Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 429/2010
PDF · 182.25 KB
No categories available
IV. ÚS 429/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 429/2010 -10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., S., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.
zn. 12 NcC/52/2010 a jeho uznesením zo 6. októbra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra
2010 doručená sťažnosť JUDr. O. M., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12
NcC/52/2010 a jeho uznesením zo 6. októbra 2010.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
„Okresný súd v Brezne vo veci sp. zn. 4C/321/2010 vyslovil nesúhlas s postúpením
veci sp. zn. 4C /98/2008 z Okresného súdu v Kežmarku na OS Brezno, keď konštatoval, že
Okresný súd v Kežmarku včas neskúmal miestnu príslušnosť a urobil tak až po vyše dvoch
rokoch od podania žaloby. Uviedol tiež, že to, že sa ako žalobca momentálne zdržujem
v obvode Okresného súdu v Brezne a počas konania mením svoj pobyt nedáva dôvod na
príslušnosť Okresného súdu v Brezne. O nesúhlase rozhodoval Krajský súd v Banskej
Bystrici, ktorý svojim uznesením sp. zn. 12 NcC /52/2010 zo dňa 6. 10. 2010 považoval
nesúhlas Okresného súdu v Brezne s prejednaním veci za dôvodný. Odvolací súd okrem
skutočností uvádzaných okresným súdom poukázal na skutočnosť, že v spise sa údajne
nenachádza žiadna námietka či žiadosť ani jedného účastníka v konaní, aby vec bola
postúpená na konanie miestne príslušnému súdu v Brezne. Naviac KS v Banskej Bystrici
poukázal na to, že Okresný súd v Kežmarku už z návrhu, ktorý som podal dňa 22. 7. 2008
vedel o tom, že mám prechodné bydlisko v Okrese B. a to v P. a teda sa mal včas s týmto vo
vzťahu k § 88 písm. o) O. s. p. vysporiadať. Nekonal teda neodkladne ako to predpokladá
ust. § 105 ods. 1 O. s. p. “
Sťažovateľ namieta, že „Rozhodnutie odvolacieho súdu založené na stanovisku
Okresného súdu v Brezne je jednak v rozpore s dôkazným stavom v spise OS Brezno sp. zn.
4C/321/2010 , ale aj v rozpore s § 105 ods. 1 O. s. p. a taktiež v rozpore s ústavou
a dohovorom.
Z podania, ktoré som osobne podal na Okresnom súde v Kežmarku dňa 8. 4. 2010
k veci sp. zn. 4C/98/2008 je jasne preukázané, že ako navrhovateľ- žalobca som s poukazom
na § 105 ods. 1 O. s. p. žiadal, aby okresný súd v Kežmarku postúpil v zmysle dôvodov § 88
0. s. p. vec na miestne príslušný Okresný súd v Brezne. To, že som žalobu podal na OS
Kežmarok v čase keď som rok prechodne býval v P. malo správne OS v Kežmarku viesť k
skúmaniu dôvodov v zmysle § 88 O. s. p. a § 105 ods. 1 . O. s. p. V tom Krajský súd
v Banskej Bystrici zaujal správny postoj. Teda ak OS Kežmarok takmer dva roky neskúmal
to čo bolo podľa zákona jeho povinnosťou, porušil moje práva účastníka. Som so sudcami
OS Kežmarok v množstve súdnych sporov. S niektorými sudcami v dvoch až troch súdnych
sporoch. Naviac mám na Ústavnom súde SR prijatú sťažnosť voči tomuto súdu a už vo veci
III. ÚS 167/09 mi bolo vyhovené a ústavný súd mi aj priznal finančné zadosťučinenie. Jedna
vec súdu v Kežmarku sa v dôsledku mojej sťažnosti nachádza na ESĽP a voči sudkyni
JUDr. I. J., ktorá mala vec týkajúcu sa tejto sťažnosti v Kežmarku pridelenú je vedené na
základe môjho podnetu disciplinárne konanie. Teda nepochybne ak sú sudcovia OS
Kežmarok voči mne zaujatí a sú z konaní kde som účastníkom vylučovaní, tak nemám na
tomto súde zaručené základné právo na spravodlivý a nestranný súdny proces. Ak si voči
tomuto súdu uplatňujem náhrady v sume vyše 600 tis. Eur, tak je nepochybne daný dôvod
na ich predpojatosť.
