Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 157/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. H., M., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Č., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského pozemkového úradu v B. v konaní vedenom pod

č. 519-132/2005/SCA a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2010 doručená sťažnosť Ing. J. H., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) a postupom Krajského

pozemkového úradu v B. (ďalej len „krajský pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod

č. 519-132/2005/SCA.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol:

„Žalobou o vypratanie pozemku, doručenou na súd 17.12.2007, sa sťažovateľ

domáha, aby súd zaviazal žalovaných, a to Ľ. H., bytom B., ďalej E. W., bytom B., J. O.,

bytom B., P. S., bytom B., P. K., bytom B., T. L., bytom B., Ľ. P., bytom B., J. S., bytom B., Š.

C., bytom B., J. V., bytom B. R. J., bytom B., aby vypratali pozemok parc. č. 15405, kat. úz.

B. a vydali ho jeho sťažovateľovi, ako vlastníkovi, v lehote do 7 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Sťažovateľ sa predmetnou žalobou tiež domáha, aby súd zaviazal spoločne

a nerozdielne odstrániť z pozemku parc. č. 15405, kat. úz. B. všetky stavby a porasty, ktoré

tam sami postavili, či vysadili, prípadne, ktoré tam z ich súhlasom postavili či vysadili tretie

osoby. ...

Sťažovateľ sa pri uplatňovaní vlastníckeho práva k predmetnému pozemku opiera

o právo na pokojné užívanie majetku, ako jedného zo základných ľudských práv. Keďže toto

jeho právo neporušujú len odporcovia, proti ktorým smeruje pôvodný žalobný návrh, ale aj

príslušné orgány štátnej správy, a to

1. tým, že uznali zmluvu o dočasnom užívaní pozemku z 1.11.1983, uzavretú medzi J.,

B. na jednej strane a Z. R. na strane druhej za právne relevantný právny akt napriek tomu,

že súhlas s jej uzavretím nebol vydaný vo forme právoplatného rozhodnutia príslušného

orgánu štátnej správy a tiež tým

2. pristupujú k riešeniu danej veci laxne a spôsobujú neodôvodnené prieťahy

v konaní podľa o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových

osadách a vyporiadania vlastníctva,

podal sťažovateľ návrh na zmenu - rozšírenie žalobného návrhu v konaní vedenom pred

Okresným súdom Bratislava II pod č. . ...

Krajský pozemkový úrad v B. listom z č. 1040/205/2009 oznámil právnej

zástupkyni sťažovateľa JUDr. M. Č., že nemôže konať kým Okresný súd Bratislava II

v konaní č. nerozhodne o predbežnej otázke týkajúcej sa právnej

relevantnosti zmluvy o užívaní predmetného pozemku uzavretej medzi pôvodne žalovanými

fyzickými osobami združenými v záhradkovej osade a J., ktoré im predmetný pozemok

poskytlo, do užívania. ...

Okresný súd Bratislava II uznesením č. zo 4.11.2009 prerušil

konanie vedené pod č. , a to až do právoplatného rozhodnutia v správnom

konaní vedenom na Okresnom pozemkovom úrade v B., Krajskom pozemkovom úrade v B.

pod č. 519-132/2005/SCA a Ministerstve pôdohospodárstva SR pod č. 5227/2005-910/2002.

...

Rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II a tiež Krajského pozemkové úradu

nekonať voči (resp. prerušiť konanie), vytvorili paradoxnú procesnú situáciu uzavretého

kruhu...

Od doručenia žaloby súdu do podpísania tejto ústavnej sťažnosti uplynú čoskoro 3

roky. Možno teda konštatovať, že v predmetnom konaní vedenom pred Okresným súdom

Bratislava II došlo k prieťahom v konaní. ... Predlžovanie súdneho konania a konania pred

orgánmi štátnej správy vyhovuje pôvodným žalovaným, ktorí bez právneho titulu užívajú

sťažovateľov majetok a súd a tiež príslušné orgány štátnej správy sa takto postavili na

stranu týchto osôb a prestali byť nestrannými.

Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že Okresný súd Bratislava II

a Krajský pozemkový úrad v B. svojou nečinnosťou spôsobili prieťahy v konaní, čím porušili

základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

garantované Čl. 48 ods. 2 SR, Čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj

Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa 26. júna 2009 obrátil na

okresný súd so svojou sťažnosťou na prieťahy v napadnutom konaní. Podpredsedníčka

okresného súdu v odpovedi na jeho sťažnosť z 9. júla 2009 uviedla, že v uvedenej veci

okresný súd koná plynule a bez prieťahov, pričom sa musel vysporiadať s procesnými

návrhmi sťažovateľa, preto sťažnosť hodnotí ako nedôvodnú.

