Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoKR-23-2022.pdf
PDF · 153.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/23/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: Nadácia Jozefa Salaja pre Spišské Vlachy a Spiš, Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 42 181 763, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Páser, advokát s.r.o., Sedliacka 1176/42, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 51 814 099, navrhovateľa v 2. rade: Sofistyk s. r. o., Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 45 347 085, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: Mestský športový klub Tatran Spišské Vlachy, Hornádska 49, 053 61 Spišské Vlachy, IČO 35 554 665, zastúpený: JUDr. Ivanou Orosovou, advokátom, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o odvolaní úpadcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 10. januára 2022, č. k. 26K/21/2018-1417, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 10. januára 2022, č.k. 26K/21/2018-1417 v napadnutom výroku I. o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka: Mestský športový klub Tatran Spišské Vlachy, so sídlom Hornádska 49, 053 61 Spišské Vlachy, IČO: 35 554 665.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením (v poradí tretím):
I. Vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Mestský športový klub Tatran Spišské Vlachy, so sídlom Hornádska 49, 053 61 Spišské Vlachy, IČO: 35 554 665. II. Uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie. III. Ustanovil predbežného správcu: JUDr. Oľga Kmeťová, CSc., so sídlom kancelárie Mlynská 27, 040 01 Košice, značka správcu: S762 za správcu podstaty. IV. Uložil správcovi podstaty vypracovať a predložiť súdu v lehote 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a zároveň v tejto lehote doručiť na tunajší súd jeden rovnopis zoznamu pohľadávok v elektronickej podobe, spolu s evidenčnou pomôckou ohľadom veriteľov prihlásených pohľadávok a ich hlasovacích práv. V. Uložil správcovi povinnosť bezodkladne individuálne informovať o vyhlásení konkurzu známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je Slovenská republika, v súlade s čl. 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní. VI. Vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu prihláškami v jednom rovnopise, pričom správcovi musia byť prihlášky doručené do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Spôsob prihlasovania pohľadávok je uvedený v poučení tohto rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ v 1. rade návrhom doručeným súdu dňa 7.9.2018 navrhol, aby súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. V návrhu uviedol, že má voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 23.400,- eur, s ktorej úhradou je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní. Právnym dôvodom pohľadávky navrhovateľa v 1. rade je vrátenie plnenia poskytnutého na základe darovacej zmluvy zo dňa 2.9.2013, v zmysle ktorej navrhovateľ v 1. rade viacerými čiastkovými plneniami daroval dlžníkovi v období od septembra 2013 do novembra 2015 sumu v celkovej výške 53.400,- eur. Navrhovateľ v 1. rade v návrhu ďalej uviedol, že výzvou zo dňa 15.5.2018 požiadal dlžníka o vrátenie daru z dôvodov podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, pričom dlžník na výzvu na vrátenie daru nereagoval a uplatnenú sumu vo výške 53.400,- eur ani len z časti nevrátil. Navrhovateľ v 1. rade taktiež uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.6.2018 postúpil časť pohľadávky voči dlžníkovi vo výške 30.000,- eur spoločnosti Morfeus s.r.o., IČO 45 707 138, pričom dlžníkovi zaslal oznámenie o postúpení časti pohľadávky spolu s výzvou na úhradu zostatku pohľadávky navrhovateľa v 1. rade vo výške 23.400,- eur. Dlžník na výzvu navrhovateľa v 1. rade nereagoval a sumu 23.400,- eur ani len z časti neuhradil. O uvedených skutočnostiach predložil potvrdenie správcu Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná k.s. so sídlom kancelárie Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, zn. správcu: S1673 zo dňa 3.9.2018, že navrhovateľ v 1. rade pohľadávku v sume 23.400,- eur, založenú odstúpením od darovacej zmluvy, účtuje v účtovníctve nadácie v súlade s účtovnými predpismi; Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú dňa 1.6.2018 medzi navrhovateľom v 1. rade ako postupcom a spoločnosťou Morfeus s.r.o. ako postupníkom; výzvu navrhovateľa v 1. rade na vrátenie daru - finančných prostriedkov vo výške 53.400,- eur zo dňa 15.5.2018 adresovanú dlžníkovi; výzvu navrhovateľa v 1. rade na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 23.400,- eur zo dňa 30.8.2018 adresovanú dlžníkovi spolu s fotokópiou poštového podacieho hárku; prehľad úhrad poskytnutých dlžníkovi zo strany navrhovateľa v 1. rade; výpisy z účtu navrhovateľa v 1. rade, preukazujúce úhradu jednotlivých čiastkových plnení na účet dlžníka.
3. Navrhovateľ v 1. rade poukázal aj na ďalšieho veriteľa dlžníka s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti, a to spoločnosť Morfeus s.r.o., IČO 45 707 138.
4. Uznesením zo dňa 24.9.2018, č.k.: 26K/21/2018-35 súd začal voči dlžníkovi v zákonnej lehote konkurzné konanie.
5. Súd prvej inštancie (v poradí prvým) rozhodnutím a to uznesením zo dňa 17.01.2019, č.k. 26K/21/2018-287 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na základe odvolania dlžníka uznesením zo dňa 14.08.2019 č.k. 4CoKR/17/2019-694 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 17.01.2019.
7. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či sú splnené predpoklady na vyhlásenie konkurzu, či je daná pluralita veriteľov s prihliadnutím na to, či postúpenie časti pohľadávky pred podaním návrhu na konkurz bolo šikanóznym konaním veriteľa dlžníka a či postup navrhovateľa v 1. rade nie je možné považovať za výkon práva odporujúci dobrým mravom.
8. Súd prvej inštancie (v poradí druhým) rozhodnutím a to uznesením zo dňa 20.12.2019, č.k. 26K/21/2018-794 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.
