Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 57/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., a. s., B., zastúpenej advokátom Mgr. T. K.,

B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 30. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra

2010 doručená sťažnosť spoločnosti P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jej základných práv na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. septembra 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je žalovaným v spore o ochranu osobnosti

vedenom na Okresnom súde Žilina v konaní pod sp. zn. . Sťažovateľ

v sťažnosti uvádza:

«Sťažovateľ nahliadol do súdnych spisov Okresného súdu Žilina a zistil, že JUDr. M.

K., bytom Ž. (ďalej len „žalobca“) podal dňa 01.04.2010 tú istú žalobu o ochranu osobnosti

trikrát. Toto podanie bolo v súlade s rozvrhom práce pridelené nasledovným sudcom

JUDr. B. S. (), Mgr. A. K. (), JUDr. G. D. (). Následne

boli konania č. a z dôvodu prekážky súdneho konania

(litispedencie) zastavené.

Sťažovateľ preto podaním zo dňa 06.07.2010 namietol zaujatosť všetkých sudcov

civilného úseku Okresného súdu Žilina a to nasledovných: JUDr. G. D., Mgr. D. C., JUDr.

P. H., Mgr. M. K., JUDr. I. S., Mgr. A. K., JUDr. J. S., JUDr. J. R., JUDr. V. K., JUDr. A.

M., JUDr. B. S., JUDr. G. P., JUDr. D. M., Mgr. L. H., JUDr. G. T., JUDr. R. S. JUDr. Z.

P., Mgr. S. T.

Sťažovateľ v námietke namietol, že sa mu vyššie uvedení sudcovia nejavia nezaujatí.

Uznesením zo dňa 30.09.2010, sp.zn. Krajský súd v Žiline (ďalej len

„Uznesenie“) rozhodol, že vyššie uvedení sudcovia Okresného súd Žilina nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn .

Krajský súd v Žiline Uznesenie odôvodnil, tým že sa nepreukázala existencia vzťahu

žalobcu a namietaných sudcov Okresného súdu v Žiline (ďalej len „OS“). ...

Sťažovateľ sa domnieva, že jeho právo na súdnu ochranu bolo porušené nakoľko

Krajský súd v Žiline (ďalej len „KS“) porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces

pretože Uznesenie nebolo dostatočne zdôvodnené, KS sa nevysporiadal s obranou

sťažovateľa. ...

Účelom odôvodnenia rozhodnutia je presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie

bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo arbitrárne.

Sťažovateľ má za to, že hoci zákon umožňuje sudcovi rozhodovať na základe jeho

subjektívneho presvedčenia, jeho presvedčenie však musí byť preskúmateľné a preto, súd

musí vždy svoje závery riadne odôvodniť. Úvaha súdu teda nie je voľnou, neobmedzenou

úvahou. Záver súdu musí logicky vyplývať z vykonaných dôkazov a taktiež musí byť opretý

o dostatočné argumenty.

Ak má odôvodnenie Uznesenia napĺňať parametre spravodlivého rozhodnutia, musí

odzrkadľovať úvahy KS ohľadne podstatných skutočností pre rozhodnutie. Iba takto

odôvodnené rozhodnutie napĺňa práva účastníkov konania na spravodlivý proces, iba tak

má účastník konania istotu, že KS pri rozhodovaní starostlivo zvážil všetky predpoklady,

ktoré sú podstatné pre rozhodnutie veci, že jeho rozhodnutie nie je výsledkom svojvôle,

ovplyvňovania tretími osobami. V danom prípade je potreba presvedčivého odôvodnenia

súdneho rozhodnutia naliehavejšia. A to preto, lebo KS vydaním Uznesenia realizoval svoje

zákonné oprávnenie zasiahnuť do ďalšieho práva účastníka konania - práva na zákonného

sudcu.

Sťažovateľ má za to, že jeho právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa bolo porušené a to

z dôvodov, že z odôvodnenia Uznesenia nie je zrejmé odôvodnenie právneho názoru KS.

Sťažovateľ v námietke zaujatosti namietal existenciu skutočností, ktoré zakladajú

pochybnosť o nezaujatosti sudcov OS. Sťažovateľ argumentoval, že sudcovia OS sa nejavia

nezaujatí zo subjektívneho ako i z objektívneho hľadiska. ...

Podľa názoru sťažovateľa, nie je možné s ohľadom na všetky skutočnosti daného

prípadu dospieť k záveru, že sudcovia OS sa javia nezaujatí. Žalobca podal na OS to isté

podanie viackrát. To bolo pridelené trom rôznym sudcom. Ak je účelom náhodného

prideľovania sudcov predchádzanie možnosti, aby účastníci konania ovplyvňovali súdne

konania najmä výberom sudcu, ktorého si osoba zvolí, napríklad i z toho dôvodu, že

predpokladá, že tento sudca môže rozhodnúť vec v jeho prospech a ak žalobca konal

spôsobom, ktorým sa snažil obísť režim náhodného pridelenia sudcu, existuje dôvodná

pochybnosť, že si svojim konaním mienil zabezpečiť možnosť výberu najvhodnejšieho sudcu.

Ak konanie žalobcu nasvedčuje, že môže existovať taký sudca, ktorého si chcel žalobca

zvoliť, u ktorého možno predpokladal, že vec rozhodne v jeho prospech, potom je

pochybnosť objektívnej nezaujatosti sudcov OS jednoznačne daná. To, že nakoniec vo veci

rozhoduje sudca pridelený náhodným výberom neeliminuje pochybnosť o objektívnej

nezaujatosti sudcov OS. ...

