Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 249/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-58

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosti S. B., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. R. G., B., a J. B., Ž., zastúpenej

A., s. r. o., Ž., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. M. B., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo S. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. 5 C

360/2001 p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

3. Okresnému súdu Martin p r i k a z u j e v konaní vedenom pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

4. S. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto

eur) a J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré im j e Okresný súd Martin p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy

právneho zastúpenia S. B. v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na

účet jej právneho zástupcu JUDr. R. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

6. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet Kancelárie Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia J. B.

v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet A., s. r. o., Ž., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -39 z 25. augusta 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosti S. B. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“) a J. B.

(ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a sťažovateľky v 1. rade aj v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadreniach k sťažnosti sp. zn. Spr 550/10

zo 14. júna a sp. zn. Spr. 803/2010 z 20. septembra 2010 k priebehu namietaných konaní

vedených okresným súdom okrem iného uviedla:

„1. ústavná sťažnosť sa týka namietaných prieťahov v konaní Okresného súdu

Martin sp. zn. , ktoré konanie sa začalo na tunajšom súde dňa 22. 08. 2001.

Dňa 06. 04. 2010 bol vo veci vynesený rozsudok

2. sťažovateľ nevyužil právo podľa ust. a nasl. ..

a sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal

Z obsahu spisu Okresného súdu Martin zn. vyplýva nasledovná

chronológia úkonov súdu a účastníkov konania...

22. 08. 2001 - Okresnému súdu Martin postúpený spis z Okresného súdu Čadca...

08. 11. 2004 - právna zástupkyňa žalobcov doručila súdu žiadosť o oznámenie stavu

konania spolu s návrhom na zrušenie predbežného opatrenia

17. 02. 2005 - súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcov na odstránenie nejasností

ohľadom podaného návrhu na zrušenie predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom

Žilina 09. 05. 1996 pod sp. zn. , teda v inom konaní, ktoré nebolo prikázané

Okresnému súdu Martin ...

05. 10. 2005 - na pojednávaní vypočutí právny zástupcovia účastníkov. Pojednávanie

odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania...

07. 11. 2005 - súdu doručený návrh žalobcov na zmenu žalobného petitu...

09. 02. 2006 - návrh právnej zástupkyne žalobcov na vstup účastníkov konania na

strane navrhovateľa

10. 02. 2006 - na pojednávaní vypočutí účastníci konania, pojednávanie odročené na

27. 02. 2006

27. 02. 2006 - vyhlásený rozsudok...

13. 04. 2006 - podané odvolanie navrhovateľmi

18. 04. 2006 - podané odvolanie odporcom...

12. 05. 2006 - spis doručený Krajskému súdu Žilina...

20. 05. 2008 - spis vrátený Okresnému súdu Martin... rozsudok zrušený a vrátený na

ďalšie konanie...

11. 08. 2008 - súd vydal uznesenie, ktorým konanie navrhovateľov v rade 12), 13),

14) zastavil. Súčasne tým istým dňom pripustil zmenu návrhu...

18. 09. 2008 - navrhovatelia doručili ďalšiu zmenu návrhu...

30. 09. 2008 - pojednávanie odročené na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov

za účelom mimosúdnej dohody na 05. 11. 2008

05. 11. 2008 - na pojednávaní vypočutý svedok, prítomní účastníci a ich právny

zástupcovia, odročené na 16. 12. 2008 za účelom výsluchu ďalších svedkov navrhnutých

právnou zástupkyňou navrhovateľov JUDr. B.

10. 12. 2008 - právna zástupkyňa navrhovateľov JUDr. M. B. doručila súdu návrh na

pripustenie zmeny o alternatívny petit

16. 12. 2008 - na pojednávaní vypočutí svedkovia, odročené na návrh právnej

zástupkyne navrhovateľov na 11. 02. 2009 za účelom predvolania ďalšieho svedka

04. 02. 2009 - súd nepripustil návrh navrhovateľov na zmenu žalobného petitu zo

dňa 18. 09. 2008 doplnený dňa 10. 12. 2008

11. 02. 2009 - vypočutí navrhnutí svedkovia, odročené na 04. 03. 2009 za účelom

vyhlásenia rozsudku

04. 03. 2009 - vo veci vyhlásený rozsudok

16. 03. 2009 - súdu doručené odvolanie navrhovateľov...

