Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 336/2011
PDF · 157.99 KB
No categories available
IV. ÚS 336/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/56/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2011
doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. E. Š.,
B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 12 C/56/2010, ktorej predmetom je rozhodovanie o žalobe o ochranu osobnosti.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„... Dňa 08. 04. 2010 podal sťažovateľ na konajúci súd proti D., a. s. B. ako
odporcovi, žalobu na ochranu osobnosti. Konanie je na súde vedené pod spis. zn.:
12 C/56/2010...
Súčasný stav súdneho konania je taký, že konajúca sudkyňa vytýčila prvé verejné
pojednávanie na 24. 06. 2011. Odporca... doručil dňa 26. 05. 2011 súdu žiadosť
o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Sudkyňa na žiadosť nereagovala, nevykonala
nijaký efektívny právny úkon, ktorý by spočíval v tom, že by sa termín pojednávania zmenil
tak, že by vyhovel odporcovi.
Dňa 24. 06. 2011 sa sťažovateľ dostavil na verejné pojednávanie, kde konajúca
sudkyňa len zobrala na vedomie, že odporca sa ospravedlnil z pojednávania a sťažovateľovi
oznámila nový termín pojednávania, ktorý bol stanovený na deň 21. 09.2011. Sťažovateľ sa
na súd dostavil neúčelne a zbytočne, čo svedčí o nesústredenom konaní sudkyne, ktorá
mohla a mala sťažovateľa upovedomiť, že verejné pojednávanie bolo presunuté o ďalšie tri
mesiace.
Sťažnosťou na prieťahy v konaní sa zaoberala podpredsedníčka konajúceho súdu...,
ktorá skonštatovala, že konajúca sudkyňa vytýčila pojednávanie až po 14 mesiacoch
(odročené pre ospravedlnenie odporcu) a vyslovila, že vznikol objektívny prieťah v konaní
(v dĺžke 11 mesiacov, pozn.) a sťažnosť na prieťahy v konaní vyhodnotila ako dôvodnú.“
Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhol, aby ústavný súd
po prerokovaní veci takto rozhodol:
„1. Základné práva J. B., B. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.: 12 C/56/2010
porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.
3. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc
EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (nálezu).
4. JUDr. E. Š., advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho zastúpenia
449,66 EUR (slovom štyristoštyridsaťdeväť EUR 66 centov), ktoré je súd povinný zaplatiť
na účet advokáta vedený v ... číslo účtu: ... do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia
(nálezu).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ doručil okresnému súdu
návrh na začatie konania o ochranu osobnosti 8. apríla 2010, ktorému bola pridelená
sp. zn. 12 C/56/2010. V nasledujúcom období okresný súd vykonával jednoduché procesné
úkony (výzva odporcovi na vyjadrenie 26. apríla 2010, výzva na zaplatenie súdneho
poplatku 29. marca 2011 a nariadenie pojednávania na 24. jún 2011, ktoré bolo odročené
na 21. september 2011).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 343/04,
III. ÚS 59/05, IV. ÚS 311/09) vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta
v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak
dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
III. ÚS 59/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel
(napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol spravidla ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 41/01,
Z tohto právneho názoru vychádzal ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní
predmetnej sťažnosti, keďže konanie na okresnom súde prebieha od 8. apríla 2010
a sťažnosť pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola
ústavnému súdu doručená 15. júla 2011, t. j. 15 mesiacov od začiatku namietaného konania.
Ústavný súd je toho názoru, že postup okresného súdu v danej veci nebol optimálny (nízkou
efektívnosťou je zjavne poznačené celé obdobie trvania napadnutého konania, počas
ktorého okresný súd bez zreteľného posunu vykonával iba jednoduché procesné úkony), čo
malo za následok určité predĺženie konania. Na druhej strane ho však nemožno jednoznačne
kvalifikovať ako taký, ktorý by mal viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania nemožno
v jeho súčasnom štádiu konštatovať, že prieťahy v konaní okresného súdu dosahujú
intenzitu zbytočných prieťahov, ktorú už nemožno akceptovať a je potrebné zjednať
nápravu v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pred ústavným súdom.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené považuje preto sťažnosť sťažovateľa za
zjavne neopodstatnenú, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že vo svojej doterajšej judikatúre
opakovane vyslovuje, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali využitie právneho
prostriedku nápravy podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného všeobecného
súdu. Podanie takejto sťažnosti ústavný súd totiž zásadne považuje za účinný prostriedok
ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako
aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Podanie sťažnosti preto podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch
ústavný súd považuje za jeden z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
a teda podmienku konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 2. júna 2011
sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch, t. j. asi mesiac pred doručením
sťažnosti ústavnému súdu. V týchto súvislostiach ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu
judikatúru, podľa ktorej po podaní sťažnosti podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch
je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom
nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou
činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09); inak považuje sťažnosť na prieťahy
v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch podanú sťažovateľom ako formálny úkon,
ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by bola
príslušnému súdu poskytnutá primeraná (rozumná) lehota na prijatie opatrení proti
zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05,
V danej veci však ústavný súd považoval za dostatočné, a pritom prioritné pre svoje
rozhodnutie posúdiť intenzitu namietaných prieťahov okresného súdu v označenom konaní
aj s ohľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania, t. j. materiálny aspekt
opodstatnenosti sťažnosti pre jej prípadné prijatie na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že
dospel k záveru, že je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť,
bolo už podľa názoru ústavného súdu bez právneho významu skúmať a vyhodnocovať
splnenie ďalšej náležitosti relevantnej pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. augusta 2011