Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 249/2010
PDF · 295.97 KB
No categories available
III. ÚS 249/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosti S. B., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. R. G., B., a J. B., Ž., zastúpenej
A., s. r. o., Ž., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. M. B., vo veci namietaného
porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Martin v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 359/2001 a sp. zn.
5 C 360/2001 a takto
rozhodol:
1. Základné právo S. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Martin v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 359/2001 a sp. zn. 5 C
360/2001 p o r u š e n é b o l o .
2. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001 p o r u š e n é b o l o .
3. Okresnému súdu Martin p r i k a z u j e v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 C 359/2001 konať bez zbytočných prieťahov.
4. S. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto
eur) a J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),
ktoré im j e Okresný súd Martin p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy
právneho zastúpenia S. B. v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na
účet jej právneho zástupcu JUDr. R. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
6. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia
v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet Kancelárie Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
7. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia J. B.
v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet A., s. r. o., Ž., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 249/2010-39 z 25. augusta 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosti S. B. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“) a J. B.
(ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietali
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001 a sťažovateľky v 1. rade aj v
konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 360/2001.
Predsedníčka okresného súdu vo vyjadreniach k sťažnosti sp. zn. Spr 550/10
zo 14. júna a sp. zn. Spr. 803/2010 z 20. septembra 2010 k priebehu namietaných konaní
vedených okresným súdom okrem iného uviedla:
„1. ústavná sťažnosť sa týka namietaných prieťahov v konaní Okresného súdu
Martin sp. zn. 6 C/359/2001, ktoré konanie sa začalo na tunajšom súde dňa 22. 08. 2001.
Dňa 06. 04. 2010 bol vo veci vynesený rozsudok
2. sťažovateľ nevyužil právo podľa ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z...
a sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal
Z obsahu spisu Okresného súdu Martin zn. 6 C/359/2001 vyplýva nasledovná
chronológia úkonov súdu a účastníkov konania...
22. 08. 2001 - Okresnému súdu Martin postúpený spis z Okresného súdu Čadca...
08. 11. 2004 - právna zástupkyňa žalobcov doručila súdu žiadosť o oznámenie stavu
konania spolu s návrhom na zrušenie predbežného opatrenia
17. 02. 2005 - súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcov na odstránenie nejasností
ohľadom podaného návrhu na zrušenie predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom
Žilina 09. 05. 1996 pod sp. zn. 9 Nc/3/1995, teda v inom konaní, ktoré nebolo prikázané
Okresnému súdu Martin ...
05. 10. 2005 - na pojednávaní vypočutí právny zástupcovia účastníkov. Pojednávanie
odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania...
07. 11. 2005 - súdu doručený návrh žalobcov na zmenu žalobného petitu...
09. 02. 2006 - návrh právnej zástupkyne žalobcov na vstup účastníkov konania na
strane navrhovateľa
10. 02. 2006 - na pojednávaní vypočutí účastníci konania, pojednávanie odročené na
27. 02. 2006
27. 02. 2006 - vyhlásený rozsudok...
13. 04. 2006 - podané odvolanie navrhovateľmi
18. 04. 2006 - podané odvolanie odporcom...
12. 05. 2006 - spis doručený Krajskému súdu Žilina...
20. 05. 2008 - spis vrátený Okresnému súdu Martin... rozsudok zrušený a vrátený na
ďalšie konanie...
11. 08. 2008 - súd vydal uznesenie, ktorým konanie navrhovateľov v rade 12), 13),
14) zastavil. Súčasne tým istým dňom pripustil zmenu návrhu...
18. 09. 2008 - navrhovatelia doručili ďalšiu zmenu návrhu...
30. 09. 2008 - pojednávanie odročené na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov
za účelom mimosúdnej dohody na 05. 11. 2008
05. 11. 2008 - na pojednávaní vypočutý svedok, prítomní účastníci a ich právny
zástupcovia, odročené na 16. 12. 2008 za účelom výsluchu ďalších svedkov navrhnutých
právnou zástupkyňou navrhovateľov JUDr. B.
