Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 20/2010
PDF · 170.25 KB
No categories available
III. ÚS 20/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2010
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra Dobríka
vo veci sťažnosti spoločnosti A., s. r. o., Š., A. B., Ľ., F. N., S., C.. P., B., spoločnosti R.,
s. r. o., Š., F. S., H., Z. S., B., L. S., B., C. V., S., a Ľ. V., S., zastúpených advokátkou JUDr.
J. F., B., pre porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v
konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 184/2004 takto
rozhodol:
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky spoločnosti A., s. r. o., A. B., F. N., C. P., spoločnosti R., s. r.
o., F. S., Z. S., L. S., C. V. a Ľ. V. postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 Cb 184/2004 p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa ustanovenia § 25
ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 20/2010-26
z 20. januára 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., A. B., F. N., C.
P., spoločnosti R., s. r. o., F. S., Z. S., L. S., C. V. a Ľ. V. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátkou JUDr. J. F., B., pre porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 Cb 184/2004.
Sťažovatelia v sťažnosti namietali neprimeranú dĺžku konania o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd zakázal odporcom v I. a II. rade disponovať
v návrhu označenými motorovými vozidlami. Konanie začalo návrhom sťažovateľov
zo 16. decembra 2004 a bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. 27 Cb 184/2004.
V podaní ďalej sťažovatelia uvádzajú úkony prvostupňového súdu, pričom zdôrazňujú že
„o návrhu súd v zákonnej lehote (podľa § 75 ods. 4 OSP) nerozhodol“. Okresný súd
o návrhu sťažovateľov rozhodol až 27. januára 2005 tak, že návrh zamietol. Sťažovatelia sa
proti tomuto rozhodnutia odvolali. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovatelia niekoľkokrát
žiadali od okresného súdu informácie o aktuálnom stave veci, nedočkali sa však odpovede,
pričom okresný súd podľa nich naďalej nekoná. V sťažnosti sa ďalej uvádza:
«Postupom porušovateľa (OS Bratislava III) došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľov na verejné prerokovanie veci v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov.
Konkrétne porušovateľ svojím postupom porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
keď bez zjavných príčin a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou
protrahovanou nečinnosťou spôsobuje sťažovateľom extrémne veľké ťažkosti. Predmetná
vec zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej náročnosti
a právnej zložitosti - ba dá sa povedať, že v činnosti justície je obvyklá; „technológia“
preukazovania situácie a rozhodovania o predbežných opatreniach je súdom dostatočne
známa a po dlhých desaťročiach až rutinná. Pokiaľ ide o postup okresného súdu
v napádanom konaní, poukazujeme aj na § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali
tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Ďalej poukazujeme na § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Na horeuvedené fakty sme porušovateľa
opakovane upozornili. Naša snaha sa ale nestretla s adekvátnou reálnou odozvou vedenia
OS Bratislava III.»
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento
nález:
„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: 27 Cb 184/2004
porušil právo... aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2
2. Okresnému súdu Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 27 Cb 184/2004
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľom... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,-
€..., ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný spoločne a nerozdielne vyplatiť
sťažovateľom...
4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť (spoločne všetkým sťažovateľom,
pozn.) ... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní
od doručenia tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. F., č. ú.:... vedený vo V.,
a. s. B.“
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.
zn. Spr. 3100/2010 doručeným ústavnému súdu 29. septembra 2010, v ktorom podpredseda
tohto súdu v prílohe pripojil vyjadrenie zákonnej sudkyne s jednotlivými úkonmi
vykonanými v danej veci. K samotnej sťažnosti uviedol:
„Konanie je v súčasnosti stále prerušené v dôsledku uznesenia Krajského súdu
v Bratislave č. k. 3 K 223/04 na základe ktorého bol na odporcu v I. rade vyhlásený
konkurz.
Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava III nemôže vo veci konať, vzhľadom
na pokyny Krajského súdu v Bratislave.
Prieťahy v konaní nevznikli nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III. Je na
zváženie či o odvolaní voči odporcovi nemal rozhodnúť Krajský súd v Bratislave, keďže
konkurz bol vyhlásený len na odporcu v 1. rade.“
Predseda okresného súdu, ako aj právna zástupkyňa sťažovateľov oznámili, že
netrvajú na ústnom prerokovaní veci, preto ústavný súd podľa ustanovenia § 30 ods. 2
zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, keďže od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.
27 Cb 184/2004 priebeh a stav konania a zistil, že konanie začalo 16. decembra 2004
návrhom sťažovateľov na nariadenie predbežného opatrenia. Sťažovatelia podaním doplnili
svoj návrh 21. decembra 2004 a na výzvu okresného súdu zo 14. januára 2005 upravili
21. januára 2005 petit návrhu podľa jeho pokynov a doložili aj požadované dokumenty.
