Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Odi/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 45 018 201, proti žalovanému N. E., Y.. XX.XX.XXXX, E. B. XX, XXX XX E., štátny občan SR, o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08. 04. 2019 domáhal zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa , a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a z dôvodu, že žalovaný nenaplnil zákonný predpoklad poctivého zámeru, keď po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností podľa . V žalobe poukázal na to, že na Okresnom súde Banská Bystrica bol v konaní sp. zn. vyhlásený konkurz na majetok žalovaného Žalobca je veriteľom žalovaného. Pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Poštová banka, a. s., Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890, ktorá bola na základe zmlúv o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. Žalobca poukázal na dôvodovú správu , z ktorej vyplýva, že platobná neschopnosť dlžníka je vyvrátiteľnou domnienkou, ktorá sa skúma v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa ex post za účelom predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia. Pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného žalobca odvodzuje z definície platobnej neschopnosti, ktorú zákon definuje ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn. v tej časti, že platobná neschopnosť je trvalý, nie prechodný stav žalovaného uhrádzať svoje splatné finančné záväzky a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. un. zo dňa 06.09.2005 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. . V žalobe tiež poukázal na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky R (ČR) 52/1998, podľa ktorého ak je dlžník - objektívne vzaté - schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadcu v zmysle ustanovenia veta prvá zákona. V súvislosti s platobnou neschopnosťou žalobca tiež poukázal na to, že formou plnenia záväzkov je podľa aj čiastočné plnenie záväzku a gramatickým výkladom citovaného ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniu tretia veta je možné dospieť k záveru, že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná ani

čiastočne plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaný preto podľa žalobcu nenaplnil podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú v ustanovení tretia veta , resp. , , . Skutočnosť, že dlžník napriek dostatočnému príjmu odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia považuje žalobca za úmyselné zneužitie inštitútu oddlženia žalovaným, ktoré je zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, preto takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca poukázal na ust. , v ktorom zákonodarca demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Z citovaného ust. je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je okrem iného aj úprimná snaha žalovaného riešiť po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Rozhodnutie o povolení oddlženia je dôvodovom na bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie, teda následkom zastavenia exekúcie je odblokovanie finančných prostriedkov dlžníka, napríklad mzdy dlžníka, ktorou môže dlžník znova disponovať. V prípade, ak dlžník po rozhodnutí oddlženia žiadnym spôsobom neriešil svoj dlh napriek tomu, že tak urobiť mohol a mal, je namieste pochybovať o poctivom zámere dlžníka. V tejto súvislosti žalobca znovu poukázal na to, že žalovaný prestal vykonávať dobrovoľné úhrady svojho záväzku voči žalobcovi tri mesiace pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlženie konkurzom. Podľa žalobcu žalovaný nespĺňa ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti definovaný v ustanovení , a to nemožnosť peňažnú pohľadávku voči nemu vymôcť exekúciou. Nakoľko boli voči žalovanému vykonávané exekučné zrážky zo mzdy je zrejmé, že v prípade exekúcie by došlo k uspokojeniu pohľadávok v relatívne krátkej dobe. Právna úprava oddlženia nie je určená pre dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov. Zároveň žalobca poukázal na to, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa, ale pohľadávky veriteľov sa menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu, teda nevymáhateľnosť má za následok, že sa na dlžníka hľadí akoby sa rozhodlo o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia, ktoré je určené pre určitú skupinu ľudí na vymanenie sa z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali, či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Nakoľko veriteľ nemá možnosť zvrátiť proces oddlženia, je úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda, či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. , ktorý v rozsudku zo dňa 18.10.2018 zrušil oddlženie žalovaného. V odôvodnení uviedol, že ak žalovaný disponuje majetkom alebo stálym príjmom, je jeho prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov. Len v prípade, ak je uspokojovanie jeho záväzkov objektívne nemožné, malo by byť dlžníkovi umožnené oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Z hľadiska gramatického výkladu je zrejmé, že sloveso „plniť“ je v tzv. nedokonavom vide, ktorý pomenúva dej, ktorý je nedokončený, ale stále prebieha, teda stále trvá. Predpokladom platobnej neschopnosti je skutočnosť, že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj záväzok. Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť, nie je možné takéhoto dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa 06.09.2005 spisová značka . Vzhľadom k tomu, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v je len demonštratívny, je ponechané na úvahe súdu individuálnych okolností každého prípadu na ďalšie právne a skutkové vymedzenia. Súd poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 10.01.2017 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia ( záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby ) a záujmy stále neuspokojených veriteľov“. Podľa žalobcu sa žalovaný sám úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, nakoľko má a mal finančné prostriedky na riadne plnenie svojich záväzkov voči veriteľom. Napriek tejto skutočnosti účelovo podal návrh na konkurz, kde ho súd zbavil všetkých jeho povinností na zaplatenie pohľadávok svojich veriteľov, čím preukázateľne naplnil viaceré podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Zároveň žalobca zastáva názor, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, preto navrhol zrušiť oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer podľa , a podľa ustanovenia , zo správania dlžníka sa pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne

priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný, keď nenapĺňal zákonom predpokladané podmienky platobnej neschopnosti. V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bol žalovaný zamestnanou osobou v produktívnom veku s príjmom, nakoľko mu boli v období pred vyhlásením konkurzu vykonávané exekučné zrážky zo mzdy v priemernej výške 151,99 Eur. Ako dôkaz žalobca označil prehľad úhrad (netvorí prílohu žaloby) a navrhol vykonanie dopytu na Sociálnu poisťovňu súdom. Žalobca nepovažuje žalovaného za platobne neschopného, pretože platobne neschopným je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná ani čiastočne plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaný bol schopný plniť svoje záväzky riadne mesačnými úhradami, ktoré možno podľa považovať za čiastočné plnenie záväzku. Žalovaný preto nenaplnil podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú v tretia veta . Nestačí, ak žalovaný nie je ochotný svoje záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaný disponoval finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia (či už formou exekučných zrážok, kde je možná dohoda s exekútorom na splácaní záväzku, alebo dobrovoľnými úhradami) by bol schopný splniť všetky svoje záväzky. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovaného. Ak je dlžník objektívne vzaté schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadku v zmysle ustanovenia veta prvá zákona (R (ČR) 52/1998). Podľa názoru žalobcu, žalovaný nespĺňa ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti, a to nemožnosť vymôcť voči nemu peňažnú pohľadávku exekúciou. Aj v prípade núteného výkonu pohľadávok voči žalovanému by k ich uspokojeniu došlo v relatívne krátkej dobe, preto nebol dôvod žalovaného oddlžovať od všetkých záväzkov. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená pre dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov, aj za situácie, keď ich príjem, sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Žalobca uviedol, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov dlžníka voči veriteľom, ale tieto pohľadávky sa menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu aj po zrušení konkurzu a prijatie takého plnenia nie je bezdôvodným obohatením. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. Žalovaný sa podľa vyjadrenia žalobcu do stavu platobnej neschopnosti priviedol vlastným úmyselným konaním, len aby bol oprávnený podať návrh na oddlženie. Žalovaný nepravdivo v návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlásil, že je platobne neschopný, aj napriek skutočnosti že do vyhlásenia konkurzu boli žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu mal snahu poškodiť svojich veriteľov, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov. U žalovaného sa nezmenili žiadne okolnosti, žalovaný bol naďalej zamestnanou osobou a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. Žalovaný podal nepravdivé vyhlásenie o platobnej neschopnosti, čím vyvolal právne účinky spojené s takýmto vyhlásením, čím sa akoby úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím splnil zákonnú podmienku nepoctivého zámeru. Žalovaný po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu ani nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemal poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené s týmto inštitútom oddlženia. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Podľa názoru žalobcu, žalovaný len využil právnu úpravu, ktorá je primárne orientovaná na osoby, ktoré majú nízke príjmy a málo majetku. Ak by mal žalovaný skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, naďalej by riadne splácal záväzky svojim veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára, ktorý má na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. S ohľadom na tieto skutočnosti žalobca podľa navrhol, aby súd zrušil oddlženie žalovaného a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Žalobca k žalobe priložil Zmluvu o úvere č. 6081989488, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014 a zo dňa 09.12.2014 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. -133 zo dňa 18.10.2018.

2. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením v zmysle (ďalej len „“) žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 07. 2019 označenom ako „Odvolanie žalovaného proti podaniu žaloby, doručenej súdu dňa 05.04.2019“ navrhol

žalobu zamietnuť s odôvodnením, že žaloba obsahuje veľa všeobecných formálnych ustanovení zákona, ale nič konkrétne o jeho osobe a majetkových pomeroch. Žalobca sa obmedzuje len na konštatovanie, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer a mal snahu poškodiť svojich veriteľov, pričom nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia. Ako dôkaz navrhol vykonať pripojením konkurzného spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. , z ktorého vyplýva, že predložil súdu potvrdenie o jeho majetkových pomeroch, potvrdenie o príjme a aj všetkých exekúciách vedených na jeho majetok. Zdôraznil, že nemá a ani nemal žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a všetky údaje uvedené v návrhu na oddlženie konkurznom sú pravdivé. Znovu poukázal na všeobecnosť žaloby, ktorú zrejme žalobca používa vo viacerých prípadoch a nemá to nič spoločné s poctivým riešením toho, čo mal zákonodarca na mysli pri oddlžovaní. Poukázal na to, že pred podaním návrhu na oddlženie boli voči nemu vedené viaceré exekúcie, na základe čoho mu zamestnávateľ krátil jeho mzdu o výšku splátok, teda mu na živobytie zostávalo veľmi málo. Svoje tvrdenia žalovaný preukazuje priloženým potvrdením o príjme. Z toho, čo žalovanému zostalo bo vykonaní zrážok zo mzdy si musel zaplatiť ubytovanie a stravu, nakoľko žije a pracuje v Bratislave, kde žije na ubytovni poskytnutej mu zamestnávateľom, za ktorú platí mesačný nájom. Nebyť tejto možnosti by si nemohol v Bratislave zabezpečiť iné ubytovanie, nakoľko by ho nemal z čoho hradiť. Žalovaný uviedol, že za danej situácie bolo preňho veľmi náročné vyžiť, a preto mu finančne pomáha rodina, priateľka a jeho kamaráti. Tiež poukázal na to, že zamestnávateľ mu poskytol pôžičku, z ktorej si mohol kúpiť aspoň oblečenie a nejakú kozmetiku. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. K vyjadreniu priložil potvrdenie o príjme od decembra 2015 do mája 2019.

