Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 301/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť R. K., B., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. D. Š.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa , 2 a 3

Slovenskej republiky a jeho práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

5/2011 a jeho uznesením z 28. februára 2011 a postupom Krajského súdu v Bratislave v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 10. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2011

doručená sťažnosť R. K., B., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom Mgr. D. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl.

17 ods. 1, 2 a 3 (ďalej len „“) a jeho práv podľa

ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

5/2011 a jeho uznesením z 28. februára 2011 a postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z

10. marca 2011.

Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia

Policajného zboru B., Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru B. ČVS: PPZ-

87/BOK-B2-2010 Sp z 26. februára 2011 bolo sťažovateľovi a ďalším dvom osobám

vznesené obvinenie za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a písm. d)

spolupáchateľstvom podľa .

Sťažovateľ poukázal na prehliadku motorového vozidla, ktorú považuje „za

nezákonne získaný dôkaz... uskutočnenú dňa 25. februára 2011. Celý postup prehliadky

motorového vozidla sa uskutočnil so značným časovým oneskorením od momentu zaistenia

motorového vozidla, pričom s vozidlom bolo v medzičase manipulované bez prítomnosti

sťažovateľa. ... v aute policajti vykonali prvotnú prehliadku, nakoľko v ňom našli zbraň. Iné

veci v aute neboli v tom čase zaistené a ani nájdené. Toto sa odohralo okolo 15:00 hod. dňa

25. februára 2011. Potom začali vykonávať policajti domovú prehliadku v rodinnom dome

vo V. ... Až po cca 5 hodinách, večer dňa 25. februára 2011, bolo pristúpené k prehliadke

iných priestorov, k prehliadke motorového vozidla. Po otvorení vozidla hneď medzi

sedadlom vodiča a prahom dverí bol sáčok s neznámou látkou. Pri zaistení a vytiahnutí

sťažovateľa z auta o 15:00 hod. tam tento sáčok nebol. Z tohto dôvodu tu vyvstáva závažné

podozrenie, že sáčok s neznámou látkou sa do vozidla dostal až po jeho zaistení. ...

O väzbe rozhodoval Okresný súd Pezinok dňa 28. februára 2011 ráno, pričom pred

pojednávacou miestnosťou bola po celý čas prítomná dôveryhodná osoba, príbuzná

sťažovateľa), ktorá písomne ponúkala za nahradenie väzby sťažovateľa záruku za

sťažovateľa. Okresný súd Pezinok napriek tomu odmietol vypočutie dôveryhodnej osoby

a rozhodol len na základe jemu dostupných podkladov.

Ďalej Okresný súd Pezinok nemal v tom čase k dispozícii ani celý spisový materiál

zo strany orgánov činných v trestnom konaní. ... Jediná výnimka je stanovená v § 72 ods. 5

v prípade zvlášť rozsiahleho spisového materiálu, takýto súhlas zo strany sudcu pre

prípravné konanie daný nebol a ani nebol na to dôvod, nakoľko sa nejedná o zvlášť

rozsiahly spisový materiál. Časť spisu, ktorá absentovala, súvisela s údajne vykonanými

odposluchmi ako výsledkom použitia ITP prostriedkov.

Proti Uzneseniu OS PK sťažovateľ podal hneď do zápisnice sťažnosť... O tejto

rozhodoval na neverejnom zasadnutí dňa 10. marca 2011 Krajský súd v Bratislave. Účasti

na tomto konaní sa domáhal advokát sťažovateľa ako aj p. A. B., ktorá ponúkala záruku

dôveryhodnej osoby ako aj peňažnú záruku ako prostriedky nahradenia väzby sťažovateľa.