9. Súd prvej inštancie pritom uviedol, že navrhovateľ v 1. rade postúpil časť svojej pohľadávky voči dlžníkovi na spoločnosť Morfeus s. r. o. v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pohľadávka bola postúpená v súlade s ust. § 3 ods. 2 ZKR v lehote 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, to znamená, že pluralita veriteľov bola zachovaná. K postúpeniu časti pohľadávky navrhovateľa v 1. rade došlo z dôvodu hospodársko - ekonomických vzťahov medzi navrhovateľom v 1. rade a spoločnosťou Morfeus s. r. o. Tvrdenie dlžníka o úmysle navrhovateľa v 1. rade vyhnúť sa sporovému konaniu z dôvodu vyhýbania sa preskúmania jeho pohľadávky je nelogické a nesprávne, nakoľko v konkurze sú pohľadávky tiež podrobené preskúmaniu v incidenčnom konaní. Navrhovateľ v 1. rade nepoprel existenciu personálneho prepojenia medzi ním a spoločnosťou Morfeus s. r. o. prostredníctvom osoby Mgr. E. R., práve naopak poukázal na úzku spoluprácu menovanej spoločnosti s navrhovateľom v 1. rade, ako aj na to, že táto spoločnosť je jedným z najvýznamnejších darcov finančných prostriedkov navrhovateľovi v 1. rade. Zo vzájomnej spolupráce uvedených subjektov vyplýva časový a ekonomický záujem vo vzťahu k postúpeniu časti pohľadávky navrhovateľa v 1. rade na
spoločnosť Morfeus s. r. o., ktorá sa tiež podieľala na uhrádzaní nákladov spojených s činnosťou dlžníka. Postúpenie časti pohľadávky bolo vykonané v súlade so zákonom, pluralita veriteľov je daná. Navyše aj E. R. ako fyzická osoba je veriteľom dlžníka, titulom neuhradenia financií za používanie jeho súkromného motorového vozidla. Nie je vylúčené ani to, že dlžník môže mať aj ďalších veriteľov. Konanie navrhovateľa v 1. rade nie je a nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, teda uplatňovanie jeho práv nemá a nemôže mať šikanózny charakter.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na základe odvolania dlžníka uznesením zo dňa 29.10.2020, č.k.: 4CoKR/36/2020-930 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 20.12.2019.
11. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie postupovať v zmysle § 19 ods. 1 ZKR a následne posúdiť, či sú splnené predpoklady na vyhlásenie konkurzu.
12. Súd prvej inštancie opätovne uznesením zo dňa 14.12.2020, č.k.: 26K/21/2018-955, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 245/2020 zo dňa 21.12.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2020, uložil dlžníkovi povinnosť do 20 dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadriť sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčiť svoju platobnú schopnosť a predložiť najmä zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Súd prvej inštancie zároveň predvolal dlžníka a upovedomil veriteľov dlžníka o termíne pojednávania za účelom osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka vytýčeného na deň 9.2.2021 o 09:45 hod. na Okresnom súde Košice I, pracovisko Tichá č. 21, v miestnosti č. dv. 26C/1. poschodie.
13. Dlžník vo svojom vyjadrení podanom v zákonnej lehote uviedol, že (i) ku dňu začatia konkurzného konania nemal žiadny peňažný záväzok, s ktorého plnením bol dlžník v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní /§ 19 ods. 1 písm. a) bod 1aa ZKR/; (ii) vo svojom účtovníctve k 4.10.2018 neevidoval žiadnu pohľadávku, pri ktorej možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že bude uhradená najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania /§ 19 ods. 1 písm. a) bod 1ad. ZKR); (iii) pohľadávka - dotácia Mesta Spišské Vlachy vo výške 3.500,- eur bola predbežným správcom konkurznej podstaty považovaná za spornú, z uvedeného dôvodu na ňu dlžník nepoukazuje. Dlžník takisto uviedol, že stav hotovosti v pokladni v deň začatia konkurzného konania bol vo výške 2.018,42 eur, ku dňu poskytnutia informácie je stav v pokladni 808,42 eur /§ 19 ods. 1 písm. a) bod 1ac. ZKR/. Vzhľadom na súčasný stav majetku dlžníka, majetok nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu.
14. Ďalej dlžník uviedol, že neuznáva pohľadávku navrhovateľa v 1. rade, ani pohľadávku spoločnosti Morfeus s.r.o., a to v celom rozsahu, pričom predmetné pohľadávky podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR považuje za sporné. Poukázal na zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), ktorý určuje formálne a materiálne podmienky, za splnenia ktorých môže súd vyhlásiť konkurz. ZKR vyžaduje, aby boli splnené súčasne všetky materiálne podmienky, medzi ktoré patrí a) úpadok, b) pluralita veriteľov, c) dostatok majetku úpadcu; až splnenie všetkých podmienok súčasne je nevyhnutným predpokladom pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka; pluralita veriteľov je podmienka, ktorá musí byť splnená pred vyhlásením konkurzu a aj po vyhlásení konkurzu. Spoločnosť Morfeus s.r.o. je účelovo vytvorený veriteľ dlžníka, v snahe navrhovateľa v 1. rade dosiahnuť vyhlásenie konkurzu bez zisťovacieho (sporového) konania umelým vytvorením znaku úpadku, spočívajúcim v pluralite veriteľov so splatnými pohľadávkami voči dlžníkovi. Z obsahu spisu vyplýva, že dlžník ku dňu začatia konkurzného konania neevidoval vo svojej knihe záväzkov žiadne záväzky. Znamená to, že nemal žiadnych iných veriteľov. Navrhovateľ v 1. rade ako jeden veriteľ pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nie je postačujúci, preto bolo potrebné dosiahnuť nástup ďalšieho v poradí druhého veriteľa, čo bolo zabezpečené postúpením časti peňažného záväzku na postupníka, spoločnosť Morfeus s.r.o. Dlžník poukázal, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi navrhovateľom v 1. rade ako postupcom a spoločnosťou Morfeus s.r.o. ako postupníkom zo dňa 1.6.2018 vyplýva, že ku dňu postúpenia pohľadávky navrhovateľa v 1. rade činil dlh dlžníka sumu 53.400,- eur, pričom časť z tejto sumy vo výške 30.000,- eur navrhovateľ v 1. rade postúpil na spoločnosť Morfeus s.r.o. (uvedené vyplýva z čl. I. Zmluvy o postúpení pohľadávky). Dôvodil dlžník, že odplata za postúpenie bola dohodnutá vo výške 100 % istiny postúpenej pohľadávky. Pokiaľ navrhovateľ v 1. rade
uvádza, že k postúpeniu časti pohľadávky navrhovateľa v 1. rade na iného veriteľa bola spôsobená historickým vývojom vzájomných vzťahov, keď navrhovateľ v 1. rade a spoločnosť Morfeus s.r.o. sa písomne dohodli, že v prípade, ak bude navrhovateľ v 1. rade ako nadácia evidovať peňažnú pohľadávku voči svojím dlžníkom, postúpi ich z navrhovateľa v 1. rade na spoločnosť Morfeus s.r.o. ako čas náhrady za darovanie hokejového štadióna pre navrhovateľa v 1. rade, ide o simulovanie právneho úkonu pretože, ak malo ísť o darovanie, v zmysle § 628 Občianskeho zákonníka sa takýto právny úkon vyznačuje bezodplatnosťou, teda takýto právny úkon je neplatným. V spojení s personálnym a ekonomickým prepojením (prostredníctvom osoby E. R.), ku ktorému sa navrhovateľ v 1. rade plnohodnotne hlási a rovnako aj časový aspekt postúpenia pohľadávky naberá na svojom význame, zvlášť keď navrhovateľ v 1. rade uvedenú dobu mohol sám subjektívne naplánovať. Dlžník zároveň uviedol, že po zohľadnení všetkých týchto skutočností, v ich súhrne vyplýva, že k postúpeniu časti pohľadávky medzi navrhovateľom v 1. rade (postupcom) a spoločnosťou Morfeus s.r.o. (postupníkom) došlo predovšetkým z toho dôvodu, aby bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Dlžník taktiež poukázal na skutočnosti, ktoré poctivosť úmyslu veriteľa pri postúpení pohľadávky alebo jej časti spochybňujú, keďže je toho názoru, že pre účely konkurzu bolo úmyslom navrhovateľa v 1. rade rozšíriť počet dlžníkových veriteľov, aby došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, zrejme aj z dôvodu možnej osobnej zaujatosti osoby E. R. voči zástupcom dlžníka. Na základe uvedeného dlžník navrhol, aby bolo konkurzné konanie vedené voči dlžníkovi zastavené.
15. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 24.6.2021 doručila spoločnosť Sofistyk s.r.o., IČO: 45 347 085 (ďalej aj „veriteľ“ alebo „navrhovateľ v 2. rade“) návrh na pristúpenie do konkurzného konania podľa ust. § 24 ods. 2 ZKR. Svoj návrh odôvodnila tým, že dlžník má voči nemu ako veriteľovi neuhradený peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti vo výške 745,20 eur. Právnym dôvodom pohľadávky je vydanie sumy rovnajúcej sa vyplatenému plneniu označenému ako „cestovné“ v sume 745,20 eur. Uviedol, že pohľadávka právneho predchodcu veriteľa, Mgr. E. R., voči dlžníkovi vznikla na základe poskytnutia motorového vozidla značky Ford Focus, U.: L. XXX I. (ďalej len „motorové vozidlo“) v prospech dlžníka, pričom právny predchodca veriteľa bol vlastníkom motorového vozidla v čase kedy mu vznikol nárok na náhradu nákladov. Ďalej uviedol, že právny predchodca veriteľa dal motorové vozidlo do bezodplatného užívania dlžníkovi na jeho využívanie trénermi a hráčmi dlžníka na tréningy a dopravu na zápasy pre kategórie žiakov, dorastu a mužov, pričom dohoda o užívaní motorového vozidla nebola medzi dlžníkom a právnym predchodcom veriteľa sporná. Z dokladov dlžníka (výdavkové pokladničné doklady a správy o výsledku pracovnej cesty) vyplýva, že dlžník nepostupoval v súlade s dohodou dlžníka a právneho predchodcu veriteľa a za užívanie predmetného vozidla vyplácal cestovné náhrady pánovi D. J., aj keď na to dlžník nebol oprávnený. Takýmto vyplácaním „cestovných náhrad“ bola vyplatená suma minimálne vo výške 745,20 eur. Právny predchodca veriteľa z dôvodu, že neexistovala žiadna dohoda o preplácaní náhrad za užívanie vozidla a takáto forma využívania je dokonca v rozpore s dohodou o užívaní vozidla medzi dlžníkom a právnym predchodcom veriteľa, žiadal o vydanie sumy rovnajúcej sa vyplatenému plneniu označenému ako „cestovné“. Veriteľ v návrhu ďalej uviedol, že jeho právny predchodca dňa 10.1.2020 pohľadávku vo výške 745,20 eur postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky veriteľovi. Dlžník doposiaľ sumu 745,20 eur ani len z časti neuhradil. Veriteľ k svojmu návrhu na pristúpenie do konkurzného konania predložil okrem iného aj Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2020, ktorou bola na veriteľa postúpená pohľadávka označená v návrhu a Potvrdenie správcu Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k.s., zn. správcu S1673 zo dňa 21.6.2021 o tom, že Sofistyk s.r.o. účtuje v návrhu označenú pohľadávku 745,20 eur vo svojom účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a táto má doložený dôvod vzniku /§ 12 ods. 2 písm. c) ZKR/. Veriteľ vo svojom návrhu ďalej označil ďalších veriteľov, ktorí evidujú voči dlžníkovi svoje splatné pohľadávky 30 dní po lehote splatnosti, a to spoločnosť Morfeus s. r. o., ktorá eviduje voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 30.000,- eur a navrhovateľa v 1. rade, ktorý eviduje voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 23.400,- eur. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade vyzval dlžníka na vrátenie daru - finančných prostriedkov vo výške 53.400,- eur výzvou zo dňa 15.5.2018 a ďalšou výzvou zo dňa 30.8.2018 na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 23.400,- eur.
16. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 2.7.2021 povolil veriteľovi Sofistyk s. r. o. pristúpiť do konkurzného konania ako navrhovateľovi v 2. rade.
17. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 9.11.2021 ukončil dokazovanie.
18. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 3, § 11, § 12, § 19 ods. 1 a 2, § 22, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 4 a 5, § 21 ods. 1, 5, § 40 ods. 1, § 199 ods. 1 a 9, § 203a ods. 3, § 198 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), vyhláškou MS SR č. 665/2005 Z.z. a ustanovením § 7 ods. 3, § 8, § 9 ods. 1 a 2, § 10, § 11 citovanej vyhlášky, ďalej podľa § 22, § 23 ods. 1, § 40 ods. 1 ZKR, § 41 ZKR, článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/848 zo dňa 20.5.2015 o insolvenčnom konaní, článku 4 ods. 1 nariadenia, článku 53 nariadenia, článku 54 ods. 1 až 3 nariadenia a § 198 ods. 1 ZKR. Ďalej podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a článku 5 C.s.p.
