Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 439/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. B., Ž., zastúpenej A. k. JUDr. M. B., s. r. o., Ž.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Mgr. M. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

Mgr. M. B. v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet A. k.

JUDr. M. B., s. r. o., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2011

doručená sťažnosť Mgr. M. B., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej A. k. JUDr. M. B.,

s. r. o., Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v podanej sťažnosti uviedla, že je účastníčkou konania (v procesnom

postavení žalovanej vo 4. rade) o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa začalo

návrhom žalobkyne (obchodnej spoločnosti) zo 4. mája 1995. Konanie bolo vedené najskôr

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , neskôr bola vec prikázaná na prejednanie

a rozhodnutie Okresnému súdu Čadca, kde bolo konanie vo veci vedené

pod sp. zn. . Na základe podanej námietky zaujatosti sudcov Okresného súdu

Čadca bola vec ďalej prikázaná na konanie a rozhodnutie okresnému súdu, kde je vedená

pod sp. zn. .

3. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Týmto svojím podaním sa domáham

na Ústavnom súde SR, aby rozhodol, že konanie u odporcu bolo zdĺhavé a bolo porušené

moje právo na spravodlivý súdny proces.

Ja, navrhovateľka Mgr. M. B. sa svojím podnetom podaným v zmysle článku 127

SR domáham v podstate vydania uznesenia súdu, ktorým namietam porušenie

mojich základných ľudských práv garantovaných v článku 48. ods. 2. SR a . zák.

č. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

4. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza chronologický prehľad úkonov

všeobecných súdov, ktoré konali vo veci, až po vydanie rozsudku sp. zn.

z 13. mája 2010, ktorým okresný súd návrh voči sťažovateľke ako žalovanej vo 4. rade

zamietol. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline vydal 25. januára 2011

rozsudok sp. zn. , ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa, čo sa týka

sťažovateľky ako žalovanej vo 4. rade, zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uviedla: „Do pozornosti Ústavného súdu

SR dávam tú skutočnosť, že od podania žalobného návrhu spísaného dňa 4. 5. 1995 napriek

tomu, že od jeho podania uplynulo do dnešného dňa viac ako 16 rokov, nebolo právoplatne

skončené konanie vo veci. Rozsudok odporcu bol vyhlásený opätovne dňa 13. 5. 2010 pod

č. k. -733, teda po 9 rokoch odo dňa začatia konania v predmetnej veci

u odporcu po jej prikázaní mu z dôvodu vhodnosti a opätovne bol z časti zrušený rozsudkom

Krajského súdu Žilina č. k. -806 zo dňa 25. 1. 2011, ktorý mi však bol

doručený dňa 10. 6. 2011 takmer až po 5 mesiacoch.“

6. Podľa názoru sťažovateľky „Nedostatočná sústredenosť odporcu na vec sa

prejavuje aj v neefektívnom vykonávaní dôkazov, najmä opakovanými výsluchmi účastníkov

konania, žiadosťami o ich vyjadrenia často k tým istým skutočnostiam, čomu sa dalo

pri správnej organizácií práce predísť... Z vyššie uvedeného je nepochybne zrejmé, že

napriek tomu, že vo veci boli vykonávané niekoľko krát tie isté dožiadania

na prvostupňovom súde, nebolo pojednávané bez zbytočného odkladu, i keď išlo o vec,

ktorá v prvom stupni mala byť rozhodnutá čo najskôr, pretože v čase, pokiaľ bol žalobkyňou

podaný žalobný návrh na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vec, ktorá bola staršia ako

6 mesiacov sa považovala za vec reštančnú.

Na základe vyššie uvedených skutočností mám za to, že v konaní tohto

prvostupňového súdu došlo k neprimeraným, neodôvodneným a značným prieťahom

v konaní vedenom pod č. k. , po doručení žalobného návrhu spísaného dna 4. 5.

1995 príslušnému súdu a neskôr v roku 2001 odporcovi.“.

Sťažovateľka uviedla, že súhlasí s tým, aby bolo upustené od ústneho pojednávania

vo veci, pretože je toho názoru, že nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo Mgr. M. B., trvalé bytom Ž., priznané SR a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Okresnom

súde v Martine, pod sp. zn. , aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a

právo na spravodlivý súdny proces, boli porušené.

