Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 419/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. , a

takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2010 doručená sťažnosť M. M., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. D. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti, ako aj spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že

sťažovateľ podal 17. marca 2008 na okresnom súde návrh na začatie konania o zrušenie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Dňa 4. apríla 2008 okresný súd vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a po jeho uhradení vyzval odporcu, aby sa

vyjadril k návrhu na začatie konania, a zároveň ho poučil o jeho procesných právach

a povinnostiach.

Na prvom pojednávaní vo veci, ktoré sa konalo 12. septembra 2008, účastníci

konania zhodne navrhli, aby súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu, že majú

záujem rokovať o mimosúdnom urovnaní sporu. Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo

16. marca 2009, ktoré okresný súd po prednesoch účastníkov odročil na neurčito s tým, že

im poskytol 60-dňovú lehotu na uzatvorenie mimosúdnej dohody.

Dňa 15. októbra 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť Okresného súdu

Košice II o zapožičanie spisu sp. zn. ; spis bol okresnému súdu vrátený

12. novembra 2009. Uznesením č. k. -50 z 20. októbra 2009 nariadil okresný

súd vo veci znalecké dokazovanie. Znalec doručil vypracovaný znalecký posudok 28. apríla

2010, ktorý bol 29. apríla 2010 obratom zaslaný na vyjadrenie účastníkom konania.

Sťažovateľ 7. mája 2010 doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. . Predseda okresného súdu reagoval na sťažnosť

prípisom sp. zn. Spr. 12/2010 z 24. mája 2010.

Pojednávanie nariadené na 25. jún 2010 bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov

konania (sťažovateľ bol na celodennom ošetrení a odporca si zásielku neprevzal v odbernej

lehote, pozn.) odročené. Dosiaľ ostatné pojednávanie nariadené na 8. október 2010 bolo

odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti vo veci konajúceho sudcu.

Sťažovateľ tvrdí, že „v konaní sp. zn. sa Okresný súd Trebišov

dopustil porušenia základného práva sťažovateľa, keď svojim postupom spôsobil zbytočné

prieťahy a štvormesačným a sedemmesačným nekonaním zabránil sťažovateľovi výkon jeho

práva“, a preto žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v

SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Trebišov v

konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Trebišov prikazuje, aby v konaní sp.zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

M. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie 2000 eur (slovom dvetisíc eur),

ktoré je Okresný súd Trebišov povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Okresný súd Trebišov je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke

JUDr. D. S. vo výške 254,88 eur do 15 od právoplatnosti tohto nálezu.“

Uplatňovanú výšku finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ

„nenahraditeľnou ujmou, ktorú utrpel, keď mu bola odopretá možnosť riadne užívať svoj

podiel v spornej nehnuteľnosti, pretože odporkyňa, ktorá o užívanie svojho podielu vôbec

neprejavovala záujem, žiadala od sťažovateľa úhradu obvyklého nájmu. Za obdobie viac

ako 2 rokov, počas ktorých prebieha konanie na okresnom súde, poznačené zbytočnými

prieťahmi, sťažovateľ stratil vieru v spravodlivosť, ako aj vieru v rešpektovaní jeho

základných práv zo strany celej spoločnosti a zvlášť konajúceho súdu.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa prvej vety čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , ).

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, , ).

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý

treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti

veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. ).

Postup okresného súdu v doterajšom priebehu namietaného konania síce nie je

optimálny, ale podľa názoru ústavného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

a to aj napriek tomu, že trvá dva roky a osem mesiacov.

Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu

hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.

, ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd

spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. . , ). V prípade,

keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , tak sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , , ).

Za obdobia krátkodobej nečinnosti v namietanom konaní považuje ústavný súd

obdobie od septembra 2008 do marca 2009 a od marca 2009 do októbra 2009. Ústavný súd

zohľadnil, že ide o obdobia ojedinelej nečinnosti, ktoré nasledovali po pojednávaní

konanom 12. septembra 2008 a pojednávaní konanom 16. marca 2009, ktoré boli na zhodný

návrh oboch procesných strán okresným súdom odročené na neurčito z dôvodu, že

účastníkom konania bol poskytnutý časový priestor na mimosúdne vyriešenie sporu. Pretože

medzi účastníkmi konania nedošlo k mimosúdnej dohode, okresný súd pokračoval v konaní

a uznesením č. k. -50 z 20. októbra 2009 nariadil znalecké dokazovanie.

S ohľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania, majúc na zreteli jeho druh,

povahu a jeho doterajší priebeh, ústavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru dospel

k záveru, že v danom prípade nemožno postup okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, a preto podľa po predbežnom

prerokovaní sťažnosti rozhodol o jej odmietnutí z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považoval za potrebné uviesť,

že v prípade, ak bude v ďalšom postupe okresného súdu v namietanom konaní dochádzať

k neospravedlniteľnej nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, sťažovateľovi nič nebráni

v tom, aby sa sťažnosťou podľa opätovne uchádzal o ochranu svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2010