3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.08.2019 uviedol, že skutočnosť, že dlžník je zamestnanou osobou v produktívnom veku a napriek tomu využije inštitút oddlženia miesto toho, aby svoje záväzky riadne hradil, je samo o sebe nepoctivým zámerom. Inštitút oddlženia formou konkurzu má v zmysle dôvodovej správy pomôcť ľuďom, ktorí nie sú schopní hradiť svoje záväzky. Pre osoby, ktoré majú dostatočný príjem, je ako forma oddlženia určený splátkový kalendár. Žalovaný je zamestnanou osobou a dosahuje čistý mesačný príjem cca 600 až 630,- Eur mesačne. S poukazom na ust. žalobca uviedol, že žalovaný vôbec neuviedol a nezdôvodnil, prečo si neplní povinnosti vyplývajúce z citovaného ustanovenia napriek skutočnosti, že po vyhlásení konkurzu zanikli všetky nútené zrážky z jeho príjmu a tam mal celý svoj príjem k dispozícii. Aj napriek tejto skutočnosti žalovaný ani len v časti neuhradil pohľadávky žalobcovi, a to napriek právnym následkom oddlženia (zastavenia exekučných a súdnych konaní týkajúcich sa pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené konkurzom alebo splátkovým kalendárom), ani nekontaktoval žalobcu za účelom aspoň čiastočnej úhrady záväzku. Za základnú otázku pri posúdení poctivého zámeru žalovaného považuje zistenie, či žalovaný po vyhlásení konkurzu riešil svoj záväzok s veriteľom v medziach svojich možností a schopností, teda či aspoň z časti uhradil svoje záväzky voči veriteľom. Podľa zistení žalobcu žalovaný svoju povinnosť nesplnil ani v časti, aj napriek skutočnosti, že na to mal dostatok prostriedkov a nebol ničím limitovaný pri ich úhrade. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že na živobytie mu zostávalo veľmi málo, čo dokladuje potvrdením o príjme. Žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný. Žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávku žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami, úhrady boli vykonávané prostredníctvom exekučných zrážok zo mzdy, výška poslednej vykonanej zrážky zo mzdy bola 125,43 Eur. Podmienka platobnej neschopnosti musí byť splnená, aby súd mohol návrhu žalovaného vyhovieť. Takéto vyhlásenie je súd povinný považovať za pravdivé, ibaže by tu boli dôvodné pochybnosti. Konkurzný súd je v procese vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka v úlohe štatistu. Zo zákona považuje tvrdenia dlžníka za pravdivé a zároveň nemá možnosť ako nadobudnúť dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení dlžníka. Veritelia sa totiž o vyhlásení konkurzu dozvedia spravidla po rozhodnutí súdu. Ak teda dlžník vyhlási, že je platobne neschopný, hoci tomu tak nie je, navodí účinky spojené s týmto vyhlásením, splní jednu z podmienok vyhlásenia konkurzu a v prípade vyhlásenie konkurzu v konečnom dôsledku poškodí svojich veriteľov. Platobná neschopnosť je zásadnou podmienkou oddlženia dlžníka, dôsledkom čoho nastáva zánik vymáhateľnosti pohľadávok, účelom oddlženia je však zánik vymáhateľnosti pohľadávok voči osobám, ktoré sú skutočne platobne neschopné vzhľadom na ich majetkové pomery. Žalovaný v čase vyhlásenia konkurzu mal dlhodobo pravidelný mesačný príjem, z ktorého mohol svoje záväzky voči veriteľom postupne uspokojovať. Žalobca pochybnosť o platobnej neschopnosti odvodzuje od toho, že žalovaný mal v čase vyhlásenia konkurzu pravidelný mesačný príjem, nakoľko boli žalovanému strhávané exekučné zrážky zo mzdy. Skutočnosť, že dlžník sa nachádza v zlej finančnej situácií bez ďalšieho nijakým spôsobom nezakladá jeho platobnú neschopnosť, čiže neschopnosť plniť záväzky voči veriteľom aspoň čiastočne. Žalovaný nijak nepreukázal svoju platobnú neschopnosť, nakoľko boli žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy

v čase vyhlásenia konkurzu a napriek tomu bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov prestal uhrádzať pravidelné mesačné splátky voči žalobcovi. Žalovaný vo vyjadrení síce uviedol, aké sú jeho základné životné potreby, ako ubytovanie, strava, oblečenie, tieto náklady ale vôbec neodôvodnil predložením dôkazov. Z uvedených dôvodov nenaplnil základný predpoklad na odôvodnenie svojich tvrdení a neuniesol tak bremeno tvrdenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoukázal na relevantné zákonné ustanovenia a nepredložil žiadne dôkazy o svojom poctivom zámere, žalobca trvá na podanom návrhu v celom rozsahu a navrhuje, aby súd vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

5. Dňa 02. 09. 2019 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom zotrval na skutočnostiach uvedených v jeho predchádzajúcom vyjadrení. Na doplnenie uviedol, že podľa jeho názoru v čase podania návrhu a vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nakoľko žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu preukázal, že je po lehote splatnosti s viacerými peňažnými záväzkami, sú voči nemu vedené viaceré exekúcie a nachádzal sa v takej životnej situácii, ktorá nebola z dlhodobého hľadiska únosná. Žalovaný preukázal, že z jeho príjmu zo závislej činnosti mu boli exekvované finančné prostriedky do takej miery, že mu zostávala na život iba čiastka rovnajúca sa životnému minimu, t.j. 205,07 Eur mesačne. Žalovaný vyslovil nesúhlas s názorom žalobcu, že pre osoby s príjmom je určený splátkový kalendár, nakoľko z ust. vyplýva, že zákonodarca použil jednoslovnú vylučovaciu spojku alebo, čo pri jazykovom výklade treba vnímať, že oddlženie prebieha buď konkurzom alebo splátkovým kalendárom, pričom formu oddlženia treba vnímať podľa všetkých okolností prípadu konkrétneho dlžníka, tzn. že je treba vziať do úvahy celkový dlh, ale aj majetkové pomery a zárobkové možnosti dlžníka a v závislosti od toho rozhodnúť o jednej z uvedených alternatív oddlženia. V konkrétnom prípade Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o oddlžení žalovaného tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Aj v tejto súvislosti je potrebné poukázať na dôvodovú správu k novelizácii v ktorej je uvedené, že citujem „Koncepcia FS predstavuje typovú alternatívu pre dlžníkov, ktorí majú málo majetku a aj nízke príjmy, pritom hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Naproti tomu, koncepcia NFS predstavuje alternatívu najmä pre dlžníkov, ktorí majú ešte dostatok majetku, určité príjmy, ale tento majetok je spravidla zaťažený zabezpečovacími právami tretích osôb, pričom svoje záväzky nie sú schopní plniť včas alebo riadne. Riešenie oddlženia splátkovým kalendárom je alternatívou pre dlžníkov, ktorí svoj úpadok zachytili ešte včas.“ Žiaľ žalovaný nespadá a nespadal do koncepcie NFS a preto Okresný súd Banská Bystrica správne rozhodol Uznesením zo dňa 20.3.2019 o oddlžení dlžníka. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.8.2019 tvrdil, že „Skutočnosť, že dlžník je zamestnanou osobou v produktívnom veku a napriek tomu využije inštitút oddlženia miesto toho, aby svoje záväzky riadne hradil, je samo o sebe nepoctivým zámerom“. Otvorene povedané takáto argumentácia žalobcu nemôže obstáť. V dôvodovej správe k novelizácii je uvedené, že citujem „ V sa upravujú predpoklady aktívnej vecnej legitimácie na ex post kontrolu poctivého zámeru na základe žaloby. V sa upravujú predpoklady pre ex post kontrolu poctivého zámeru a to jednak pri scenári FS ako aj pri NFS. Poctivý zámer sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho nemá.“ Podľa názoru žalovaného skutočnosť, že žalovaný v čase podania návrhu bol v pracovnom pomere nemôže byť „priťažujúcou skutočnosťou“ pre dlžníka. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.7.2019 vysvetlil, že pred tým, ako prešiel oddlžením, boli vedené voči nemu mnohé exekúcie, pričom nemal žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Vzhľadom na skutočnosť, že boli voči nemu vedené viaceré exekúcie na živobytie mu zostávalo veľmi málo, čo doložil potvrdením o príjme. Zo zvyšku, čo dostával na účet si ešte musel zaplatiť ubytovanie a stravu (aj táto skutočnosť je zachytená vo výplatnej páske, ktorú žalovaný doložil spolu s vyjadrením zo dňa 2.7.2019). Žije a pracuje v Bratislave. Býva na ubytovni, ktorú mu poskytol zamestnávateľ a za ktorú si platí mesačný nájom. Nebyť tejto možnosti, z výšky jeho mesačnej mzdy, ktorá mu bola poukazovaná na účet, by si nikde nemohol nájsť žiadne ubytovanie, nakoľko by ho nemal z čoho hradiť. Zo zostatku mzdy, bolo pre neho veľmi náročné vyžiť. Finančne mu pomáhala rodina, priateľka a kamaráti. Inak by som nemal doslova ani čo jesť. Podľa názoru žalovaného v jeho veku je nedôstojné, aby bol odkázaný na pomoc iných aby mohol žiť. Podľa dôkazné bremeno nesie veriteľ, ktorý podal žalobu a ten musí preukázať, či žalovaný nemal poctivý zámer. Podľa názoru žalovaného žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovaný nemal poctivý zámer. Žalovaný k snahe riešiť svoju situáciu uviedol, že je aj po vyhlásení konkurzu na jeho majetok v riadnom pracovnom pomere, plní si vyživovaciu povinnosť a snaží sa zo svojho príjmu riadne hradiť svoje záväzky

