Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 20/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra Dobríka

vo veci sťažnosti spoločnosti A., s. r. o., Š., A. B., Ľ., F. N., S., C.. P., B., spoločnosti R.,

s. r. o., Š., F. S., H., Z. S., B., L. S., B., C. V., S., a Ľ. V., S., zastúpených advokátkou JUDr.

J. F., B., pre porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava III v

konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

spoločnosti A., s. r. o., A. B., F. N., C. P., spoločnosti R., s. r.

o., F. S., Z. S., L. S., C. V. a Ľ. V. postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa ustanovenia § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -26

z 20. januára 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., A. B., F. N., C.

P., spoločnosti R., s. r. o., F. S., Z. S., L. S., C. V. a Ľ. V. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátkou JUDr. J. F., B., pre porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti namietali neprimeranú dĺžku konania o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd zakázal odporcom v I. a II. rade disponovať

v návrhu označenými motorovými vozidlami. Konanie začalo návrhom sťažovateľov

zo 16. decembra 2004 a bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. .

V podaní ďalej sťažovatelia uvádzajú úkony prvostupňového súdu, pričom zdôrazňujú že

„o návrhu súd v zákonnej lehote (podľa ) nerozhodol“. Okresný súd

o návrhu sťažovateľov rozhodol až 27. januára 2005 tak, že návrh zamietol. Sťažovatelia sa

proti tomuto rozhodnutia odvolali. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovatelia niekoľkokrát

žiadali od okresného súdu informácie o aktuálnom stave veci, nedočkali sa však odpovede,

pričom okresný súd podľa nich naďalej nekoná. V sťažnosti sa ďalej uvádza:

«Postupom porušovateľa (OS Bratislava III) došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľov na verejné prerokovanie veci v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov.

Konkrétne porušovateľ svojím postupom porušil ,

keď bez zjavných príčin a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou

protrahovanou nečinnosťou spôsobuje sťažovateľom extrémne veľké ťažkosti. Predmetná

vec zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej náročnosti

a právnej zložitosti - ba dá sa povedať, že v činnosti justície je obvyklá; „technológia“

preukazovania situácie a rozhodovania o predbežných opatreniach je súdom dostatočne

známa a po dlhých desaťročiach až rutinná. Pokiaľ ide o postup okresného súdu

v napádanom konaní, poukazujeme aj na (ďalej len

), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali

tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Ďalej poukazujeme na , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Na horeuvedené fakty sme porušovateľa

opakovane upozornili. Naša snaha sa ale nestretla s adekvátnou reálnou odozvou vedenia

OS Bratislava III.»

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušil právo... aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2

.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,-

€..., ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný spoločne a nerozdielne vyplatiť

sťažovateľom...

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť (spoločne všetkým sťažovateľom,

pozn.) ... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní

od doručenia tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. F., č. ú.:... vedený vo V.,

a. s. B.“

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.

zn. Spr. 3100/2010 doručeným ústavnému súdu 29. septembra 2010, v ktorom podpredseda

tohto súdu v prílohe pripojil vyjadrenie zákonnej sudkyne s jednotlivými úkonmi

vykonanými v danej veci. K samotnej sťažnosti uviedol:

„Konanie je v súčasnosti stále prerušené v dôsledku uznesenia Krajského súdu

v Bratislave č. k. na základe ktorého bol na odporcu v I. rade vyhlásený

konkurz.

Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava III nemôže vo veci konať, vzhľadom

na pokyny Krajského súdu v Bratislave.

Prieťahy v konaní nevznikli nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III. Je na

zváženie či o odvolaní voči odporcovi nemal rozhodnúť Krajský súd v Bratislave, keďže

konkurz bol vyhlásený len na odporcu v 1. rade.“

Predseda okresného súdu, ako aj právna zástupkyňa sťažovateľov oznámili, že

netrvajú na ústnom prerokovaní veci, preto ústavný súd podľa ustanovenia § 30 ods. 2

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, keďže od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

priebeh a stav konania a zistil, že konanie začalo 16. decembra 2004

návrhom sťažovateľov na nariadenie predbežného opatrenia. Sťažovatelia podaním doplnili

svoj návrh 21. decembra 2004 a na výzvu okresného súdu zo 14. januára 2005 upravili

21. januára 2005 petit návrhu podľa jeho pokynov a doložili aj požadované dokumenty.

Prvostupňový súd rozhodol o návrhu uznesením z 27. januára 2005 tak, že návrh na vydanie

predbežného opatrenia zamietol. Sťažovatelia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali

podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené 25. februára 2005. Okresný súd po vyjadrení

odporcov predložil 12. apríla 2005 spis s opravným prostriedkom na rozhodnutie Krajskému