Prvostupňový súd rozhodol o návrhu uznesením z 27. januára 2005 tak, že návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol. Sťažovatelia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali
podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené 25. februára 2005. Okresný súd po vyjadrení
odporcov predložil 12. apríla 2005 spis s opravným prostriedkom na rozhodnutie Krajskému
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Spis bez rozhodnutia bol 3. júna 2005 vrátený
z krajského súdu späť na prvostupňový súd, pretože na majetok odporcu v prvom rade bol
vyhlásený konkurz a absentoval súhlas správcu konkurznej podstaty na pokračovanie
v konaní. Okresný súd podľa pokynov odvolacieho súdu vyzval listom z 13. júna 2005
správcu konkurznej podstaty odporcu v prvom rade, aby vyjadril svoj súhlas, príp. nesúhlas
s pokračovaním v konaní. Správca konkurznej podstaty nesúhlasil s pokračovaním v konaní,
preto okresný súd listom zo 14. júla 2005 oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľov, že
v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinného
v čase vyhlásenia konkurzu sa konanie prerušuje. Po žiadosti navrhovateľov o informáciu
o stave konania z 2. októbra 2006 okresný súd opätovne vyzval správcu konkurznej
podstaty odporcu v prvom rade na vyjadrenie súhlasu, resp. nesúhlasu s pokračovaním
v konaní. Správca konkurznej podstaty v odpovedi na výzvu z 9. novembra 2006 nesúhlasil
s pokračovaním v konaní. Okresný súd 21. decembra 2007 znovu predložil spis
odvolaciemu súdu, ktorý ho 24. januára 2008 vrátil späť ako bezdôvodne predložený, keďže
bez súhlasu správcu konkurznej podstaty nie je možné pokračovať v konaní. Okresný súd
zisťoval stav konkurzného konania 5. februára 2008, 17. marca 2008, 30. septembra 2008
a 6. marca 2009. Podľa oznámenia krajského súdu z 26. marca, ako aj podľa nasledujúcich
odpovedí sa vec nachádza v štádiu prípravy konečnej správy. Ústavný súd dopytom na
okresnom súde 13. januára 2010 zisťoval stav konania a zistil, že konanie sp. zn.
27 Cb 184/2004 ešte nebolo právoplatne ukončené.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na
splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania
na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich
veci v primeranej dobe [v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe (III. ÚS 111/04,
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 184/2004 dochádza k porušovaniu základného
práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri
namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03). Podľa
uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nie je závislá od zložitosti veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia doplňovali a na výzvu
okresného súdu upravovali petit návrhu na vydanie predbežného opatrenia, čo malo vplyv
na nedodržanie zákonnej lehoty podľa § 75 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom skúmal, či
okresný súd postupoval v danej veci plynule a bez zbytočných prieťahov. Z prehľadu
procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu, ktoré si ústavný
súd zadovážil, vyplýva, že jednotlivé úkony okresného súdu svedčia o tom, že postupoval
v snahe odstrániť právnu neistotu sťažovateľov a rozhodnúť o ich návrhu hneď potom, ako
boli odstránené nedostatky podania. Ústavný súd ešte dodáva, že pokiaľ sťažovatelia
vyvodzujú porušenie uvedeného základného práva okresným súdom aj z toho, že 30-dňová
lehota na rozhodnutie o návrhu v zmysle § 75 ods. 4 OSP nebola dodržaná, ústavný súd
poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať
len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo
iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný
súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
Po vydaní zamietavého rozhodnutia okresného súdu o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia bol jeho ďalší postup zameraný na predloženie spisu s opravným
prostriedkom odvolaciemu súdu a ani v tomto štádiu nie je možné vysloviť prieťahy v jeho
konaní. V priebehu odvolacieho konania súd zistil, že na majetok odporcu v prvom rade bol
vyhlásený konkurz. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní platného a účinného v čase rozhodovania o návrhov sťažovateľov sa súdne
a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu,
prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré
majú byť z podstaty uspokojené. Podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona sa v uvedených
konaniach pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka
konania. Okresný súd podľa pokynov krajského súdu vyžiadal od správcu konkurznej
podstaty vyjadrenie súhlasu a po zamietavej odpovedi sa v ďalšom období zameral na
zisťovanie štádia konkurzného konania.
Ústavný súd už v minulosti vyslovil (napr. I. ÚS 142/04), že pri rozhodovaní
o sťažnostiach pre porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy v prípadoch konaní pred všeobecným súdom, ktoré sú prerušené, treba
rozlišovať, či došlo k prerušeniu konania pred všeobecným súdom z obligatórnych dôvodov
alebo z fakultatívnych dôvodov. V prípade, že dôsledkom vyhlásenia konkurzu bolo
prerušenie konania vo veci sťažovateľov v priebehu odvolacieho konania, k prerušeniu
konania došlo zo zákona (ex lege), a nie v dôsledku prejavu procesnej iniciatívy okresného
súdu. Ak bolo konanie pred všeobecným súdom prerušené z obligatórnych dôvodov,
nemôže dochádzať k zbytočným prieťahom, kým tieto dôvody trvajú. Naproti tomu
v prípade konaní prerušených z fakultatívnych dôvodov musí ústavný súd skúmať, či
nečinnosť všeobecného súdu je dôvodná, teda či nebolo jeho povinnosťou pokračovať
v konaní. Všeobecný súd je však aj počas prerušenia konania povinný vykonávať potrebné
opatrenia nevyhnutné pre možnosť čo najskôr v konaní pokračovať, pričom zároveň je
povinný efektívne reagovať na odpadnutie prekážky, pre ktorú bolo konanie prerušené.
Dobu prerušenia konania zo zákonom ustanovených dôvodov nemožno považovať za
zbytočné prieťahy, ktoré boli spôsobené činnosťou (nečinnosťou) súdu v konaní (napr.
I. ÚS 21/00, I. ÚS 123/05, I. ÚS 116/06).
Pokiaľ ide o postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 184/2004
v období po 27. januári 2005 do vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu, ústavný súd
nezistil žiadny významný prieťah, ktorý by bolo možné pričítať na vrub okresnému súdu,
ktorý napokon postupoval podľa pokynov odvolacieho súdu. Sťažovatelia v podanej
sťažnosti ani nekonkretizovali v tomto štádiu konania jednotlivé obdobia nečinnosti
okresného súdu a nimi očakávané procesné úkony v postupe okresného súdu.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že právo sťažovateľov
na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy
v napadnutom konaní okresného súdu porušené nebolo.
Vzhľadom na uvedený záver ústavného súdu už bolo bezpredmetné rozhodovať
o ďalších nárokoch sťažovateľov uplatnených v ich sťažnosti (návrh na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2010