Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 115/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., s. r. o., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti E., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2011

doručená sťažnosť spoločnosti E., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka uviedla, že žalobou podanou okresnému súdu 18. septembra 2001 sa

domáha určenia neplatnosti zmlúv (zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva

k nehnuteľnosti, pozn.).

„Prvé pojednávanie bolo vytýčené až po viac ako 3 rokoch a to 09. 11. 2004 - za tri

roky súd neurobil nič, bol nečinný.

Druhé pojednávanie bolo vytýčené až o viac ako dva roky a to 8. 12. 2006 - za ďalšie

dva roky súd neurobil nič, bol nečinný.

Dňa 13. 04. 2007 Okresný súd Košice II prerušil konanie do právoplatného

skončenia veci vedenej na tom istom súde, vo veci neplatnosti právneho úkonu... pod sp. zn.

hoci v spise je dostatok listinných dôkazov preukazujúcich naše tvrdenia

ohľadne neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vo vzťahu

k bytovému domu, na základe ktorých mohol rozhodnúť nezávisle od konania vo veci

.

V tejto veci tak isto žaloba bola podaná nami 18. 09. 2001 proti žalovanému... a prvé

pojednávanie bolo vytýčené až takmer po 4 rokoch a to 12. 09. 2005 - štyri roky súd

neurobil nič, bol nečinný.

Táto vec sa po desiatich rokoch vracia z Najvyššieho súdu SR, po odmietnutí

dovolania ako procesné neprípustného podľa v spojení s

písm. c) 0.s.p., opäť na začiatok na Okresný súd Košice II pričom najvyšší súd sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.“

Sťažovateľka v závere sťažnosti konštatuje, že „tieto neukončené spory majú úzku

náväznosť na ďalšie právne skutočnosti najmä vo vzťahu k vlastníctvu bytov v bytovom

dome a k nájomným zmluvám, čo vedie k zneužívaniu tohto stavu nájomníkmi bytov tým, že

neplatia nájomné od roku 2000, neuvoľňujú byty a vznikajú ďalšie značné majetkové škody,

ktoré sú toho času už veľkého rozsahu“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie ().

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

z dôvodu nečinnosti v jeho procesnom postupe.

1. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach

a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej

neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

Podľa zistení ústavného súdu posudzované súdne konanie bolo uznesením okresného

súdu č. k. -300 z 13. apríla 2007 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -309 z 10. augusta 2007 podľa § 109

ods. 2 písm. c) prerušené z dôvodu, že prebieha konanie

vedené pod sp. zn. , v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu. Rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 1. septembra 2008

a konanie je dosiaľ prerušené.

Z dôvodu prerušenia dosiaľ neukončeného napadnutého konania pred okresným

súdom v dôsledku právoplatného prerušenia konania 1. septembra 2008 nemohlo po tomto

období z dôvodu existencie tejto zákonnej prekážky dochádzať k porušovaniu

sťažovateľkou označených práv. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania,

nemôžu sa v prerušovanom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného

práva, tak ako to bolo už uvedené. Sťažovateľka netvrdila a ani neuviedla žiadnu

skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v danej veci neexistoval zákonný dôvod na prerušenie

konania, resp. že prekážka prerušenia konania už odpadla. Podľa konštantnej judikatúry

ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu tak, ako

to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr.

, , , ), a preto sťažnosť v tejto časti

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Pokiaľ sa prieťahy v čase pred uvedeným prerušením konania týkajú namietaného

porušenia základného práva podľa a a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd tieto námietky na základe predmetnej sťažnosti preskúmavať

nemohol, pretože sťažovateľka svoju sťažnosť nepodala v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3

.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosť podľa možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania

sťažnosti (, ). Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa

o namietaných skutočnostiach týkajúcich sa postupu okresného súdu v čase pred prerušením

napadnutého konania dozvedela najneskôr pred 1. septembrom 2008, keď nadobudlo

právoplatnosť potvrdzujúce uznesenie krajského súdu o prerušení konania. Predmetnú

sťažnosť sťažovateľka ústavnému súdu podala až 1. marca 2011, t. j. v čase, keď už

uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

2. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov alebo od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy

v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a rovnako aj dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi všeobecného súdu,

ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, predseda okresného súdu môže iniciovať dokonca aj

disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného zákona treba rozhodne

považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd poznamenáva, že

vyčerpanie účinného prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje , nie je

v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.

Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovateľka sťažnosť na

prieťahy v konaní podala predsedovi príslušného súdu, ani netvrdila, že sťažnosť nepodala

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Naopak, ústavný súd v spolupráci s okresným

súdom zistil, že sťažovateľka takúto sťažnosť ani nepodala. Z týchto dôvodov, opierajúc sa

o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ), ústavný súd

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by

využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu

základného práva sťažovateľky priznaného jej podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa

v spojení s bolo potrebné sťažnosť

odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2011