Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 290/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., P., zastúpenej advokátom JUDr. M.

B., K., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva na zákonného sudcu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-

okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Košiciach

č. k. -186 z 3. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2011

doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. M. B., K., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“), základného

práva na zákonného sudcu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -186 z 3. novembra 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že svojím návrhom doručeným okresnému súdu

23. januára 2009 uplatnila voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 1 090 645,60 € s prísl.

z titulu náhrady škody z poistnej udalosti. Sťažovateľka pre účely, „aby sa tým vytvoril

priestor pre možnú mimosúdnu dohodu účastníkov“, návrh podala miestne nepríslušnému

súdu, ktorý nie je všeobecným súdom, súdom daným na výber ani výlučným súdom

žiadneho z účastníkov, t. j. okresnému súdu. Vo veci boli ďalej vykonané tieto úkony:

„- 27. 11. 2009 prípis sťažovateľa konajúcemu súdu, v ktorom oznamuje neúspešnosť

pokusu o mimosúdnu dohodu,

- 21. 12. 2010 Okresný súd Košice-okolie uznesením sp. zn. -106 ukladá

odporcovi, aby sa písomne k veci vyjadril,

- 18. 2. 2010 písomná zmena uplatneného návrhu,

- písomné podania zo dňa 4. 2. 2010, 18. 2. 2010, 4. 6. 2010, 21. 7. 2010, ktorými

sťažovateľ oznamuje súdu skutočnosti ním požadované a zároveň oznamuje súdu svoju

žiadosť o postúpenie veci miestne príslušnému súdu,

- 22. 4. 2010 doručené uznesenie Okresného súdu Košice-okolie sp. zn.

zo dňa 7. 4. 2010, ktorým pripustil zmenu žaloby,

- dňa 11. 5. 2010 doručená výzva súdu na úhradu súdneho poplatku,

- úhrada súdneho poplatku,

- doručenie uznesenia súdu zo dňa 22. 6. 2010, ktorým pripustil do konania

vedľajšieho účastníka...,

- doručené uznesenie Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 23. 6. 2010, ktorým

konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil,

- dňa 21. 7. 2010 úhrada súdneho poplatku z návrhu,

- 1. októbra 2010 bolo sťažovateľovi doručené oznámenie Okresného súdu Košice-

okolie o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I zo dňa 17. 9. 2010,

- 18. 3. 2011 sťažovateľovi doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 3. 11. 2010,

- 18. 3. 2011 doručenie predvolania Okresného súdu Košice-okolie na nariadené

pojednávanie na deň 29. 4. 2011,

- 6. 4. 2011 písomné podanie sťažovateľa vo veci,

- 18. 4. 2011 dovolanie sťažovateľa na NS SR,

- 20. 4. 2011 sťažovateľ vzniesol voči konajúcej sudkyni námietku zaujatosti, ako aj

námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Košice-okolie.“

Podľa názoru sťažovateľky:

„Okresný súd Košice-okolie v nesúlade so svojim prípisom zo dňa 1. 10. 2010

nezabezpečil ním predsavzatý postup a v rozpore s ust. privodil vznik

nezákonného stavu. Podľa ustanovenia nadriadený súd Okresného súdu

Bratislava I mal byť súdom, ktorý mal rozhodovať o nesúhlase tohto súdu s postúpením

veci, resp. mal rozhodovať o námietke účastníka s postúpením veci. Jeho rozhodnutie malo

byť záväzným aj pre súd, ktorému mala byť vec podľa rozhodnutia nadriadeného súdu

postúpená. Krajský súd v Košiciach nebol takýmto súdom. Krajský súd v Košiciach svojím

uznesením zo dňa 3. 11. 2010 v tejto právnej veci účastníkov rozhodol

o miestnej príslušnosti, ktorým v zmysle uvedeného uznesenia je Okresný súd Košice-okolie.