Advokát sťažovateľa ako aj p. A. B. sa v čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave

zdržiavali v budove súdu pred pojednávacou miestnosťou. O tomto bol aj súd ráno v deň

rozhodovania informovaný písomne. Súd si pozval pred rozhodovaním advokáta do

pojednávacej miestnosti, kde uviedol, že nepripustí účasť ani advokáta ani osoby

ponúkajúcej záruku ako aj peňažnú záruku, že ich vypočutie nepovažuje potrebné. Práve

vypočutím p. A. B. by súd mohol získať skutočný pohľad na spôsob života a možnosti

vplývania dôveryhodnej osoby na sťažovateľa. ...

Preto súd pred rozhodnutím o nahradení väzby zárukou musí skúmať, či

dôveryhodná osoba sú schopné pozitívne ovplyvňovať správanie obvineného tak, aby splnil

požiadavky. Ak to súd neskúmal, tak došlo k porušeniu procesných ustanovení nielen

, ale aj k porušeniu základného práva na osobnú slobodu.“.

Sťažovateľ namietal porušenie svojich práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru

a svojich základných práv podľa , 2 a 3 , ku ktorému došlo „... konaním

pred Okresným súdom... ako aj pred Krajským súdom..., v ktorých bolo rozhodované o vzatí

sťažovateľa do väzby a aj samotnými uzneseniami o väzbe.

Tiež spochybňujem doručenie návrhu na vzatie do väzby do termínu dňa 27. februára

2011 (nedeľa) do 15:05 hod. kedy uplynula lehota 48 hodín na podanie takéhoto návrhu na

vzatie do väzby. Ak bol návrh podaný neskôr, čo i len o minútu, tak by mal byť sťažovateľ

prepustený z väzby. ...

K porušeniu sťažovateľových práv došlo aj z dôvodu riadneho nevysporiadania sa

s ponúkanými zárukami. ...

Takýmto konaním zo strany súdov došlo k vydaniu rozhodnutí, ktoré nie sú

dostatočne odôvodnené, nesú znaky arbitrárnosti, čo priamo vyústilo do porušenia

namietaných základných práv a slobôd.“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom:

„Základné právo sťažovateľa... podľa čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4... dohovoru...

a právo na osobnú slobodu podľa , ods. 2 a ods. 3 ... v súvislosti

s konaním o vzatí sťažovateľa do väzby bolo porušené postupom Okresného súdu... v konaní

vedenom pod sp. zn. 5/2011 [a]... postupom Krajského súdu... v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Uznesenie Okresného súdu... o vzatí sťažovateľa do väzby v konaní vedenom pod

sp. zn. 5/2011 zo dňa 28. februára 2011 sa zrušuje.

Uznesenie Krajského súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa

10. marca 2011 sa zrušuje.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

261,82 EUR... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, , , ).

Vzhľadom na obsah sťažnosti a na znenie jeho petitu ústavný súd dospel k záveru,

že sťažovateľ namieta porušenie práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru a porušenie

základných práv podľa , 2 a 3 postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. 5/2011 a jeho uznesením z 28. februára 2011 a postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 10. marca 2011.

1. K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

5/2011 a jeho uzneseniu z 28. februára 2011

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd podľa neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v zmysle

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv a slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany

toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. , ).

Vzhľadom na takto formulovaný princíp subsidiarity je tak vylúčená právomoc

ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach

porušenia jeho základných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

5/2011 a jeho uznesením z 28. februára 2011. Ochrany svojich práv sa sťažovateľ

domáhal podaním sťažnosti podľa ustanovení , preto ústavný súd

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci podľa

prvej vety .

2. K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 10. marca 2011

Krajský súd uznesením sp. zn. z 10. marca 2011 zamietol sťažnosť

sťažovateľa, obvineného X. R., a obvineného Z. A., proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

/5/2011 z 28. februára 2011.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa v tejto časti je namietané porušenie práv podľa

, 3 a 4 dohovoru a základných práv podľa , 2 a 3 napadnutým

uznesením krajského súdu sp. zn. z 10. marca 2011. Podstatou sťažnosti je

nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom krajského súdu, ktorý vyslovil v napadnutom

uznesení, pričom sťažovateľ sa okrem iných domnieva, že väzba je nezákonná, že nebola

dodržaná lehota 48 hodín na podanie návrhu na vzatie do väzby okresnému súdu, a tiež, že

krajský súd sa nevysporiadal s ponúkanými zárukami na nahradenie väzby.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

„Osobná sloboda obvineného R. K. bola obmedzená v zmysle

dňa 25. 02. 2011 o 15.05 hod., u X. R. dňa 25. 02. 2011 o 16.00 hod. a u Z. A: dňa 25. 02.