10. 12. 2008 - právna zástupkyňa navrhovateľov JUDr. M. B. doručila súdu návrh na
pripustenie zmeny o alternatívny petit
16. 12. 2008 - na pojednávaní vypočutí svedkovia, odročené na návrh právnej
zástupkyne navrhovateľov na 11. 02. 2009 za účelom predvolania ďalšieho svedka
04. 02. 2009 - súd nepripustil návrh navrhovateľov na zmenu žalobného petitu zo
dňa 18. 09. 2008 doplnený dňa 10. 12. 2008
11. 02. 2009 - vypočutí navrhnutí svedkovia, odročené na 04. 03. 2009 za účelom
vyhlásenia rozsudku
04. 03. 2009 - vo veci vyhlásený rozsudok
16. 03. 2009 - súdu doručené odvolanie navrhovateľov...
31. 03. 2009 - súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie...
17. 04. 2009 - súdu doručené odvolanie navrhovateľky v rade 5) proti zaplateniu
súdneho poplatku za podané odvolanie
17. 04. 2009 - súdu doručená žiadosť navrhovateľov v rade 6), 7), 8) o vylúčenie
z konania s poukazom na 2 D/2056/2008 a odvolanie plnej moci JUDr. M. B.
- 10. 06. 2009 - spis doručený Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie o odvolaní
- 29. 01. 2010 - spis vrátený odvolacím súdom Okresnému súdu Martin, v časti
potvrdený, v časti zrušený...
11. 02. 2010 - navrhovatelia v rade 4), 5), 9), 10), 11) doručili súdu návrh na
pripustenie zmeny a alternatívny petit...
25. 02. 2010 - súd uznesením pripustil zmenu petitu
06. 04. 2010 - vypočutí prítomní účastníci konania, vyhlásený rozsudok...
04. 05.2010 - súdu doručené odvolanie navrhovateľov v rade 4) 5) 9) - 11)...
28. 05. 2010 - súd predložil spis Krajskému súdu Žilina
27. 05. 2010 - Krajskému súdu Žilina doručená námietka zaujatosti všetkých sudcov
Krajského súdu Žilina...
28. 05. 2010 - súdu doručené odvolanie odporcov...
21. 07. 2010 - zaslané vyjadrenie k odvolaniu právnej zástupkyni navrhovateľa
16. 08. 2010 - spis expedovaný Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie o odvolaní
Sťažovateľka je právnou nástupkyňou po pôvodnom navrhovateľovi MUDr. V. B.,
ktorý zomrel počas konania dňa...
V uvedenej veci Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 4. mája 2006
Nálezom pod č. I. ÚS 19/06-32, v ktorom konštatoval porušenie základného práva
obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,- Sk.
Od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky Okresný súd Martin konal
plynulo. V období od 12. 05. 2006 do 20. 05. 2008 (teda dva roky) sa spis nachádzal na
Krajskom súde Žilina a v tomto období neboli spôsobené prieťahy v konaní Okresným
súdom Martin. Po vrátení spisu Krajským súdom Žilina dňa 20. 05. 2008 súd konal,
rozhodoval v primeraných lehotách o procesných návrhoch účastníkov a dňa 04. 03. 2009
vyhlásil rozsudok. Opätovne od 10. 06. 2009 do 29. 01. 2010 sa spis nachádzal na
Krajskom súde Žilina. Po vrátení spisu zákonný sudca konal a dňa 06. 04. 2010 vyhlásil
rozsudok....
Podľa nášho názoru súd postupoval štandardne bez zbytočných prieťahov. Ešte
pôvodne Okresný súd Čadca dňa 21. 06. 2000 prerušil konanie do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Čadca sp. zn. 6 C/895/1998. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05. 12. 2000. V období prerušenia konania neplynuli žiadne lehoty a súd
pravidelne zisťoval, či konanie vedené pod sp. zn. 6 C/895/1998 je právoplatne skončené.
Okresný súd Čadca na žiadosť súdu nereagoval. Sudca začal konať vytýčením termínu na
deň 05. 10. 2005. Subjektívne prieťahy v konaní od prvého rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky som nezistila. Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným
prieťahom a tým k porušeniu práv navrhovateľa na spravodlivý a rýchly proces je na
rozhodnutí ústavného súdu...
Ústavná sťažnosť sa týka namietaných prieťahov v konaní Okresného súdu Martin
sp. zn. 5 C/360/2001, ktoré konanie sa začalo na tunajšom súde dňa 21. 08. 2001
postúpením spisu z Okresného súdu Čadca.