Na základe uvádzaných dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Okresný súdom Bratislava, v konaní vedenom pod č. , porušil

sťažovateľovo právo, priznané Čl. 48 ods. 2 SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.

Krajský pozemkový úrad v B. v konaní vedenom pod č. 519-132/2005/SCA porušil

sťažovateľovo právo, priznané Čl. 48 ods. 2 SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky podľa

ukladá Okresnému súd Bratislava II, aby vo veci č. konal.

Ústavný súd Slovenskej republiky podľa

ukladá Krajský pozemkový úrad v B., aby vo veci č. 519-132/2005/SCA konal.

Okresný súd Bratislava II, je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 1.700,- €, a to do 30 dní od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu SR.

Krajský pozemkový úrad v B. je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000,- €, a to do 30 dní od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného

súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského pozemkového úradu v konaní

vedenom pod č. 519-132/2005/SCA dochádza k porušovaniu jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis

).

1. Zo súvisiaceho spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd

zadovážil, vyplýva takýto priebeh napadnutého konania:

Dňa 17. decembra 2007 sťažovateľ podal žalobu o vypratanie pozemku proti

žalovaným v 1. až 11. rade. Dňa 15. januára 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Dňa 31. januára 2008 sťažovateľ zaplatil súdny

poplatok. Dňa 6. februára 2008 okresný súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe

sťažovateľa. Dňa 21. februára 2008 okresný súd požiadal Okresný súd Bratislava I

o zaslanie rozhodnutia o dedičstve v dedičskej veci po nebohom – žalovanom v 8. rade.

Dňa 25. februára 2008 sa žalovaný v 6. rade vyjadril k žalobe. Dňa 26. februára 2008

okresný súd dopytom adresovaným Registru obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len

„register obyvateľov“) a ústrednej evidencii väzňov zisťoval pobyt žalovaného vo 4. rade.

Zároveň sa žalovaní v 3., 5. a 10. rade vyjadrili k žalobe. Dňa 27. februára 2008 sa žalovaný

v 9. rade vyjadril k žalobe. Dňa 28. februára 2008 sa žalovaní v 1. a v 11. rade vyjadrili

k žalobe. Dňa 29. februára 2008 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 2. rade. Dňa 6. marca 2008

okresný súd dostal z ústrednej evidencie väzňov negatívnu lustráciu žalovaného vo 4. rade.

Dňa 26. marca 2008 okresný súd požiadal Miestny úrad B. – V. (ďalej len „miestny úrad“)

o oznámenie pobytu žalovaného v 7. rade. Dňa 29. apríla 2008 miestny úrad oznámil, že

žalovaný v 7. rade zomrel. Dňa 16. mája 2008 register obyvateľov oznámil miesto trvalého

pobytu žalovaného vo 4. rade. Dňa 22. mája 2008 okresný súd opätovne vyzval žalovaného

v 6. rade, aby sa vyjadril k žalobe. Dňa 26. júna 2008 sa žalovaný v 6. rade vyjadril k žalobe

(k meritu veci) a žalovaný v 5. rade doplnil svoje vyjadrenie k žalobe z 26. februára 2008.

Dňa 3. júla 2008 sa právny nástupca žalovaného v 7. rade vyjadril k žalobe. Dňa 4. júla

2008 sa vyjadril k žalobe právny nástupca žalovaného v 8. rade. Dňa 21. júla 2008 okresný

súd nariadil pojednávanie na 17. október 2008. Dňa 10. októbra 2008 sťažovateľ doručil

okresnému súdu zmenu návrhu a rozšírenie okruhu účastníkov konania. Dňa 17. októbra

2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu dovolenky zákonnej

sudkyne na 17. december 2008. Sťažovateľ svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Na

pojednávaní advokátka JUDr. B. predložila splnomocnenie na zastupovanie žalovaných

v konaní. Zároveň jej bol doručený návrh sťažovateľa na rozšírenie okruhu účastníkov

konania zo 6. septembra 2008. Dňa 22. októbra 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu

ďalšie dôkazy vo veci. Dňa 3. novembra 2008 okresný súd vyzval „Okresný úrad

Bratislava 2“, krajský pozemkový úrad a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“), aby sa vyjadrili k návrhu

sťažovateľa na ich pristúpenie do konania. Dňa 19. novembra 2008 sa krajský pozemkový

úrad vyjadril k návrhu sťažovateľa zo 6. septembra 2008. Dňa 20. novembra 2008

sťažovateľ doručil návrh na zmenu a rozšírenie žalobného návrhu (obsahovo totožné

podanie ako návrh sťažovateľa zo 6. septembra 2008). Dňa 1. decembra 2008 sa

ministerstvo pôdohospodárstva vyjadrilo k návrhu sťažovateľa zo 6. septembra 2008. Dňa

10. decembra 2008 sa k návrhu sťažovateľa vyjadril Obvodný úrad v B. (ďalej len

„obvodný úrad“). Dňa 17. decembra 2008 právna zástupkyňa odporcov ospravedlnila svoju

neúčasť na pojednávaní z dôvodu náhlej práceneschopnosti. Okresný súd odročil

pojednávanie na neurčito. Dňa 20. januára 2009 okresný súd uznesením pripustil vstup

ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných – ministerstvo pôdohospodárstva (ako

žalovaný v 12. rade), krajský pozemkový úrad (ako žalovaný v 13. rade) a obvodný úrad

(ako žalovaný v 14. rade). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. apríla 2009. Dňa

19. marca 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na zmenu petitu žaloby. Dňa

20. marca 2009 okresný súd vyzval žalovaných (v 12. až 14. rade a právnu zástupkyňu

žalovaných v 1. až 11. rade), aby sa vyjadrili k návrhu sťažovateľa na zmenu petitu žaloby.

Dňa 14. apríla 2009 sa krajský pozemkový úrad vyjadril k návrhu sťažovateľa na zmenu

petitu žaloby. Dňa 17. apríla 2009 sa ministerstvo pôdohospodárstva vyjadrilo k návrhu

sťažovateľa na zmenu petitu žaloby. Dňa 3. augusta 2009 okresný súd uznesením pripustil

zmenu petitu žaloby (právoplatnosť nadobudlo 11. augusta 2009). Dňa 11. septembra 2009

okresný súd nariadil pojednávanie na 4. november 2009. Dňa 4. novembra 2009 sa

uskutočnilo pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa sťažovateľa uviedla, že správne

konanie vo veci uplatneného nároku na vyporiadanie vlastníctva k užívanému pozemku

podľa o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách

a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov nebolo dosiaľ ukončené.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že konanie bude prerušené. Okresný súd

uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia „správneho konania vedeného na

Okresnom pozemkovom úrade v B., Krajskom pozemkovom úrade v B. pod č. 519-

132/2005/SCA a Ministerstve pôdohospodárstva SR pod č. 5227/2005-910/2002“. Dňa

20. novembra 2009 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o prerušení

konania zo 4. novembra 2009. Dňa 3. decembra 2009 okresný súd zaslal odvolanie

sťažovateľa žalovaným na vedomie (poslednému zo žalovaných bolo odvolanie doručené

10. februára 2010). Dňa 20. apríla 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa. Dňa 20. decembra 2010

krajský súd uznesením č. k. -234 napadnuté uznesenie okresného súdu

o prerušení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 8. marca 2011 bol spis

vrátený okresnému súdu.

Z prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní vyplýva, že okresný súd

v podstate konal vo veci priebežne a jeho postup v zásade smeroval k odstráneniu právnej

neistoty sťažovateľa. Doterajšiu dĺžku napadnutého konania čiastočne ovplyvnili aj

procesné návrhy sťažovateľa (zmena návrhu a rozšírenie okruhu účastníkov konania

zo 6. septembra 2008, návrh na zmenu petitu žaloby z 18. marca 2009), s ktorými sa

okresný súd musel v priebehu konania vysporiadať. V tejto súvislosti treba poukázať na to,

že využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi (napr. podľa

) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom

súdnom konaní nemožno kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy

(napr. ). Na druhej strane si však aj sťažovateľ musí byť vedomý toho, že

využitie týchto procesných prostriedkov objektívne spôsobuje predĺženie napadnutého

konania.

Pri posudzovaní doterajšej dĺžky napadnutého konania ústavný súd zohľadnil aj

skutkovú (faktickú) zložitosť veci, ktorá súvisí najmä s väčším počtom účastníkov konania

na strane žalovaných, ktorým bolo potrebné návrhy sťažovateľa doručovať. Dvaja žalovaní

v priebehu konania zomreli, čo si vyžiadalo zo strany konajúceho súdu povinnosť zisťovať

ich právnych nástupcov. V prípade žalovaného vo 4. rade musel okresný súd zisťovať

adresu jeho pobytu prostredníctvom registra obyvateľov.

Sťažovateľ tiež namietal, že okresný súd spôsobil prieťahy v napadnutom konaní aj

svojím rozhodnutím o prerušení konania, ktorým vytvoril „paradoxnú procesnú situáciu

uzavretého kruhu“.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní môžu

byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ), pričom rovnako tak môže zapríčiniť

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ), t. j. v danom

prípade okresného súdu.

Okresný súd svojím uznesením zo 4. novembra 2009 prerušil napadnuté konanie

podľa (ďalej len „OSP“) do

právoplatného skončenia „správneho konania vedeného na Okresnom pozemkovom úrade

v B., Krajskom pozemkovom úrade v B. pod č. 519-132/2005/SCA a Ministerstve

pôdohospodárstva SR pod č. 5227/2005-910/2002“, čo odôvodnil tým, že v tomto konaní sa

rieši otázka týkajúca sa oprávnenosti užívania predmetného pozemku žalovanými v 1. až 11.

rade, teda vec podstatná pre rozhodnutie okresného súdu vo veci samej. Uznesenie

okresného súdu o prerušení konania bolo uznesením krajského súdu č. k.

234 z 20. decembra 2010 na základe odvolania sťažovateľa zrušené a vec bola vrátená

okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem

iného uviedol: „... v správnom konaní sa rieši okrem iného aj otázka, či je predmetný

pozemok užívaný členmi záhradkovej osady oprávnene, t. j. ... otázka, ktorú je súd

oprávnený posúdiť ako predbežnú otázku aj sám. ...Odvolací súd dospel k záveru, že

napadnuté uznesenie o prerušení konania je nateraz predčasné súd prvého stupňa

nezisťoval v akom štádiu je posudzovanie nároku na pozemok, uplatneného odporcami 1/ -

10/ príslušnými správnymi orgánmi, resp. nezvažoval možnosť vlastného posúdenia otázky

oprávnenosti užívania dotknutého pozemku členmi záhradkovej osady.“

Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade požiadavke hospodárnosti konania

nezodpovedal variant procesného postupu zvolený okresným súdom, ktorý spočíval

v prerušení konania. V tomto prípade podľa názoru ústavného súdu zrušením napadnutého

uznesenia o prerušení konania odvolacím súdom a vrátením veci okresnému súdu došlo

k predĺženiu napadnutého konania v dôsledku „neefektívnej“ činnosti okresného súdu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Aj keď postup okresného súdu v preskúmavanom konaní nebol, ako už bolo uvedené,

efektívny a prispel aj k predĺženiu konania, ústavný súd je toho názoru, že doterajšiu dĺžku

konania nemožno pripísať iba na vrub neefektívnemu postupu okresného súdu, keďže

v dôsledku podaného odvolania sa spis nachádzal takmer 11 mesiacov na krajskom súde.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť smeruje iba proti postupu

okresného súdu, a keďže konanie pred ústavným súdom je ovládané princípom

dispozitívnosti, nie je možné, aby ústavný súd zapájal do konania o sťažnosti iný všeobecný

súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

Podľa názoru ústavného súdu, vychádzajúc z uvedeného chronologického prehľadu

podstatných (procesných) úkonov okresného súdu, aj keď doterajší priebeh konania pred

okresným súdom nebol celkom bez prieťahov a bol poznačený aj neefektívnou činnosťou,

v zásade smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa a nesignalizuje reálnu

možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto v danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy, aby ústavný

súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu

(sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní už po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľ súčasne namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského pozemkového úradu v konaní

vedenom pod č. 519-132/2005/SCA.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa

a dohovoru má všeobecný súd, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy

a podľa druhej vety sa postupom správneho orgánu rozumie aj jeho

nečinnosť.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ak teda sťažovateľ tvrdí, že nečinnosťou krajského pozemkového úradu ako

správneho orgánu v konaní vedenom pod č. 519-132/2005/SCA bolo porušené jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže sa

ochrany svojho práva domáhať prostredníctvom žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej

správy podľa pred všeobecným súdom, čo vylučuje právomoc ústavného súdu

( ) v uvedenej veci.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci ( ).

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu označeného konania by

mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a jeho práva podľa dohovoru,

čo nevylučuje, aby sťažovateľ v takom prípade opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011