľadávkam sa odporca mohol vyjadriť

až v odvolaní.

Odvolací súd, tak procesne postavil na jednu úroveň veriteľa - navrhovateľa

a ďalšieho veriteľa (nenavrhovateľa), ktorý síce nepodal návrh podľa náležitosti

, ale odstránil vady návrhu.

7) Ďalším odvolacím dôvodom bol dôvod, že odvolaním napadnuté rozhodnutie,

je nepreskúmateľné , nakoľko neuvádza aké pohľadávky uplatnili vstúpivší (ďalší) veritelia,

a teda či spĺňajú kvalitu vyžadujúcu a 12 ...

8) Odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o vyčerpávajúce odôvodnenie následkov

nedodržania lehoty 20 dní podľa ), a

s tým, že ide o prepadnú lehotu, konštatuje, že odvolateľ sa vyjadril až po lehote 20 dní,

a preto, že neuviedol „zásadné“ dôvody ospravedlňujúce zmeškanie, na toto vyjadrenie

nemohol prihliadnuť. Nie je bez významu, že:

a) Odvolací súd v bode 20) odôvodnenia uvádza, že vyjadrenie odvolateľ súdu zaslal

7.5.2019 ( po 28 dňoch od doručenia ) a súčasne v bode 25) uvádza, že súd v rámci práva

na spravodlivý proces zachovať právo na vyjadrenie aj po tejto lehote. OS konkurz vyhlásil

až 23.11.2019, ale ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia na vyjadrenie

neprihliadol.

b) Odvolateľ však odvolanie neodôvodňoval rozporovaním vyššie (pod bodom 8a)

uvedeným dôvodom, ale tým, že návrh veriteľa (navrhovateľa) nespĺňa obe požiadavky

na relevantnosť návrhu tak ako sme to uviedli v bode 5 a, b tohto dovolania.

c) Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil podrobným odôvodnením dôvodu,

ktorý odvolaním napádaný nebol, pričom sa nezaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní...»

11. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti 1. SENIOR CITY, a. s., na súdnu ochranu

podľa a jej právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 15.4.2020 porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15.4.2020 zrušuje a vec

v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Obchodnej spoločnosti 1. SENIOR CITY, a, s., p r i z n á v a úhradu trov,

ktoré jej j e Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie

JUDr. Norbert Kálmán, Sv. Beňadika 30/B 949 01 Nitra.“

II.

Relevantná právna úprava

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

14. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

17. Ako z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.

18. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že napriek tomu, že v danej

konkurznej veci nebolo preukázané splnenie podmienok pre vyhlásenie konkurzu v zmysle

§ 11 ods. 3 a § 12 ods. 2 písm. a) až e) zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

t. j. skutočností, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť

sťažovateľky (dlžníčky), a to najmä, že by sťažovateľka bola viac ako 30 dní v omeškaní

s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi doložených

písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka alebo vykonateľným

rozhodnutím, prípadne iným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii predpísaným

spôsobom, a pritom bola jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaná na zaplatenie,

na majetok sťažovateľky bol vyhlásený konkurz.

19. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou tiež namieta, že uznesenie krajského súdu

je pre absenciu riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia nepreskúmateľné.

20. Z uvedených dôvodov preto sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie

krajského súdu za zjavne svojvoľné a arbitrárne.

21. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že podanie neprípustného dovolania

– mimoriadneho opravného prostriedku, resp. dovolania proti rozhodnutiu,

ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolacieho konania, nemožno z hľadiska čl. 127

ods. 1 považovať za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle

ods. 2 . V prípade, že dovolanie nie je prípustné, nemožno

ho považovať za účinný procesný prostriedok, ktorý zákon poskytuje sťažovateľovi

na ochranu jeho základných práv a slobôd (, ).

22. Podľa § 198 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd v konaní

podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné,

len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora

proti uzneseniu vydanému v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní

alebo v konaní o oddlžení, vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

23. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej opravným

prostriedkom, ktorým je podľa podmienená

prípustnosť ústavnej sťažnosti, nemôže byť každý v zákone predvídaný opravný

prostriedok, ale iba taký, po podaní ktorého sa rozvinú procesné vzťahy v príslušnom

konaní, ktoré vedú k prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej (m. m. ,

).

24. Sťažovateľka, ako to už bolo uvedené, síce podala proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom dosiaľ najvyšší (dovolací) súd

nerozhodol, avšak keďže je tento mimoriadny opravný prostriedok proti uzneseniu

krajského súdu v zmysle § 198 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zjavne

neprípustný, ústavný súd túto ústavnú sťažnosť neodmietol z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie, ale ňou napadnuté uznesenie krajského súdu podrobil ústavnoprávnemu

prieskumu.

25. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

26. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania, a preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý

proces (, ). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie

je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias

v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).

27. Ústavný súd preto považoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť

odôvodnenia uznesenia krajského súdu:

«... 9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v rozsahu

predpokladanom v , bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením

, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi

uvedenými v odvolaní a dospel k záveru, že vydané rozhodnutie je vecne správne...

19. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že po začatí konkurzného konania

súd prvej inštancie postupoval podľa a v spojení s

a dlžníka vyzval na osvedčenie platobnej schopnosti. Dlžník na výzvu súdu v zákonom

stanovenej lehote nereagoval, svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

20. Práve v tomto štádiu má dlžník v rámci procesnej obrany priestor na uplatnenie

tvrdení o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa/navrhovateľov (§ 19

ods. 3 písm. d - pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky,

pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť). Vecná aktívna legitimácia navrhovateľa

je podstatná s tým, že môže byť spochybnená len dlžníkom pri splnení zákonných podmienok

uvedených v . Do momentu spochybnenia sa jej danosť predpokladá.

Spochybnenie zo strany dlžníka sa predpokladá a je limitované časovým ohraničením

presne uvedeným v , s tým že, ak sa lehota na osvedčenie platobnej schopnosti

zo strany dlžníka neosvedčí, súd konkurz vyhlási (konkurz vyhlásený „lege artis“), čo bolo

v tomto prípade preukázané, nakoľko dlžník až po uplynutí lehoty určenej vo výzve z č. l. 64

podal vyjadrenie na poštu dňa 7.5.2019. Výzva bola dlžníkovi doručená dňa 8.4.2019.

21. Na osvedčenie platobnej schopnosti a vznesenie opodstatnených tvrdení

o spornosti pohľadávok konkurz navrhujúcich veriteľov má tak dlžník priestor po obdržaní

uznesenia konkurzného súdu, v ktorom uloží dlžníkovi podľa povinnosť,

aby sa vyjadril do 20 dní od doručenia k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju

platobnú schopnosť.

22. Túto lehotu nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie postupom

podľa a 122 , pretože v zmysle ide o hmotnoprávnu lehotu

(svojou povahou je to však lehota procesná). Navyše v explicitne zakazuje

odpustenie zmeškania lehôt, ktoré sú stanovené v tomto zákone.

23. Je teda nesporné, že pri návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka súd

pred vyhlásením konkurzu vyzýva dlžníka podľa a na vyjadrenie

sa k návrhu a osvedčenie svojej platobnej schopnosti v zákonom určenej 20-dňovej lehote,

ktorá je pre rozhodovanie súdu podstatná.

24. Zmeškanie lehoty vyvoláva zákonnú domnienku splnenia podmienok

na vyhlásenie konkurzu. Pokiaľ preto konkurzný súd v dôsledku zmeškania lehoty zo strany

dlžníka na vyjadrenie sa podľa vyhlásil konkurz jeho procesný

postup bol v súlade so zákonnými ustanoveniami § 11 ods.1, 3 a § 19 ods. l bod la)

ods. 3 písm. c) .

25. Odvolací súd dopĺňa, že bez ohľadu na uvedené, v právnej praxi existujú názory,

že pokiaľ ak by u dlžníka boli také závažné skutočnosti, pre ktoré by sa bez svojho zavinenia

nemohol k návrhu vyjadriť v stanovenej lehote, súd musí rešpektovať právo na spravodlivý

proces a zachovať právo na vyjadrenie aj po tejto lehote (Zákon o konkurze

a reštrukturalizácií, 3. vydanie r. 2019, str. 161, JUDr. Milan Ďurica).

26. Z obsahu spisu konkurzného súdu vyplýva, že dlžník lehotu podľa § 19

ods. 3 písm. d na vyjadrenie sa k návrhu zmešká, pričom neuviedol žiadny právne

relevantný dôvod, ktorý by jej zmeškanie ospravedlňoval a preukázal by tak zásadné dôvody

jej zmeškania, na ktoré by bol súd v zmysle princípu zachovania práva na spravodlivý

proces povinný prihliadnuť.

27. K námietke dlžníka ohľadne spornosti pohľadávky navrhovateľa veriteľa

odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vstup ďalších veriteľov podľa § 24

ods. 2 uznesením č. k. spoločnosť

ako aj uznesením č. k. -471 veriteľa - označené subjekty získali

postavenie navrhovateľov, pričom tieto i judikované pohľadávky dlžník žiadnym právne

relevantným spôsobom nespochybnil.