Mgr. M. B. sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 53 110,24 € (slovom:

päťdesiattri tisíc stodesať EUR, dvadsaťštyri centov), ktoré je odporca - Okresný súd

Martin povinný zaplatiť sťažovateľke Mgr. M. B., v lehote dvoch mesiacov od vydania

nálezu Ústavného súdu SR.

Odporca Okresný súd Martin je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia Mgr. M.

B. na účet právnej zástupkyne, A. k. JUDr. M. B., s. r. o., a to v lehote 15 dní od

právoplatnosti nálezu.“

8. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 865/11

z 26. októbra 2011 k priebehu namietaných konaní vedených okresným súdom okrem iného

uviedla: „Chronológia úkonov súdu a účastníkov konania bola nasledovná

22. 08. 2001 - Okresnému súdu Martin postúpený spis z Okresného súdu Čadca

06. 09. 2001 - žiadaný spis z Okresného súdu Čadca zn.

20. 11. 2001 - súdu doručený žiadaný spis

09. 01. 2001 - žiadosť právneho zástupcu odporcu spojený so štúdiom spisu

04. 04. 2003 - vytýčený termín pojednávania na deň 30. 05. 2003

23. 05. 2003 - súdu doručená žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania

z dôvodu práceneschopnosti

09. 6. 2003 - vytýčený termín pojednávania na 19. 09. 2003

19. 09. 2003 - súd vykonal pojednávanie, odročené na žiadosť právnej zástupkyne

odporcu za účelom vyhotovenia písomného vyjadrenia k návrhu

28. 10. 2003 - výzva adresovaná navrhovateľovi za účelom vyjadrenia sa

k písomnému stanovisku odporcu

18. 02. 2003 - vytýčený termín pojednávania na deň 19. 03. 2004

26. 02. 2004 - súdu doručené ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu 15. 03.

2004 - vytýčený termín pojednávania na deň 19. 04. 2004

19. 04. 2004 - pojednávanie odročené za účelom znaleckého dokazovania

a predloženia dokladov

24. 05. 2004 - súd vydal uznesenie o ustanovení znalca 23.08.2004 - spis doručený

znalcovi

08. 10. 2004 - žiadosť znaleckej organizácie o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku

30. 06. 2004 opätovne súdu doručená žiadosť znaleckej organizácie o predĺženie

lehoty na vypracovanie znaleckého posudku

16. 01. 2006 - súdu doručený znalecký posudok

23. 01. 2006 - vytýčený termín pojednávania na deň 22. 03. 2006

22. 03. 2006 - pojednávanie odročené za účelom predloženia spisu Ústavnému súdu

Slovenskej republiky Košice

10. 04. 2006 - spis vrátený

11. 04. 2006 - výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa - upresniť okruh účastníkov

na strane odporcu

výzva právnemu zástupcovi odporcu - špecifikovať námietky na znaleckú organizáciu

k vypracovanému znaleckému posudku

03. 05. 2006 - uznesenie o priznaní znalečného

09. 05. 2006 - zaslané otázky právneho zástupcu odporcu - znaleckej organizácii

24. 05. 2006 - postúpený návrh právneho zástupcu odporcu na zrušenie predbežného

opatrenia Okresného súdu Žilina

13. 06. 2006 - opravné uznesenie - k uzneseniu zo dňa 03. 05. 2006 (znalečné) 10.

07. 2006 - urgovaná znalecká organizácia

08. 8. 2006 - vyjadrenie znaleckej organizácie k námietkam

19. 09. 2006 - vyjadrenie zaslané právnemu zástupcovi navrhovateľa, právnemu

zástupcovi odporcu

29. 09. 2006 - vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa

30. 10. 2006 - vyjadrenie právneho zástupcu odporcu

06. 11. 2006 - prípis právnemu zástupcovi odporcu

26. 11. 2006 - návrh na doplnenie znaleckého dokazovania právnym zástupcom

odporcu

dňa 05. 12. 2006 - vytýčený termín na deň 17. 01. 2007

17. 01. 2007 - odročené pojednávanie za účelom výsluchu svedkov na deň 08. 03.

2007

Na výslovnú žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu -

vykonané doplnené znalecké dokazovanie.

