Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 419/2010
PDF · 151.1 KB
No categories available
IV. ÚS 419/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť M. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 52/2008, a
takto
rozhodol:
Sťažnosť M. M. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta
2010 doručená sťažnosť M. M., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. D. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 52/2008.
Zo sťažnosti, ako aj spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 52/2008 vyplýva, že
sťažovateľ podal 17. marca 2008 na okresnom súde návrh na začatie konania o zrušenie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Dňa 4. apríla 2008 okresný súd vyzval
sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a po jeho uhradení vyzval odporcu, aby sa
vyjadril k návrhu na začatie konania, a zároveň ho poučil o jeho procesných právach
a povinnostiach.
Na prvom pojednávaní vo veci, ktoré sa konalo 12. septembra 2008, účastníci
konania zhodne navrhli, aby súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu, že majú
záujem rokovať o mimosúdnom urovnaní sporu. Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo
16. marca 2009, ktoré okresný súd po prednesoch účastníkov odročil na neurčito s tým, že
im poskytol 60-dňovú lehotu na uzatvorenie mimosúdnej dohody.
Dňa 15. októbra 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť Okresného súdu
Košice II o zapožičanie spisu sp. zn. 10 C 52/2008; spis bol okresnému súdu vrátený
12. novembra 2009. Uznesením č. k. 10 C 52/2008-50 z 20. októbra 2009 nariadil okresný
súd vo veci znalecké dokazovanie. Znalec doručil vypracovaný znalecký posudok 28. apríla
2010, ktorý bol 29. apríla 2010 obratom zaslaný na vyjadrenie účastníkom konania.
Sťažovateľ 7. mája 2010 doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 52/2008. Predseda okresného súdu reagoval na sťažnosť
prípisom sp. zn. Spr. 12/2010 z 24. mája 2010.
Pojednávanie nariadené na 25. jún 2010 bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov
konania (sťažovateľ bol na celodennom ošetrení a odporca si zásielku neprevzal v odbernej
lehote, pozn.) odročené. Dosiaľ ostatné pojednávanie nariadené na 8. október 2010 bolo
odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti vo veci konajúceho sudcu.
Sťažovateľ tvrdí, že „v konaní sp. zn. 10 C/52/2008 sa Okresný súd Trebišov
dopustil porušenia základného práva sťažovateľa, keď svojim postupom spôsobil zbytočné
prieťahy a štvormesačným a sedemmesačným nekonaním zabránil sťažovateľovi výkon jeho
práva“, a preto žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v
čl. 48 ods.2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Trebišov v
konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/52/2008 porušené bolo.
Okresnému súdu Trebišov prikazuje, aby v konaní sp.zn. 10 C/52/2008 konal bez
zbytočných prieťahov.
M. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie 2000 eur (slovom dvetisíc eur),
ktoré je Okresný súd Trebišov povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Okresný súd Trebišov je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke
JUDr. D. S. vo výške 254,88 eur do 15 od právoplatnosti tohto nálezu.“
Uplatňovanú výšku finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ
„nenahraditeľnou ujmou, ktorú utrpel, keď mu bola odopretá možnosť riadne užívať svoj
podiel v spornej nehnuteľnosti, pretože odporkyňa, ktorá o užívanie svojho podielu vôbec
neprejavovala záujem, žiadala od sťažovateľa úhradu obvyklého nájmu. Za obdobie viac
ako 2 rokov, počas ktorých prebieha konanie na okresnom súde, poznačené zbytočnými
prieťahmi, sťažovateľ stratil vieru v spravodlivosť, ako aj vieru v rešpektovaní jeho
základných práv zo strany celej spoločnosti a zvlášť konajúceho súdu.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa prvej vety čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež
napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 52/2008.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02).
Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý
treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 63/00).
Postup okresného súdu v doterajšom priebehu namietaného konania síce nie je
optimálny, ale podľa názoru ústavného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,
a to aj napriek tomu, že trvá dva roky a osem mesiacov.
Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu
hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.
I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd
spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom
ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00. I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01). V prípade,
keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, tak sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07).
Za obdobia krátkodobej nečinnosti v namietanom konaní považuje ústavný súd
obdobie od septembra 2008 do marca 2009 a od marca 2009 do októbra 2009. Ústavný súd
zohľadnil, že ide o obdobia ojedinelej nečinnosti, ktoré nasledovali po pojednávaní
konanom 12. septembra 2008 a pojednávaní konanom 16. marca 2009, ktoré boli na zhodný
návrh oboch procesných strán okresným súdom odročené na neurčito z dôvodu, že
účastníkom konania bol poskytnutý časový priestor na mimosúdne vyriešenie sporu. Pretože
medzi účastníkmi konania nedošlo k mimosúdnej dohode, okresný súd pokračoval v konaní
a uznesením č. k. 10 C 52/2008-50 z 20. októbra 2009 nariadil znalecké dokazovanie.
S ohľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania, majúc na zreteli jeho druh,
povahu a jeho doterajší priebeh, ústavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru dospel
k záveru, že v danom prípade nemožno postup okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 C 52/2008 kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom
prerokovaní sťažnosti rozhodol o jej odmietnutí z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považoval za potrebné uviesť,
že v prípade, ak bude v ďalšom postupe okresného súdu v namietanom konaní dochádzať
k neospravedlniteľnej nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, sťažovateľovi nič nebráni
v tom, aby sa sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy opätovne uchádzal o ochranu svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2010