V dôsledku toho, že sudcovia OS Kežmarok voči mne konajú tak, ako konajú, ale
predovšetkým z dôvodov, že od sept. 2007 žijem neprerušene v obvode Okresného súdu
v Brezne, sú dané dôvody na jeho príslušnosť. Nie je podstatné to, že Okresný súd
v Kežmarku neskúmal túto otázku sám a to v zmysle § 105 ods. 1 O. s. p. neodkladne, ale až
po mojej námietke - žiadosti zo dňa 8. 4. 2010. Nie je pravdivé tvrdenie OS Brezno, že
počas konania mením svoj pobyt.“.
Sťažovateľ pritom tvrdí, že „... od sept. 2007 som tam bol prihlásený a býval som
u svojich priateľov, pretože môj rodinný dom v S. je neobývateľný, je predmetom viacerých
exekúcií a nemal som inú možnosť na bývanie. Od 16. 6. 2010 som prihlásený zatiaľ na
prechodný pobyt tiež v obvode Okresného súdu v Brezne a to na V. Z dôvodov na strane
vlastníka bytového domu nie je ešte v súčasnosti možné, aby som si v byte prihlásil trvalý
pobyt. To sa však v priebehu pár týždňov zmení a ja budem vo V. mať trvalý pobyt. V S. už
nikdy bývať nebudem.“.
Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ priložil k sťažnosti potvrdenie Obecného
úradu v P. z 11. septembra 2007, že má v obci prechodný pobyt.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1.) Základné právo JUDr. O. M. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 NcC / 52/ 2010 bolo porušené.
2.) Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 NcC / 52/2010 zo dňa
6. 10. 2010 zrušuje a tomuto súdu prikazuje vo veci opätovne rozhodnúť.
3.) JUDr. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15 tisíc Eur, ktoré je
Krajský súd v Banskej Bystrici povinný zaplatiť mu na jeho účet v S. pobočka P. - sporožíro
č. ú.:... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
3.) Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ukladá zaplatiť trovy
právneho zastupovania JUDr. O. M. (podľa vyčíslenia) na účet advokáta (meno po
ustanovení) do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
4.) Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania
v sume (po vyčíslení) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky vedený
v štátnej pokladnici č. ú. .... do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde “) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom alebo
rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého
ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 ,
IV. ÚS 66/02 , I. ÚS 56/03 , IV. ÚS 136/05 ).
Sťažovateľ nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu č. k. 12 NcC/52/2010 -38
zo 6. októbra 2010, ktorým krajský súd rozhodol, že „nesúhlas Okresného súdu v Brezne
s postúpením veci Okresným súdom v Kežmarku v konaní 4 C/98/2008 je dôvodný“.
Zo sťažnosti a z príloh k sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Kežmarok, ktorému
bol doručený návrh sťažovateľa na začatie konania 22. júla 2008 (vec je vedená pod sp. zn.
4 C/98/2008 ), rozhodol uznesením č. k. 2 C 83/2008 -7 z 11. marca 2009 o oslobodení
sťažovateľa od súdnych poplatkov. Sťažovateľ požiadal 8. apríla 2010 o postúpenie veci
Okresnému súdu Brezno argumentujúc svojím prechodným pobytom od septembra 2007
v jeho územnom obvode. Okresný súd Kežmarok postúpil vec vedenú pod sp. zn.
4 C/98/2008 Okresnému súdu Brezno ako miestne príslušnému súdu podľa § 89 ods. 1
písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) podľa § 105 ods. 2 OSP na
základe žiadosti sťažovateľa. Okresný súd Brezno však s postúpením veci nesúhlasil
a predložil vec podľa § 105 ods. 3 OSP na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd uznal
nesúhlas Okresného súdu Brezno ako dôvodný.
