Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 429/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., S., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a Slovenskej republiky a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.

zn. a jeho uznesením zo 6. októbra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra

2010 doručená sťažnosť JUDr. O. M., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa a Slovenskej republiky

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12

NcC/52/2010 a jeho uznesením zo 6. októbra 2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Okresný súd v Brezne vo veci sp. zn. vyslovil nesúhlas s postúpením

veci sp. zn. z Okresného súdu v Kežmarku na OS Brezno, keď konštatoval, že

Okresný súd v Kežmarku včas neskúmal miestnu príslušnosť a urobil tak až po vyše dvoch

rokoch od podania žaloby. Uviedol tiež, že to, že sa ako žalobca momentálne zdržujem

v obvode Okresného súdu v Brezne a počas konania mením svoj pobyt nedáva dôvod na

príslušnosť Okresného súdu v Brezne. O nesúhlase rozhodoval Krajský súd v Banskej

Bystrici, ktorý svojim uznesením sp. zn. zo dňa 6. 10. 2010 považoval

nesúhlas Okresného súdu v Brezne s prejednaním veci za dôvodný. Odvolací súd okrem

skutočností uvádzaných okresným súdom poukázal na skutočnosť, že v spise sa údajne

nenachádza žiadna námietka či žiadosť ani jedného účastníka v konaní, aby vec bola

postúpená na konanie miestne príslušnému súdu v Brezne. Naviac KS v Banskej Bystrici

poukázal na to, že Okresný súd v Kežmarku už z návrhu, ktorý som podal dňa 22. 7. 2008

vedel o tom, že mám prechodné bydlisko v Okrese B. a to v P. a teda sa mal včas s týmto vo

vzťahu k vysporiadať. Nekonal teda neodkladne ako to predpokladá

ust. “

Sťažovateľ namieta, že „Rozhodnutie odvolacieho súdu založené na stanovisku

Okresného súdu v Brezne je jednak v rozpore s dôkazným stavom v spise OS Brezno sp. zn.

, ale aj v rozpore s a taktiež v rozpore s

a dohovorom.

Z podania, ktoré som osobne podal na Okresnom súde v Kežmarku dňa 8. 4. 2010

k veci sp. zn. je jasne preukázané, že ako navrhovateľ- žalobca som s poukazom

na žiadal, aby okresný súd v Kežmarku postúpil v zmysle dôvodov

0. s. p. vec na miestne príslušný Okresný súd v Brezne. To, že som žalobu podal na OS

Kežmarok v čase keď som rok prechodne býval v P. malo správne OS v Kežmarku viesť k

skúmaniu dôvodov v zmysle a . V tom Krajský súd

v Banskej Bystrici zaujal správny postoj. Teda ak OS Kežmarok takmer dva roky neskúmal

to čo bolo podľa zákona jeho povinnosťou, porušil moje práva účastníka. Som so sudcami

OS Kežmarok v množstve súdnych sporov. S niektorými sudcami v dvoch až troch súdnych

sporoch. Naviac mám na Ústavnom súde SR prijatú sťažnosť voči tomuto súdu a už vo veci

mi bolo vyhovené a ústavný súd mi aj priznal finančné zadosťučinenie. Jedna

vec súdu v Kežmarku sa v dôsledku mojej sťažnosti nachádza na ESĽP a voči sudkyni

JUDr. I. J., ktorá mala vec týkajúcu sa tejto sťažnosti v Kežmarku pridelenú je vedené na

základe môjho podnetu disciplinárne konanie. Teda nepochybne ak sú sudcovia OS

Kežmarok voči mne zaujatí a sú z konaní kde som účastníkom vylučovaní, tak nemám na

tomto súde zaručené základné právo na spravodlivý a nestranný súdny proces. Ak si voči

tomuto súdu uplatňujem náhrady v sume vyše 600 tis. Eur, tak je nepochybne daný dôvod

na ich predpojatosť.

V dôsledku toho, že sudcovia OS Kežmarok voči mne konajú tak, ako konajú, ale

predovšetkým z dôvodov, že od sept. 2007 žijem neprerušene v obvode Okresného súdu

v Brezne, sú dané dôvody na jeho príslušnosť. Nie je podstatné to, že Okresný súd

v Kežmarku neskúmal túto otázku sám a to v zmysle neodkladne, ale až

po mojej námietke - žiadosti zo dňa 8. 4. 2010. Nie je pravdivé tvrdenie OS Brezno, že

počas konania mením svoj pobyt.“.