31. 03. 2009 - súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie...

17. 04. 2009 - súdu doručené odvolanie navrhovateľky v rade 5) proti zaplateniu

súdneho poplatku za podané odvolanie

17. 04. 2009 - súdu doručená žiadosť navrhovateľov v rade 6), 7), 8) o vylúčenie

z konania s poukazom na a odvolanie plnej moci JUDr. M. B.

- 10. 06. 2009 - spis doručený Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie o odvolaní

- 29. 01. 2010 - spis vrátený odvolacím súdom Okresnému súdu Martin, v časti

potvrdený, v časti zrušený...

11. 02. 2010 - navrhovatelia v rade 4), 5), 9), 10), 11) doručili súdu návrh na

pripustenie zmeny a alternatívny petit...

25. 02. 2010 - súd uznesením pripustil zmenu petitu

06. 04. 2010 - vypočutí prítomní účastníci konania, vyhlásený rozsudok...

04. 05.2010 - súdu doručené odvolanie navrhovateľov v rade 4) 5) 9) - 11)...

28. 05. 2010 - súd predložil spis Krajskému súdu Žilina

27. 05. 2010 - Krajskému súdu Žilina doručená námietka zaujatosti všetkých sudcov

Krajského súdu Žilina...

28. 05. 2010 - súdu doručené odvolanie odporcov...

21. 07. 2010 - zaslané vyjadrenie k odvolaniu právnej zástupkyni navrhovateľa

16. 08. 2010 - spis expedovaný Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie o odvolaní

Sťažovateľka je právnou nástupkyňou po pôvodnom navrhovateľovi MUDr. V. B.,

ktorý zomrel počas konania dňa...

V uvedenej veci Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 4. mája 2006

Nálezom pod č. -32, v ktorom konštatoval porušenie základného práva

obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a

priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,- Sk.

Od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky Okresný súd Martin konal

plynulo. V období od 12. 05. 2006 do 20. 05. 2008 (teda dva roky) sa spis nachádzal na

Krajskom súde Žilina a v tomto období neboli spôsobené prieťahy v konaní Okresným

súdom Martin. Po vrátení spisu Krajským súdom Žilina dňa 20. 05. 2008 súd konal,

rozhodoval v primeraných lehotách o procesných návrhoch účastníkov a dňa 04. 03. 2009

vyhlásil rozsudok. Opätovne od 10. 06. 2009 do 29. 01. 2010 sa spis nachádzal na

Krajskom súde Žilina. Po vrátení spisu zákonný sudca konal a dňa 06. 04. 2010 vyhlásil

rozsudok....

Podľa nášho názoru súd postupoval štandardne bez zbytočných prieťahov. Ešte

pôvodne Okresný súd Čadca dňa 21. 06. 2000 prerušil konanie do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Čadca sp. zn. . Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 05. 12. 2000. V období prerušenia konania neplynuli žiadne lehoty a súd

pravidelne zisťoval, či konanie vedené pod sp. zn. je právoplatne skončené.

Okresný súd Čadca na žiadosť súdu nereagoval. Sudca začal konať vytýčením termínu na

deň 05. 10. 2005. Subjektívne prieťahy v konaní od prvého rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky som nezistila. Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným

prieťahom a tým k porušeniu práv navrhovateľa na spravodlivý a rýchly proces je na

rozhodnutí ústavného súdu...

Ústavná sťažnosť sa týka namietaných prieťahov v konaní Okresného súdu Martin

sp. zn. , ktoré konanie sa začalo na tunajšom súde dňa 21. 08. 2001

postúpením spisu z Okresného súdu Čadca.

Sťažovateľ využijúc právo podľa ust. a nasl. .. podal

sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 19. 05. 2005, ktorú riešila predsedníčka okresného súdu.

Sťažnosť hodnotila ako opodstatnenú čo do celkovej doby konania....

... Vo veci týchto účastníkov konania bola už podaná ústavná sťažnosť, vedená pod

sp. zn. -17, kedy sťažovateľom bol S. spol. s r. o. a Ústavný súd vo svojom

rozhodnutí konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a

priznal finančné zadosťučinenie vo výške 40.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške

5.788,- Sk....

Chronológia úkonov súdu a účastníkov konania bola nasledovná...

22. 08. 2001 - Okresnému súdu Martin postúpený spis z Okresného súdu Čadca...

04. 04. 2003 - vytýčený termín pojednávania na deň 30. 05. 2003

23. 05. 2003 - súdu doručená žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania

z dôvodu práceneschopnosti

09. 6. 2003 - vytýčený termín pojednávania na 19. 09. 2003

19. 09. 2003 - súd vykonal pojednávanie, odročené na žiadosť právnej zástupkyne

odporcu za účelom vyhotovenia písomného vyjadrenia k návrhu...

18. 02. 2004 - vytýčený termín pojednávania na deň 19. 03. 2004

26. 02. 2004 - súdu doručené ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu

15. 03. 2004 - vytýčený termín pojednávania na deň 19. 04. 2004

19. 04. 2004 - pojednávanie odročené za účelom znaleckého dokazovania

a predloženia dokladov

24. 05. 2004 - súd vydal uznesenie o ustanovení znalca

23. 08. 2004 - spis doručený znalcovi

08.10. 2004 - žiadosť znaleckej organizácie o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku

- 30. 06. 2005- opätovne súdu doručená žiadosť znaleckej organizácie o predĺženie

lehoty na vypracovanie znaleckého posudku

16. 01. 2006 - súdu doručený znalecký posudok...

22. 03. 2006 - pojednávanie, odročené za účelom predloženia spisu Ústavnému súdu

Slovenskej republiky Košice...

11. 04. 2006 - výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa - upresniť okruh účastníkov

na strane odporcu...

03. 05. 2006 - uznesenie o priznaní znalečného

24. 05. 2006 - postúpený návrh právneho zástupcu odporcu na zrušenie predbežného

opatrenia Okresného súdu Žilina

13. 06. 2006 - opravné uznesenie - k uzneseniu zo dňa 03. 05. 2006 (znalečné)

10. 07. 2006 - urgovaná znalecká organizácia

08. 8. 2006 - vyjadrenie znaleckej organizácie k námietkam

19. 09. 2006 - vyjadrenie zaslané právnemu zástupcovi navrhovateľa, právnemu

zástupcovi odporcu...

26. 11. 2006 - návrh na doplnenie znaleckého dokazovania právnym zástupcom

odporcu...

17. 01. 2007 - odročené pojednávanie za účelom výsluchu svedkov na deň 08. 03.

2007...

25. 01. 2007 - žiadaná znalecká organizácia o doplnenie znaleckého posudku

08. 03. 2007 - pojednávanie odročené do vypracovania doplnku znaleckého posudku

20. 08. 2007 - urgovaný znalec

01. 10. 2007- uznesenie na doplnenie posudku

06. 09. 2007 - odpoveď znalca

28. 01. 2008 - urgovaný znalec

08. 02. 2008 - doplnok znaleckého posudku doručený Okresnému súdu Martin

25. 02. 2008 - doplnok doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa, právnemu

zástupcovi odporcu...

pojednávanie dňa 16. 4. 2008 odročené za účelom vyhlásenia rozsudku

21. 04. 2008 - vyhlásený rozsudok

13. 05. 2008 - podané odvolanie navrhovateľa a odporcu

30. 06. 2008 - uznesenie - priznanie znalečného

28. 07. 2008 - spis predložený Krajskému súdu v Žiline

10. 07. 2009 - vrátený spis z KS ZA - v časti rozsudok zrušený

14. 07. 2009 - rozhodnutie KS ZA doručované účastníkom konania

16. 07. 2009 - vytýčený termín pojednávania 23. 09.2009

23. 9. 2009 - pojednávanie odročené na neurčito - právna zástupkyňa navrhovateľa

žiadala lehotu na rozšírenie okruhu účastníkov konania a úpravu návrhu

30. 9. 2009 - podaný návrh právnou zástupkyňou navrhovateľa

26. 10. 2009 - uznesenie o pripustení zmeny návrhu na začatie konania a rozšírenie

účastníkov konania

23. 11. 2009 - opravné uznesenie...

11. 2. 2010 - odročené pojednávanie na neurčito z dôvodu, že právna zástupkyňa

navrhovateľa na pojednávaní predložila písomné vyjadrenie a toto bolo potrebné

preštudovať súdom a právnou zástupkyňou odporcu

16. 02. 2010 - procesné rozhodnutie o úprave návrhu...

22. 04. 2010 - pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku

22. 4. 2010 - rozsudok... (správne má byť 13. máj 2010, pozn.)

02. 07. 2010 - spis vrátený z Ústavného súdu SR a v ten istý deň expedovaný

Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie o odvolaní...

Po právnej stránke bol spor zložitý, vyžadujúci si zabezpečenie a predloženie

viacerých dôkazov, jednotlivé úkony súdu systematicky smerovali k rozhodnutiu vo veci

samej. Prihliadané bolo na všetky návrhy účastníkov konania na vykonanie dokazovania

(námietky k znaleckému posudku, výsluch svedkov, návrh na doplnenie znaleckého

posudku).

Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu

práv sťažovateľky na spravodlivý a rýchly proces je na rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky...“.

Rovnaké úkony okresného súdu v namietaných konaniach zistil aj ústavný súd

z obsahu súdneho spisu a vyjadrení účastníkov.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v 2. rade sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila

podaním z 8. októbra 2010, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Považujem za potrebné zaujať stanovisko k tomuto vyjadreniu odporcu, a to z toho

dôvodu, že v podstate všetky skutočnosti týkajúce sa uplatnenia môjho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov boli uvedené v mojej sťažnosti zo dňa 1. 6.

2010, avšak pokiaľ ide o stanovisko predsedníčky Okresného súdu Martin uvedené v bode

II., že som nevyžila právo podľa ust. a nasl. o sudcoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov a sťažnosť na prieťahy v konaní som nepodala, považujem za

potrebné sa k tejto námietke vyjadriť.

Táto námietka okresného súdu je bez opory v ustálenej súdnej praxi, pričom v tejto

súvislosti poukazujem na nálezy Ústavného súdu SR:

- nález sp. zn. zo 4. 10. 2007, podľa ktorého „kritériom

aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je

materiálna povaha predmetu konania. Aplikácia uvedeného článku Dohovoru prichádza do

úvahy iba v prípade, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o občianskych právach alebo

záväzkoch, prípadne o oprávnenosti trestného obvinenia. Nie je pri tom rozhodujúce, či v

okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci a

taktiež nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania,

rovnako tak ani povaha strán ( účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý

v danej veci ide.

Pri vybavovaní sťažnosti a prešetrení vybavenia sťažnosti podľa

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o súdoch) ide o

postup administratívneho charakteru, ktorý sa riadi len uvedeným právnym predpisom,

resp. o sťažnostiach , pretože je vyňatý aj spod pôsobnosti právnych

predpisov o správnom konaní. Táto špecifická oblasť preto nespadá pod garancie práva

podľa čl. 6. ods. 1. Dohovoru.

Zároveň to znamená, že postup pri vybavovaní sťažnosti, resp. prešetrení ich

vybavenia podľa zákona o súdoch v nijakom prípade nemožno považovať ratione materiae

za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru.“».

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Ústavný súd si

pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na

prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv

vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (a práva podľa dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci

prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.

1. Pri hodnotení podľa kritéria zložitosť veci vedenej pod sp. zn. sa

ústavný súd nestotožnil s tvrdením okresného súdu, že ide o právne zložitú vec, pretože

konkrétne argumenty k tomuto kritériu ani neuviedol (resp. uviedol ich k hodnoteniu

skutkovej zložitosti veci) a takéto spory nie sú právne zložité a existuje k nim aj

stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov, aj keď skutkovo, ako to vyplýva zo súdnej

praxe, spravidla predpokladajú znalecké dokazovanie. Je pravdou, že na dĺžku tohto konania

malo čiastočný vplyv zisťovanie a ustálenie skutkového stavu veci, ako aj to, že v priebehu

konania vyvstala potreba vykonať znalecké dokazovanie a bolo nutné vypočuť aj viacerých

svedkov, ale ústavný súd na záver vychádzajúc z dosiahnutých výsledkov a zistených

skutočností konštatuje, že žiadna skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu

dĺžku tohto konania pred okresným súdom.

Navyše, predmetom tohto aj druhého súvisiaceho konania vedeného pod

sp. zn. sú vzájomné návrhy tých istých účastníkov na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktoré boli podané na inom všeobecnom súde ešte v roku 1995. K právnej

a skutkovej zložitosti veci vedenej pod sp. zn. sa okresný súd ani nevyjadril.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka

v 1. rade je v konaní vedenom pod sp. zn. právnou nástupkyňou po pôvodnom

navrhovateľovi, ktorý zomrel ... Aj keď sťažnosť na zbytočné prieťahy podala až 27. mája

2010, nemožno na jej ťarchu osobitne pripísať, že sa výraznou mierou podieľala na

predĺžení tohto konania bez ohľadu na to, že podávala viackrát návrhy na zmenu petitu

žaloby a odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu vo veci samej a podobne.

Nemožno to tvrdiť ani o konaní vedenom pod sp. zn. , kde sťažovateľka v 1.

rade vystupuje po úmrtí svojho otca ako odporkyňa v 5. rade.

Sťažovateľka v 2. rade je v konaní vedenom pod sp. zn. účastníčkou

tohto konania od samotného začiatku, teda od roku 1995, keď podala návrh na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Ústavný súd pritom nezistil, že by sa výraznou mierou podieľala

na doterajšej dĺžke tohto konania pred okresným súdom, napriek tomu, že podávala

opakované zmeny petitu žaloby a opravné prostriedky proti rozsudkom okresného súdu

vo veci samej, o ktorých musel rozhodovať krajský súd.

V dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť

za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno

pripísať na vrub ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, ).

V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o uplatnených procesných

právach sťažovateliek ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov

v namietaných konaniach pred okresným súdom.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedených konaniach

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

V konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd zistil, že najväčším

pochybením okresného súdu je to, že i keď vo veci rozsudkom rozhodol trikrát (27. februára

2006, 4. marca 2009, 6. apríla 2010), jeho prvý rozsudok zrušil krajský súd 22. apríla 2008

pre viaceré procesné pochybenia, „nerešpektujúc resp. nesprávne vykladajúc) ust. § 18,

a , a a “, a druhýkrát pre nerešpektovanie

právneho názoru odvolacieho súdu ( ) a nevykonanie dôkazov navrhovaných

účastníkmi konania. Aj keď potom posledné rozhodnutie okresného súdu v časti nadobudlo

aj právoplatnosť na základe rozhodnutia krajského súdu sp. zn.

z 24. novembra 2009, vo zvyšnej časti bolo zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na

ďalšie konanie. V súčasnosti sa vec nachádza na krajskom súde od júla 2010 na rozhodnutie

o odvolaní účastníkov proti poslednému rozhodnutiu okresného súdu.

Okresný súd predtým v období 4 rokov od 22. augusta 2001 až do 6. septembra 2005

zisťoval stav iného konania, do právoplatného ukončenia ktorého bolo posudzované

konanie prerušené ešte právoplatným uznesením Okresného súdu Čadca, ktorý konal vo

veci pred jej prikázaním okresnému súdu. Na uznesenie o prerušení konania poukázala

predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti a uviedla, že okresný súd

vzhľadom na existenciu tohto uznesenia dôvodne v uvedenom období vo veci nevykonával

úkony smerujúce k jej prerokovaniu a rozhodnutiu.

Ústavný súd napriek tomu vymedzené obdobie hodnotí ako neefektívnu činnosť

okresného súdu z dôvodu opakovaného a bezvýsledného zisťovania stavu iného konania

v tak neprimerane dlhom období, hoci z obsahu spisu nevyplýva žiaden výsledok

o zisťovanom stave iného konania.

V konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd tiež dvakrát rozhodol

(21. apríl 2008 a 13. máj 2010), ale jeho prvý rozsudok v napadnutej časti krajský súd zrušil

ešte 28. októbra 2008 z dôvodu, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom v zmysle a konanie nie je ani po druhom rozsudku

ešte právoplatne skončené, pretože účastníci podali tiež proti rozhodnutiu okresného súdu

opravné prostriedky.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. , ,

) ďalej konštatuje, že neefektívny bol aj postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. súvisiaci so znaleckým dokazovaním (na ten účel bolo

odročené už pojednávanie konané 19. apríla 2004). Dňa 24. mája 2004 ustanovil znaleckú

organizáciu, ktorá spracovala znalecký posudok až 16. januára 2006, nie v lehote stanovenej

okresným súdom. Okresný súd navyše znalecké dokazovanie musel nariadiť hneď

opakovane druhýkrát a doplnok k znaleckému posudku mu bol po viacerých urgenciách

predložený až vo februári 2008. Okresný súd teda nepostupoval pri nariaďovaní znaleckého

dokazovania dôsledne a vopred nekonzultoval objektívnu možnosť podania posudku, čím

v konaní vznikli zbytočné prieťahy.

Podľa názoru ústavného súdu občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to

bolo v daných veciach, možno už len na základe jeho posúdenia v globále považovať za

nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v ( dohovoru).

Takáto zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery,

že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate

(mutatis mutandis , , ).

Ústavný súd preto neakceptoval stanovisko okresného súdu, že v konaniach

vedených pod sp. zn. a konal a zbytočné prieťahy neboli

zistené.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva

sťažovateliek podľa a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 a 2 výroku nálezu) v konaní vedenom pod sp. zn.

a u sťažovateľky v 1. rade aj v konaní vedenom pod sp. zn. .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou, vo veci konal. Keďže k porušeniu základného práva sťažovateliek podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru došlo nekonaním okresného súdu, ústavný

súd mu prikázal vo veci vedenej pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov

napriek tomu, že o to sťažovateľky nežiadali.

Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky v 1. rade na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

okresným súdom aj v konaní vedenom pod sp. zn. , neprikázal mu konať bez

zbytočných prieťahov v tejto veci vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená

nálezom sp. zn. z 5. apríla 2006 (m. m. , ,

, , ).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľky žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka v 1. rade v sume 55 000 € a sťažovateľka v 2. rade 49 790,85 € z dôvodov

uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dobu posudzovaného súdneho konania sp. zn.

a sp. zn. , ich priebeh o dosiahnuté výsledky a podiel sťažovateliek a mieru

zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní ústavný súd

považoval priznanie sumy 3 500 € sťažovateľke v 1. rade (ako účastníčke dvoch

namietaných konaní) a 2 000 € sťažovateľke v 2. rade (ako účastníčky jedného namietaného

konania) za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa sa na konanie pred ústavným súdom použijú

primerane ustanovenia .

Podľa ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí

jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát.

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na

náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od

súdnych poplatkov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní úhrady trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €. Úhrada bola priznaná za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c),

§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby

predstavuje v roku 2010 sumu 120,23 €, režijný paušál sumu 7,21 €, a teda za dva úkony

právnej služby bola odmena a paušálna náhrada hotových výdavkov ustálená na sumu

254,88 €, ktorú bolo potrebné podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ešte zvýšiť o daň z pridanej

hodnoty (19 %), (tá predstavuje sumu 48,43 €), preto celkové trovy konania priznal ústavný

súd sťažovateľke v 1. rade v celkovej sume 303,31 €. Keďže ústavný súd sťažovateľke

v 1. rade na základe jej žiadosti a po splnení podmienok ustanovil právneho zástupcu na

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil podľa Kancelárii

ústavného súdu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia

v priznanej sume. Zároveň v zmysle uložil okresnému súdu povinnosť

uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet Kancelárie ústavného súdu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Podľa tejto vyhlášky priznal tie isté trovy konania aj sťažovateľke v 2. rade (bod 7

výroku tohto nálezu). Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky v 2. rade ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2010