2011 o 17.00 hod.

Okresný prokurátor nenariadil prepustenie obvinených z väzby na slobodu, ale dňa

27. 02. 2011 o 14.15 hod. ich odovzdal sudcovi pre prípravné konanie Okresného súdu

v Pezinku s návrhom na vzatie do väzby z dôvodov ,

Sudca pre prípravné konanie dňa 28. 02. 2011 v čase od 10.25 hod. do 12.05 hod.,

vypočul všetkých troch obvinených za prítomnosti obhajcu a prokurátora a rozhodol tak, že

všetkých troch obvinených, vzal do väzby a za dôvod väzby ustálil existenciu § 71 ods. 1

písm. c/ ...

Sudca pre prípravné konanie v posudzovanej veci postupoval správne, keď po

posúdení všetkých okolností prípadu, dospel k záveru, že väzba obvinených v tomto

počiatočnom štádiu trestného konania je nutná. Správne postupoval, keď neakceptoval

návrh prokurátora na vzatie obvinených do väzby aj z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1

písm. a/ a za dôvod väzby u všetkých troch obvinených ustálil iba dôvod tzv.

preventívnej väzby v zmysle Okresný súd svoje rozhodnutie

náležité i odôvodnil, preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

V predmetnej trestnej veci je potrebné konštatovať, že doteraz zistené skutočnosti

nasvedčujú, že skutok, pre ktorý je trestné stíhanie vedené, bol spáchaný, má znaky

špecifikovaného trestného činu, pričom existuje dôvodné podozrenie, že skutok spáchali

obvinení.

V tomto smere nemožno prehliadnuť, že vo vozidle, ktoré riadil obvinený K., bol

zaistený kokaín v množstve, ktoré zodpovedá minimálne 300 jednorázovým dávkam a v byte,

kde sa zdržiavali obvinení R. a A. bol zaistený heroín, ktorý zodpovedá minimálne 60

dávkam. Bola zaistená tiež látka, ktorá sa používa na riedenie drog a u všetkých troch

obvinených, boli taktiež zistené pozitívne stery na rukách, na prítomnosť omamných látok.

Nepriamymi dôkazmi, sú i prepisy telefonických hovorov, ktoré tvoria súčasť spisového

materiálu a s ktorými sa krajský súd oboznámil. ...

Uznesenie o vznesení obvinenia bolo obvineným zákonným spôsobom oznámené

a obsahovalo podstatné náležitosti, ktoré sa vyžadujú v ustanovení

V tomto smere je aj rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie odôvodnené. Sudca pre

prípravné konanie sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj zákonnosťou prehliadky

motorového vozidla, ktoré viedol obvinený R. K. (VW Golf SCAQMX01). Predmetné vozidlo

bolo prehliadnuté potom, čo bol vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov, na ktorom je

vyznačený súhlas prokurátora (č.l. 103). O vykonanej prehliadke bola spísaná zápisnica

(č.l. 109). Jej závery potvrdili podozrenie zo spáchania trestnej činnosti. Sudca pre

prípravné konanie nie je orgánom, ktorý vykonáva vyšetrovacie úkony alebo vykonáva

dozor nad priebehom prípravného konania. Nariadenie prehliadky iných priestorov bolo

potrebné pre preverenie podozrenia za spáchania trestnej činnosti. Obvinenému K. treba

dať za pravdu, že v uznesení o vznesení obvinenia sa vo výroku uvádza vozidlo VW Golf a v

odôvodnení VW Passat. Ide zrejme o pisársku chybu, pretože ako vyplýva z dôkazného

materiálu, príkaz na prehliadku bol daný aj na iné motorové vozidlá, tiež aj na VW Passat

(č.l. 98). Zaistený balíček vajcovitého tvaru bielej farby oblepený čiernou páskou, bol

nájdený pri prehliadke motorového vozidla VW Golf/SCAOMX 01, ktorého majiteľom a

užívateľom bol práve obvinený R. K.

Čo sa týka tzv. preventívneho dôvodu väzby, podľa treba

uviesť, že obvinení doposiaľ neboli trestne stíhaní. Obvinený R. K. a Z. A., t. č. sú bez

pracovného pomeru a nemajú žiadny legálny zdroj príjmov. Obvinený X. R., taktiež nie je

trvalo zamestnaný, pomáha však prevádzkovať bufet svojej manželke. V aute obvineného R.

K. bol pri prehliadke zaistený materiál, ktorý podľa predbežných vyjadrení

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ obsahoval 29,901 gramu kokaínu, ktoré

množstvo zodpovedá minimálne 300 obvyklým jednorázovým dávkam. V byte, kde sa

zdržiavali obvinení X. R. a Z. A. bolo zaistené igelitové vrecúško s obsahom hnedej látky,

ktorého predbežným skúmaním na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného

zboru v B. bolo zistené, že obsahuje 12,658 gramu heroínu a toto množstvo zodpovedá

minimálne 60 obvykle jednorázovým dávkam drogy. Uvedené množstvo drogy odôvodňuje

dôvodné podozrenie, že obvinení s najväčším stupňom pravdepodobnosti, môžu pôsobiť ako

díleri drog a vzhľadom na charakter trestnej činnosti a hlavne dobu, po ktorú mali trestnú

činnosť páchať, je tu konkrétna obava (pravdepodobnosť), že by v prípade ponechania na

slobode, mohli v páchaní trestnej činnosti pokračovať s poukazom aj na skutočnosť, že sú

bez trvalých finančných príjmov zo zamestnania a trestnou činnosťou, by zjavný nedostatok

ich finančných prostriedok mohol vyústiť do dalšieho možného obchodovania s drogami za

úplatu. V posudzovanom prípade väzba plní predovšetkým preventívnu funkciu, jej účelom

je zabrániť škodlivým následkom, ktoré by uskutočnením zámerov obvinených mohli nastať

a ohrozovať spoločnosť. V záujme účinnej ochrany spoločnosť je potrebné dať prednosť

ochrane spoločnosti pred osobnou slobodou obvinených.

Za zákonné a správne, odvolací súd považuje aj rozhodnutie sudcu pre prípravné

konanie, ktorým zamietol nahradenie väzby prijatím písomného sľubu a záruku

dôveryhodnej osoby v danom prípade, ktoré poskytli švagriná obvineného R. K. – A. B. a

manželka obvineného X. R. – Ž. K. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vyššie

uvedené dôvody, pre ktoré bola uvalená preventívna väzba a napokon aj odôvodnenie sudcu

pre prípravné konanie, nie sú uvedené prostriedky dostatočnou zárukou, aby mohli v danom

prípade nahradiť väzbu.

Krajský súd sa zaoberal aj ďalšími možnosťami nahradzujúcimi väzbu v danom

prípade u obvineného R. K. poskytnutím peňažnej záruky a uložením probačného a

mediačného dohľadu nad obvineným. Prepustenie obvineného na slobodu na základe

peňažnej záruky, resp. uložením dohľadu probačným a mediačným úradníkom, sú rovnako

ako písomný sľub a záruka dôveryhodnej osoby len možnosťami náhrady za väzbu a nie

oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody. Vzhľadom na už vyššie uvedené, pri

existencii konštatovaných väzobných dôvodov, verejný záujem prevažuje nad požiadavkou

rešpektovania osobnej slobody. Charakter trestnej činnosti, jej rozsah a doba, po ktorú

mala byť trestná činnosť páchaná, nedovoľujú uvedené substitučné inštitúty nahradenia

väzby prijať. Krajský súd ich taktiež považoval za nedostatočné a preto ich neprijal.

Sudca pre prípravné konanie nepochybil ani v konaní pri určovaní začiatku plynutia

väzby. Táto bola správne určená v súlade s dobou, kedy došlo k obmedzeniu osobnej

slobody u obvinených.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že z vecného

hľadiska rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie je správne a v súlade so zákonom, preto

sťažnosť obvinených ako nedôvodnú v zmysle zamietol.

Odvolací súd konal a rozhodol v intenciách ustanovenia

O sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby rozhodol na neverejnom zasadnutí do piatich

pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie. Napriek tomu, že obvinení R. K., X. R.

žiadali o vypočutie pred krajským súdom, krajský súd konal v ich neprítomnosti.

Podľa pri rozhodovaní o väzbe má právo zúčastniť sa na

neverejnom zasadnutí aj prokurátor, obvinený aj jeho obhajca; pri rozhodovaní o sťažnosti

proti rozhodnutiu o väzbe, môže predseda senátu týmto osobám účasť umožniť.

Z uvedeného je zrejmé, že je na rozhodnutí súdu, či obvineného predvolá na

neverejné zasadnutie. V posudzovanom prípade krajský súd nepovažoval za potrebné

obhajcov, obvinených, obvineného a A. B. k sťažnosti, ktorú podali, vypočuť. Obvinený R.

K. ako aj X. R. boli pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodol o väzbe vypočutí

dňa 28. 02. 2011 za prítomnosti svojich obhajcov, prokurátora a tlmočníčky. Svoje

námietky voči postupu orgánom činným v trestnom konaní a proti rozhodnutiu o vzatí do

väzby náležité odôvodnili v písomných dôvodoch svojej sťažnosti prostredníctvom obhajcu.

Krajský súd nepovažoval za potrebné, opätovne ich k veci vypočuť, preto ako je už

konštatované, o ich sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým boli vzatí do väzby, rozhodol na

neverejnom zasadnutí v ich neprítomnosti.

Obvinení vo svojich podaniach neuvádzali žiadne nové skutočnosti, preto krajský súd

z vyššie uvedených dôvodov na podklade sťažností obvinených rozhodol tak, ako je

vo výroku tohto uznesenia uvedené.“

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných

porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd

je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch

do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom neboli

zlučiteľné s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie

je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno

zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď

oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu

alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných

trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej

prepustení na slobodu.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

....

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú

oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo

v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Ústavný súd konštatuje, že z vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi

väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri

rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby je

zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať

ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto

konštatáciou úzko súvisí aj obsah základných práv vyplývajúcich z čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5

, ktorého súčasťou je aj oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností

svedčiacich pre a proti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe

konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (m. m. ,

, ).

Ústavný súd poukazuje na to, že pri skúmaní postupov všeobecných súdov

rozhodujúcich o zákonnosti väzby nie je jeho úlohou, aby posudzoval smer vedenia

vyšetrovania alebo aby sa zaoberal vhodnosťou a opodstatnenosťou získavaných dôkazov,

ktoré podľa názoru orgánov činných v trestnom konaní a následne aj všeobecných súdov sú

významným prostriedkom na odôvodnenie ďalšieho trvania väzby sťažovateľa. Úloha

ústavného súdu spočíva v zistení, či skutkové a právne závery všeobecných súdov obstoja

z hľadiska dodržania záruk podľa a dohovoru. Pritom je podstatné, aby

tieto závery boli dostatočne odôvodnené, teda aby boli preukázané zistenými skutkovými

okolnosťami, aby ich dôvodnosť vychádzala z relevantnej právnej normy a aby ako celok

pôsobili presvedčivo. Len vtedy, ak ústavný súd zistí splnenie tvrdených predpokladov

v rozhodnutiach všeobecných súdov, vylúči svojvôľu a nezákonnosť ich postupov.

