Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 75/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. L. K., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. L., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. L. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2010

doručená sťažnosť MUDr. L. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej aj „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktoré sa začalo na okresnom súde návrhom podaným 31. augusta 2008, sa sťažovateľka

domáhala úpravy styku otca s ich maloletou dcérou, keďže od poslednej úpravy styku došlo

k zmene pomerov.

Sťažovateľka poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že konanie do podania

ústavnej sťažnosti, t. j. takmer po dvoch rokoch nie je právoplatne skončené a vo veci

nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie. Vzhľadom na osobitosť konania preto

11. mája 2010 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Sťažovateľka okrem podrobného chronologického popisu priebehu konania

v sťažnosti ďalej uvádza:

„… predmetom konania vo veci starostlivosti o maloletých je dosiahnuť

v čo najkratšom čase rozhodnutie, ktoré efektívne chráni práva a oprávnené záujmy

maloletého so zreteľom na jeho právne postavenie upravené v ústave, v medzinárodných

zmluvách a v zákonoch. Snaha o efektívnosť konania a rozhodovania súdov v konaní

vo veciach starostlivosti o maloletých je zo zákona zdôraznená povinnosťou súdu rozhodnúť

bez zbytočného odkladu, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa začatia konania. Predĺženie

konania je viazané len na existenciu vážnych dôvodov a objektívnu nemožnosť vykonať

dôkazy. Lehota je ustanovená na právoplatné skončenie vec. O predĺžení konania by súd

mal aj formálne rozhodnúť, inak by bol jeho postup nepreskúmateľný.

Máme za to, že Okresný súd Ružomberok nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného,

čím podľa nášho názoru nepochybne porušil práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov predovšetkým s prihliadnutím na osobitosti konania vo veciach

starostlivosti o maloletých.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa či. 48 ods. 2 , ako aj jej právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke... primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3.320,- Eur..., ktoré je jej Okresný súd Ružomberok povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Ružomberok je povinný uhradiť MUDr. L. K. trovy konania v sume

254,88 Eur... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu

sťažovateľky, advokáta JUDr. J. L. ...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis

).

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisu sp. zn.

, ktorý si ústavný súd zadovážil, je zrejmé, že okresný súd prakticky od začiatku

napadnutého konania konal vo veci v podstate priebežne, pričom sa postupne musel

vysporiadať s viacerými procesnými návrhmi účastníkov konania. Dňa 5. septembra 2008

bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na zmenu úpravy stretávania sa otca

s dieťaťom. Okresný súd 10. septembra 2008 stanovil termín pojednávania na 11. november

2008, ktoré bolo odročené na 13. január 2009 z dôvodu žiadosti právneho zástupcu otca

dieťaťa. Dňa 13. januára 2009 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na

pojednávaní zo strany právneho zástupcu otca dieťaťa s návrhom na vylúčenie zákonnej

sudkyne pre jej zaujatosť. Dňa 23. januára 2009 bol doručený návrh sťažovateľky na

nariadenie predbežného opatrenia. Dňa 30. januára 2009 bolo okresným súdom predbežným

opatrením rozhodnuté o návrhu matky maloletého dieťaťa na úpravu stretávania sa otca

s maloletou. Dňa 19. februára 2009 bolo okresnému súdu doručené odvolanie otca dieťaťa

proti predbežnému opatreniu. Dňa 16. marca 2009 bol spis predložený Krajskému súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní, ako aj o vznesených

námietkach zaujatosti. Dňa 20. apríla 2009 bolo okresnému súdu doručené uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 25. marca 2009, ktorým zákonná sudkyňa nebola

vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci a bolo potvrdené uznesenie o nariadení

predbežného opatrenia. Dňa 20. mája 2009 konajúca sudkyňa predsedovi okresného súdu

oznámila skutočnosti zakladajúce dôvod na jej vylúčenie z prerokovania a rozhodovania

veci pre pochybnosť o jej nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom konania, keďže otec dieťaťa

podal na ňu podnet na začatie disciplinárneho konania. Dňa 25. mája 2009 bola vec

pridelená na prerokovanie inej sudkyni a uznesením zo 17. júna 2009 boli paralelne

prebiehajúce konania týkajúce sa zmeny úpravy práv a povinností rodičov k dieťaťu spojené

na spoločné konanie vedené pod sp. zn. . Následne bol vo veci nariadený termín

pojednávania na 16. júl 2009, o ktorého odročenie požiadali účastníci konania z dôvodu

letných prázdnin. Na pojednávaní konanom 17. septembra 2009 okresný súd zistil snahu

rodičov o riešenie veci dohodou, preto pojednávanie odročil z dôvodu poskytnutia lehoty

účastníkom konania na ten účel. Pojednávanie odročené na 12. október 2009 sa konalo,

avšak k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi rodičmi nedošlo. Uznesením z 19. novembra