Sťažovateľ využijúc právo podľa ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z... podal
sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 19. 05. 2005, ktorú riešila predsedníčka okresného súdu.
Sťažnosť hodnotila ako opodstatnenú čo do celkovej doby konania....
... Vo veci týchto účastníkov konania bola už podaná ústavná sťažnosť, vedená pod
sp. zn. III. ÚS 49/06-17, kedy sťažovateľom bol S. spol. s r. o. a Ústavný súd vo svojom
rozhodnutí konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
priznal finančné zadosťučinenie vo výške 40.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške
5.788,- Sk....
Chronológia úkonov súdu a účastníkov konania bola nasledovná...
22. 08. 2001 - Okresnému súdu Martin postúpený spis z Okresného súdu Čadca...
04. 04. 2003 - vytýčený termín pojednávania na deň 30. 05. 2003
23. 05. 2003 - súdu doručená žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania
z dôvodu práceneschopnosti
09. 6. 2003 - vytýčený termín pojednávania na 19. 09. 2003
19. 09. 2003 - súd vykonal pojednávanie, odročené na žiadosť právnej zástupkyne
odporcu za účelom vyhotovenia písomného vyjadrenia k návrhu...
18. 02. 2004 - vytýčený termín pojednávania na deň 19. 03. 2004
26. 02. 2004 - súdu doručené ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu
15. 03. 2004 - vytýčený termín pojednávania na deň 19. 04. 2004
19. 04. 2004 - pojednávanie odročené za účelom znaleckého dokazovania
a predloženia dokladov
24. 05. 2004 - súd vydal uznesenie o ustanovení znalca
23. 08. 2004 - spis doručený znalcovi
08.10. 2004 - žiadosť znaleckej organizácie o predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku
- 30. 06. 2005- opätovne súdu doručená žiadosť znaleckej organizácie o predĺženie
lehoty na vypracovanie znaleckého posudku
16. 01. 2006 - súdu doručený znalecký posudok...
22. 03. 2006 - pojednávanie, odročené za účelom predloženia spisu Ústavnému súdu
Slovenskej republiky Košice...
11. 04. 2006 - výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa - upresniť okruh účastníkov
na strane odporcu...
03. 05. 2006 - uznesenie o priznaní znalečného
24. 05. 2006 - postúpený návrh právneho zástupcu odporcu na zrušenie predbežného
opatrenia Okresného súdu Žilina
13. 06. 2006 - opravné uznesenie - k uzneseniu zo dňa 03. 05. 2006 (znalečné)
10. 07. 2006 - urgovaná znalecká organizácia
08. 8. 2006 - vyjadrenie znaleckej organizácie k námietkam
19. 09. 2006 - vyjadrenie zaslané právnemu zástupcovi navrhovateľa, právnemu
zástupcovi odporcu...
26. 11. 2006 - návrh na doplnenie znaleckého dokazovania právnym zástupcom
odporcu...
17. 01. 2007 - odročené pojednávanie za účelom výsluchu svedkov na deň 08. 03.
2007...
25. 01. 2007 - žiadaná znalecká organizácia o doplnenie znaleckého posudku
08. 03. 2007 - pojednávanie odročené do vypracovania doplnku znaleckého posudku
20. 08. 2007 - urgovaný znalec
01. 10. 2007- uznesenie na doplnenie posudku
06. 09. 2007 - odpoveď znalca
28. 01. 2008 - urgovaný znalec
08. 02. 2008 - doplnok znaleckého posudku doručený Okresnému súdu Martin
25. 02. 2008 - doplnok doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa, právnemu
zástupcovi odporcu...
pojednávanie dňa 16. 4. 2008 odročené za účelom vyhlásenia rozsudku
21. 04. 2008 - vyhlásený rozsudok
13. 05. 2008 - podané odvolanie navrhovateľa a odporcu
30. 06. 2008 - uznesenie - priznanie znalečného
28. 07. 2008 - spis predložený Krajskému súdu v Žiline
10. 07. 2009 - vrátený spis z KS ZA - v časti rozsudok zrušený
14. 07. 2009 - rozhodnutie KS ZA doručované účastníkom konania
16. 07. 2009 - vytýčený termín pojednávania 23. 09.2009
23. 9. 2009 - pojednávanie odročené na neurčito - právna zástupkyňa navrhovateľa
žiadala lehotu na rozšírenie okruhu účastníkov konania a úpravu návrhu
30. 9. 2009 - podaný návrh právnou zástupkyňou navrhovateľa
26. 10. 2009 - uznesenie o pripustení zmeny návrhu na začatie konania a rozšírenie
účastníkov konania
23. 11. 2009 - opravné uznesenie...