Podľa názoru ústavného súdu je rozhodnutie krajského súdu v spojení s rozhodnutím

okresného súdu potrebné považovať za rozhodnutie, ktoré ako celok pôsobí presvedčivo

a ktoré nevyvoláva žiadne pochybnosti o správnosti prijatých záverov. Ústavný súd

konštatuje, že dôvodnosť ďalšieho trvania väzby je u sťažovateľa daná tak skutkovými, ako

aj právnymi dôvodmi. Krajský súd rozhodnutie o dôvodnosti ďalšieho trvania preventívnej

väzby podľa odôvodnil konkrétnymi skutočnosťami

týkajúcimi sa osoby sťažovateľa a okolnosťami prípadu, ktoré reálne odôvodňujú obavu

z toho, že sťažovateľ bude pokračovať v trestnej činnosti. Krajský súd prihliadol na

skutočnosť, že v osobnom motorovom vozidle sťažovateľa bol pri prehliadke zaistený

materiál, ktorý podľa doterajších zistení Kriminalistického a expertízneho ústavu

Policajného zboru obsahoval kokaín v množstve, ktorý zodpovedal minimálne 300

obvyklým jednorazovým dávkam, u sťažovateľa a ostatných obvinených boli zistené

pozitívne stery na rukách na prítomnosť omamných látok. V byte u jedného z obvinených

boli tiež nájdené látky (kofeín a paracetamol), ktoré sa používajú na riedenie drog. Pokiaľ

ide o osobu sťažovateľa, prihliadol na to, že dosiaľ nebol trestne stíhaný, na to, že je bez

pracovného pomeru a v zásade nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, napriek tomu

zjavne disponuje finančnými prostriedkami na užívanie motorového vozidla. Z toho, že

sťažovateľ nie je závislý na návykových látkach, vyvodil, že zaistené omamné látky

neslúžili na konzumáciu pre sťažovateľa, ale zrejme s týmito látkami manipuloval pre účely

ich distribúcie osobám závislým na návykových látkach za úplatu.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd dostatočne ozrejmil, ktoré okolnosti boli

podkladom pre prijatie záveru o nevyhnutnosti zotrvania sťažovateľa vo väzbe, a tieto

dôvody boli jednoznačné a konkrétne. Odvolanie sa na konkrétne okolnosti spáchaného

skutku (najmä zaistená omamná látka – kokaín, pozitívne stery na rukách na prítomnosť

omamných látok) a na konkrétne okolnosti týkajúce sa osoby sťažovateľa sú dostatočnými

dôvodmi trvania preventívnej väzby sťažovateľa [ ].

Uvedené konkrétne okolnosti týkajúce sa osoby sťažovateľa a spáchaného skutku

považoval krajský súd za dôvody, pre ktoré nebolo možné nahradiť väzbu písomným

sľubom sťažovateľa, peňažnou zárukou, zárukou dôveryhodnej osoby a ani dohľadom

probačného a mediačného úradníka. Krajský súd poukázal na dôvody, ktoré v tejto

súvislosti uviedol okresný súd. Záruku za sťažovateľa ponúkla jeho švagriná, s ktorou nežije

v spoločnej domácnosti, a napriek doterajšiemu kontaktu so sťažovateľom nedokázala

zabrániť tomu, aby sa sťažovateľ nedostal do podozrenia z manipulovania s drogami, preto

nebolo dôvodné očakávať, že sťažovateľova švagriná by dokázala prevziať záruku za jeho

ďalšie správanie po prepustení z väzby. Uvedené závery bolo možné ustáliť aj bez

vypočutia dôveryhodnej osoby, preto postup krajského súdu, ktorý sťažovateľovu švagrinú

nevypočul, možno považovať za akceptovateľný, bez znakov svojvôle.