25. 01. 2007 - žiadaná znalecká organizácia o doplnenie znaleckého posudku

08. 03. 2007 - pojednávanie odročené do vypracovania doplnku znaleckého posudku

20. 08. 2007 - urgovaný znalec

01. 10. 2007 - uznesenie na doplnenie posudku

06. 09. 2007 - odpoveď znalca

28. 01. 2007 - urgovaný znalec

08. 02. 2008 - doplnok znaleckého posudku doručený Okresnému súdu Martin

25. 02. 2008 - doplnok doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa, právnemu

zástupcovi odporcu

10. 03. 2008 - vytýčený termín na 16. 04. 2008

pojednávanie dňa 16. 4. 2008 odročené za účelom vyhlásenia rozsudku

21. 04. 2008 - vyhlásený rozsudok

13. 05. 2008 - podané odvolanie navrhovateľa a odporcu

- 30. 06. 2008 - uznesenie - priznanie znalečného

28. 07. 2008 - spis predložený Krajskému súdu v Žiline

10. 07. 2009 - vrátený spis z KS ZA - v časti rozsudok zrušený

14. 07. 2009 - rozhodnutie KS ZA doručované účastníkom konania

-16. 07. 2009 - vytýčený termín pojednávania 23.09.2009

-23. 9. 2009 - pojednávanie odročené na neurčito - právna zástupkyňa navrhovateľa

žiadala lehotu na rozšírenie okruhu účastníkov konania a úpravu návrhu

-30. 9. 2009 - podaný návrh právnou zástupkyňou navrhovateľa

-26. 10. 2009 - uznesenie o pripustení zmeny návrhu na začatie konania a rozšírenie

účastníkov konania

23. 11. 2009 - opravné uznesenie

11. 01. 2010 - vytýčený termín pojednávania 11. 02. 2010

11. 2. 2010 - odročené pojednávanie na neurčito z dôvodu, že právna zástupkyňa

navrhovateľa na pojednávaní predložila písomné vyjadrenie a toto bolo potrebné

preštudovať súdom a právnou zástupkyňou odporcu

16. 02. 2010 - procesné rozhodnutie o úprave návrhu

18. 03. 2010 - vytýčené pojednávanie na 22. 04. 2010

22. 04. 2010 - pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku

22. 4. 2010 - rozsudok doručený PZN, PZO

- podané odvolanie PZN, PZO

Od vydania Nálezu Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 09. 11. 2010

doručenému Okresnému súdu Martin dňa 27. 12. 2010 na súde prvého stupňa neboli

vykonávané žiadne úkony, pretože sa spis od 18. 08. 2010 nachádzal na odvolacom

Krajskom súde Žilina a tunajšiemu súdu bol vrátený dňa 22. 06. 2011, ktorým odvolací súd

rozsudok okresného súdu potvrdil v časti, v ktorej súd uložil odporcovi v rade 1) povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.457,99 € so 17,6 % úrokom z omeškania od 21. 06. 1997

do zaplatenia, odporcovi v rade 2) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.457,99 €

so 17,6 % úrokom z omeškania od 21. 06. 1997 do zaplatenia a odporkyni v rade 3)

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.985,69 € so 17,6 % úrokom z omeškania

od 21. 06. 1997 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, v ktorej súd návrh navrhovateľa voči odporcom

v rade 1) - 3) vo zvyšnej časti zamietol, ponechal nedotknutý. Rozsudok okresného súdu

v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa voči odporcom v rade 4) - 11) zamietol, zrušil

a v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. O trovách celého konania má

rozhodnúť prvostupňový súd samostatným uznesením.

Po vrátení spisu prvostupňový súd dňa 27. 06. 2011 vytýčil termín pojednávania

na deň 13. 09. 2011.

Na pojednávaní dňa 13. 09. 2011 bolo predložené vyjadrenie právnej zástupkyne

navrhovateľa vtom smere, že vo vzťahu k odporcom v rade 9), 10), 11) nemohla vyčísliť

uplatnený nárok, pretože nedisponovala dedičským rozhodnutím na preukázanie podielu

nadobudnutého z dedičstva po neb. I. B. Dedičské rozhodnutie jej bolo doručené na

pojednávaní dňa 13. 09. 2011 s tým, aby upravila svoj podaný návrh vo vzťahu k odporcom

v rade 9), 10) a 11) a po dohode s účastníkmi konania, kedy v ich dispozícii bolo možné

najskôr prísť na súd na ďalšie pojednávanie až 13. 10. 2011, bolo toto odročené na tento

dátum s predpokladom rozhodnutia vo veci samej. Súčasne na pojednávaní konanom dňa

13. 09. 2011 J. B. tvrdila, že vo vzťahu k navrhovateľovi zaplatila čiastku 9.458 €, čo však

nevedela preukázať žiadnym spôsobom a právna zástupkyňa navrhovateľa nemala

informáciu o zaplatení žalovanej sumy. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň

13. 10. 2011.