11. 2. 2010 - odročené pojednávanie na neurčito z dôvodu, že právna zástupkyňa
navrhovateľa na pojednávaní predložila písomné vyjadrenie a toto bolo potrebné
preštudovať súdom a právnou zástupkyňou odporcu
16. 02. 2010 - procesné rozhodnutie o úprave návrhu...
22. 04. 2010 - pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku
22. 4. 2010 - rozsudok... (správne má byť 13. máj 2010, pozn.)
02. 07. 2010 - spis vrátený z Ústavného súdu SR a v ten istý deň expedovaný
Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie o odvolaní...
Po právnej stránke bol spor zložitý, vyžadujúci si zabezpečenie a predloženie
viacerých dôkazov, jednotlivé úkony súdu systematicky smerovali k rozhodnutiu vo veci
samej. Prihliadané bolo na všetky návrhy účastníkov konania na vykonanie dokazovania
(námietky k znaleckému posudku, výsluch svedkov, návrh na doplnenie znaleckého
posudku).
Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu
práv sťažovateľky na spravodlivý a rýchly proces je na rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky...“.
Rovnaké úkony okresného súdu v namietaných konaniach zistil aj ústavný súd
z obsahu súdneho spisu a vyjadrení účastníkov.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v 2. rade sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila
podaním z 8. októbra 2010, v ktorom sa okrem iného uvádza:
«Považujem za potrebné zaujať stanovisko k tomuto vyjadreniu odporcu, a to z toho
dôvodu, že v podstate všetky skutočnosti týkajúce sa uplatnenia môjho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov boli uvedené v mojej sťažnosti zo dňa 1. 6.
2010, avšak pokiaľ ide o stanovisko predsedníčky Okresného súdu Martin uvedené v bode
II., že som nevyžila právo podľa ust. § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a sťažnosť na prieťahy v konaní som nepodala, považujem za
potrebné sa k tejto námietke vyjadriť.
Táto námietka okresného súdu je bez opory v ustálenej súdnej praxi, pričom v tejto
súvislosti poukazujem na nálezy Ústavného súdu SR:
- nález sp. zn. IV. ÚS 241/07 zo 4. 10. 2007, podľa ktorého „kritériom
aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je
materiálna povaha predmetu konania. Aplikácia uvedeného článku Dohovoru prichádza do
úvahy iba v prípade, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o občianskych právach alebo
záväzkoch, prípadne o oprávnenosti trestného obvinenia. Nie je pri tom rozhodujúce, či v
okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci a
taktiež nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania,
rovnako tak ani povaha strán ( účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý
v danej veci ide.
Pri vybavovaní sťažnosti a prešetrení vybavenia sťažnosti podľa zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o súdoch) ide o
postup administratívneho charakteru, ktorý sa riadi len uvedeným právnym predpisom,
resp. zák. č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach , pretože je vyňatý aj spod pôsobnosti právnych
predpisov o správnom konaní. Táto špecifická oblasť preto nespadá pod garancie práva
podľa čl. 6. ods. 1. Dohovoru.
Zároveň to znamená, že postup pri vybavovaní sťažnosti, resp. prešetrení ich
vybavenia podľa zákona o súdoch v nijakom prípade nemožno považovať ratione materiae
za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru.“».
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie
objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Ústavný súd si
pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na
prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci
prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.
1. Pri hodnotení podľa kritéria zložitosť veci vedenej pod sp. zn. 5 C 360/2001 sa
ústavný súd nestotožnil s tvrdením okresného súdu, že ide o právne zložitú vec, pretože
konkrétne argumenty k tomuto kritériu ani neuviedol (resp. uviedol ich k hodnoteniu
skutkovej zložitosti veci) a takéto spory nie sú právne zložité a existuje k nim aj
stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov, aj keď skutkovo, ako to vyplýva zo súdnej
praxe, spravidla predpokladajú znalecké dokazovanie. Je pravdou, že na dĺžku tohto konania
malo čiastočný vplyv zisťovanie a ustálenie skutkového stavu veci, ako aj to, že v priebehu
konania vyvstala potreba vykonať znalecké dokazovanie a bolo nutné vypočuť aj viacerých
svedkov, ale ústavný súd na záver vychádzajúc z dosiahnutých výsledkov a zistených
skutočností konštatuje, že žiadna skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu
dĺžku tohto konania pred okresným súdom.