28. Odvolací súd vzhľadom na hore uvedené konštatoval, že v konaní bolo

preukázané naplnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, uvedených

v , ako aj , , a preto, nakoľko v tomto prípade

sa jedná o lehotu hmotnoprávnu, ktorú nie je možné odpustiť, súd prvej inštancie

nepochybil, keď na majetok dlžníka vyhlásil konkurz.

29. Podľa , odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok

alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.

30. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,

ak je vo výroku vecne správne...

32. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočností dospel k záveru o vecnej

správnosti napadnutého uznesenia a toto v zmysle ust. potvrdil...»

28. Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd

argumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej sa krajský súd v napadnutom rozhodnutí

nevysporiadal s jej podstatnými odvolacími námietkami, nevyhodnotil ako spôsobilú

spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.

Odôvodnenie uznesenia krajského súdu je v súlade s § 196 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii v spojení s Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov, keďže krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil

s odôvodnením, ktoré formuloval okresný súd, a to je podľa názoru ústavného súdu

presvedčivé a zrozumiteľné, a zároveň konanie nevykazuje znaky podstatných pochybení

procesného charakteru, preto ústavný súd nevidí žiadny relevantný dôvod

na prehodnocovanie záverov krajského súdu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom

krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného

súdu (, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok.

29. Podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ je oprávnený

podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú

neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene

predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch

peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne

vyzvaný na zaplatenie.

30. Podľa § 12 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak návrh na vyhlásenie

konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno

odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku

30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote

splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku

označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží

a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,

b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno

nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,

c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku

účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade,

že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením

audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve

navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh proti právnickej osobe,

d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky

štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie,

schváleného a účtovaného certifikačným orgánom, alebo

e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich

zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho

spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom

alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade

môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou

spriaznenou s dlžníkom a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou,

aj keď nie je jej členom.

31. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak sa konkurzné

konanie začalo na návrh veriteľa, súd do 5 dní od začatia konkurzného konania medzi inými

odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä

výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú

schopnosť; poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz.

32. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak sa konkurzné

konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník

neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania;

pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník

osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril,

má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

33. Citovaný § 19 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je prejavom zásady

rýchlosti v konkurznom konaní. Pravdaže, ak zákonné určenie relatívne krátkych

procesných lehôt ustanovených pre úkony účastníkov konkurzného konania má v konečnom

dôsledku viesť k naplneniu zásady rýchlosti, potom je nevyhnutné, aby aj s ich prípadným

nedodržaním spájala právna úprava a na ňu nadväzujúca aplikačná prax účinné právne

dôsledky. Jedným z nich je aj nevyvrátiteľná právna domnienka neosvedčenia platobnej

schopnosti dlžníka podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Pre posudzovanú ústavnú sťažnosť je tak významným fakt, že sťažovateľka nereagovala

včas na výzvu okresného súdu podľa § 19 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, čo v záujme naplnenia zásady rýchlosti konkurzného konania muselo

viesť k uplatneniu nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 19 ods. 1 písm. c) toho istého

zákona ().

34. Už okresný súd preto dal jasnú, zrozumiteľnú a vyčerpávajúcu odpoveď

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

keď s poukazom na to, že sťažovateľka napriek poučeniu vo výzve okresného súdu

o tom, že ak sa v lehote do 20 dní odo dňa jej doručenia (8. apríla 2020) nevyjadrí,

bude sa považovať za preukázané, že svoju platobnú schopnosť neosvedčila, a okresný súd

vyhlási konkurz. Sťažovateľka svoje vyjadrenie okresnému súdu zaslala prostredníctvom

poštového podniku až 7. mája 2020 (lehota skončila 29. apríla 2020 a vyjadrenie

bolo tak okresnému súdu doručené až 10. mája 2020, pozn.), t. j. po uplynutí 20-dňovej

lehoty, ktorej zmeškanie inak podľa § 197 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

nie je možné odpustiť. Okresný súd preto pre neosvedčenie platobnej schopnosti

sťažovateľky na jej majetok vyhlásil konkurz.