Na pojednávaní konanom dňa 13. 10. 2011 sťažovateľka uznala nárok navrhovateľa

v časti istiny (chcela ho zaplatiť aj za dcéru - odporkyňu v rade 5), Súd vo veci vyhlásil

v uvedený deň nasledovný rozsudok:

Odporca v rade 4/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 720,41 € so 17,6 %-

ným úrokom z omeškania ročne od 21. 6. 1997 do zaplatenia, odporca v rade 5/ sumu

5 898,95 € so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne od 21. 6. 1997 do zaplatenia, odporca

v rade 6/ sumu 612,88 € so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne od 21. 6. 1997

do zaplatenia, odporca v rade 7/ sumu 612,88 € so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne

od 21. 6. 1997 do zaplatenia, odporca v rade 8/ sumu 612,88 € so 17,6 %-ným úrokom

z omeškania ročne od 21. 6. 1997 do zaplatenia, odporca v rade 9/ úrok z omeškania

vo výške 17,6 % ročne od 21. 6. 1997 do 23. 6. 2011 zo sumy 3 087,10 €, odporca v rade

10/ úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 3 185,45 € od 21. 6. 1997 do 23. 6.

2011, odporca v rade 11/ úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 21. 6. 1997 do 23. 6.

2011 zo sumy 3 185,45 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie voči

odporcovi v rade 9/ v časti istiny 3 087,10 €, voči odporcovi v rade 10/ v časti istiny

3 185,45 € a voči odporcovi v rade 11/ v časti istiny 3 185,45 € zastavuje. Vo zvyšnej časti

súd návrh navrhovateľa zamieta. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným

rozhodnutím.

Rozsudok bol expedovaný dňa 24. 10. 2011, doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Po právnej stránke bol spor zložitý, vyžadujúci si zabezpečenie a predloženie

viacerých dôkazov, jednotlivé úkony súdu systematicky smerovali k rozhodnutiu vo veci

samej. Prihliadané bolo na všetky návrhy účastníkov konania na vykonanie dokazovania

(námietky k znaleckému posudku, výsluch svedkov, návrh na doplnenie znaleckého

posudku).“

Predsedníčka okresného súdu v závere podania uviedla, že netrvá na ústnom

pojednávaní pred ústavným súdom.

9. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa os. 2 od ústneho pojednávania môže ústavný

súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

6. Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

7. Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

8. Podľa ústavný súd môže priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

1. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zistil, že vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. už ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn.

a nálezom sp. zn. (sťažnosti boli podané inými účastníčkami konania

pred okresným súdom).

2. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. , ).

3. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

4. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je

podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva

z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,

ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca

spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

5. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

6.1. Pri hodnotení podľa kritéria zložitosť veci vedenej pod sp. zn.

ústavný súd poukazuje na svoj nález sp. zn. , keď konštatoval, že spory

o vydanie bezdôvodného obohatenia nie sú právne zložité a existuje k nim aj stabilizovaná

judikatúra všeobecných súdov, aj keď skutkovo, ako to vyplýva zo súdnej praxe, spravidla

predpokladajú znalecké dokazovanie. Na dĺžku tohto konania malo vplyv zisťovanie

a ustálenie skutkového stavu veci, ako aj to, že v priebehu konania vyvstala potreba

vykonať znalecké dokazovanie a bolo nutné vypočuť aj viacerých svedkov. Ústavný súd

však konštatuje, že žiadna skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku

tohto konania pred okresným súdom.

6.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka je

účastníčkou tohto konania až od roku 2006, keď vstúpila do konania namiesto doterajšieho

účastníka MUDr. V. B. Ústavný súd nezistil žiadne závažné skutočnosti, z ktorých by bolo

možné vyvodiť, že sťažovateľka prispela k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom a

ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v predmetnom konaní k prieťahom.