Sťažovateľ pritom tvrdí, že „... od sept. 2007 som tam bol prihlásený a býval som

u svojich priateľov, pretože môj rodinný dom v S. je neobývateľný, je predmetom viacerých

exekúcií a nemal som inú možnosť na bývanie. Od 16. 6. 2010 som prihlásený zatiaľ na

prechodný pobyt tiež v obvode Okresného súdu v Brezne a to na V. Z dôvodov na strane

vlastníka bytového domu nie je ešte v súčasnosti možné, aby som si v byte prihlásil trvalý

pobyt. To sa však v priebehu pár týždňov zmení a ja budem vo V. mať trvalý pobyt. V S. už

nikdy bývať nebudem.“.

Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ priložil k sťažnosti potvrdenie Obecného

úradu v P. z 11. septembra 2007, že má v obci prechodný pobyt.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1.) Základné právo JUDr. O. M. podľa a

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 NcC / 52/ 2010 bolo porušené.

2.) Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa

6. 10. 2010 zrušuje a tomuto súdu prikazuje vo veci opätovne rozhodnúť.

3.) JUDr. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15 tisíc Eur, ktoré je

Krajský súd v Banskej Bystrici povinný zaplatiť mu na jeho účet v S. pobočka P. - sporožíro

č. ú.:... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

3.) Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ukladá zaplatiť trovy

právneho zastupovania JUDr. O. M. (podľa vyčíslenia) na účet advokáta (meno po

ustanovení) do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

4.) Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania

v sume (po vyčíslení) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky vedený

v štátnej pokladnici č. ú. .... do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa prvej vety nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ( ,

, , ).

Sťažovateľ nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu č. k. -38

zo 6. októbra 2010, ktorým krajský súd rozhodol, že „nesúhlas Okresného súdu v Brezne

s postúpením veci Okresným súdom v Kežmarku v konaní je dôvodný“.

Zo sťažnosti a z príloh k sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Kežmarok, ktorému

bol doručený návrh sťažovateľa na začatie konania 22. júla 2008 (vec je vedená pod sp. zn.

), rozhodol uznesením č. k. -7 z 11. marca 2009 o oslobodení

sťažovateľa od súdnych poplatkov. Sťažovateľ požiadal 8. apríla 2010 o postúpenie veci

Okresnému súdu Brezno argumentujúc svojím prechodným pobytom od septembra 2007

v jeho územnom obvode. Okresný súd Kežmarok postúpil vec vedenú pod sp. zn.

Okresnému súdu Brezno ako miestne príslušnému súdu podľa § 89 ods. 1

písm. a) (ďalej aj „OSP“) podľa na

základe žiadosti sťažovateľa. Okresný súd Brezno však s postúpením veci nesúhlasil

a predložil vec podľa na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd uznal

nesúhlas Okresného súdu Brezno ako dôvodný.

Krajský súd svoje rozhodnutie č. k. -38 zo 6. októbra 2010

odôvodnil takto:

„Okresný súd v Kežmarku vec vedenú pod č. k. postúpil Okresnému súdu

v Brezne podľa ust. , ako miestne príslušnému súdu v súlade s ust.

ods. 1 písm. o) . Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa ust.

, namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd v ktorého obvode má

žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany osobnosti. Konštatoval, že jediným

kritériom je bydlisko žalobcu a jeho prechodné bydlisko sa nachádza v obvode Okresného

súdu v Brezne, pričom adresa trvalého bydliska nie je rozhodujúca, keďže sa v obvode

Okresného súdu v Kežmarku reálne nezdržiava od roku 2007.

Okresný súd v Brezne nesúhlasil s postúpením veci, pretože v zmysle ust. § 105 ods. 2

mal Okresný súd v Kežmarku neodkladne postúpiť vec príslušnému súdu, ak mal za to,

že sám príslušný nie je a pokiaľ návrh v danej veci bol podaný dňa 22. 07. 2008, nedošlo

k naplneniu podmienky neodkladného postúpenia veci, pričom tento okresný súd už začal

konať vo veci samej a to tým, že žalobcu oslobodil od povinnosti platiť súdne poplatky

uznesením zo dňa 11. 03. 2009, doručil žalovanej opis návrhu a zároveň ju vyzval na

písomné vyjadrenie k nemu dňa 01. 04. 2010. V čase podania návrhu mal Okresný súd

v Kežmarku za to, že je miestne príslušným súdom podľa a preto začal konať

vo veci samej a žalobca neuplatnil námietku vecnej nepríslušnosti, preto nesúhlas

s postúpením veci je podľa neho dôvodný. Skutočnosť, že sa žalobca momentálne zdržiava

v obvode okresu B., nemôže pri jeho zmenách pobytu počas konania byť rozhodujúcou.

Nadriadený súd po preskúmaní veci v zmysle dospel k rozhodnutiu,

že nesúhlas Okresného súdu v Brezne s postúpením veci je dôvodný.

Z ust. vyplýva, že namiesto všeobecného súdu odporcu je na

konanie príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach

ochrany osobnosti.

