Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 552/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., A. B., Ľ., F. N., S., C. P., B.,

spoločnosti R., s. r. o., F. S., H., Z. S., B., L. S., B., C. V., S., Ľ. V., S., zastúpených

advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., A. B., F. N., C. P., spoločnosti R., s. r. o., F. S.,

Z. S., L. S., C. V. a Ľ. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2011

doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., A. B., F. N., C. P., spoločnosti R., s. r. o., F. S.,

Z. S., L. S., C. V. a Ľ. V. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Z podania sťažovateľov najmä vyplýva «Sťažovatelia... podali k OS Bratislava III

dňa 14. 12. 2004 v pozícii navrhovateľov (a v procesnom spoločenstve) návrh na nariadenie

predbežného opatrenia voči presne špecifikovaným majetkovým hodnotám svojich dvoch

dlžníkov. Dňa 21. 12. 2004 navrhovatelia svoje podanie argumentačne doplnili. O návrhu

súd v zákonnej lehote (podľa ) nerozhodol.

Dňa 21. 01. 2005 navrhovatelia súdu predložili úpravu petitu a svoje podanie

argumentačne doplnili ďalším listom z 24. 01. 2005.

Až dňa 16. 02. 2005 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľov doručené zamietavé

uznesenie OS Ba III č. z 27. 01. 2005. Voči tomu podali navrhovatelia dňa

24. 02. 2005 odvolanie s poukazom na už vtedy v tlači a na internete dostupné informácie

o nekorektných postupoch dlžníkov (osobitne a. s. S.). Žalobcovia upozornili aj na

relevantnú judikatúru. Dňa 09. 03. 2005 navrhovatelia svoje odvolanie argumentačne

doplnili. Ďalší procesný postup v danej veci navrhovatelia urgovali listom, adresovaným

Krajskému súdu v Bratislave (z 10. 6. 2005). Reakciou bolo vrátenie originálu tejto

písomnosti s poznámkou vedúcej spisovej kancelárie KS Ba, že spis bol bez rozhodnutia

vrátený na OS Ba III s príkazom na doplnenie, teda odstránenie procesných chýb.

Dňa 02. 10. 2006 navrhovatelia žiadali OS Ba III o informáciu k aktuálnemu stavu

veci. Neprišla ani len zdvorilostná odpoveď. Spis medzitým „chodil hore-dole“ medzi OS

Ba III a KS Ba. KS Ba opakovane upozorňoval OS Ba III na procesnú chybu a OS Ba III to

ignoroval.

Po zmene právneho zástupcu navrhovatelia listom z 22. 09. 2009 požiadali o riadiaci

zásah JUDr. R. M., vtedajšieho predsedu OS Ba III. Neprišlo k žiadnej reakcii a preto

navrhovatelia uvedenému kompetentnému funkcionárovi OS Ba III poslali ďalší list

(z 18. 11. 2009). Až potom prišla odpoveď z 14. 12. 2009, úplne ignorujúca, že OS Ba III

uznesením nerozhodol o prerušení konania ale cit. odvolanie žalobcov tiež nebolo riadne

procesne vybavené.

Keď KS v Bratislave dvakrát s konečnou platnosťou v merite veci rozhodol

v prospech žalobcu R. s. r. o. a pre renitentný postoj dlžníckej a. s. L. musela firma R.

s. r. o. iniciovať exekučné konanie, zistilo sa, že dlžník disponuje veľmi obmedzenými

prostriedkami a „horko-ťažko“ sa len v jednom prípade podarilo dosiahnuť platným

právom predvídanú vymožiteľnosť práva. Podobný problém mal aj C. P. (jeden zo

sťažovateľov) so svojim nárokom, opierajúcim sa o právoplatný a vykonateľný rozsudok OS

Ba III č. z 18. 04. 2006, keď po značných peripetiách mohol v r. 2011

iniciovať exekúciu.