2009 okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej

psychológie zároveň uložil uznesením obom rodičom uhradiť preddavky na trovy

znaleckého dokazovania. Sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 9. decembra

2009 namietala zaujatosť znalkyne a podaním doručeným okresnému súdu 10. decembra

2009 sa odvolala proti uzneseniu, ktorým jej bolo uložené zaplatiť preddavok na trovy

znaleckého dokazovania. Sťažovateľka podaním doručeným 15. decembra 2009 ďalej

navrhla zmenu príslušnosti súdu z okresného súdu na Okresný súd Trnava, ktorú okresný

súd uznesením z 13. januára 2010 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka

10. februára 2010 podala odvolanie. Dňa 12. februára 2010 bol spis predložený krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľky. Dňa 1. apríla 2010 bol okresnému súdu

doručený ďalší návrh sťažovateľky na zmenu príslušnosti súdu z okresného súdu na

Okresný súd Košice II. Krajský súd uzneseniami sp. zn. a sp. zn.

z 5. mája 2010 potvrdil uznesenia okresného súdu o určení preddavku na

trovy znaleckého dokazovania a o zamietnutí návrhu na zmenu príslušnosti. Následne

okresný súd uznesením z 1. júna 2010 zamietol návrh matky mal. dieťaťa na prenesenie

príslušnosti na Okresný súd Košice II. Ďalej uznesením zo 7. júna 2010 okresný súd

rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou voči znalkyni. Dňa 16. júna 2010

sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na

prenesenie príslušnosti. Dňa 24. júna 2010 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu o námietke zaujatosti proti ustanovenej znalkyni. Dňa 14. júla 2010 bol spis

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľky. Dňa 20. júla 2010

krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na prenesenie

príslušnosti, ako aj o námietke zaujatosti. Dňa 26. júla 2010 otec maloletého dieťaťa podal

návrh na zmenu predbežného opatrenia z dôvodu zmeny pomerov. Dňa 25. augusta 2010

okresný súd upravil pomery rodičov k maloletému dieťaťu – o úpravu stretávania sa otca

s maloletou a zároveň ustanovil uznesením kolízneho opatrovníka. Dňa 16. septembra 2010

sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na nariadenie termínu pojednávania a vydania

rozhodnutia v zmysle dohody účastníkov. Dňa 1. októbra 2010 okresný súd nariadil termín

pojednávania na 22. október 2010. Dňa 13. októbra 2010 otec maloletého dieťaťa doručil

súdu žiadosť o zrušenie termínu pojednávania a navrhol vykonať znalecké dokazovanie.

Dňa 25. októbra 2010 okresný súd konajúcej znalkyni listom oznámil, že trvá na

vypracovaní znaleckého posudku na základe uznesenia z 19. novembra 2009. Dňa

15. novembra 2010 konajúca znalkyňa oznámila okresnému súdu nemožnosť vykonania

znaleckého posudku z dôvodu neúčasti sťažovateľky a maloletého dieťaťa pre chorobu. Dňa

29. novembra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľku na preukázanie dôvodov

neustanovenia sa s maloletým dieťaťom na znaleckých úkonoch. Dňa 17. decembra 2010

ustanovená znalkyňa doručila súdu znalecký posudok. Dňa 29. decembra 2010 okresný súd

stanovil termín pojednávania na 20. január 2011. Dňa 13. januára 2011 právny zástupca

sťažovateľky požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu kolízie termínov

pojednávaní, pričom sťažovateľka 19. januára 2011 oznámila, že trvá na účasti svojho

právneho zástupcu na pojednávaní. Dňa 19. januára 2011 okresný súd stanovil termín

pojednávania na 22. február 2011. Dňa 22. februára 2011 okresný súd rozhodol vo veci.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného chronologického prehľadu podstatných

úkonov okresného súdu sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že

podľa jeho názoru, aj keď doterajší priebeh konania pred okresným súdom nebol celkom

bez prieťahov, v zásade smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky

a nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite,

ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd zobral taktiež do úvahy, že rozhodovanie o procesných návrhoch,

o ktorých je podľa príslušných procesných kódexov (napr. )

všeobecný súd povinný rozhodnúť ešte pred vlastným prerokovaním a rozhodnutím o

merite veci, je okolnosťou, na ktorú sa musí prihliadať pri posudzovaní tvrdenia o porušení

základného práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o právo podľa

dohovoru), pretože takáto okolnosť v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej,

a tým splniť účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (,

). Využitie možností daných navrhovateľovi procesnými predpismi na

uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (napr. ). Sťažovateľka však v napadnutom konaní pred

okresným súdom nesporne prispela k celkovej dĺžke konania aj svojimi procesnými

návrhmi (podanie námietky zaujatosti, návrhy na zmenu príslušnosti, podávanie odvolaní

proti procesným rozhodnutiam súdu), preto musela takpovediac počítať s jeho

predlžovaním.

V danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol

postup okresného súdu po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva zaručeného v dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2011