Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 35/2011
PDF · 148.44 KB
No categories available
I. ÚS 35/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. J. M., V., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R.,
Advokátska kancelária, K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v
konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 111/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť PhDr. J. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 13. decembra
2010 doručená sťažnosť PhDr. J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 20 C 111/2006.
2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ 17. júla 2006 podal
žalobu na okresnom súde o zaplatenie nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do osobnostných
práv. Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom z 23. septembra 2008 (ďalej len
„rozsudok okresného súdu“), ktorým žalobu sťažovateľa zamietol a nepriznal účastníkom
náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie
z 11. decembra 2008, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
rozsudkom sp. zn. 5 Co 87/2009 zo 16. júna 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)
tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
3. Na základe sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný
súd nálezom sp. zn. II. ÚS 349/09 z 20. januára 2010 okrem iného rozhodol, že rozsudok
krajského súdu zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
4. Krajský súd uznesením sp. zn. 19 Co 28/2010 z 30. marca 2010 zrušil rozsudok
okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie. Následne okresný súd uznesením
zo 17. septembra 2010 prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného
na Krajskom školskom úrade v Prešove pod sp. zn. 1/2004. Proti tomuto uzneseniu podal
sťažovateľ odvolanie, o ktorom v čase podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne
rozhodnuté.
5. Sťažovateľ vyslovuje názor, že v konaní pred okresným súdom dochádza k
zbytočným prieťahom, a v tejto súvislosti vo svojej sťažnosti uvádza: „Sťažovateľ vidí
nesprávnosť postupu okresného súdu predovšetkým v tom, že nepostupoval dostatočne
dôrazne, nevyužíval opatrenia, ktoré má k dispozícii na to, aby zabezpečil plynulosť
konania a najmä jeho efektívnosť.
Sťažovateľ je presvedčený o tom, že konanie Okresného súdu Prešov nesmeruje
k odstráneniu právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim
postupom a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodne predlžuje a odďaľuje tým
poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľovi. Neprimeraná dĺžka konania
pritom nie je odôvodnená právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo správaním
sťažovateľa.“
6. Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 20 C 111/2006 s tým, aby sa okresnému
súdu prikázalo v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ zároveň žiadal
priznať primerané zadosťučinenie vo výške 4 000 € a náhradu trov konania.
II.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
11. Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľom označených
základných práv, je sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd k tomu dodáva, že v zmysle ustálenej judikatúry
sa podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného
prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak
sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účel
nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo
neefektívnou činnosťou (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06).
12. Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podľa zákona o súdoch
podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy, ktorá jej bola doručená
21. októbra 2010. Na podanú sťažnosť odpovedala predsedníčka okresného súdu prípisom
z 18. novembra 2010, v ktorom konštatovala, že vec bude sledovať až do jej právoplatného
skončenia, aj keď skutočnosti uvedené v sťažnosti na prieťahy nesvedčia o nečinnosti súdu.
13. Vzhľadom na to, že predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená
13. decembra 2010, t. j. po uplynutí menej než jedného mesiaca od doručenia prípisu
predsedníčky okresného súdu z 18. novembra 2010, ústavný súd posudzuje podanie
sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon,
ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať. Okresnému
súdu nebola bezprostredne po doručení odpovede predsedníčky okresného súdu na sťažnosť
proti prieťahom poskytnutá primeraná lehota na prijatie účinných opatrení proti zbytočným
prieťahom v napadnutom konaní. Až eventuálna pokračujúca nečinnosť okresného súdu by
mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, čo ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť, a preto sťažnosť
odmietol pre neprípustnosť.
14. Z dôvodu presvedčivosti tohto rozhodnutia ústavný súd nad rámec uvedeného
dodáva, že v danom prípade existujú aj ďalšie relevantné dôvody na odmietnutie sťažnosti.
15. Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov konkrétne v tom, že na základe jeho podania zo 16. októbra 2006, ktorým
predložil potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch pre účely
oslobodenia od súdnych poplatkov, okresný súd vydal uznesenie, ktorým sťažovateľovi
priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, až 13. apríla 2007. Taktiež poukazuje na
skutočnosť, že prvé pojednávanie bolo nariadené na 6. marec 2008, pričom sťažovateľ podal
svoje vyjadrenie, že nesúhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, 23. júla
2007.
16. Ústavný súd v súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľa poukazuje na
svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť
súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (porovnaj I. ÚS 42/01,
III. ÚS 91/04). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla
prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili
celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01, III. ÚS 91/04).
17. Vychádzajúc z obsahu spisu a priložených listín ústavný súd konštatuje, že medzi
jednotlivými úkonmi okresného súdu nebolo také časové rozpätie, ktoré by mohlo byť
kvalifikované ako neodôvodnená nečinnosť súdu. Úkony konajúceho súdu boli efektívne
a smerovali k rozhodnutiu vo veci samej.
18. V prípadoch, keď ústavný súd zistil, že sa postup všeobecného súdu
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy alebo
čl. 6 ods. 1 dohovoru, spravidla sťažnosť odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr.
I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07).
19. Ústavný súd na základe uvedeného preto sťažnosť mohol odmietnuť aj ako
zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že podľa jeho názoru doterajšia celková dĺžka
konania pred okresným súdom, jeho činnosť a úkony smerujúce k zabezpečeniu priebehu
konania nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom
rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd
sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.
21. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľovi nebráni,
aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne
a plynulo, podal v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2011