Krajský súd svoje rozhodnutie č. k. 12 NcC/52/2010 -38 zo 6. októbra 2010
odôvodnil takto:
„Okresný súd v Kežmarku vec vedenú pod č. k. 4C/98/2008 postúpil Okresnému súdu
v Brezne podľa ust. § 105 ods. 2 OSP , ako miestne príslušnému súdu v súlade s ust. § 88
ods. 1 písm. o) OSP . Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa ust. § 88 ods. 1 písm. o)
OSP , namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd v ktorého obvode má
žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany osobnosti. Konštatoval, že jediným
kritériom je bydlisko žalobcu a jeho prechodné bydlisko sa nachádza v obvode Okresného
súdu v Brezne, pričom adresa trvalého bydliska nie je rozhodujúca, keďže sa v obvode
Okresného súdu v Kežmarku reálne nezdržiava od roku 2007.
Okresný súd v Brezne nesúhlasil s postúpením veci, pretože v zmysle ust. § 105 ods. 2
OSP mal Okresný súd v Kežmarku neodkladne postúpiť vec príslušnému súdu, ak mal za to,
že sám príslušný nie je a pokiaľ návrh v danej veci bol podaný dňa 22. 07. 2008, nedošlo
k naplneniu podmienky neodkladného postúpenia veci, pričom tento okresný súd už začal
konať vo veci samej a to tým, že žalobcu oslobodil od povinnosti platiť súdne poplatky
uznesením zo dňa 11. 03. 2009, doručil žalovanej opis návrhu a zároveň ju vyzval na
písomné vyjadrenie k nemu dňa 01. 04. 2010. V čase podania návrhu mal Okresný súd
v Kežmarku za to, že je miestne príslušným súdom podľa § 88 OSP a preto začal konať
vo veci samej a žalobca neuplatnil námietku vecnej nepríslušnosti, preto nesúhlas
s postúpením veci je podľa neho dôvodný. Skutočnosť, že sa žalobca momentálne zdržiava
v obvode okresu B., nemôže pri jeho zmenách pobytu počas konania byť rozhodujúcou.
Nadriadený súd po preskúmaní veci v zmysle § 105 ods. 3 OSP dospel k rozhodnutiu,
že nesúhlas Okresného súdu v Brezne s postúpením veci je dôvodný.
Z ust. § 88 ods. 1 písm. o) OSP vyplýva, že namiesto všeobecného súdu odporcu je na
konanie príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach
ochrany osobnosti.
Je nepochybné, že v čase podania žaloby navrhovateľ mal bydlisko v obvode
Okresného súdu Kežmarok a to bolo v júli 2008. Okresný súd v Kežmarku mal skúmať svoju
miestnu príslušnosť podľa § 88 OSP , pretože túto povinnosť mu ukladá ustanovenie § 105
ods. 1 OSP . Ak by bol zistil, že nie je miestne príslušný, mal neodkladne postúpiť vec
príslušnému súdu. Okresný súd v Kežmarku postúpil Okresnému súdu v Brezne vec dňa
20. 09. 2010. Je nepochybné, že čas ktorý od podania žaloby do postúpenia veci uplynul nie
je možné označiť za neodkladný na postúpenie veci príslušnému súdu. Už z podanej žaloby
Okresný súd v Kežmarku mohol zistiť, že žalobca označil adresu svojho prechodného
bydliska v P., okres B. a mal sa tejto otázke venovať, pokiaľ pochyboval o tom, že by
existovala jeho miestna príslušnosť. Z obsahu spisu je zrejmé, že žiaden z účastníkov, teda
miestnu príslušnosť nenamietali. Fotokópia podania, ktorá sa v spise nachádza na č. l. 31
bola adresovaná žalobcovi do iného prebiehajúceho sporu pod č. k. 2C/79/2010 , preto
nebolo možné konštatovať, že by podal námietku miestnej nepríslušnosti vec
prejednávajúceho súdu a to Okresného súdu v Kežmarku.