a životné náklady. Doposiaľ nič nezdedil a ani nebol osobou, ktorej bol poskytnutý dar alebo obdržal výhru zo stávky alebo hry. Inak povedané žalovaný vo vyjadrení prehlásil, že mal poctivý zámer, keď požiadal súd o oddlženie a žalobca nepreukázal, že by žalovaný konal s nepoctivým zámerom, preto navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

4. Toto vyjadrenie súd zaslal žalobcovi spolu s predvolaním na pojednávanie na prejednanie veci samej. Súd určil termín pojednávania na deň 11. 03. 2020, na ktorý sa dostavil žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu a žalovaný osobne, nakoľko ďalšie právne zastúpenie advokátom v tomto konaní si nemôže finančne dovoliť, preto bude konať sám. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaný tiež uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení s tým, že na doplnenie uviedol, že pri podávaní návrhu na oddlženie konkurzom nemal nepoctivý zámer, ale jeho finančná situácia bola vzhľadom na výšku príjmu, vykonávané zrážky zo mzdy a nevyhnutné výdavky neúnosná, preto navrhol žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že pokiaľ mu to finančné možnosti umožňovali, svoje dlhy splácal, ale následne stratil prácu a už sa to potom nabaľovalo. Inštitút oddlženia využil ako začiatok na nový život a znovu sa postaviť na vlastné nohy. Súd na pojednávaní upozornil právneho zástupcu žalobcu, že jeho návrh na doplnenie dokazovania vykonaním dopytu na Sociálnu poisťovňu nie je dostatočne určitý, nakoľko neuviedol aké skutočnosti sa majú vykonaným dôkazom preukázať a nie je ani dostatočne určitý v otázke akých údajov a za aké obdobie sa má navrhovaný dôkaz týkať. Právny zástupca žalobcu uviedol, že ide o návrh na preukázanie výšky príjmov a nakoľko žalovaný predložil súdu potvrdenie o príjme, na vykonaní tohto dôkazu netrvá. Na otázku súdu, či žalobca trvá na návrhu na doplnenie dokazovania prehľadom úhrad, a to aj s ohľadom na neurčitosť tohto návrhu aj s poukazom na žalovaným predložené potvrdenia o príjme, obsahom ktorých sú aj vykonávané zrážky zo mzdy, právny zástupca žalobcu uviedol, že netrvá na vykonaní navrhovaného dôkazu s ohľadom na už uvedené, že žalovaný predložil súdu doklad o príjme. K návrhu na vykonanie dokazovania priložením konkurzného spisu právny zástupca žalobcu uviedol, že tento dôkaz bol navrhnutý na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú súd považoval za nespornú, preto rovnako na vykonaní tohto dôkazu netrvá. Nakoľko žalobca nerozporoval tvrdenia žalovaného ohľadom jeho majetkových pomerov a pravdivosti vyhlásení obsiahnutých v návrhu žalovaného na oddlženie konkurzom, tieto tvrdenia považoval súd za nesporné, preto nevykonal dokazovanie ani oboznamovaním sa s konkurzným spisom.

5. Súd postupom podľa (vzhľadom k tomu, že tento dôkaz nebol zo strany žalobcu doložený, ale zároveň tento dôkaz vyplýva z verejne dostupného Obchodného vestníka) mal za osvedčené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. 03. 2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 61/2019 dátum vydania 27.03.2019, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený postupom v zmysle . V Obchodnom vestníku č. 196/2019, deň vydania 10.10.2019 bol zverejnený oznam správcu konkurznej podstaty Mgr. Peter Egry podľa v spojení s , že nebol zistený žiaden majetok podliehajúci konkurzu a oznam správcu o zrušení konkurzu podľa , t.j. z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje nálady konkurzu.

6. Z predloženej Zmluvy o úvere konsolidácia zo dňa 24. 06. 2011, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. so žalovaným (č.l. 28), mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 6.950 Eur s mesačnou splátkou vo výške 170,07 Eur.

7. Predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2015 zo dňa 25.06.2015 uzavretou medzi postupcom Poštová banka, a.s. a postupníkom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Cyprus (č.l.13) a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2/2015 zo dňa 26.06.2015 uzavretou medzi postupcom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Cyprus a postupníkom PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava (č.l.18) žalobca preukazoval súdu, že je aktuálnym veriteľom žalovaného. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. oddiel: Sro, vložka č. 67934/B súd zistil, že právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava je žalobca. Primárne súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe prílohy označil nesprávne, keď v zozname príloh odkazuje na zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014 a 09.12.2014. Súd tiež považuje za potrebné poukázať na to, že zmluvy o postúpení pohľadávok priložené k žalobe neobsahujú prílohy so zoznamom postupovaných pohľadávok, na ktoré priamo odkazujú v článku vymedzujúcom predmet zmluvy.

8. Z potvrdenia o príjme zo dňa 02.07.2019 predloženého žalovaným (č.l. 54) súd zistil, že žalovaný je zamestnancom zamestnávateľa Univerzitná nemocnica Bratislava. Jeho čistý príjem za december 2015 predstavoval 620,70 Eur a toho mu boli vykonávané zrážky na výživné v sume 100,-Eur, výkon rozhodnutia 254,24 Eur a splátka pôžičky v sume 50,-Eur. Priemerný mesačný príjem žalovaného v roku 2016 predstavoval 610,75 Eur, celkový ročný 7 329,04 Eur a z toho mu boli počas roka vykonané zrážky na výživné v celkovej sume 1 200,-Eur, výkony rozhodnutia v sume 1 866,23 Eur a splátky pôžičky v celkovej sume 820,- Eur. Priemerný mesačný príjem žalovaného v roku 2017 predstavoval 630,58 Eur, celkový ročný 7 566,96 Eur a z toho mu boli počas roka vykonané zrážky na výživné v celkovej sume 1 200,-Eur, výkony rozhodnutia v sume 2 056,34 Eur a splátky pôžičky v celkovej sume 480,- Eur. Priemerný mesačný príjem žalovaného v roku 2018 predstavoval 653,62 Eur, celkový ročný 7 843,48 Eur a z toho mu boli počas roky vykonané zrážky na výživné v celkovej sume 1 200,-Eur, výkony rozhodnutia v sume 2 241,26 Eur a splátky pôžičky v celkovej sume 1 345,- Eur. Priemerný mesačný príjem žalovaného v období od januára do mája 2019 predstavoval 602,94 Eur, spolu 3 014,68 Eur a z toho mu boli počas tohto obdobia vykonané zrážky na výživné v celkovej sume 500,-Eur, výkony rozhodnutia v sume 376,69 Eur a splátky pôžičky v celkovej sume 575- Eur.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za nesporné, že žalobca je veriteľom žalovaného dotknutým oddlžením, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica . Medzi stranami vznikol spor o poctivom zámere žalovaného ako dlžníka v predmetnom konkurznom konaní, ktorú pochybnosť žalobca zakladá na tom, že žalovaný uviedol v návrhu na oddlženie konkurzom nepravdivú dôležitú informáciu ohľadom majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, a teda mal snahu poškodiť svojho veriteľa, čím naplnil dikciu ust. a .

10. Podľa , veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

11. Podľa , právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

12. Podľa , zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

13. Podľa , právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa .

14. Podľa , dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

15. Podľa , dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada,

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

16. Podľa , súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

17. Podľa , súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

18. Podľa , poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

19. Podľa , návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam veriteľov, e) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, f) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

20. Podľa , Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci25a) alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

21. Súd poukazuje na to, že dňa 01.03.2017 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu riešiť sociálno- ekonomický problém

dlžníkov, ktorí majú málo majetku a aj nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Veritelia takýchto dlžníkov spravidla vymáhajú svoje pohľadávky v exekučných konaniach, ktoré sú vedené neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou možnosťou vymoženia pohľadávok. Takéto osoby sú na účely oddlženia konkurzom považované za platobne neschopné. Platobnú neschopnosť konkurzný súd neskúma pri vyhlásení konkurzu a rozhodnutí o oddlžení takýchto fyzických osôb, ale zákonodarca dal všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, možnosť domáhať sa v samostatnom sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. V rámci tohto konania súd na návrh veriteľa dotknutého oddlžením skúma poctivý zámer dlžníka, ako jednu zo základných podmienok oddlženia v záujme predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca. Poctivý zámer zákonodarca vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho nemá. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Súd rešpektujúc vyššie uvedené teoretické legislatívne vymedzenie procesu oddlženia resp. osobného bankrotu, posudzoval konkrétne podmienky v danej právnej veci. V prvom rade súd skúmal splnenie procesných podmienok