... Je teda faktom, že :

- voči uzneseniu OS Ba III č. z 27. 01. 2005 podali žalobcovia

odvolanie dňa 25. 02. 2005, lebo nesúhlasili s nenariadením predbežného opatrenia.

O tomto odvolaní nie je dodnes rozhodnuté.

- Pred šiestimi rokmi (sic!) vznikla zákonná procesná prekážka - voči jednému zo

žalovaných: a. s. S. bol uznesením KS Ba č. dňa 22. 03. 2005 vyhlásený

konkurz. K tomu OS Ba III mal zákonnú povinnosť reagovať vydaním uznesenia o prerušení

konania. Tvrdíme, že tento procesný krok je triviálny a v činnosti súdov, samozrejme aj

v činnosti OS Ba III rutinný.

OS Ba III takto - ex offo - prerušil konanie vo všetkých našich desiatich sporoch

o zaplatenie dlhu. ...

- Na popísanú skutočnosť KS Ba opakovane podriadený OS Ba III upozorňoval.

K náprave ale dodnes neprišlo. ...

- Podľa nám dostupných informácií nikdy OS Ba III nevydal uznesenie o prerušení

konania (pre zákonnú prekážku vyhláseného konkurzu voči a. s. S.), teda opísaná procesne

chybná a neefektívna činnosť Okresného súdu Bratislava III zapríčinila právnu neistotu na

strane účastníkov tangovaného súdneho konania. Konanie nie je prerušené, no odvolanie

žalobcov voči uzneseniu OS Ba III č. z 27. 01. 2005 nebolo riadne

postúpené na nadriadený súd.

Sťažovatelia upustili od zasielania ďalších sťažností do rúk vedenia OS Ba III, lebo

ich úsilie sa ukázalo ako bezvýsledné a aktuálne sťažovateľmi zaznamenaná zmena tiež

nedáva sťažovateľom garanciu efektívnej sťažnosti (podľa noriem

o súdoch). ...

Sťažovatelia (kvalifikovane predpísaným spôsobom zastúpení) sú si vedomí, že

náležitosťou ústavnej sťažnosti je aj skutková a právna konkretizácia potrebná na prijatie

veci na ďalšie konanie. Tá musí byť povinne uvedená v rozsahu, v akom by sa ústavná

sťažnosť mala prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 ZoÚS) - . Preto v... tejto

ústavnej sťažnosti pravdivo opísali existujúcu situáciu. Pravdivosť ich tvrdení je

verifikovateľná obsahom súdneho spisu, vedeného na OS Ba III pod. č. . ...

Nakoľko sa nazdávame, že uvedeným postupom Okresného súdu Bratislava III došlo

k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľov, podávame túto ústavnú sťažnosť

proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa Slovenskej

republiky. Právne rušivý stav v neprospech žalobcov (sťažovateľov v danom kontexte

ústavnej sťažnosti), vyplýva z toho, že prvostupňový súd nepostupuje v zhode s platným

právom, čím porušuje základné práva a slobody sťažovateľov. Nutnosť podania ústavnej

sťažnosti v legitímnom záujme sťažovateľov odôvodňuje bezvýchodiskovosť situácie, ktorej

vážnosť vnímajú sťažovatelia mimoriadne citlivo predovšetkým z dôvodu zlyhania súdneho

orgánu ochrany práva, ktorý šesť rokov nekonal. ...

Postupom porušovateľa (OS Bratislava III) došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov. Konkrétne

porušovateľ svojím postupom porušil , keď bez

zjavných príčin a najmä vzhľadom na charakter prejednávaného návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, svojou protrahovanou nečinnosťou spôsobuje sťažovateľom

extrémne veľké ťažkosti. Predmetná vec zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje

črty mimoriadnej náročnosti a právnej zložitosti - ba dá sa povedať, že v činnosti justície je

obvyklá; „technológia“ preukazovania situácie a rozhodovania o predbežných opatreniach

je súdom dostatočne známa a po dlhých desaťročiach až rutinná. Pokiaľ ide o postup

okresného súdu v napádanom konaní, poukazujeme aj na § 6 Občianskeho súdneho

poriadku..., ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Ďalej poukazujeme na § 100 ods. 1

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Na horeuvedené fakty sme

porušovateľa opakovane upozornili. Naša snaha sa ale nestretla s adekvátnou reálnou

odozvou vedenia OS Bratislava III.

Pre výraznú intenzitu zásahu do práv sťažovateľov - dodnes nieje o ich návrhu

rozhodnuté, pričom sa výrazne zmenili majetkové pomery na strane žalovaného a ku

dnešnému dňu ten už dosiahol skoro 70 % zadĺženosti v porovnaní so svojim imaním,

žiadajú sťažovatelia, aby im bolo spoločne a nerozdielne priznané finančné zadosťučinenie

vo výške 10.000,- €. ...

Z vyššie popísaného postupu prvostupňového súdu (OS Ba III) vyplýva, že on ako

porušovateľ svojím postupom porušil právo sťažovateľov priznané Slovenskej

republiky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na fakt, že porušovateľ svojim

postupom dlhodobo a sústavne porušuje právo sťažovateľov, garantované čl. 48 ods. 2

, žiadame Ústavný súd SR, aby po náležitom zistení skutkového

stavu vyhovel sťažnosti a vydal tento nález

1) Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: poruši1

právo sťažovateľov..., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v .

2) Okresnému súdu Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp.zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľom... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-

€ (slovom desaťtisíc Eur), ktoré Okresný súd Bratislava III povinný spoločne a nerozdielne

vyplatiť sťažovateľom..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Bratislava III je povinný spoločne a nerozdielne uhradiť

sťažovateľom... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do

troch dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. F. ...»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis

).

Sťažovatelia neuviedli (zamlčali), že o sťažnosti na prieťahy v konaní okresného

súdu vo veci vedenej pod sp. zn. bolo ústavným súdom už rozhodnuté

nálezom sp. zn. z 27. októbra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť

16. novembra 2010. V rámci tohto (prvého) konania neboli ústavným súdom zistené

prieťahy v konaní okresného súdu. Ústavný súd pripomína, že v čase (prvého) rozhodovania

ústavného súdu o prieťahoch v konaní napadnuté konanie pred okresným súdom bolo

z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona

č. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a platným v čase

rozhodovania prerušené, pričom na pokračovanie v tomto konaní nebol udelený súhlas

správcu konkurznej podstaty.

Ústavný súd vykonal dopyt na okresnom súde, v akom stave sa nachádza vec

sťažovateľov a aké úkony boli vykonané okresným súdom vo veci od 16. novembra 2010.

Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že okresný súd od vrátenia spisu s nálezom

ústavného súdu (sp. zn. ) po zmene návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia z 10. marca 2011 predložil 9. mája 2011 vec odvolaciemu súdu s opravným

prostriedkom. Odvolací súd rozhodol uznesením z 9. júna 2011 o zastavení návrhu na

vydanie predbežného opatrenia a vec bola vrátená 14. júna 2011 okresnému súdu. Z dôvodu

podaného dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu vykonal okresný súd všetky potrebné

úkony (výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, zaslanie vyjadrení protistrane atď.)

a predložil 23. septembra 2011 na rozhodnutie dovolaciemu (najvyššiemu) súdu.

Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom po vydaní nálezu ústavného

súdu sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 16. novembra 2010,

do podania ústavnej sťažnosti 3. júna 2011 (t. j. necelých 7 mesiacov) nenasvedčuje tomu,

že by v napadnutom konaní v rozhodnom období došlo k zbytočným prieťahom.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného chronologického prehľadu podstatných

úkonov okresného súdu v období po 16. novembri 2010, keď nadobudol právoplatnosť

nález ústavného súdu sp. zn. , sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

vzhľadom na to, že činnosť okresného súdu v zásade smerovala k odstráneniu stavu právnej

neistoty sťažovateľov a nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní

v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

V danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol

postup okresného súdu po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011