Je nepochybné, že v čase podania žaloby navrhovateľ mal bydlisko v obvode

Okresného súdu Kežmarok a to bolo v júli 2008. Okresný súd v Kežmarku mal skúmať svoju

miestnu príslušnosť podľa , pretože túto povinnosť mu ukladá ustanovenie

ods. 1 . Ak by bol zistil, že nie je miestne príslušný, mal neodkladne postúpiť vec

príslušnému súdu. Okresný súd v Kežmarku postúpil Okresnému súdu v Brezne vec dňa

20. 09. 2010. Je nepochybné, že čas ktorý od podania žaloby do postúpenia veci uplynul nie

je možné označiť za neodkladný na postúpenie veci príslušnému súdu. Už z podanej žaloby

Okresný súd v Kežmarku mohol zistiť, že žalobca označil adresu svojho prechodného

bydliska v P., okres B. a mal sa tejto otázke venovať, pokiaľ pochyboval o tom, že by

existovala jeho miestna príslušnosť. Z obsahu spisu je zrejmé, že žiaden z účastníkov, teda

miestnu príslušnosť nenamietali. Fotokópia podania, ktorá sa v spise nachádza na č. l. 31

bola adresovaná žalobcovi do iného prebiehajúceho sporu pod č. k. , preto

nebolo možné konštatovať, že by podal námietku miestnej nepríslušnosti vec

prejednávajúceho súdu a to Okresného súdu v Kežmarku.

Pretože neboli naplnené podmienky pre postúpenie veci Okresnému súdu v Brezne,

nadriadený súd konštatoval, že nesúhlas tohto okresného súdu s postúpením veci je dôvodný

a ďalej bude konať vo veci Okresný súd v Kežmarku.“

Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie odvolaním sa na príslušné ustanovenia

, ktoré upravujú otázku postúpenia veci z dôvodu miestnej

príslušnosti, t. j. na základe aktuálnej platnej právnej úpravy. Vychádzal zo skutočnosti, že

po doručení návrhu na začatie konania 22. júla 2008 Okresný súd Kežmarok začal vo veci

konať 11. marca 2009, keď rozhodol o oslobodení sťažovateľa v danej veci od súdnych

poplatkov. Sťažovateľ až po tomto rozhodnutí požiadal o postúpenie veci z dôvodu miestnej

príslušnosti argumentujúc svojím prechodným pobytom v územnom obvode Okresného

súdu Brezno, ktorý tam mal už v čase podania svojho návrhu Okresnému súdu Kežmarok,

ktorého miestnu príslušnosť následne namietal (hoci táto skutočnosť mu bola známa už

v čase doručenia svojho návrhu Okresnému súdu Kežmarok).

Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu

ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie

v konaní pred ním ( ). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími

zákonmi (napr. ). Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

ods. 1 neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)

súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo

v občianskoprávnom spore ( , ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tohto svojho ústavného poslania a postavenia nie je úlohou

ústavného súdu zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných

porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd

je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných

zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo

v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné

so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , ).

Ústavný súd nezistil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu žiadnu

skutočnosť signalizujúcu, že krajský súd postupoval svojvoľne a bez opory v zákone.

Uznesenie krajského súdu je náležite odôvodnené príslušnými ustanoveniami relevantnej

právnej úpravy, a preto je podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľné.

Ako ďalší argument na postúpenie veci uvádza sťažovateľ zaujatosť sudcov

Okresného súdu Kežmarok vzhľadom na množstvo súdnych sporov, ktoré vedie so sudcami

tohto súdu. Z toho vyvodzuje ich zaujatosť v konaniach, v ktorých je účastníkom.

Sťažovateľ nemá preto na tomto súde podľa jeho názoru zaručené „základné právo na

spravodlivý a nestranný súdny proces“. Ústavný súd v tejto veci uvádza, že nezaujatosť

sudcov má možnosť sťažovateľ namietať inými právnymi prostriedkami, ako je postúpenie

veci podľa z dôvodu miestnej príslušnosti. Z a nasl. je zrejmý

postup vylučovania sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich

pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti, a ktorý sťažovateľ mohol/môže v danom prípade uplatniť. Postúpenie veci

miestne príslušnému súdu nie je preto v prípade pochybnosti sťažovateľa o nezaujatosti

konajúcich sudcov Okresného súdu Kežmarok účinným právnym prostriedkom na ochranu

jeho označených práv. Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou

opakovane vyslovil, že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také

porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať,

ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jeho predbežnom

prerokovaní podľa odmietol v celom rozsahu ako

zjavne neopodstatnenú. Pretože došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu, ústavný súd

sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa (primerané finančné zadosťučinenie, náhrada

trov konania), keďže tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010