- žalobca má oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia , tak že ide o spor medzi stranami konania, vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa . Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod. sp. zn. , v rámci ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi. Ďalej súd skúmal, či v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníka s nepoctivým zámerom posúdením okolností, z ktorých vznikla platobná neschopnosť dlžníka. Súd vychádza zo zámeru , ktorým bola zásadne zmenená právna úprava oddlženia fyzických osôb. Súd síce posúdil ako nespornú skutočnosť, že žalovaný má pravidelný príjem, ale nestotožňuje sa s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného o tom, že nepoctivý zámer žalovaného plynie z jeho pravidelného príjmu a skutočnosti, že je v produktívnom veku, teda mohol po vyhlásení konkurzu ďalej splácať svoje dlhy. Súd poukazuje na to, že žalovaný preukázal súdu výšku svojho príjmu a výšku zrážok vykonávaných mu zo mzdy. Konkrétne z potvrdenia o príme vyplýva, že jeho celkový príjem za obdobie od decembra 2015 do mája 2019 (42 mesiacov) predstavoval 26 374, 86 Eur a celkový výška zrážok zo mzdy predstavovala 14 264, 76 Eur. Čistý príjem žalovaného za obdobie 42 mesiacov tak predstavoval 12 110,10 Eur, t.j. priemerne 288,34 Eur, čo je suma, z ktorej si žalovaný musel platiť ubytovanie, stravu a iné základné potreby. Súd zdôrazňuje, že ide o sumu blízko hranice životného minima. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného na tom základe, že nebol v čase podania návrhu platobne neschopným, skutočnosť, že na majetok dlžníka bolo vedených v čase podania návrhu niekoľko exekúcií, čo žalobca nerozporoval, dokazuje jeho platobnú neschopnosť a naplnenie podmienok vymedzených v ust. definujúcom platobnú neschopnosť fyzickej osoby. K tvrdeniu žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného neplnením jeho záväzkov voči veriteľom aj po vyhlásení konkurzu na jeho majetok bez zmeny majetkových pomerov žalovaného ako dlžníka súd uvádza, že zákon v ust. taxatívne vymedzuje okruh pohľadávok, na ktoré sa oddlženie podľa nevzťahuje, tzv. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Sú to záväzky dlžníka, ktoré sú špecifické svojim subjektom na strane veriteľa (FO bez upovedomenia správcu o vyhlásení konkurzu na dlžníka, Centrum právnej pomoci) alebo sú to záväzky špecifické svojim obsahom (výživné, zodpovednosť za škodu spôsobená na zdraví, pracovnoprávne nároky, peňažný trest podľa , nepeňažná pohľadávka a zabezpečená pohľadávka). Aj napriek oddlženiu dlžníka, veriteľom zostáva zachované právo domáhať sa plnenia z týchto záväzkov a na tieto záväzky sa nevzťahujú účinky a . Pohľadávka, ktorou disponuje žalobca nie je nedotknutou pohľadávkou, ale naopak je pohľadávkou podľa , t.j. tou ktorá sa uspokojuje konkurzom. Podľa názoru súdu nemožno od dlžníka, ktorý má viacerých veriteľov a nedokáže splácať všetky svoje záväzky, aby po procese oddlženia nahrádzal funkciu správcu konkurznej podstaty a vlastným výpočtom zistil ako môže aj naďalej svojich veriteľov, resp. veriteľa ďalej uspokojovať. Zo súdnej praxe je viac ako jasné, že o oddlženie žiada skupina dlžníkov neraz aj len so základným vzdelaním, od ktorých nemožno spravodlivo požadovať, aby konali s odbornou starostlivosť, ktorá je kladená na správcu konkurznej podstaty a po svojom oddlžení aj naďalej pomerne plnili svoje splatné záväzky, a to aj s ohľadom na možné poškodzovanie práv ostatných veriteľov a na to nadväzujúcu trestnoprávnu zodpovednosť. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu preniesť zodpovednosť za vyhotovenie akejsi alternatívy splátkového kalendára na dlžníka oddlženého konkurzom. V súvislosti