19. Ďalej súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania poukázal, že navrhovateľ v 1. rade v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil svoju pohľadávku, s ktorou je dlžník v omeškaní 30 dní po lehote splatnosti, a to pohľadávku vo výške 23.400,- eur, titulom vrátenia plnenia poskytnutého na základe darovacej zmluvy zo dňa 2.9.2013, v zmysle ktorej navrhovateľ v 1. rade viacerými čiastkovými plneniami daroval dlžníkovi v období od septembra 2013 do novembra 2015 sumu v celkovej výške 53.400,- eur. Navrhovateľ v 1. rade svoju pohľadávku doložil potvrdením správcu Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná k.s. zo dňa 3.9.2018, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade pohľadávku 23.400,- eur, založenú odstúpením od darovacej zmluvy účtuje v účtovníctve nadácie v súlade s účtovnými predpismi. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.6.2018 navrhovateľ v prvom rade postúpil časť vyššie uvedenej pohľadávky voči dlžníkovi vo výške 30.000,- eur spoločnosti Morfeus s.r.o. Navrhovateľ v 1. rade označil ako ďalšieho veriteľa dlžníka s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. Navrhovateľ v 1. rade k návrhu zároveň doložil aj výzvu na vrátenie daru - finančných prostriedkov vo výške 53.400,- eur zo dňa 15.5.2018, adresovanú dlžníkovi a výzvu na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 23.400,- eur zo dňa 30.8.2018 adresovanú dlžníkovi, spolu s fotokópiou poštového podacieho hárku.
20. Dôvodil súd prvej inštancie, že právnym dôvodom pohľadávky navrhovateľa v 2. rade je vydanie sumy rovnajúcej sa vyplatenému plneniu označenému ako „cestovné“ vo výške 745,20 eur; ktorá pohľadávka bola na navrhovateľa v 2. rade postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 10.1.2020 medzi Mgr. Jozefom Salajom ako postupcom a navrhovateľom v 2. rade ako postupníkom. Navrhovateľ v 2. rade svoju pohľadávku doložil potvrdením správcu Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k.s. zo dňa 21.6.2021 o tom, že navrhovateľ v 2. rade účtuje označenú pohľadávku 745,20 eur vo svojom účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a táto má doložený dôvod vzniku.
21. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dlžník počas konania namietal spornosť pohľadávok navrhovateľa v 1. rade, veriteľa Morfeus s.r.o. a navrhovateľa v 2. rade. Poukazoval, že výzva na vrátenie daru dlžníkovi doposiaľ nebola doručená. V prípade veriteľa Morfeus s.r.o. ide o účelovo vytvoreného veriteľa dlžníka v snahe navrhovateľa v 1. rade dosiahnuť vyhlásenie konkurzu bez sporového konania. Vo vzťahu k veriteľovi Morfeus s.r.o. dlžník takisto namieta neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.6.2018 z dôvodu, že ide o simulovaný právny úkon. Ďalej namietal neexistenciu plurality veriteľov, keďže veritelia Morfeus s.r.o. a Sofistyk s. r. o. boli umelo vytvorení za účelom rozšírenia počtu veriteľov, aby navrhovateľ v 1. rade mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo je v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom. Zároveň namieta prepojenie všetkých troch veriteľov v osobe Mgr. E. R., ako aj ich špekulatívny postup.
22. Pokiaľ ide o dlžníkom namietané účelové postúpenie pohľadávky navrhovateľa v 1. rade na veriteľa Morfeus s.r.o., súd prvej inštancie poukázal, že predmetná pohľadávka bola postúpená v súlade s ust. § 3 ods. 2 ZKR v lehote 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákonodarca najmä z dôvodu vylúčenia zneužívania inštitútu postúpenia pohľadávok určil v ust. § 3 ods. 2 ZKR lehotu, v akej sa postúpené pohľadávky považujú (pre účely konkurzného konania) za jednu pohľadávku. Zároveň z vyjadrenia navrhovateľa v 1. rade doručeného súdu dňa 18.11.2019 vyplýva, že k postúpeniu časti pohľadávky navrhovateľa v 1. rade došlo z dôvodu hospodársko - ekonomických vzťahov medzi navrhovateľom v 1. rade a spoločnosťou Morfeus s.r.o. Tvrdenie dlžníka o úmysle navrhovateľa v 1. rade vyhnúť sa sporovému konaniu z dôvodu vyhýbania sa preskúmania jeho pohľadávky je nelogické a nesprávne, nakoľko v konkurze sú pohľadávky tiež podrobené preskúmaniu v incidenčnom konaní. Navrhovateľ v 1. rade nepoprel existenciu personálneho prepojenia medzi ním a spoločnosťou Morfeus s.r.o. prostredníctvom osoby Mgr. E. R., práve naopak poukázal na úzku spoluprácu menovanej spoločnosti s nadáciou, ako aj na to, že táto spoločnosť je jedným z najvýznamnejších darcov finančných prostriedkov navrhovateľovi v 1. rade. Zo vzájomnej spolupráce uvedených subjektov vyplýva časový a ekonomický záujem vo vzťahu k postúpeniu časti pohľadávky navrhovateľa v 1. rade na spoločnosť Morfeus s. r. o., ktorá sa tiež podieľala na uhrádzaní nákladov spojených s činnosťou dlžníka. Preto
súd prvej inštancie dospel k záveru, že konanie navrhovateľa v 1. rade nie je a nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, a teda uplatňovanie jeho práv nemá a nemôže mať šikanózny charakter.
23. K namietanej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.6.2018 súd prvej inštancie uviedol, že táto otázka by mala byť predmetom samostatného sporového konania. Skutočnosti uvádzané dlžníkom vyvolávajú pochybnosti o platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.6.2018, preto súd prvej inštancie považoval pohľadávku veriteľa Morfeus s.r.o. pre účely tohto konania s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c) ZKR za spornú.
24. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa v 1. rade, keďže neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktoré by predmetnú pohľadávku akýmkoľvek spôsobom spochybňovali. Obmedzil sa len na konštatovanie, že ju považuje za spornú. Pokiaľ ide o námietku dlžníka, že výzva na vrátenie daru dlžníkovi nebola doručená, súd prvej inštancie poukázal, že v spise je na č.l. 1026 založené podanie Slovenskej pošty zo dňa 4.2.2021, z ktorého vyplýva, že zásielka adresovaná dlžníkovi bola dňa 25.9.2018 vrátená späť z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že predmetná zásielka sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka, avšak skutočnosť, že dlžník sa rozhodol zásielku neprevziať, nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa v 1. rade.
25. Zároveň súd prvej inštancie dospel k záveru, že dlžník neosvedčil spornosť ani pohľadávky navrhovateľa v 2. rade. Dlžník síce uviedol, že túto pohľadávku považuje za spornú, nakoľko podľa jeho názoru ide o úmyselné postúpenie pohľadávky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, samotnú pohľadávku, resp. jej právny dôvod, však žiadnym spôsobom nespochybnil. Súd prvej inštancie poukázal, že pohľadávka navrhovateľa v 2. rade je iná ako pohľadávka navrhovateľa v 1. rade a veriteľa Morfeus s.r.o. Právnym dôvodom tejto pohľadávky je vydanie sumy rovnajúcej sa vyplatenému plneniu označenému ako „cestovné“ vo výške 745,20 eur, a nie vrátenie daru. Námietka dlžníka, že postúpenie pohľadávky z Mgr. E. R. na navrhovateľa v 2. rade bolo úmyselné a účelom bolo vytvoriť ďalšieho veriteľa neobstojí, nakoľko sa jedná o ďalšiu pohľadávku, ktorej právnym dôvodom nie je vrátenie daru.
26. Súd prvej inštancie uviedol, že uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.9.2010, sp zn. I. ÚS 308/2010, na ktoré poukazoval dlžník nie je v prejednávanej veci aplikovateľné z dôvodu, že v uvedenom rozhodnutí boli navrhovateľmi dve osoby, ktoré disponovali pohľadávkami, ktoré boli pôvodne jednou a tou istou pohľadávkou (teda navrhovateľ 2 nadobudol časť pohľadávky navrhovateľa 1 postúpením), pričom absentoval iný veriteľ dlžníka (okrem navrhovateľa 1 a navrhovateľa 2). V prípade konkurzného konania v prejednávanej veci však okrem navrhovateľa v 1. rade a veriteľa Morfeus s.r.o., ktorý takisto ako vo vyššie uvedenom konaní nadobudol časť pohľadávky navrhovateľa v 1. rade postúpením, existuje aj ďalší veriteľ - Sofistyk s. r. o. (navrhovateľ v 2. rade), ktorého pohľadávka nie je odvodená od pohľadávky navrhovateľa v 1. rade, ale ide o ďalšiu pohľadávku, s odlišným právnym dôvodom. Personálne prepojenie, na ktoré poukazoval dlžník v súvislosti s uvedeným rozhodnutím ústavného súdu sa týka zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovské rozsudky v prospech sťažovateľky a právneho zástupcu sťažovateľky, čo nie je posudzovaný prípad. Dlžník namietal personálne prepojenie medzi jednotlivými veriteľmi - navrhovateľom v 1. rade, veriteľom Morfeus s.r.o. a navrhovateľom v 2. rade, kde u všetkých troch veriteľov je spoločným menovateľom Mgr. E. R.. Poukázal súd prvej inštancie, že nie je v rozpore s právnym poriadkom, ak je tá istá osoba spoločníkom, prípadne štatutárnym zástupcom vo viacerých právnických osobách, prípadne iných subjektoch, čo nič nemení na skutočnosti, že ide o tri samostatné subjekty práva.
27. Konštatoval súd prvej inštancie, že platobná schopnosť je opakom platobnej neschopnosti. Z legálnej definície platobnej neschopnosti uvedenej v ust. § 3 ods. 2 ZKR možno vyvodiť, že jej základným predpokladom je pluralita veriteľov, t.j. existencia viac ako jedného veriteľa dlžníka, pričom dlžník zároveň nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti najmenej dva peňažné záväzky. Bez osvedčenia existencie aspoň jedného veriteľa dlžníka okrem navrhovateľa v 1. rade, nemožno dospieť k záveru o platobnej neschopnosti dlžníka.
28. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pluralita veriteľov bola zachovaná, keďže dlžník má dvoch veriteľov a to navrhovateľov, u ktorých dlžník neosvedčil spornosť ich pohľadávok. Keďže dlžník má viac ako jedného veriteľa, nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky a peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom (dlžník prehlásil, že
jeho majetok nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu), dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil.
29. Z dôvodu, že súd prvej inštancie mal za to, že boli splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu, avšak mal pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, aby posúdil, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu.
30. Dňa 21.12.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie navrhovateľa v 1. rade o zložení preddavku na úhradu nákladov konkurzu vo výške 6.500,- eur, čo mal súd prvej inštancie preukázané záznamom o zložení č. D19/79/2021.
31. Predbežný správca súdu prvej inštancie uviedol, že šetrením s odbornou starostlivosťou dospel k záveru, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, no zložením preddavku na úhradu nákladov konkurzu zo strany navrhovateľa v 1. rade, došlo k splneniu hmotnoprávnej podmienky pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka v súlade s ust. § 20 ods. 2 ZKR a § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z.z.
32. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na vyhlásenie konkurzu, preto vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.
33. Proti tomuto uzneseniu, výroku o vyhlásení konkurzu, podal v zákonnej lehote odvolanie úpadca. Úpadca odvolacie dôvody vymedzil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nie sú splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal a nezohľadnil pri svojom rozhodovaní evidentnú snahu navrhovateľa v 1. rade, jeho správcu nadácie Mgr. E. R. a následne aj pristúpeného navrhovateľa v 2. rade poškodiť dlžníka a zabezpečiť vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. V prípade osoby Mgr. E. R., navrhovateľov a spoločnosti Morfeus s.r.o., ide stále o tú istú osobu, ktorou je Mgr. E. R.. Mgr. E. R. je správcom navrhovateľa v 1. rade a jediným konateľom a spoločníkom v spoločnosti Morfeus s. r. o. a Sofistyk s. r. o. Zmluvy o postúpení pohľadávok boli podkladom pre vytvorenie plurality veriteľov v konkurznom konaní. Postup zabezpečenia plurality veriteľov pre splnenie podmienok pre vyhlásenie konkurzu je ponechaný na vôli jednej osoby a lehota (časová súvislosť) je určená na základe tej skutočnosti, ktorá nastane výlučne len z vôle jednej osoby, kde všetky podklady pre vytvorenie ďalších veriteľov vypracovala jedna osoba. Zdôraznil, že ide o snahu iba umelo vytvoriť pluralitu veriteľov, v dôsledku čoho, nie je možné na ďalších označených veriteľov nahliadať ako na riadnych veriteľov, čím nie je splnená podmienka plurality veriteľov. Navrhovateľ v 1. rade ako nadácia je samostatným subjektom a voči nej dlžník, resp. jeho štatutári a pracovníci sa nedopustili žiadneho konania, ktoré hrubo porušuje dobré mravy, keďže toto podľa tvrdení navrhovateľa v 1. rade malo smerovať proti osobe Mgr. E. R.. Evidentný záujem na vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka sa prejavil aj v tom, že navrhovateľ v 1. rade zložil preddavok na úhradu nákladov konkurzu. Reálne dlžník však nie je aktívny. Odvolateľ k pohľadávke navrhovateľa v 2. rade, ktorá bola postúpená Mgr. E. R. na navrhovateľa v 2. rade, titulom „cestovného“ vo výške 745,20 eur uviedol, že dlžník túto pohľadávku neuznáva, keďže je jednoznačne sporná. Uvedené osobné motorové vozidlo vo vlastníctve Mgr. E. R. nebolo dlžníkom využívané. Dlžník nenadobudol a nemal v užívaní osobné motorové vozidlo Mgr. E. R., preto je vylúčené, aby dlžník poskytol cudzie osobné motorové vozidlo do užívania tretej osobe. Dlžník nevlastnil žiadne osobné motorové vozidlo. Predložené účtovné doklady dlžník nevystavoval a nepodpisoval, s týmito sa oboznámil až počas konkurzného konania, preto nemá vedomosť o ich vyplatení. Dlžník má vedomosť, že p. J. mal zamestnanecký vzťah s Mgr. E. R. a dlžníkom. Pohľadávka označená ako „cestovné“ je zároveň premlčanou pohľadávkou. V konaní bola uplatnená účelovo pre zabezpečenie plurality veriteľov na strane navrhovateľov. Ďalej odvolateľ poukázal, že z dlžníkom predloženej knihy záväzkov za obdobie od 1.1.2018 do 4.10.2018 predbežný správca zistil, že dlžník k 4.10.2018 neeviduje žiadne záväzky. Navrhovateľ v 1. rade v snahe podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, bol nútený vykonať postup pre zabezpečenie splnenia podmienok konkurzu, teda zabezpečiť pluralitu veriteľov. Odvolateľ dôvodil, že aj pohľadávka navrhovateľa v 1. rade je sporná. Predložené výzvy na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov neboli doručené osobe oprávnenej konať v mene dlžníka. V konaní uvedený špekulatívny postup navrhovateľov a spoločnosti Morfeus s. r. o. predkladá návod na vytvárania ďalších veriteľov pre zabezpečenie plurality veriteľov a predstavuje
šikanózne konanie veriteľa, ktorý je nevyhnutné považovať za výkon práva odporujúci dobrým mravom, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu.
34. Navrhovateľ v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dostatočne skúmal a vyhodnotil pluralitu veriteľov a správne vyhodnotil, že existujú predpoklady na vyhlásenie konkurzu. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s otázkou dobrých mravov pri postupovaní pohľadávky, resp. so šikanóznym výkonom práva veriteľov úpadcu. Pohľadávka navrhovateľa v 1. rade je založená nárokom na vydanie plnenia poskytnutého úpadcovi pre jeho nevyúčtovanie v súlade s § 33 zákona č. 34/2002 Z.z. o nadáciách, resp. ako vrátenie daru v súlade s § 630 Občianskeho zákonníka pre hrubé porušenie dobrých mravov zo strany zástupcov úpadcu voči navrhovateľovi v 1. rade a najmä jeho zakladateľovi. Poskytnutie peňažných prostriedkov pre úpadcu nebolo v konaní spochybnené. Ani po viacerých ústnych, telefonických a písomných urgenciách nebol úpadca schopný predložiť navrhovateľovi v 1. rade vyúčtovanie použitých finančných prostriedkov. Navrhovateľ v 1. rade sa snažil preveriť nakladanie s poskytnutými finančnými prostriedkami a opakovane na osobných stretnutiach a prostredníctvom telefonických komunikácií žiadal predstaviteľov úpadcu o preukázanie ich použitia, čo úpadca doposiaľ nevykonal. Navrhovateľ v 1. rade ďalej poukázal, že tvrdenia úpadcu o účelovom vytvorení druhého veriteľa sú nesprávne a nedôvodné. Postúpenie pohľadávky na spoločnosť Morfeus s. r. o. bolo vykonané viac ako 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, tak ako to predpokladá § 3 ods. 2 druhá veta ZKR a preto sa nemôže jednať o „jednu pohľadávku“. Existencia personálneho prepojenia u viacerých veriteľov úpadcu nie je prekážkou existencie pohľadávok takýchto veriteľov v konkurznom konaní. Zmluva o postúpení pohľadávky na spoločnosť Morfeus s. r. o. je platným právnym úkonom. Z výpovede štatutárneho orgánu úpadcu vyplýva, že úpadca nemá k dispozícii svoje účtovníctvo, preto jeho argumentácia o neevidovaní žiadnych záväzkov je účelová. Ďalej navrhovateľ v 1. rade uviedol, že pohľadávka navrhovateľa v 2. rade nie je premlčaná, keďže bola do konkurzného konania riadne prihlásená. Poukázal, že úpadca námietku jej premlčania v konaní na súde prvej inštancie do skončenia dokazovania ani nevzniesol, preto na ňu nie je možné prihliadať.
35. Úpadca v odvolacej replike zotrval na odvolaní a v podstate zopakoval dôvody uvádzané v podanom odvolaní. Poukázal, že navrhovateľ v 1. rade nemal záujem svoju spornú pohľadávku vymáhať prostredníctvom sporového konania ale špekulatívnym postupom účelovo vyhlásiť konkurz, pričom pre splnenie predpokladov pre vyhlásenie konkurzu jedna pohľadávka jedného veriteľa nie je postačujúca. Súd prvej inštancie pritom nezohľadnil evidentnú snahu navrhovateľa v 1. rade, jeho správcu a zakladateľa Mgr. E. R. ako aj navrhovateľa v 2. rade poškodiť dlžníka a zabezpečiť vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Zároveň zotrval na vznesenej námietke premlčania pohľadávky uplatnenej navrhovateľom v 2. rade dôvodiac, že je oprávnený takúto námietku vzniesť kedykoľvek až do právoplatného skončenia veci. Z výdavkového dokladu zo dňa 2.2.2016, 1.6.2016 a 1.7.2016 vyplýva, že 3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie pohľadávky už márne uplynula.
36. Navrhovateľ v 1. rade v odvolacej duplike taktiež zotrval na skutočnostiach uvádzaných v konaní a vo vyjadrení k odvolaniu úpadcu. Poukázal, že mu nie je známy postup, že pred podaním návrhu na konkurz by si mal uplatniť svoju pohľadávku v sporovom konaní. Taký postup je v rozpore so znením § 12 ods. 2 ZKR, ktorý stanovuje akou formou môže navrhovateľ konkurzu preukázať svoju pohľadávku. Vymoženie zaplatenia nároku navrhovateľa v 1. rade by bolo zjavne bezúspešné a neúčelné, keďže je evidentné, že pravdepodobne po niekoľkoročnom súdnom konaní by úpadca nebol schopný splniť voči veriteľovi judikovanú pohľadávku. Predmetom posudzovania konkurzného súdu je vždy jednotlivá pohľadávka označená navrhovateľom konkurzu a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že postupovaná pohľadávka navrhovateľa v 2. rade bola riadne preukázaná a jej existencia je nesporná. Z výdavkových dokladov je zrejmé, že pohľadávka navrhovateľa v 2. rade je dôvodná, keď sám úpadca uvedené náklady schválil prostredníctvom člena správnej rady úpadcu, konkrétne pánom Mgr. Y. L.. Napokon navrhovateľ v 1. rade poukázal, že v zmysle Civilného sporového poriadku je možné námietku premlčania vzniesť iba do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
37. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie úpadcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie úpadcu nie je dôvodné.
38. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
39. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
40. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z hľadísk úpadcom uplatnených odvolacích dôvodov stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie ako aj právnym posúdením prejednávanej veci. Odvolanie úpadcu nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy a správne posúdil podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.
41. Na doplnenie a zdôraznenie obsahovej správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu úpadcu a k podstatným tvrdeniam účastníkov v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva nasledovné:
42. Materiálnymi podmienkami pre vyhlásenie konkurzu je 1/ platobná neschopnosť, 2/ pluralita veriteľov, 3/ dostatok majetku dlžníka. Platobná neschopnosť sa považuje za trvalý, nie prechodný stav dlžníka uhrádzať svoje splatné finančné záväzky. Súd pri osvedčovaní platobnej schopnosti neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Dlžník okrem uvedeného musí mať aspoň dvoch veriteľov a zároveň nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden, teda najmenej dva peňažné záväzky. Pluralita veriteľov je teda takou materiálnou podmienkou pre vyhlásenie konkurzu, ktorá musí byť splnená pred vyhlásením konkurzu ako aj po vyhlásení konkurzu. Treťou podmienkou je dostatok majetku dlžníka na úhradu nákladov konkurzu.
43. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dlžník má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a taktiež, že majetok dlžníka síce nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, čo však nebráni vyhláseniu konkurzu, keďže podľa § 20 ods. 2 ZKR navrhovateľ v 1. rade zložil na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu.
44. Dlžník po doručení uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 14.12.2020 č.k.: 26K/21/2018-955, ktorým bol vyzvaný na osvedčenie svojej platobnej schopnosti podľa § 19 ods. 1 ZKR založil svoju obranu v konaní na nesplnení podmienok na vyhlásenie konkurzu spočívajúcu v absencii plurality veriteľov. Zároveň iba všeobecne namietal, že pohľadávky označených veriteľov neuznáva, tieto považuje za sporné.
45. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
46. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
47. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.
48. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
49. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.
50. Pokiaľ ide o pluralitu veriteľov v konaní, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že táto podmienka bola splnená a to v prípade veriteľov - navrhovateľov.
51. Pokiaľ ide o navrhovateľa v 1. rade, odvolací súd udáva, že dlžník neosvedčil spornosť jeho označenej pohľadávky, ktorú navrhovateľ v 1. rade doložil podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR, potvrdením správcu, že pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi. Dlžník pritom predložil súdu svoje v poradí prvé vyjadrenie podľa § 19 ods. 1 ZKR v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.10.2018, č.k.: 26K/21/2018-42 po zákonnej lehote, čo má za následok zákonnú fikciu neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníka (§ 19 ods. 1 písm. c/ ZKR).
52. Odvolací súd zároveň uvádza, že v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ v 1. rade poskytol v prospech dlžníka peňažné prostriedky titulom darovania, ktoré neboli zo strany dlžníka vrátené. Dlžník v konaní síce namietal, že navrhovateľ v 1. rade nepreukázal, že ho navrhovateľ v 1. rade vyzval na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, keďže podpredseda dlžníka sa vzdal svojej funkcie listom zo dňa 15.1.2018, no z obsahu spisu a to jednotlivých výziev zo dňa 15.5.2018 /č.l. 533 spisu/ a dňa 30.8.2018 /č.l. 31 spisu/ vyplýva, že navrhovateľ vyzval dlžníka a jeho štatutárny orgán (Ing. H. G.) na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, čo bolo v konaní preukázané poštovým podacím hárkom (č.l. 32 spisu) ako aj oznámením pošty (č.l. 1025 - 1027 spisu), z ktorých vyplýva, že výzva na vrátenie peňažných prostriedkov sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Správne poukázal súd prvej inštancie, že účinky doručenia nastali momentom, keď mal dlžník možnosť sa s takouto výzvou oboznámiť, pričom je nerozhodné, že si poštovú zásielku nevyzdvihol.
53. Podľa § 33 zákona č. 34/2002 Z.z. o nadáciách, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej nadácia poskytla prostriedky, je povinná použiť tieto prostriedky len na verejnoprospešný účel, na ktorý jej boli poskytnuté, a na požiadanie preukázať nadácii, ako prostriedky použila (ods. 1). Fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá nesplní povinnosť podľa odseku 1, je povinná poskytnuté prostriedky bezodkladne vrátiť nadácii (ods. 2).
54. Odvolací súd upriamuje pozornosť, že podľa § 33 Zákona o nadáciách, je príjmateľ peňažných prostriedkov povinný tieto použiť iba na účel, na ktorý boli poskytnuté a v prípade, že nepreukáže ich použitie, je povinný ich bezodkladne nadácii vrátiť. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade (nadácia) vyzval dlžníka listom zo dňa 3.5.2018 /č.l. 533 spisu/ na vyúčtovanie a preukázanie použitia poskytnutých finančných prostriedkov a listom zo a dňa 15.5.2018 /č.l. 533 spisu/ na ich vrátenie, no splnenie si týchto povinností dlžníkom nebolo preukázané, resp. tvrdené. Sám dlžník v konaní pritom uviedol, že došlo k strate jeho účtovníctva, čo potvrdil aj štatutárny orgán dlžníka. Navrhovateľovi v 1. rade z dôvodu, že dlžník nepreukázal použitie poskytnutých finančných prostriedkov napriek tomu, že o to bol požiadaný, vzniklo právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov v súlade s uvedeným § 33 Zákona o nadáciách. Napokon dlžník nerozporoval ani tvrdenia navrhovateľa v 1. rade, že dlžníka na splnenie si povinnosti preukázania použitia poskytnutých prostriedkov, resp. ich vrátenie vyzýval pri rôznych príležitostiach aj ústnou, resp. elektronickou formou, pričom Zákon o nadáciách obligatórne písomnú formu takejto žiadosti nevyžaduje. Z uvedených dôvodov navrhovateľ v 1. rade osvedčil svoju pohľadávku vo výške 23.400,- eur voči dlžníkovi, ktorý opačne neosvedčil jej spornosť.
55. Ďalej dlžník uviedol, že neuznáva pohľadávku navrhovateľa v 2. rade, ani pohľadávku spoločnosti Morfeus s.r.o., a to v celom rozsahu, pričom predmetné pohľadávky podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR považuje taktiež za sporné. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že dlžník osvedčil spornosť pohľadávky veriteľa Morfeus s.r.o., teda na ňu pre účely splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu neprihliadal, odvolací súd upriamil pozornosť, či navrhovateľ v 2. rade ako ďalší veriteľ osvedčil svoju pohľadávku.
56. Navrhovateľ v 2. rade svoju pohľadávku doložil podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR, potvrdením správcu, že pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi. Ide o sumu rovnajúcu sa vyplatenému plneniu označenému ako „cestovné“ vo výške 745,20 eur, ktorá pohľadávka bola na navrhovateľa v 2. rade postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 10.1.2020 medzi Mgr. E. R. ako postupcom a navrhovateľom v 2. rade ako postupníkom. Dlžník svoju obranu proti tejto pohľadávke založil iba na tvrdeniach, že ide o účelové postúpenie pohľadávky v snahe umelo vytvoriť pluralitu veriteľov, ktoré konanie je potrebné považovať za výkon práva odporujúci dobrým mravom, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu. Dlžník do ukončenia dokazovania na súde prvej inštancie výšku a ani právny dôvod tejto pohľadávky navrhovateľa v 2. rade nerozporoval.
57. V konaní nebolo sporné, že veritelia sú personálne a majetkovo prepojení v osobe Mgr. E. R.. Aj napriek uvedenému však súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že pohľadávky navrhovateľov nepredstavujú pre účely konkurzu tzv. „jednu pohľadávku“, teda pluralita veriteľov bola zachovaná. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdeniami dlžníka, že na navrhovateľa v 2. rade nie je možné prihliadnuť ako na veriteľa, keďže jeho pohľadávka je odlišná od pohľadávky navrhovateľa v 1. rade. Pohľadávky navrhovateľov majú odlišný právny dôvod vzniku, teda ide o samostatné pohľadávky, ktoré vznikli rôznym veriteľom ako samostatným subjektom práva. Za daných okolností je pritom právne bezvýznamné, že samostatné subjekty práva sú prípadne personálne alebo majetkovo prepojené, keďže u navrhovateľa v 2. rade nejde o postúpenie iba časti tej istej pohľadávky, nemožno takéto postúpenie považovať za účelové, v snahe dosiahnuť pluralitu veriteľov, keďže táto (pluralita) existovala už pred samotným postúpením pohľadávky na navrhovateľa v 2. rade. Samotným postúpením pohľadávky z pôvodného veriteľa Mgr. E. R. na navrhovateľa v 2. rade sa postúpená pohľadávka nemení, mení sa iba osoba veriteľa. V opačnom prípade by sme museli dôjsť k absurdným záverom, že za jednu pohľadávku pre účely konkurzu by bolo nevyhnuté považovať každú pohľadávku, ktorá vznikla akémukoľvek subjektu práva z rôzneho právneho dôvodu, no títo veritelia by boli zároveň vzájomne prepojené subjekty, čo je bežné v prípade štátnych orgánov a inštitúcií (daňový a colný úrad, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa), ktoré sú majetkovo napojené na štát a jeho rozpočet, resp. personálne prepojené v podobe ministerstva (a konkrétneho ministra), čo nezodpovedá úmyslu zákonodarcu.
58. Odvolací súd preto dospel k záveru v zhode zo súdom prvej inštancie, že v prípade navrhovateľa v 2. rade ako veriteľa a jeho označenej pohľadávky nejde o šikanózne konanie a ani konanie, ktoré je nevyhnutné považovať za výkon práva odporujúci dobrým mravom a ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu.
59. Pokiaľ ide o námietky smerujúce k spochybneniu právneho základu, resp. výšky pohľadávky navrhovateľa v 2. rade, ktoré vzniesol dlžník až v priebehu odvolacieho konania, tieto neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie a preto ide o novoty v odvolacom konaní, na uplatnenie ktorých neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 366 C.s.p., pričom odvolateľ nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ C.s.p.). Preto na nich odvolací súd neprihliadal.
60. Z uvedených dôvodov aj navrhovateľ v 2. rade osvedčil svoju pohľadávku vo výške 745,20 eur voči dlžníkovi, ktorý opačne neosvedčil jej spornosť.
61. K tvrdeniam úpadcu, že navrhovateľ v 1. rade podal veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka z dôvodu, aby sa vyhol klasickému sporovému konaniu, odvolací súd udáva, že platná právna úprava nebráni podaniu veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu aj v prípade tzv. nejudikovaných pohľadávok. Vyhlásením konkurzu a následným popretím prihlásenej pohľadávky navrhovateľa v 1. rade ako veriteľa bude jeho pohľadávka preskúmaná v osobitnom, tzv. incidenčnom konaní.
62. Neobstojí pritom obrana úpadcu, že vo svojom účtovníctve neeviduje záväzky zodpovedajúce pohľadávkam navrhovateľov, keďže ani samotné účtovníctvo nemusí dávať verný obraz o stave záväzkov dlžníka a to s poukazom na to, že je len na účtovnej jednotke, ktoré záväzky zahrnie do svojho účtovníctva. Odvolací súd pritom opätovne poukazuje, že sám dlžník prehlásil, že došlo u neho k strate účtovných dokladov, čo vyvoláva pochybnosť o úplnosti a správnosti účtovnej evidencie úpadcu.
63. K ďalším námietkam úpadcu o špekulatívnom postupe veriteľov pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj ich postupe v konkurznom konaní, odvolací súd udáva, že je len prirodzené, že veriteľ - navrhovateľ podáva návrh na vyhlásenie konkurzu s cieľom a účelom dosiahnuť vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, čo napokon predpokladá aj platná právna úprava. Nemožno pritom pričítať na ťarchu navrhovateľa v 1. rade, že využil oprávnenie zakotvené v § 20 ods. 2 ZKR a zložil na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu a tak dosiahol vyhlásenie konkurzu na dlžníka aj za situácie, že predbežný správca zistil, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu.
64. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že dlžník má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a taktiež, že majetok dlžníka síce nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, čo však nebráni vyhláseniu konkurzu, keďže podľa § 20 ods. 2 ZKR navrhovateľ v 1. rade zložil na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu a preto odvolací súd odvolaním napadnutý výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Mestský športový klub Tatran Spišské Vlachy ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
65. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a dovolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).