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Spis bez rozhodnutia bol 3. júna 2005 vrátený

z krajského súdu späť na prvostupňový súd, pretože na majetok odporcu v prvom rade bol

vyhlásený konkurz a absentoval súhlas správcu konkurznej podstaty na pokračovanie

v konaní. Okresný súd podľa pokynov odvolacieho súdu vyzval listom z 13. júna 2005

správcu konkurznej podstaty odporcu v prvom rade, aby vyjadril svoj súhlas, príp. nesúhlas

s pokračovaním v konaní. Správca konkurznej podstaty nesúhlasil s pokračovaním v konaní,

preto okresný súd listom zo 14. júla 2005 oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľov, že

v zmysle o konkurze a vyrovnaní účinného

v čase vyhlásenia konkurzu sa konanie prerušuje. Po žiadosti navrhovateľov o informáciu

o stave konania z 2. októbra 2006 okresný súd opätovne vyzval správcu konkurznej

podstaty odporcu v prvom rade na vyjadrenie súhlasu, resp. nesúhlasu s pokračovaním

v konaní. Správca konkurznej podstaty v odpovedi na výzvu z 9. novembra 2006 nesúhlasil

s pokračovaním v konaní. Okresný súd 21. decembra 2007 znovu predložil spis

odvolaciemu súdu, ktorý ho 24. januára 2008 vrátil späť ako bezdôvodne predložený, keďže

bez súhlasu správcu konkurznej podstaty nie je možné pokračovať v konaní. Okresný súd

zisťoval stav konkurzného konania 5. februára 2008, 17. marca 2008, 30. septembra 2008

a 6. marca 2009. Podľa oznámenia krajského súdu z 26. marca, ako aj podľa nasledujúcich

odpovedí sa vec nachádza v štádiu prípravy konečnej správy. Ústavný súd dopytom na

okresnom súde 13. januára 2010 zisťoval stav konania a zistil, že konanie sp. zn.

ešte nebolo právoplatne ukončené.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich

veci v primeranej dobe [v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe (,

).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri

namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ). Podľa

uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nie je závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia doplňovali a na výzvu

okresného súdu upravovali petit návrhu na vydanie predbežného opatrenia, čo malo vplyv

na nedodržanie zákonnej lehoty podľa (ďalej len

„OSP“).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom skúmal, či

okresný súd postupoval v danej veci plynule a bez zbytočných prieťahov. Z prehľadu

procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu, ktoré si ústavný

súd zadovážil, vyplýva, že jednotlivé úkony okresného súdu svedčia o tom, že postupoval

v snahe odstrániť právnu neistotu sťažovateľov a rozhodnúť o ich návrhu hneď potom, ako

boli odstránené nedostatky podania. Ústavný súd ešte dodáva, že pokiaľ sťažovatelia

vyvodzujú porušenie uvedeného základného práva okresným súdom aj z toho, že 30-dňová

lehota na rozhodnutie o návrhu v zmysle nebola dodržaná, ústavný súd

poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať

len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo

iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ústavný

súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie

uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti

danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

, ).

Po vydaní zamietavého rozhodnutia okresného súdu o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia bol jeho ďalší postup zameraný na predloženie spisu s opravným

prostriedkom odvolaciemu súdu a ani v tomto štádiu nie je možné vysloviť prieťahy v jeho

konaní. V priebehu odvolacieho konania súd zistil, že na majetok odporcu v prvom rade bol

vyhlásený konkurz. Podľa o konkurze

a vyrovnaní platného a účinného v čase rozhodovania o návrhov sťažovateľov sa súdne

a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu,

prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré

majú byť z podstaty uspokojené. Podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona sa v uvedených

konaniach pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka

konania. Okresný súd podľa pokynov krajského súdu vyžiadal od správcu konkurznej

podstaty vyjadrenie súhlasu a po zamietavej odpovedi sa v ďalšom období zameral na

zisťovanie štádia konkurzného konania.

Ústavný súd už v minulosti vyslovil (napr. ), že pri rozhodovaní

o sťažnostiach pre porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

v prípadoch konaní pred všeobecným súdom, ktoré sú prerušené, treba

rozlišovať, či došlo k prerušeniu konania pred všeobecným súdom z obligatórnych dôvodov

alebo z fakultatívnych dôvodov. V prípade, že dôsledkom vyhlásenia konkurzu bolo

prerušenie konania vo veci sťažovateľov v priebehu odvolacieho konania, k prerušeniu

konania došlo zo zákona (ex lege), a nie v dôsledku prejavu procesnej iniciatívy okresného

súdu. Ak bolo konanie pred všeobecným súdom prerušené z obligatórnych dôvodov,

nemôže dochádzať k zbytočným prieťahom, kým tieto dôvody trvajú. Naproti tomu

v prípade konaní prerušených z fakultatívnych dôvodov musí ústavný súd skúmať, či

nečinnosť všeobecného súdu je dôvodná, teda či nebolo jeho povinnosťou pokračovať

v konaní. Všeobecný súd je však aj počas prerušenia konania povinný vykonávať potrebné

opatrenia nevyhnutné pre možnosť čo najskôr v konaní pokračovať, pričom zároveň je

povinný efektívne reagovať na odpadnutie prekážky, pre ktorú bolo konanie prerušené.

Dobu prerušenia konania zo zákonom ustanovených dôvodov nemožno považovať za

zbytočné prieťahy, ktoré boli spôsobené činnosťou (nečinnosťou) súdu v konaní (napr.

, , ).

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po 27. januári 2005 do vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu, ústavný súd

nezistil žiadny významný prieťah, ktorý by bolo možné pričítať na vrub okresnému súdu,

ktorý napokon postupoval podľa pokynov odvolacieho súdu. Sťažovatelia v podanej

sťažnosti ani nekonkretizovali v tomto štádiu konania jednotlivé obdobia nečinnosti

okresného súdu a nimi očakávané procesné úkony v postupe okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že právo sťažovateľov

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

v napadnutom konaní okresného súdu porušené nebolo.

Vzhľadom na uvedený záver ústavného súdu už bolo bezpredmetné rozhodovať

o ďalších nárokoch sťažovateľov uplatnených v ich sťažnosti (návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010