35. V nadväznosti na závery okresného súdu krajský súd v rámci svojej argumentácie

dodal, že (okresný) súd v zmysle § 14 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

je v štádiu konania do vydania uznesenia o začatí konkurzného konania oprávnený skúmať

iba splnenie formálnych náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 12

ods. 2 písm. a) až e) zákona o konkurze a reštrukturalizácii a skúmanie aktívnej legitimácie

veriteľa (navrhovateľa), ktoré zákon o konkurze a reštrukturalizácii limituje iba pre prípad

dlžníkovho úpadku vo forme platobnej neschopnosti, je vecou až ďalšieho procesného

postupu súdu po začatí konkurzného konania za predpokladu, že dlžník (sťažovateľka)

túto skutočnosť namietne. Avšak, ako to už bolo uvedené, sťažovateľka na základe výzvy

okresného súdu možnosť osvedčiť svoju platobnú schopnosť a v rámci toho namietať

spornosť pohľadávky veriteľa v 1. rade (navrhovateľa), a tým jeho aktívnu legitimáciu

na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nevyužila včas, dôsledkom čoho došlo

k uplatneniu nevyvrátiteľnej právnej domnienky, podľa ktorej sa zastáva názor,

že sťažovateľka je platobne neschopná a podmienky pre vyhlásenie konkurzu

sú tak splnené. Tento právny následok nie je schopná zvrátiť ani sťažovateľkou vznesená

námietka spornosti pohľadávok ďalších veriteľov v 2., 3. a vo 4. rade, ktorí vstúpili

do konkurzného konania až po tom, čo sťažovateľke uplynula 20-dňová lehota

na vyjadrenie sa k výzve okresného súdu.

Navyše, sťažovateľka vo svojom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu

o vyhlásení konkurzu, ako ani v ústavnej sťažnosti neuviedla žiadne také závažné

skutočnosti, pre ktoré by sa bez svojho zavinenia nemohla k výzve okresného súdu včas

vyjadriť, a tak preukázať svoju platobnú schopnosť, a preto podľa názoru ústavného súdu

neprihliadnutie na obsah vyjadrenia sťažovateľky zo 7. mája 2020 nemožno považovať

za porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva na spravodlivý

proces podľa dohovoru.

36. Pokiaľ sťažovateľka na podporu svojho právneho názoru v tu preskúmavanej veci

poukazuje na závery vyjadrené v uznesení ústavného súdu sp. zn.

zo 7. septembra 2010 v inej podľa jej názoru obdobnej právnej veci, ústavný súd uvádza,

že kým vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. dôvodom zmeny

uznesenia okresného súdu sp. zn. z 27. júla 2009 o vyhlásení konkurzu

uznesením krajského súdu sp. zn. z 10. septembra 2009, a tým zastavenia

konkurzného konania, bolo, že v čase rozhodnutia okresného súdu o vyhlásení konkurzu

už vykonateľnosť exekučných titulov (tam označených rozhodcovských rozsudkov),

ktorými mali byť pohľadávky veriteľov tamojšieho dlžníka doložené, bola (tam označenými

rozhodnutiami okresného súdu) odložená, a teda pretože tamojší dlžník v čase vyhlásenia

konkurzu nemal žiadneho oprávneného veriteľa, podmienky pre jeho vyhlásenie neboli

splnené, tak v tu preskúmavanej veci dôvodom vyhlásenia konkurzu bolo zmeškanie

zákonnej lehoty zo strany sťažovateľky na vyjadrenie sa k výzve okresného súdu,

čím sa považuje za preukázané, že sťažovateľka svoju platobnú schopnosť neosvedčila,

a tak podmienky na vyhlásenie konkurzu boli splnené.

Ústavný súd prieskumom napadnutého uznesenia krajského súdu, porovnajúc jeho

závery so závermi vyjadrenými v uznesení krajského súdu sp. zn.

z 10. septembra 2009, čo sa týka právneho posúdenia splnenia podmienok pre vyhlásenie

konkurzu, nezistil takú nejednotnosť v rozhodovacej činnosti krajského súdu, ktorá by mala

z hľadiska namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa ,

resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru ústavnoprávny rozmer. V závere

ústavný súd nad rámec vlastnej argumentácie už iba pre úplnosť veci dodáva, že v zmysle

§ 102 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení

konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz.

37. Ako už bolo uvedené, právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd

v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí,

aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho

rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko

z 9. 12. 1994, Annuaire č. 303 – B).

38. Z uznesenia krajského súdu opierajúceho sa aj o uznesenie okresného súdu

o vyhlásení konkurzu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Krajský súd

(rovnako ako okresný súd) pri rozhodovaní a odôvodňovaní svojho právneho záveru

správne interpretoval a aplikoval ustanovenia relevantných právnych noriem, jeho závery

sú dostatočne odôvodnené a nevykazujú žiadne znaky svojvôle. V súvislosti

so sťažovateľkou deklarovaným prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením

krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu

podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie (krajského) súdu bude spĺňať očakávania

a predstavy účastníkov konania. Podstatou je, aby postup konajúceho súdu bol v súlade

so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný

súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie

základných práv (obdobne napr. , ).

39. S odvolaním sa na tieto skutočnosti a právne závery ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

40. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch

sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie uznesenia krajského súdu

a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, ako aj rozhodnutie o náhrade trov konania) nebolo

potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu