Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 211/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Š. F., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. D., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava II, takto

rozhodol:

Základné právo Š. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2010

doručená sťažnosť Š. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. D.,

B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C

241/2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je odporcom v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Návrh na začatie konania podala navrhovateľka 22. novembra 2007. Okresný súd

vyzval odporcu 14. januára 2008 na vyjadrenie k návrhu. Sťažovateľ doručil vyjadrenie

k návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu okresnému súdu 28. januára 2008.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu zaujala stanovisko k vyjadreniu

sťažovateľa v liste doručenom okresnému súdu 17. apríla 2008. Dňa 18. apríla 2008 právna

zástupkyňa sťažovateľa oznámila okresnému súdu, že jej vypovedal splnomocnenie na

zastupovanie.

Okresný súd nariadil termín pojednávania na 6. jún 2008, na ktorom sa nezúčastnila

navrhovateľka ani jej právny zástupca a svoju neúčasť ospravedlnili. Sťažovateľ sa taktiež

nezúčastnil pojednávania, avšak písomne sa ospravedlnil.

Vo veci bol nariadený ďalší termín pojednávania na 24. september 2008. Na

pojednávanie sa dostavil sťažovateľ so svojím právnym zástupcom JUDr. P. D.

Pojednávania sa opätovne nezúčastnila navrhovateľka ani jej právny zástupca. Pojednávanie

bolo odročené na 28. november 2008, na ktoré sa opätovne nedostavila navrhovateľka ani

jej právny zástupca. Pojednávanie bolo odročené na 6. február 2009, na ktoré sa dostavil

právny zástupca navrhovateľky a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že potrebuje

skutočnosti, ktoré sa dozvedel na pojednávaní zo spisu sp. zn. , s

navrhovateľkou prerokovať, a uviedol, že do jedného mesiaca oznámi ďalší postup. Právny

zástupca navrhovateľky lehotu nedodržal a ani neoznámil okresnému súdu ďalší postup.

Okresný súd písomne 22. júla 2009 a 7. decembra 2009 urgoval právneho zástupcu

navrhovateľky na oznámenie stanoviska k veci. Na výzvy okresného súdu právny zástupca

nereagoval.

Dňa 10. decembra 2009 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predsedníčka okresného súdu mu v prípise z 15. decembra 2009 oznámila, že sťažnosť

hodnotí ako nedôvodnú, pretože úkony súdu vo veci boli plynulé, v primeraných časových

intervaloch, nenariadenie termínu pojednávania bolo spôsobené skutočnosťou, že okresný

súd vyhovel návrhu právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý predpokladal uzavretie

mimosúdnej dohody medzi účastníkmi, a ak aj súd vo veci nekonal, bolo to spôsobené

nečinnosťou navrhovateľky a jej právneho zástupcu. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne vo

veci mal byť nariadený termín pojednávania vo februári 2010. Odvtedy uplynuli dva

mesiace a sudkyňa termín pojednávania nenariadila. Právny zástupca navrhovateľky sa

podľa sťažovateľa nikdy nepokúsil o uzavretie mimosúdnej dohody a nikdy sťažovateľa

v súvislosti s touto skutočnosťou nekontaktoval.

Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v namietanom konaní

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol o sťažnosti tak, že v náleze vysloví

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a prizná mu finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a úhradu trov konania

pred ústavným súdom.

Ústavný súd uznesením č. k. -10 z 20. mája 2010 sťažnosť prijal na

ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo

veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr.

2068/2010 z 10. augusta 2010, v ktorom okrem iného uviedla:

„... Na Okresný súd Bratislava II bol dňa 22. 11. 2007 doručený návrh

navrhovateľky: J. F., B. proti odporcovi: Š. F., B., o vyporiadanie BSM.

Vec bola pridelená sudcovi JUDr. D. B. V ďalšom je z obsahu spisu zrejmé, že

sudkyňa vo veci konala plynulo (výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, na vyjadrenie sa

k návrhu a iné), ako i stanovené termíny pojednávaní, na ktoré sa navrhovateľka opakovane

nedostavila.

Z uvedeného je možné konštatovať, že prieťahy, ktoré aj v konaní vznikli, boli

zavinené výlučne nečinnosťou navrhovateľky, resp. jej právneho zástupcu a nie nečinnosťou

súdu. Aktuálne zo súdneho spisu uvádzam, že vo veci je stanovený termín pojednávania na

deň 01. 10. 2010 o 11.30 hod. ...“

Predsedníčka okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámila, že netrvá na konaní

ústneho pojednávania, „nakoľko by to neprinieslo ďalšie objasnenie veci“.

Prípisom z 18. augusta 2010 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby

sa vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie

predsedníčky okresného súdu z 10. augusta 2010 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 30. augusta 2010

oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zároveň uviedol:

„Právny zástupca navrhovateľky dňa 6. 2. 2009 požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu, že potrebuje skutočnosti, ktoré sa dozvedel na pojednávaní zo spisu

konzultovať s navrhovateľkou s tým, že dôjde k mimosúdnej dohode. Súd

uznesením pojednávanie odročil na neurčito s tým, že právny zástupca navrhovateľky

oznámi v lehote 1 mesiaca ďalšiu dispozíciu návrhu. To znamená, že táto sudcovská lehota

uplynula najneskôr dňa 6. 3. 2009 a odvtedy až do podania ústavnej sťažnosti, ktorá bola

doručená ústavnému súdu dňa 31. mája 2010 súd vo veci nekonal.

