Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 291/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., K., zastúpenej advokátkou JUDr. E. G. H., K., pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2011

doručená sťažnosť M. M., K., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. E.

G. H., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka je účastníčkou konania sp. zn.

, v ktorom sa domáha určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva

po poručiteľovi. Konanie začalo jej návrhom z 1. decembra 2008 podaným na Okresnom

súde Košice I. V sťažnosti ďalej sťažovateľka uvádza postup súdu v danej veci:

„... Predmetná vec bola dňa 20. 03. 2009 postúpená Okresnému súdu Košice -

okolie. Následne Okresný súd Košice okolie vo veci vôbec nekonal a to až do 01. 02. 2010,

teda začal konať vo veci až potom, ako som podala sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi Okresného súdu Košice - okolie. Aj po podaní sťažnosti predsedovi Okresného

súdu Košice okolie však dochádzalo zo strany Okresného súdu Košice okolie k prieťahom

v konaní. Poučenie o procesných právach a povinnostiach mi bolo doručené až 16. 6. 2010,

teda 1 rok a 3 mesiace po postúpení spisu zo strany Okresného súdu Košice I. Žalovaný

v treťom rade J. M. L. doručil svoje vyjadrenie k žalobe Okresnému súdu Košice - okolie

dňa 01. 07. 2010, pričom mne bolo toto vyjadrenie zo strany konajúceho súdu doručené na

vyjadrenie až 29. 11. 2010, teda 4 mesiace potom, ako bolo toto vyjadrenie doručené

Okresnému súdu Košice okolie. Dňa 14. 12. 2010 som doručila súdu svoje vyjadrenie

k podaniu odporcu a od toho momentu, teda 5 mesiacov Okresný súd Košice okolie vo veci

riadne nekonal a nevytýčil termín pojednávania. Opäť vykonával len jednoduché procesné

úkony, ako napr. zisťovanie adresy, čo nepokladám za konanie príslušného súdu bez

prieťahov. Mám pritom zato, že tu popísané úkony sú úkonmi základnými a jednoduchými

a nevyžadujú si takéto časové odstupy.“

Sťažovateľka podala 27. januára 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu, ktorý na ňu do podania ústavnej sťažnosti ešte nereagoval.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Košice okolie v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Okresnému súdu Košice okolie sa v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré je

jej Okresný súd Košice okolie povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Okresný súd Košice okolie je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške

165,17 € do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu

sťažovateľov.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, a tiež porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru), ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ).

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažnosť sťažovateľky

pre namietané porušenie jej základného práva podľa a

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. je zjavne

neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno podľa ustálenej judikatúry ústavného

súdu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri ktorého

predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie (obdobne napr. , , )

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť () a že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (, ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby

sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. m. m. )

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (), prípadne návrhu buď nevyhovel (), alebo ho odmietol ako

zjavne neopodstatnený (, , ).

Opísaný skutkový stav neindikuje podľa názoru ústavného súdu možnosť prijatia

záveru o takom postupe okresného súdu, z ktorého by bolo možné vyvodzovať vecnú

súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľky podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä

intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že

v okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu

základných práv alebo slobôd (). Ústavný súd konštatuje, že aj keď namietaný

postup okresného súdu v posudzovanom období nebol z hľadiska plynulosti konania

a efektívnosti ním uskutočnených úkonov optimálny, zásah takejto intenzity do

sťažovateľom označených základných práv však v tomto štádiu namietaného konania

nesignalizuje.

Ústavný súd k veci zároveň dodáva, že v prípade, ak by okresný súd pokračoval

v nečinnosti, resp. neefektívnom postupe vo veci, mohlo by to v budúcnosti viesť

k porušeniu základných práv sťažovateľky a k úspešnému uplatneniu ochrany jej práva

v konaní pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2011