s argumentáciou žalobcu ohľadom povinnosti žalovaného zvoliť si alternatívu splátkového kalendára, nakoľko je žalovaný osobou v produktívnom veku a zamestnanou, súd poukazuje na ustanovenia upravujúce podmienky pre oddlženie konkurzom, splnenie ktorých v prípade žalovaného, žalobca nijakým spôsobom nedôvodil, a to aj s ohľadom na už vyššie uvedené majetkové pomery žalovaného. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že ak dlžník po oddlžení konkurzom automaticky dobrovoľne neuhrádza aspoň čiastočne splátky svojich záväzkov, treba konanie dlžníka posudzovať ako nepoctivý zámer. Takýto výklad zákona by bol nielen v rozpore so zámerom zákonodarca, ale aj v rozpore so samotným inštitútom oddlženia, ktorým je zbavenie dlžníka všetkých dlhov a umožnenie mu začať odznova. Dôraz na možnosť nového začiatku pre dlžníka kladie zákonodarca aj tým, že v ust. určil, že konkurzu podlieha iba majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Majetok dlžníka, ktorý nadobudne po vyhlásení konkurzu má potom dlžníkovi slúžiť na to, aby sa opätovne zaradil do spoločnosti bez záväzkov. Súd nevylučuje, že splácanie nevymáhateľnej pohľadávky je prejavom poctivého zámeru oddlženého dlžníka, ale podľa názoru súdu, sa citované ustanovenie týka skôr dlžníkov, ktorí prešli procesom oddlženia formou splátkového kalendára a bola im určená príslušná kvóta, v rozsahu ktorej sú povinní veriteľov uspokojovať. Uhrádzanie záväzkov osobou, ktorá prešla oddlžením konkurzom je veľmi nepravdepodobné práve vzhľadom na majetkové, ale aj sociálne pomery osôb oddlžovaných konkurzom, s okruhom ktorých počíta aj zákonodarca, inak by ochrana týchto osôb nevymáhateľnosťou pohľadávok nemala žiadny význam.

22. Súd tiež považuje za potrebné poukázať na to, že pohľadávka žalobcu vznikla zo zmluvy o úvere, preto súd kladie dôraz na určitú mieru proporcionality. V tejto súvislosti súd znovu poukazuje na dôvodovú správcu k , ktorým bol zavedený inštitút tzv. osobného bankrotu, ale možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, z ktorej vyplýva, že ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Ide o koncepciu približujúcu sa v skutočnosti skúmaniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Takáto koncepcia má za cieľ dopadať prísnejšie na osoby, ktoré sú v prostredí pôsobenia právnych noriem „zbehlejšie“ a miernejšie na osoby, ktoré takéto skúsenosti nemajú (napr. osoby, ktoré neniesli fiduciárne zodpovednosti pri pôsobení v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností, pri správe cudzieho majetku). S ohľadom na uvedené sa súd nemôže stotožniť s vyjadrením žalobcu, že jednoznačne bolo preukázané uvedomelé konanie žalovaného smerujúce k poškodeniu veriteľov, čím nastali skutočnosti predpokladané zákonom, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov tieto skutočnosti nastali. Žalobca vychádza z prísne formálneho výkladu ust. , ktoré je nielen v rozpore so zámerom zákonodarcu, ale takýto výklad by nebol ústavnokonformný. V tejto súvislosti poukazuje súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). V nadväznosti na už zmienenú zásadu proporcionality súd považuje žalobcu za dostatočne erudovaný subjekt v porovnaní so žalovaným na to, aby sa svojho práva domáhal efektívne. Napriek tomu, že žaloba o zrušenie oddlženia je legitímnym inštitútom, treba poukázať na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobca domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanému pred jej prihlásením do konkurzného konania, hoci v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva tak mohol urobiť. Pohľadávka voči žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikla na základe zmluvy o úvere. V zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch bol poskytovateľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Pri preskúmavaní majetkových pomerov žalovaného v záujme zistenia schopnosti splácať poskytnutý úver by postupom s odbornou starostlivosťou určite zistil majetkové pomery žalovaného a jeho schopnosti a možnosti splácať svoje dlhy. S ohľadom na uvedené nevníma súd toto konanie ako konštruktívne domáhanie sa svojho práva zo strany žalobcu, ale

skôr šikanózne, či vykazujúce prvky zneužívajúceho výkonu práva, ktoré popiera zámer zákonodarcu pri zavedení inštitútu žaloby na zrušenie oddlženia.

23. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia podmienok pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. K tomuto názoru vedie súd nielen už spomínaná proporcionalita a nedostatočná miera obozretnosti žalobcu jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov, ale aj právne následky zrušenia oddlženia, ktoré má účinky erga omnes. Po podrobnom preskúmaní konania žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a po oddlžení, súd dospel k názoru, že nebolo preukázané nepoctivé konanie žalovaného a ani úmysel žalovaného poškodiť veriteľov. Žalovaný nekonal nepoctivo s úmyslom ukrátiť veriteľov, nakoľko žiaden z jeho záväzkov nevznikol bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný využil zákonnú právnu úpravu oddlženia a nespadá do skupiny dlžníkov s nepoctivým zámerom. Súd vedený týmito úvahami dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. Len pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že sa oboznámil s žalobcom predloženým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. zo dňa 18. 10. 2018, ale s poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery sa s ním nemožno stotožniť, a to aj s ohľadom na diametrálne odlišnú skutkovú situáciu. Bez ohľadu na uvedené súd zdôrazňuje, že ide o rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktoré podľa , nie je pre súd záväzné.

24. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Súd nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a za použitia zásady úspechu žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica ( a ), s tým, že lehota na odvolanie neplynie do 30.04.2020 ( v spojení s o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa , možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa , proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.