Neumožnenie účasti obhajcu sťažovateľa na neverejnom zasadnutí, na ktorom sa

rozhodovalo o sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu o väzbe, a jeho nevypočutie bolo

v súlade s .

Väzba je výrazným zásahom do osobnej slobody obvineného a musí trvať len

nevyhnutnú dobu. Maximálna dĺžka väzobného stíhania je pritom ustanovená zákonom

(), ale skutočnosti, ktoré ju ovplyvňujú, závisia od zistení, ktoré tu boli

pri vzatí obvineného do väzby a dosiaľ nepominuli, a od okolností, ktoré vyplynú z

priebehu trestného konania.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je toho názoru, že by skutkové

alebo právne závery krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami a dohovoru. Z tohto

dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že okresný súd nemal k dispozícii úplný spisový

materiál, keďže z neho chýbali odposluchy telefonických hovorov. Z odôvodnenia

napadnutého uznesenia krajského súdu je zrejmé, že v opravnom konaní mal už krajský súd

k dispozícii aj túto časť vyšetrovacieho spisu („Nepriamymi dôkazmi sú i prepisy

telefonických hovorov, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu a s ktorými sa krajský súd

oboznámil.“). Táto skutočnosť znamená, že pochybenie, ku ktorému došlo v konaní pred

okresným súdom, bolo napravené v opravnom konaní o sťažnosti. Z predloženého úradného

záznamu poskytnutého príslušnou vyšetrovateľkou je zrejmé, že „v spise sa nenachádzajú

prepisy hovorov týkajúce sa obv. R. K.“. Z týchto skutočností je zrejmé, že uvedeným

pochybením okresného súdu nemohlo dôjsť k namietanému porušeniu sťažovateľom

označených základných práv podľa , prípadne práv podľa dohovoru, pretože krajský

súd toto pochybenie odstránil v odvolacom konaní. Ústavný súd preto odmietol sťažnosť

v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti tiež spochybnil „doručenie návrhu na vzatie do väzby do...

27. februára 2011 (nedeľa) do 15:05 hod. kedy uplynula lehota 48 hodín na podanie

takéhoto návrhu na vzatie do väzby“.

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ bol zadržaný 25. februára 2011 o 15.05

h., pričom návrh na vzatie do väzby bol Okresnou prokuratúrou P. doručený okresnému

súdu 27. februára 2011 o 14.15 h., z čoho jednoznačne vyplýva, že lehota 48 hodín na

odovzdanie sťažovateľa súdu bola dodržaná, preto ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti

odmietol ako zjavne neopodstatnenú. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že

sťažovateľ túto skutočnosť nenamietal pri výsluchu na okresnom súde a ani v sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu o vzatí do väzby, túto námietku uplatnil prvýkrát až v sťažnosti

podanej ústavnému súdu, preto bol dôvod odmietnuť sťažnosť v tejto časti aj pre jej

neprípustnosť.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o spôsobe vykonania prehliadky iných priestorov

– motorového vozidla, ústavný súd poukazuje na to, že v prípravnom konaní vykonáva

v trestnom konaní dozor prokurátor ( ). V tejto súvislosti môže

obvinený žiadať prokurátora, aby preskúmal postup policajta ( ).

V rámci trestného konania sa obvinenému poskytuje celý systém opravných prostriedkov

proti rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní, napr. sťažnosť (§ 185 Trestného

poriadku), odvolanie ( a nasl. ), dovolanie ( a nasl. Trestného

poriadku) a pod.

Na základe uvedených právnych prostriedkov má sťažovateľ možnosť namietať aj

nezákonnosť uvedeného postupu orgánov činných v trestnom konaní, po rozhodnutí súdu

prvého stupňa má možnosť namietať, že toto rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré

neboli zaobstarané zákonným spôsobom ( ) a pod.

Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti podľa

pre nedostatok svojej právomoci.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol v celom rozsahu, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími v nej uvedenými požiadavkami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011