Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 168/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., a. s., zastúpenej JUDr. J. V. a I. K., T.,

oboch právne zastúpených advokátom JUDr. M. B., S., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným

súdom Humenné pod sp. zn. ) a rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove č. k.

-711 z 8. januára 2009 a č. k. -719 z 9. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra

2010 doručená sťažnosť spoločnosti A., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej na

základe zákona akcionármi JUDr. J. V. (ďalej len „akcionár v I. rade“ alebo „zástupca

v I. rade“) a I. K. (ďalej len „akcionár v II. rade“ alebo „zástupca v II. rade“), v ktorej

namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným

súdom Humenné pod sp. zn. ) a rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -711 z 8. januára 2009 a č. k. -719

z 9. februára 2009 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

V záujme upresnenia veci ústavný súd upozorňuje, že je nutné rozlišovať medzi

sťažovateľkou ako akciovou spoločnosťou a jej menšinovými akcionármi v I. a II. rade,

ktorí v jej mene majú v zmysle zákonných ustanovení právo podávať návrhy na začatie

súdnych konaní. Aj v prípade podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľka bola na základe

zákona zastúpená menšinovými akcionármi.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka zastúpená akcionármi v I. a II. rade podala

10. júla 2006 na Okresnom súde Humenné návrh na začatie konania o zaplatenie

22 800 669,90 Sk s príslušenstvom proti členom predstavenstva spoločnosti.

Vo veci samej Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. -326 z 18. mája

2007 návrh sťažovateľky zamietol. Proti rozhodnutiu sťažovateľka podala odvolanie

a krajský súd 16. januára 2008 rozsudkom č. k. -398 potvrdil rozsudok

o zamietnutí žaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21. februára 2008.

Dňa 26. marca 2008 sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie.

Zároveň bol zástupcami v I. a II. rade podaný aj návrh na odklad vykonateľnosti týchto

rozhodnutí a návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov v dovolacom konaní.

Sťažovateľka uviedla, že v priebehu konania o podanom dovolaní došlo v procesnom

postupe súdov a v ich rozhodnutiach k viacerým pochybeniam najmä v súvislosti so

vznesenými námietkami zaujatosti a prikázaním veci okresnému súdu.

Podľa názoru sťažovateľky všeobecné súdy postupom a rozhodnutiami v dovolacom

konaní porušili ňou označené práva podľa a dohovoru aj tým, že „Napriek všetkým

vyššie uvedeným ustanoveniam SR a Okresný súd

Humenné a v súčasnosti... Okresný súd Kežmarok po 1 roku a 8 mesiacoch od

právoplatnosti uznesenia o priznaní oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

v dovolacom konaní... nevysporiadal sa a rozhodnutím nevylúčil zákonnú zástupkyňu

žalobcu v 2. rade... na základe ňou uplatnených návrhov na samostatné konanie v zmysle

a spis neodposlal na dovolací súd NS SR Bratislava. ... Porušenie

základného práva ku dňu podania sťažnosti trvá...“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní návrhu vydal tento nález:

„Základné právo A., a. s., v zastúpení menšinovými akcionármi a. s. v 1. rade JUDr.

J. V... a v 2. rade I. K... podľa SR postupom Okresného súdu Humenné

a v súčasnosti na základe prikázania veci uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa

08. 01. 2009 sp. zn.: -711 a uznesením KS Prešov zo dňa 09. 02. 2009 sp. zn.:

-719. Okresný súd Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušené bolo.

Okresnému súdu Kežmarok prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.: 8Cb

27/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

Zrušujú sa:

Uznesenie KS Prešov, sp. zn.: -711... zo dňa 08. 01. 2009;

Uznesenie KS Prešov, sp. zn.: -719, 720... zo dňa 09. 02. 2009;

Menšinovým akcionárom oprávneným konať za spoločnosť A., a. s. ... priznáva

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000-€ (slovom desaťtisíc eur), ktoré im je

porušovateľ povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania vrátane trov právneho

zastupovania.“

Pre účely ďalšieho postupu, ako aj z dôvodu značnej nekonzistentnosti samotnej

sťažnosti, napriek právnemu zastúpeniu sťažovateľky a jej zástupcov si ústavný súd

vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. , z ktorého zistil nasledujúce skutočnosti

relevantné po podaní dovolania:

Dňa 10. apríla 2008 Okresný súd Humenné priznal oslobodenie od súdnych

poplatkov v dovolacom konaní zástupcovi v I. rade vo výške 50 % a zástupkyni v II. rade

v celom rozsahu.

Dňa 29. apríla 2008 zástupca v I. rade podal odvolanie proti uzneseniu o priznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 9. mája 2008 Okresný súd Humenné predložil vec na rozhodnutie o odvolaní

krajskému súdu.