Krajský súd v Košiciach za právny základ svojho rozhodnutia použil ust. § 105 ods. 3

a takto rozhodoval o námietke odporcu v 1. rade o postúpení veci v zmysle písomnej

námietky proti postúpeniu zo dňa 12. 10. 2010.

Krajský súd v Košiciach nemal rozhodovať o námietke účastníka voči postúpeniu,

lebo nebol miestne príslušným krajským súdom na také rozhodnutie a k takémuto postupu

v zmysle zdokumentovaných úkonov prvostupňového súdu taktiež nebol dôvod, pričom

takýto postup neumožňuje ani ustanovenie .

Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý rozhodol ako miestne nepríslušný

krajský súd, založilo právny stav, ktorý napriek zdokumentovaným úkonom sťažovateľa

nemôže už byť v súčasnosti relevantnými úkonmi všeobecných súdov riešený.

Sťažovateľ svojim návrhom sa nedostal k zákonnému sudcovi a v konaní Krajský súd

v Košiciach rozhodoval, aj keď tak konať nemal a svojim rozhodnutím privodil vznik

právneho stavu, ktorý nie je všeobecnými súdmi riešiteľný okrem postupu, ku ktorému bol

Okresný súd Košice-okolie podaním zo dňa 6. 4. 2011 vyzvaný, ale tak neučinil. Jedine

postúpenie súdneho spisu, napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach, miestne

príslušnému Okresnému súdu Bratislava I vie opätovne navodiť súlad so zákonným

postupom a rozhodovaním o procesných právach účastníkov konania.“

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením krajského súdu č. k.

-186 z 3. novembra 2010 boli porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods.

1 a a právo podľa dohovoru, aby napadnuté rozhodnutie

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil „za účelom predloženia súdneho spisu Okresnému

súdu Bratislava I na rozhodnutie o námietke odporcu v 1. rade o príslušnosti“ a aby

sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 261,82 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s uznesením krajského súdu č. k.

-186 z 3. novembra 2010, ktorý na základe námietky žalovaného v 1. rade

proti oznámeniu okresného súdu zo 17. septembra 2010 o postúpení veci Okresnému súdu

Bratislava I rozhodol, že na konanie je miestne príslušný okresný súd. Sťažovateľka sa

stotožňuje s právnym názorom okresného súdu vyplývajúcim z uvedeného oznámenia,

a síce, že na rozhodovanie o jej návrhu je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I,

a z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie krajského súdu považuje za vydané miestne

nepríslušným súdom, v dôsledku ktorého vo veci ďalej koná (taktiež) miestne nepríslušný

okresný súd. Uvedeným rozhodnutím krajského súdu a s ním súvisiacim postupom

okresného súdu dochádza podľa názoru sťažovateľky k porušovaniu jej základných práv

podľa a a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol pre jej

neprípustnosť podľa .

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesenie krajského súdu č. k. -186

z 3. novembra 2010 nadobudlo právoplatnosť 18. marca 2011. Dňa 18. apríla 2011 podala

sťažovateľka proti uvedenému rozhodnutiu dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dosiaľ nerozhodol.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka svoje námietky uplatnila v sťažnosti

podanej ústavnému súdu, ako aj v dovolaní podanom najvyššiemu súdu, pričom v čase

rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie ešte skončené, musela byť sťažnosť

odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie

namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.

Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu, keď uvedený

princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase do rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

alebo slobôd účinne poskytuje.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

, , ), že v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti ústavnému súdu je sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Inými slovami, právomoc poskytnúť

ochranu označeným právam sťažovateľky, porušenie ktorých namieta, má najprv

a predovšetkým najvyšší súd ako súd dovolací.

Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky bude

mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd, majúc na zreteli účel základného práva

na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra

2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body

51, 53, 54).

A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu, čo sa týka tohto rozhodnutia, za obvyklých podmienok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

Ústavný súd zároveň upozorňuje právneho zástupcu sťažovateľky, že jednou

zo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania vo veci sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je v zmysle splnomocnenie na zastupovanie

navrhovateľa advokátom, v ktorom sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2011