6.3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedených konaniach

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Sťažovateľka je účastníčkou tohto konania takmer 6 rokov, pričom konanie je vedené

na dvoch stupňoch súdov (konanie však začalo už v roku 1995, pozn.). V čase od 28. júla

2008 do 10. júla 2009 a od 18. augusta 2010 do 22. júna 2011 sa spis nachádzal na krajskom

súde, pričom tieto obdobia nemožno pričítať na vrub nečinnosti okresnému súdu.

Ústavný súd už v náleze sp. zn. konštatoval, že postup okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. súvisiaci so znaleckým dokazovaním

možno považovať za neefektívny. Dňa 24. mája 2004 ustanovil znaleckú organizáciu, ktorá

spracovala znalecký posudok až 16. januára 2006, nie v lehote stanovenej okresným súdom.

Okresný súd navyše znalecké dokazovanie musel nariadiť hneď opakovane druhýkrát

a doplnok k znaleckému posudku mu bol po viacerých urgenciách predložený až vo februári

2008. Okresný súd teda nepostupoval pri nariaďovaní znaleckého dokazovania dôsledne

a vopred nekonzultoval objektívnu možnosť podania posudku, čím v konaní vznikli

zbytočné prieťahy.

V konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd trikrát rozhodol. Prvý

rozsudok okresného súdu z 21. apríla 2008 v napadnutej časti krajský súd zrušil uznesením

sp. zn. z 28. októbra 2008 z dôvodu, že účastníkom konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle . Druhý rozsudok

okresného súdu z 13. mája 2010 krajský súd v konaní sp. zn. z 25. januára

2011 v časti potvrdil, avšak v časti výroku voči odporcom vo 4. až v 11. rade zrušil a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia

rozhodnutia, odňatia možnosti účastníkov konať pred súdom a nesprávneho právneho

posúdenia veci. Ďalší rozsudok okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

bol vydaný 13. októbra 2011. Konanie v čase doručenia sťažnosti nebolo právoplatne

skončené.

Podľa názoru ústavného súdu občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to

bolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia v globále považovať

za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v ( dohovoru).

Takáto zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery,

že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate

(m. m. , , ). Ústavný súd berúc do úvahy doterajšiu

dĺžku namietaného konania konštatuje, že z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné,

aby účastník konania musel čakať na právoplatné meritórne rozhodnutie všeobecného súdu

viac ako 16 rokov, i keď v konkrétnom prípade sťažovateľky je jej účasť v konaní „len“

šesť rokov. Navyše, ústavný súd dodáva, že tak, ako bolo uvedené, ústavný súd vo vzťahu

k označenému konaniu rozhoduje už tretíkrát o porušení základných práv jeho účastníkov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky podľa a jej práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. .

IV.

1. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Pokiaľ ide o príkaz ústavného súdu, aby okresný súd vo veci konal, aj napriek

zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným

súdom, neprikázal mu konať bez zbytočných prieťahov v tejto veci vzhľadom na to, že

táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn. z 5. apríla 2006

(m. m. , , ).

2. Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

53 110,24 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

3. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

4. Vzhľadom na doterajšiu dobu posudzovaného súdneho konania, jeho priebeh,

dosiahnuté výsledky, podiel sťažovateľky a mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých

prieťahoch v posudzovanom konaní, a v neposlednom rade aj vzhľadom na nerešpektovanie

príkazu konať bez zbytočných prieťahov uložených predchádzajúcim nálezom ústavného

súdu ( a ) ústavný súd považoval priznanie sumy 4 000 €

sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

6. Podľa sa na konanie pred ústavným súdom použijú

primerane ustanovenia .

7. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní úhrady trov konania priznal úspešnej

sťažovateľke úhradu trov konania v uplatnenom rozsahu, t. j. za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14

ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby

predstavuje v roku 2011 sumu 123,50 €, režijný paušál sumu 7,41 €, a teda za dva úkony

právnej služby bola odmena a paušálna náhrada hotových výdavkov ustálená na sumu

261,82 €, ktorú bolo potrebné podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ešte zvýšiť o daň z pridanej

hodnoty (20 %), tá predstavuje sumu 52,36 €, preto celkové trovy konania priznal ústavný

súd sťažovateľke v celkovej sume 314,18 €.

8. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky ( v spojení s ).

9. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011