Ak Uznesenie nie je presvedčivé, neposkytuje základ pre rozhodnutie vo veci, ak

nesumarizuje argumenty, dôvody a právne úvahy, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo

veci, je dané Uznesenie arbitrárne. Sťažovateľ má za to, že vydaním takéhoto Uznesenia

došlo k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivý proces, práva domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.»

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.09.2010

bolo porušené právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde v zmysle

a právo sťažovateľa na zákonného sudcu v zmysle .

2. Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa

30.09.2010 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie...

Krajský súd v Žiline je povinný do siedmich dní od doručenia tohto nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky nahradiť sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy

právneho zastúpenia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že uznesením krajského súdu sp. zn.

z 30. septembra 2010 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a .

Ústavný súd aplikujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

skúma, či konanie ako celok bolo spravodlivé, a nie je zásadne oprávnený a povinný

posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu vyvodil

(). Do obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania

(, ). Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takéhoto výkladu a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách a do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , , ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na spravodlivé

súdne konanie a v jeho rámci právo na prejednávanie a rozhodnutie veci nestranným súdom

podľa dohovoru (podľa ) je v občianskom súdnom konaní

garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z jej ďalšieho rozhodovania pre

zaujatosť v zmysle ustanovení až (ďalej len

„OSP“). Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je

však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi sudcu, resp. sudcov

z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania pre zaujatosť. Obsahom základného práva na

prerokovanie nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutie o ňom (,

, ).

Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva:

„Krajský súd posudzoval vyjadrenia sudcov Okresného súdu Žilina, pokiaľ ide o ich

zaujatosť z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého

sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je upevniť dôveru účastníkov konania i verejnosti

v nestrannosť postupu civilného súdnictva. Preto zákon vylučuje sudcov z judikačnej

činnosti v konkrétnej veci z dôvodov, ktoré sú spravidla subjektívnej povahy, ktoré však vždy

predstavujú faktory, potencionálne ohrozujúce nestrannosť sudcu. Týmto procesným

postupom je zabezpečené ústavné právo každého domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde tak, ako je toto právo obsiahnuté

v článku 36 ods. 1 SR.

Formulujú sa tu dva všeobecnejšie dôvody vylúčenia. Pomer k veci, ako okolnosť

potencionálne spochybňujúca nezaujatosť sudcu, a teda ako dôvod jeho vylúčenia bude

aktuálny napr. vtedy, keď bude sudca právne zainteresovaný na výsledku konania; no aj

vtedy, ked1 by mohol, či mal mať v danom konaní úlohu svedka, či inej zúčastnenej osoby.

O pomere k účastníkovi ako okolnosti rovnakého významu možno uvažovať, ak sa bude

zakladať na príbuzenstve, či iných, určitým spôsobom kvalifikovaných vzťahoch (kladných

i záporných, osobnostných vzťahoch, vzťahoch hospodárskej najmä majetkovej povahy

a pod.).

Z obsahu námietky zaujatosti krajský súd zistil, že odporca dospel k pochybnostiam

o nezaujatosti konajúceho sudcu a ostatných namietaných sudcov Okresného súdu Žilina

len na základe domnienky, že navrhovateľ je advokát, ktorý dlhoročne pôsobí v žilinskom

regióne, a teda nemožno vylúčiť, že v rámci nadväzovania kontaktov v právnických kruhoch

si vytvoril viacero vzťahov i so sudcami pôsobiacimi na Okresnom súde Žilina.

Iba domnienka účastníka konania, nepodložená skutočnosťami významnými

z hľadiska ustanovenia nepostačuje na vylúčenie sudcov z prejednávania

a rozhodovania veci. Pre aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia nestačí hodnotenie

subjektívnych pocitov účastníkov konania. Odporca vo vznesenej námietke zaujatosti

neuviedol žiadny zákonom uznaný dôvod zaujatosti, na základe ktorého by sa mohla

spochybniť nezaujatosť konajúceho sudcu a ostatných namietaných sudcov. Preto

odporcom tvrdené skutočnosti krajský súd nepovažoval za dôvodné k tomu, aby konajúca

sudkyňa, ako aj ostatní namietaní sudcovia Okresného súdu Žilina boli vylúčení z

prejednávania a rozhodovania v tejto veci podľa ustanovenia “

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že sa zaoberal namietanými

dôvodmi sťažovateľa. Rozhodnutie krajského súdu nie je arbitrárne ani svojvoľné a dáva

odpoveď na všetky námietky sťažovateľa. Ak súd v konaní o námietke účastníka konania

o zaujatosti sudu, resp. sudcov neuzná ním uvádzané dôvody vylúčenia sudcu, resp. sudcov,

nemá to samo osebe za následok porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

. Súčasťou tohto základného práva nie je ani povinnosť súdu uznať dôvody zaujatosti

uvádzané účastníkom konania, resp. vyhovieť jeho návrhu (), ako to bolo

v konkrétnom prípade vo veci krajského súdu vedenej pod sp. zn. .

Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi uznesením krajského súdu

a porušením namietaných základných práv sťažovateľa, odmietol sťažnosť sťažovateľa

po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011