Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 336/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2011

doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. E. Š.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. , ktorej predmetom je rozhodovanie o žalobe o ochranu osobnosti.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„... Dňa 08. 04. 2010 podal sťažovateľ na konajúci súd proti D., a. s. B. ako

odporcovi, žalobu na ochranu osobnosti. Konanie je na súde vedené pod spis. zn.:

...

Súčasný stav súdneho konania je taký, že konajúca sudkyňa vytýčila prvé verejné

pojednávanie na 24. 06. 2011. Odporca... doručil dňa 26. 05. 2011 súdu žiadosť

o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Sudkyňa na žiadosť nereagovala, nevykonala

nijaký efektívny právny úkon, ktorý by spočíval v tom, že by sa termín pojednávania zmenil

tak, že by vyhovel odporcovi.

Dňa 24. 06. 2011 sa sťažovateľ dostavil na verejné pojednávanie, kde konajúca

sudkyňa len zobrala na vedomie, že odporca sa ospravedlnil z pojednávania a sťažovateľovi

oznámila nový termín pojednávania, ktorý bol stanovený na deň 21. 09.2011. Sťažovateľ sa

na súd dostavil neúčelne a zbytočne, čo svedčí o nesústredenom konaní sudkyne, ktorá

mohla a mala sťažovateľa upovedomiť, že verejné pojednávanie bolo presunuté o ďalšie tri

mesiace.

Sťažnosťou na prieťahy v konaní sa zaoberala podpredsedníčka konajúceho súdu...,

ktorá skonštatovala, že konajúca sudkyňa vytýčila pojednávanie až po 14 mesiacoch

(odročené pre ospravedlnenie odporcu) a vyslovila, že vznikol objektívny prieťah v konaní

(v dĺžke 11 mesiacov, pozn.) a sťažnosť na prieťahy v konaní vyhodnotila ako dôvodnú.“

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhol, aby ústavný súd

po prerokovaní veci takto rozhodol:

„1. Základné práva J. B., B. upravené v

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc

EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia (nálezu).

4. JUDr. E. Š., advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho zastúpenia

449,66 EUR (slovom štyristoštyridsaťdeväť EUR 66 centov), ktoré je súd povinný zaplatiť

na účet advokáta vedený v ... číslo účtu: ... do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia

(nálezu).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ doručil okresnému súdu

návrh na začatie konania o ochranu osobnosti 8. apríla 2010, ktorému bola pridelená

sp. zn. . V nasledujúcom období okresný súd vykonával jednoduché procesné

úkony (výzva odporcovi na vyjadrenie 26. apríla 2010, výzva na zaplatenie súdneho

poplatku 29. marca 2011 a nariadenie pojednávania na 24. jún 2011, ktoré bolo odročené

na 21. september 2011).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. ,

, ) vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak

dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ) alebo ho odmietol spravidla ako zjavne neopodstatnený (,

, ).

Z tohto právneho názoru vychádzal ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní

predmetnej sťažnosti, keďže konanie na okresnom súde prebieha od 8. apríla 2010

a sťažnosť pre namietané porušenie základného práva podľa bola

ústavnému súdu doručená 15. júla 2011, t. j. 15 mesiacov od začiatku namietaného konania.

Ústavný súd je toho názoru, že postup okresného súdu v danej veci nebol optimálny (nízkou

efektívnosťou je zjavne poznačené celé obdobie trvania napadnutého konania, počas

ktorého okresný súd bez zreteľného posunu vykonával iba jednoduché procesné úkony), čo

malo za následok určité predĺženie konania. Na druhej strane ho však nemožno jednoznačne

kvalifikovať ako taký, ktorý by mal viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa

podľa . Najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania nemožno

v jeho súčasnom štádiu konštatovať, že prieťahy v konaní okresného súdu dosahujú

intenzitu zbytočných prieťahov, ktorú už nemožno akceptovať a je potrebné zjednať

nápravu v konaní podľa pred ústavným súdom.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené považuje preto sťažnosť sťažovateľa za

zjavne neopodstatnenú, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že vo svojej doterajšej judikatúre

opakovane vyslovuje, že v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali využitie právneho

prostriedku nápravy podľa a a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného všeobecného

súdu. Podanie takejto sťažnosti ústavný súd totiž zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Podanie sťažnosti preto podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch

ústavný súd považuje za jeden z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa ,

a teda podmienku konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 2. júna 2011

sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch, t. j. asi mesiac pred doručením

sťažnosti ústavnému súdu. V týchto súvislostiach ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu

judikatúru, podľa ktorej po podaní sťažnosti podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch

je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom

nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou

činnosťou (, , ); inak považuje sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch podanú sťažovateľom ako formálny úkon,

ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by bola

príslušnému súdu poskytnutá primeraná (rozumná) lehota na prijatie opatrení proti

zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. , , ,

).

V danej veci však ústavný súd považoval za dostatočné, a pritom prioritné pre svoje

rozhodnutie posúdiť intenzitu namietaných prieťahov okresného súdu v označenom konaní

aj s ohľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania, t. j. materiálny aspekt

opodstatnenosti sťažnosti pre jej prípadné prijatie na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že

dospel k záveru, že je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť,

bolo už podľa názoru ústavného súdu bez právneho významu skúmať a vyhodnocovať

splnenie ďalšej náležitosti relevantnej pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. augusta 2011