Navyše, predmetom tohto aj druhého súvisiaceho konania vedeného pod
sp. zn. 6 C 359/2001 sú vzájomné návrhy tých istých účastníkov na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré boli podané na inom všeobecnom súde ešte v roku 1995. K právnej
a skutkovej zložitosti veci vedenej pod sp. zn. 6 C 359/2001 sa okresný súd ani nevyjadril.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka
v 1. rade je v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001 právnou nástupkyňou po pôvodnom
navrhovateľovi, ktorý zomrel ... Aj keď sťažnosť na zbytočné prieťahy podala až 27. mája
2010, nemožno na jej ťarchu osobitne pripísať, že sa výraznou mierou podieľala na
predĺžení tohto konania bez ohľadu na to, že podávala viackrát návrhy na zmenu petitu
žaloby a odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu vo veci samej a podobne.
Nemožno to tvrdiť ani o konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 360/2001, kde sťažovateľka v 1.
rade vystupuje po úmrtí svojho otca ako odporkyňa v 5. rade.
Sťažovateľka v 2. rade je v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001 účastníčkou
tohto konania od samotného začiatku, teda od roku 1995, keď podala návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Ústavný súd pritom nezistil, že by sa výraznou mierou podieľala
na doterajšej dĺžke tohto konania pred okresným súdom, napriek tomu, že podávala
opakované zmeny petitu žaloby a opravné prostriedky proti rozsudkom okresného súdu
vo veci samej, o ktorých musel rozhodovať krajský súd.
V dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť
za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno
pripísať na vrub ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).
V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o uplatnených procesných
právach sťažovateliek ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov
v namietaných konaniach pred okresným súdom.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedených konaniach
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.
V konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001 ústavný súd zistil, že najväčším
pochybením okresného súdu je to, že i keď vo veci rozsudkom rozhodol trikrát (27. februára
2006, 4. marca 2009, 6. apríla 2010), jeho prvý rozsudok zrušil krajský súd 22. apríla 2008
pre viaceré procesné pochybenia, „nerešpektujúc resp. nesprávne vykladajúc) ust. § 18,
§ 92 ods. 2 a 3, § 95 ods. 1 a § 107 ods. 1 a 3 OSP“, a druhýkrát pre nerešpektovanie
právneho názoru odvolacieho súdu (§ 226 OSP) a nevykonanie dôkazov navrhovaných
účastníkmi konania. Aj keď potom posledné rozhodnutie okresného súdu v časti nadobudlo
aj právoplatnosť na základe rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 8 Co 191/2009
z 24. novembra 2009, vo zvyšnej časti bolo zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na
ďalšie konanie. V súčasnosti sa vec nachádza na krajskom súde od júla 2010 na rozhodnutie
o odvolaní účastníkov proti poslednému rozhodnutiu okresného súdu.
Okresný súd predtým v období 4 rokov od 22. augusta 2001 až do 6. septembra 2005
zisťoval stav iného konania, do právoplatného ukončenia ktorého bolo posudzované
konanie prerušené ešte právoplatným uznesením Okresného súdu Čadca, ktorý konal vo
veci pred jej prikázaním okresnému súdu. Na uznesenie o prerušení konania poukázala
predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti a uviedla, že okresný súd
vzhľadom na existenciu tohto uznesenia dôvodne v uvedenom období vo veci nevykonával
úkony smerujúce k jej prerokovaniu a rozhodnutiu.
Ústavný súd napriek tomu vymedzené obdobie hodnotí ako neefektívnu činnosť
okresného súdu z dôvodu opakovaného a bezvýsledného zisťovania stavu iného konania
v tak neprimerane dlhom období, hoci z obsahu spisu nevyplýva žiaden výsledok
o zisťovanom stave iného konania.
V konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 360/2001 okresný súd tiež dvakrát rozhodol
(21. apríl 2008 a 13. máj 2010), ale jeho prvý rozsudok v napadnutej časti krajský súd zrušil
ešte 28. októbra 2008 z dôvodu, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom v zmysle § 221 písm. f) OSP a konanie nie je ani po druhom rozsudku
ešte právoplatne skončené, pretože účastníci podali tiež proti rozhodnutiu okresného súdu
opravné prostriedky.
Ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. IV. ÚS 239/03, IV. ÚS 9/05,
IV. ÚS 211/05) ďalej konštatuje, že neefektívny bol aj postup okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 360/2001 súvisiaci so znaleckým dokazovaním (na ten účel bolo
odročené už pojednávanie konané 19. apríla 2004). Dňa 24. mája 2004 ustanovil znaleckú
organizáciu, ktorá spracovala znalecký posudok až 16. januára 2006, nie v lehote stanovenej
okresným súdom. Okresný súd navyše znalecké dokazovanie musel nariadiť hneď
opakovane druhýkrát a doplnok k znaleckému posudku mu bol po viacerých urgenciách
predložený až vo februári 2008. Okresný súd teda nepostupoval pri nariaďovaní znaleckého
dokazovania dôsledne a vopred nekonzultoval objektívnu možnosť podania posudku, čím
v konaní vznikli zbytočné prieťahy.
Podľa názoru ústavného súdu občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to
bolo v daných veciach, možno už len na základe jeho posúdenia v globále považovať za
nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Takáto zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery,
že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate
(mutatis mutandis I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).
Ústavný súd preto neakceptoval stanovisko okresného súdu, že v konaniach
vedených pod sp. zn. 6 C 359/2001 a 5 C 360/2001 konal a zbytočné prieťahy neboli
zistené.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva
sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 a 2 výroku nálezu) v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 359/2001 a u sťažovateľky v 1. rade aj v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 360/2001.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou
nečinnosťou, vo veci konal. Keďže k porušeniu základného práva sťažovateliek podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo nekonaním okresného súdu, ústavný
súd mu prikázal vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 359/2001 konať bez zbytočných prieťahov
napriek tomu, že o to sťažovateľky nežiadali.
Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky v 1. rade na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
okresným súdom aj v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 360/2001, neprikázal mu konať bez
zbytočných prieťahov v tejto veci vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená
nálezom sp. zn. III. ÚS 49/06 z 5. apríla 2006 (m. m. I. ÚS 232/05, IV. ÚS 187/05,
II. ÚS 96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľky žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Sťažovateľka v 1. rade v sume 55 000 € a sťažovateľka v 2. rade 49 790,85 € z dôvodov
uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dobu posudzovaného súdneho konania sp. zn. 6 C 359/2001
a sp. zn. 5 C 360/2001, ich priebeh o dosiahnuté výsledky a podiel sťažovateliek a mieru
zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní ústavný súd
považoval priznanie sumy 3 500 € sťažovateľke v 1. rade (ako účastníčke dvoch
namietaných konaní) a 2 000 € sťažovateľke v 2. rade (ako účastníčky jedného namietaného
konania) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 140 ods. 2 OSP ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí
jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát.
Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní úhrady trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá
bola 721,40 €. Úhrada bola priznaná za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c),
§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby
predstavuje v roku 2010 sumu 120,23 €, režijný paušál sumu 7,21 €, a teda za dva úkony
právnej služby bola odmena a paušálna náhrada hotových výdavkov ustálená na sumu
254,88 €, ktorú bolo potrebné podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ešte zvýšiť o daň z pridanej
hodnoty (19 %), (tá predstavuje sumu 48,43 €), preto celkové trovy konania priznal ústavný
súd sťažovateľke v 1. rade v celkovej sume 303,31 €. Keďže ústavný súd sťažovateľke
v 1. rade na základe jej žiadosti a po splnení podmienok ustanovil právneho zástupcu na
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil podľa § 140 ods. 2 OSP Kancelárii
ústavného súdu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia
v priznanej sume. Zároveň v zmysle § 148 ods. 1 OSP uložil okresnému súdu povinnosť
uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet Kancelárie ústavného súdu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Podľa tejto vyhlášky priznal tie isté trovy konania aj sťažovateľke v 2. rade (bod 7
výroku tohto nálezu). Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky v 2. rade (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2010