Pretože neboli naplnené podmienky pre postúpenie veci Okresnému súdu v Brezne,
nadriadený súd konštatoval, že nesúhlas tohto okresného súdu s postúpením veci je dôvodný
a ďalej bude konať vo veci Okresný súd v Kežmarku.“
Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie odvolaním sa na príslušné ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku , ktoré upravujú otázku postúpenia veci z dôvodu miestnej
príslušnosti, t. j. na základe aktuálnej platnej právnej úpravy. Vychádzal zo skutočnosti, že
po doručení návrhu na začatie konania 22. júla 2008 Okresný súd Kežmarok začal vo veci
konať 11. marca 2009, keď rozhodol o oslobodení sťažovateľa v danej veci od súdnych
poplatkov. Sťažovateľ až po tomto rozhodnutí požiadal o postúpenie veci z dôvodu miestnej
príslušnosti argumentujúc svojím prechodným pobytom v územnom obvode Okresného
súdu Brezno, ktorý tam mal už v čase podania svojho návrhu Okresnému súdu Kežmarok,
ktorého miestnu príslušnosť následne namietal (hoci táto skutočnosť mu bola známa už
v čase doručenia svojho návrhu Okresnému súdu Kežmarok).
Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu
ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie
v konaní pred ním (I. ÚS 26/94 ). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími
zákonmi (napr. III. ÚS 124/04 ). Podľa čl. 142 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych
a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak
ustanoví zákon. Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46
ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)
súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo
v občianskoprávnom spore (II. ÚS 21/02 , IV. ÚS 277/05 ).
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tohto svojho ústavného poslania a postavenia nie je úlohou
ústavného súdu zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02 , I. ÚS 27/04 , I. ÚS 74/05 ).
Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných
porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd
je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných
zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo
v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné
so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.
V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať
právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli
k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol
náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom
kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(m. m. I. ÚS 13/00 , I. ÚS 139/02 , III. ÚS 180/02 ).
Ústavný súd nezistil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu žiadnu
skutočnosť signalizujúcu, že krajský súd postupoval svojvoľne a bez opory v zákone.
Uznesenie krajského súdu je náležite odôvodnené príslušnými ustanoveniami relevantnej
právnej úpravy, a preto je podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľné.
Ako ďalší argument na postúpenie veci uvádza sťažovateľ zaujatosť sudcov
Okresného súdu Kežmarok vzhľadom na množstvo súdnych sporov, ktoré vedie so sudcami
tohto súdu. Z toho vyvodzuje ich zaujatosť v konaniach, v ktorých je účastníkom.
Sťažovateľ nemá preto na tomto súde podľa jeho názoru zaručené „základné právo na
spravodlivý a nestranný súdny proces“. Ústavný súd v tejto veci uvádza, že nezaujatosť
sudcov má možnosť sťažovateľ namietať inými právnymi prostriedkami, ako je postúpenie
veci podľa § 105 ods. 1 OSP z dôvodu miestnej príslušnosti. Z § 14 a nasl. OSP je zrejmý
postup vylučovania sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich
pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich
nezaujatosti, a ktorý sťažovateľ mohol/môže v danom prípade uplatniť. Postúpenie veci
miestne príslušnému súdu nie je preto v prípade pochybnosti sťažovateľa o nezaujatosti
konajúcich sudcov Okresného súdu Kežmarok účinným právnym prostriedkom na ochranu
jeho označených práv. Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou
opakovane vyslovil, že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také
porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať,
ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99 , III. ÚS 45/03 ).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jeho predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v celom rozsahu ako
zjavne neopodstatnenú. Pretože došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu, ústavný súd
sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa (primerané finančné zadosťučinenie, náhrada
trov konania), keďže tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2010