Dňa 23. mája 2008 vyzval krajský súd zástupcu v I. rade na doplnenie svojho

odvolania v tom zmysle, či ide aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi JUDr. E.

Dňa 4. júna 2008 zástupca v I. rade podal vyjadrenie.

Dňa 10. septembra 2008 krajský súd opätovne vyzval zástupcu v I. rade na doplnenie

svojho odvolania v tom zmysle, či ide o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi

JUDr. E.

Dňa 24. septembra 2008 zástupca v I. rade podal podanie (vyjadrenie).

Dňa 30. septembra 2008 krajský súd uznesením vrátil vec súdu prvého stupňa

(Okresnému súdu Humenné) ako predčasne predloženú z dôvodu, že v spise sa nenachádza

vyjadrenie dotknutého sudcu JUDr. E. k vznesenej námietke zaujatosti.

Dňa 19. novembra 2008 zástupca v I. rade podal návrh na vylúčenie na samostatné

konanie o jeho odvolaní proti uzneseniu o oslobodení od súdnych poplatkov. Zástupkyňa

v II. rade podala žiadosť o predloženie spisu dovolaciemu súdu.

Dňa 25. novembra 2008 Okresný súd Humenné po doplnení predložil vec krajskému

súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa 8. januára 2009 krajský súd uznesením sp. zn. rozhodol o vylúčení

sudcov Okresného súdu Humenné z prerokovávania a rozhodovania vo veci a prikázal vec

okresnému súdu na prerokovanie a rozhodnutie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

13. júla 2009.

Dňa 9. januára 2009 krajský súd uznesením sp. zn. rozhodol o zrušení

uznesenia Okresného súdu Humenné v napadnutom rozsahu a o jeho vrátení na ďalšie

konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. júla 2009.

Dňa 6. februára 2009 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky si vyžiadala spis

z dôvodu podaného podnetu na mimoriadne dovolanie zástupcov v I. a II. rade. Dňa

15. apríla 2009 bol spis vrátený okresnému súdu, ktorý ho 22. apríla 2009 poslal krajskému

súdu.

Dňa 15. júla 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

za dovolanie.

Dňa 23. júla 2009 sťažovateľka podala vyjadrenie k výzve na zaplatenie súdneho

poplatku.

Dňa 27. júla 2009 podal zástupca v I. rade žiadosť o meritórne rozhodnutie vo veci

oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 18. augusta 2009 okresný súd uznesením č. k. -807 konanie

o dovolaní zástupcov žalobcu zastavil.

Dňa 21. septembra 2009 zástupcovia žalobcu v I. a II. rade podali odvolanie proti

uzneseniu o zastavení dovolacieho konania okresným súdom a zároveň podali návrh na

vylúčenie z rozhodovania všetkých sudcov krajského súdu.

Dňa 25. septembra 2009 bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie.

Dňa 9. októbra 2009 krajský súd predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti proti všetkým

sudcom krajského súdu.

Dňa 13. októbra 2009 najvyšší súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej

zástupcami. Dňa 18. novembra 2009 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 5. novembra 2009 zástupcovia podali „návrh na vrátenie spisu KS v Prešove vo

veci vylúčenia sudcov... ako predčasne predloženú“.

Dňa 26. novembra 2009 krajský súd uznesením č. k. -932 zrušil

rozhodnutie okresného súdu o zastavení dovolacieho konania a vec vrátil na ďalšie konanie.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. januára 2010. Zároveň uznesením uložil

poriadkovú pokutu zástupcovi v I. rade za hrubo urážlivé podania.

Dňa 26. januára 2010 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku a jej zástupcov na

odstránenie nedostatkov podania označeného ako žiadosť o oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Dňa 9. februára 2010 sa vyjadrila sťažovateľka.

Dňa 9. marca 2010 podal zástupca v I. rade odvolanie proti poriadkovej pokute.

Dňa 15. marca 2010 okresný súd vyzval sťažovateľku ako akciovú spoločnosť

predložiť doklady pre účely oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 5. mája 2010 okresný súd uznesením č. k. -1106 zamietol návrh

zástupcu v I. rade na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 1. júna 2010 zástupca v I. rade podal proti uzneseniu odvolanie.

Dňa 21. júna 2010 bolo odvolanie predložené krajskému súdu.

Dňa 9. júla 2010 krajský súd uznesením č. k. -1129 potvrdil uznesenie

súdu I. stupňa. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3. augusta 2010.

Dňa 10. augusta 2010 okresný súd uznesením č. k. -1135 rozhodol

o zastavení dovolacieho konania.

Dňa 2. septembra 2010 zástupca v I. rade podal odvolanie.

Dňa 11. októbra 2010 bola vec predložená krajskému súdu.

Dňa 10. decembra 2010 bola vec predložená najvyššiemu súdu z dôvodu, že

obsahom odvolania boli aj námietky zaujatosti sudcov krajského súdu.

Dňa 14. decembra 2010 najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol

o námietke zaujatosti.

Dňa 25. februára 2011 krajský súd uznesením č. k. -1168 potvrdil

uznesenie o zastavení dovolacieho konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

K namietaným uzneseniam krajského súdu č. k. -711 z 8. januára

2009 a č. k. -719 z 9. februára 2009

Sťažnosť vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu krajského súdu č. k. -711

z 8. januára 2009, ktorým krajský súd rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu

Humenné z konania a rozhodovania vo veci a vec prikázal okresnému súdu, ako aj vo

vzťahu k namietanému rozhodnutiu krajského súdu č. k. -719 z 9. februára 2009,

ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdneho

poplatku za dovolanie a vec vrátil na ďalšie konanie, treba považovať za oneskorene

podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že sťažnosť smeruje proti napadnutým

uzneseniam krajského súdu, ktoré obe nadobudli právoplatnosť 13. júla 2009.

Lehota na podanie sťažnosti podľa začína plynúť dňom, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie

základného práva, t. j. v danom prípade najneskôr od 13. júla 2009. Predmetná sťažnosť

bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. septembra 2010, teda jednoznačne po uplynutí

dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn.

)

A. Namietané prieťahy do podania dovolania

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Zo samotnej sťažnosti, ako aj z predloženého spisu jednoznačne vyplýva, že

napadnutý postup na okresnom súde v čase podania predmetnej ústavnej sťažnosti už dávno

netrval, pretože konanie vo veci samej bolo ukončené rozsudkom krajského súdu, ktorý

nadobudol právoplatnosť 21. februára 2008.

Sťažovateľka sa napriek uvedeným skutočnostiam na ústavný súd obrátila so svojou

sťažnosťou až podaním z 13. septembra 2010, t. j. v čase, keď porušenie označeného

základného práva na súdoch, ktoré označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie

o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný

súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva podľa dohovoru (mutatis mutandis

).

Ústavný súd napokon poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva, podľa ktorého je v súlade s praxou ústavného súdu preskúmavať podobné sťažnosti

iba ak napadnuté konanie stále prebieha “... was in accordance with the Constitutional

Courts practice to examine similar complaints only where the proceedings complained of

are pending...“ – Mazurek v. Slovenská republika, sťažnosť č. 16970/05, 3. marec 2009.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva podľa a

dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie

práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy

odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

B. Namietané prieťahy v dovolacom konaní

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv v dovolacom konaní ústavný súd uvádza,

že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý

v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného chronologického prehľadu podstatných

úkonov okresného súdu po podaní dovolania sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

vzhľadom na to, že podľa jeho názoru, aj keď doterajší priebeh konania pred okresným

súdom nebol celkom bez prieťahov, v zásade smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty

sťažovateľky a nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom

rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd zobral taktiež do úvahy, že rozhodovanie o procesných návrhoch,

o ktorých je podľa príslušných procesných kódexov (napr. )

všeobecný súd povinný rozhodnúť ešte pred ďalším procesným postupom, je okolnosťou,

na ktorú sa musí prihliadať pri posudzovaní tvrdenia o porušení základného práva podľa

(to platí, aj pokiaľ ide o právo podľa dohovoru), pretože

takáto okolnosť v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým splniť účel

tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ). Využitie

možností daných navrhovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie

jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania,

nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr.

). Sťažovateľka však v napadnutom konaní pred okresným súdom nesporne

prispela k celkovej dĺžke konania aj svojimi procesnými návrhmi (podanie námietky

zaujatosti, podávanie odvolaní proti procesným rozhodnutiam súdu), preto musela

takpovediac počítať s jeho predlžovaním.

V danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol

postup okresného súdu po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva zaručeného v dohovoru.

C. Iné nedostatky sťažnosti

Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sťažnosť podľa nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený

podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej,

aj po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže z predmetnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by

sťažovateľka – ktorá je kvalifikovane právne zastúpená – v napadnutom konaní podala

sťažnosť predsedovi okresného súdu na zbytočné prieťahy v konaní a ani netvrdí, že ju

nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti ( ), ústavný súd

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , )

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by

využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od

1. apríla 2005 podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky

priznaného jej podľa a práva podľa dohovoru, a preto podľa

v spojení s bolo potrebné jej sťažnosť

odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej

predbežnom prerokovaní odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2011