Podľa , má súd možnosť pri sťažnosti postupu konania uložiť

uznesením poriadkovú pokutu a to sa nestalo. Som presvedčený o tom, že v mojom prípade

nejde o zložitú vec nakoľko predmet vyporiadania je jednoduchý. Naďalej trvám na tom, že

Okresný súd Bratislava II mohol prejednať vec bez porušenia mojich základných práv

a slobôd vyplývajúcich z SR, ale svoju zodpovednosť za nekonanie

presúva na navrhovateľku resp. jej právneho zástupcu namiesto toho, aby využil všetky

dostupné prostriedky, aby mohol v konaní pokračovať.“

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje

pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie , ústavný súd

zistil, že predmetom namietaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ústavný súd je názoru, že po

právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy

všeobecného súdnictva, a preto namietané konanie nemožno považovať za právne zložité.

Doterajší priebeh namietaného konania podľa zistení ústavného súdu nesignalizuje ani

skutočnosť, že by išlo o konanie, ktoré možno hodnotiť ako skutkovo zložité.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd po

preskúmaní predloženého spisu zistil, že sťažovateľ poskytoval v namietanom konaní

okresnému súdu potrebnú súčinnosť, keďže na jeho výzvy reagoval včas a zúčastňoval sa

nariadených pojednávaní (okrem jedného, z ktorého sa ospravedlnil), preto nemožno

formulovať záver, že by sťažovateľ svojím správaním negatívne ovplyvňoval jeho doterajší

priebeh. Ústavný súd vzal na vedomie, že ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení

k sťažnosti z 10. augusta 2010 nemala k správaniu sťažovateľa v namietanom konaní žiadne

námietky.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či

v namietanom konaní došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. ústavný súd

zistil, že okresný súd od doručenia žaloby 22. novembra 2007 do nariadenia prvého

pojednávania 6. júna 2008 postupoval plynulo, vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku (4. decembra 2007) a následnými procesnými úkonmi (11. januára 2008,

6. februára 2008 a 7. apríla 2008) zabezpečil realizáciu procesných práv účastníkov konania

v súlade s príslušnými ustanoveniami .

V období od 6. júna 2008 do 6. februára 2009 okresný súd nariadil vo veci spolu

4 pojednávania, ktoré boli odročené z dôvodu neprítomnosti či už oboch účastníkov konania

(6. júna 2008), alebo len navrhovateľky. Na poslednom z týchto pojednávaní 6. februára

2009 právny zástupca navrhovateľky okresnému súdu navrhol, aby pojednávanie odročil na

neurčito pre účely pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu. V nasledujúcom období, teda od

6. februára 2009 až do podania sťažnosti ústavnému súdu (28. apríla 2010), okresný súd

2-krát bezvýsledne urgoval právneho zástupcu navrhovateľky v súvislosti s oznámením

výsledku mimosúdneho riešenia sporu (22. júla 2009 a 3. decembra 2009). Keďže právny

zástupca navrhovateľky na výzvy okresného súdu nereagoval, okresný súd mu uznesením

č. k. -77 z 5. februára 2010 uložil poriadkovú pokutu. Proti tomuto

rozhodnutiu podal právny zástupca navrhovateľky odvolanie (4. marca 2010); okresný súd

vec predložil 12. apríla 2010 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na

účely rozhodnutia o odvolaní. Po vrátení spisu krajským súdom (28. apríla 2010) ako

predčasne predloženom okresný súd uznesením č. k. -83 zo 17. mája 2010

opravil chyby v uznesení z 5. februára 2010 o uložení poriadkovej pokuty a následne

nariadil termín pojednávania na 1. október 2010.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Postup okresného súdu v doterajšom priebehu namietaného konania síce nie je

optimálny, ale podľa názoru ústavného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

a to aj napriek tomu, že trvá takmer tri roky.

Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť

súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný

súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. . , ).

V prípade, keď ústavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti zistil, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. ),

prípadne návrhu nevyhovel (napr. ).

Ako ojedinelú nečinnosť v namietanom konaní považuje ústavný súd obdobie od

februára 2009 do februára 2010. Ústavný súd zohľadnil, že v danom prípade ide o obdobie,

v rámci ktorého okresný súd na návrh právneho zástupcu navrhovateľky poskytol

účastníkom konania časový priestor na mimosúdne vyriešenie sporu, pričom počas neho

dvakrát bezvýsledne urgoval právneho zástupcu navrhovateľky, aby mu podal správu

o výsledku mimosúdneho riešenia sporu účastníkmi konania a následne mu uložil

poriadkovú pokutu.

S ohľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania a jeho priebeh ústavný súd

zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru dospel k záveru, že v danom prípade nemožno

postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v , a preto rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Nad rámec tohto nálezu ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že v prípade, ak

bude v ďalšom postupe okresného súdu v namietanom konaní dochádzať

k neospravedlniteľnej nečinnosti, alebo neefektívnej činnosti, sťažovateľovi nič nebráni

v tom, aby sa sťažnosťou podľa opätovne uchádzal o ochranu svojho

základného práva podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2010