Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 35/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. J. M., V., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R.,

Advokátska kancelária, K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v

konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť PhDr. J. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 13. decembra

2010 doručená sťažnosť PhDr. J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len ,a“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ 17. júla 2006 podal

žalobu na okresnom súde o zaplatenie nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do osobnostných

práv. Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom z 23. septembra 2008 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“), ktorým žalobu sťažovateľa zamietol a nepriznal účastníkom

náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie

z 11. decembra 2008, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom sp. zn. zo 16. júna 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

3. Na základe sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti podľa ústavný

súd nálezom sp. zn. z 20. januára 2010 okrem iného rozhodol, že rozsudok

krajského súdu zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

4. Krajský súd uznesením sp. zn. z 30. marca 2010 zrušil rozsudok

okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie. Následne okresný súd uznesením

zo 17. septembra 2010 prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného

na Krajskom školskom úrade v Prešove pod sp. zn. 1/2004. Proti tomuto uzneseniu podal

sťažovateľ odvolanie, o ktorom v čase podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne

rozhodnuté.

5. Sťažovateľ vyslovuje názor, že v konaní pred okresným súdom dochádza k

zbytočným prieťahom, a v tejto súvislosti vo svojej sťažnosti uvádza: „Sťažovateľ vidí

nesprávnosť postupu okresného súdu predovšetkým v tom, že nepostupoval dostatočne

dôrazne, nevyužíval opatrenia, ktoré má k dispozícii na to, aby zabezpečil plynulosť

konania a najmä jeho efektívnosť.

Sťažovateľ je presvedčený o tom, že konanie Okresného súdu Prešov nesmeruje

k odstráneniu právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim

postupom a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodne predlžuje a odďaľuje tým

poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľovi. Neprimeraná dĺžka konania

pritom nie je odôvodnená právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo správaním

sťažovateľa.“

6. Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. s tým, aby sa okresnému

súdu prikázalo v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ zároveň žiadal

priznať primerané zadosťučinenie vo výške 4 000 € a náhradu trov konania.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

11. Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľom označených

základných práv, je sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd k tomu dodáva, že v zmysle ustálenej judikatúry

sa podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného

prostriedku nápravy v zmysle len v tom prípade, ak

sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účel

nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou (podobne , , ).

12. Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podľa zákona o súdoch

podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy, ktorá jej bola doručená

21. októbra 2010. Na podanú sťažnosť odpovedala predsedníčka okresného súdu prípisom

z 18. novembra 2010, v ktorom konštatovala, že vec bude sledovať až do jej právoplatného

skončenia, aj keď skutočnosti uvedené v sťažnosti na prieťahy nesvedčia o nečinnosti súdu.

13. Vzhľadom na to, že predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená

13. decembra 2010, t. j. po uplynutí menej než jedného mesiaca od doručenia prípisu

predsedníčky okresného súdu z 18. novembra 2010, ústavný súd posudzuje podanie

sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon,

ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať. Okresnému

súdu nebola bezprostredne po doručení odpovede predsedníčky okresného súdu na sťažnosť

proti prieťahom poskytnutá primeraná lehota na prijatie účinných opatrení proti zbytočným

prieťahom v napadnutom konaní. Až eventuálna pokračujúca nečinnosť okresného súdu by

mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, čo ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť, a preto sťažnosť

odmietol pre neprípustnosť.

14. Z dôvodu presvedčivosti tohto rozhodnutia ústavný súd nad rámec uvedeného

dodáva, že v danom prípade existujú aj ďalšie relevantné dôvody na odmietnutie sťažnosti.

15. Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov konkrétne v tom, že na základe jeho podania zo 16. októbra 2006, ktorým

predložil potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch pre účely

oslobodenia od súdnych poplatkov, okresný súd vydal uznesenie, ktorým sťažovateľovi

priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, až 13. apríla 2007. Taktiež poukazuje na

skutočnosť, že prvé pojednávanie bolo nariadené na 6. marec 2008, pričom sťažovateľ podal

svoje vyjadrenie, že nesúhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, 23. júla

2007.

16. Ústavný súd v súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľa poukazuje na

svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť

súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (porovnaj ,

). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla

prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili

celkovú dĺžku súdneho konania (napr. , , ).

17. Vychádzajúc z obsahu spisu a priložených listín ústavný súd konštatuje, že medzi

jednotlivými úkonmi okresného súdu nebolo také časové rozpätie, ktoré by mohlo byť

kvalifikované ako neodôvodnená nečinnosť súdu. Úkony konajúceho súdu boli efektívne

a smerovali k rozhodnutiu vo veci samej.

18. V prípadoch, keď ústavný súd zistil, že sa postup všeobecného súdu

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle alebo

čl. 6 ods. 1 dohovoru, spravidla sťažnosť odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr.

, , , ).

19. Ústavný súd na základe uvedeného preto sťažnosť mohol odmietnuť aj ako

zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že podľa jeho názoru doterajšia celková dĺžka

konania pred okresným súdom, jeho činnosť a úkony smerujúce k zabezpečeniu priebehu

konania nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom

rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd

sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

21. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto sťažovateľovi nebráni,

aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne

a plynulo, podal v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011