Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 311/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra

2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 15. februára 2007 podal pôvodne Okresnému

súdu Bratislava I žalobu, ktorou sa domáhal náhrady spôsobenej škody a nemajetkovej ujmy

proti sudkyni tohto súdu JUDr. Z. P. (ďalej len „žalovaná“). Predmetná vec bola Okresným

súdom Bratislava I zaevidovaná pod sp. zn. , po jej postúpení okresnému súdu

bola vec ďalej vedená pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že žalovaná „od počiatku marila spravodlivé súdne konanie

sp. zn. a . Nepredstavovala morálnu sudkyňu, ale osobu čisto

vyčínajúcu zbavenú zdravého rozumu a logiky. Sudkyňa P. zjavne porušovala základné

právo na spravodlivé konanie pred objektívnym súdom, odmietala spoznať skutkový stav vo

veci samej, keď odmietala vypočuť konateľov firmy R. spol. s r. o. o ich stave solventnosti

voči veriteľom, keď jedným z veriteľov je sťažovateľ. Rovnako bola nečinná v konaní

, keď jej nič nezabránilo (napr. zdravý rozum) postúpiť vec do P.

Rovnako prebieha konanie , nečinnosť, vymáhanie súdnych poplatkov

spôsobom odporujúcim zákonu, ani na 2x požiadanie zákonná sudkyňa nedoručila

vyjadrenie odporcu a napokon zákonná sudkyňa D. návrh zamietla, hoci neexistuje dôvod

na zamietnutie a vynucuje si zbytočne odvolacie konanie.

Sťažovateľ zmenil pôvodný návrh a žiada náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13

Obč. z. pre neoprávnené zásahy sudkyňou Z. P., ktorá prekrúcaním skutkového stavu

v konaní a neoprávnene zasahovala do práva na ochranu

osobnosti, cti a dôstojnosti (robila si zo sťažovateľa idiota) majetku a zdravia.“.

Sťažovateľ ďalej uviedol:

„Sudkyňa D. v konaní pokračovala v rovnakých praktikách. Dokonca

nerešpektovala uznesenie Krajského súdu Bratislava 3 -97, ktorým Krajský súd

Bratislava zrušil práve neoslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov sudkyňou D.

Komando sudcov je ochotné seba zošmiešňovať a opakovať bez hamby tie isté

porušovania základných ľudských práv!!!!!

K šikanóznemu výkonu súdnictva sa pridalo šikanovanie zo strany info-kancelárie

Okresného súdu Bratislava II, keď sťažovateľ si riadne objedná spisy na nahliadnutie, ale

po príchode na súd sa k spisom nedostane, spisy sú pred sťažovateľom ukrývané,

zneprístupnené.

Sudkyňa D. návrh zamietla, svoje rozhodnutie odôvodnila amatérsky a poprekrúcala

na úrovni amatéra začiatočníka. Prezentovala sa ako členka komanda sudkýň, ktoré za

nijakú cenu nerozhodnú spravodlivo, radšej sa zosmiešnia.

Zákonná sudkyňa D. týmto jasne porušila právo sťažovateľa garantované čl. 48 ods.

2 konanie bez zbytočných prieťahov a právo na verejné prerokovanie vec

pred objektívnym súdom a nie svojne vyčínajúcim súdom.

Okresný súd Bratislava II nie je schopný spravodlivého konania, je ako predajňa

rozsudkov, kto zaplatí tomu vyhovie! Hoci v tomto prípade predpokladám, že ku korupcii

nedošlo z falošnej kolegiality.“

Následne potom, ako sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní z 31. októbra 2008

podpredsedníčka okresného súdu v prípise z 1. decembra 2008 vyhodnotila ako nedôvodnú

(podľa nej sťažovateľ namietal postup súdu, ktorý súvisí „s procesným postupom súdu“), sa

sťažovateľ obrátil so sťažnosťou na ústavný súd.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava II porušil základné právo garantované

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru o základných ľudských

právach.

Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. pre opakované prenasledovanie a

porušovanie základných práv satisfakciu vo výške 200.000.- Sk v lehote 15 dní od doručenia

Nálezu Ústavného súdu.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok -63 a prikazuje

Okresnému súdu konať bez ďalších prieťahov a protizákonnosti.

Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť trovy advokáta zastupujúceho

sťažovateľa v lehote 15 dní.“

Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným

súdom z dôvodov, že „je plne invalidný, nositeľom TZP od roku 2003, nemá žiaden príjem,

má majetok na príťaž, byt v Žiline je na pred ponúknutý od mája 2006 a byt v Bratislave je

pod hrozbou dražby“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie („na verejné prerokovanie veci pred objektívnym súdom“) podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, a prípadne aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktorými sťažovatelia namietajú porušenie

svojho základného práva podľa , vo svojej rozhodovacej činnosti

konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či

v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantované v , ústavný súd skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä po zohľadnení troch

základných kritérií, ktorými sú: zložitosť veci, správanie sťažovateľa ako účastníka konania

a postup príslušného súdu v namietanom konaní (napr. ).

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu zistil, že po podaní žaloby

sťažovateľom pôvodne Okresnému súdu Bratislava I (15. februára 2007) sudkyňa

okresného súdu JUDr. Z. D., ktorej bola vec pridelená na rozhodnutie, z dôvodu zaujatosti

toho istého dňa písomne požiadala predsedu Okresného súdu Bratislava I o pridelenie veci

inému sudcovi.

Následne sa v právnej veci sťažovateľa o náhradu spôsobenej škody a nemajetkovej

ujmy vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. vyjadrovali všetci

sudcovia tohto súdu (okrem stážujúcich a na materskej dovolenke) s tým, že sa cítia byť

zaujatí. Z uvedeného dôvodu po spracovaní predkladacej správy bol spis 11. júla 2007

predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odňatí

veci Okresnému súdu Bratislava I a jej prikázaní inému súdu v rámci obvodu krajského

súdu.

Krajský súd uznesením sp. zn. zo 16 júla 2007 vylúčil sudcov

Okresného súdu Bratislava I z prerokovávania a rozhodovania predmetnej veci. Súčasne

prikázal vec na prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Okresný súd Bratislava I po doručení uznesenia krajského súdu (20. júla 2007)

následne postúpil vec okresnému súdu. Po jej doručení 25. júla 2007 bola vec sťažovateľa

na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. .

Uznesením sp. zn. z 24. augusta 2007 okresný súd vyzval

sťažovateľa, aby doplnil a opravil neúplné podanie z 15. februára 2007. Sťažovateľ

upresnený petit žaloby doručil okresnému súdu 10. septembra 2007.

Okresný súd 18. októbra 2007 vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za

podaný návrh. Sťažovateľ 29. októbra 2007 oznámil okresnému súdu, že spĺňa podmienky

na oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedeného dôvodu okresný súd 14. novembra

2007 zaslal sťažovateľovi tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch“. Sťažovateľ vyplnené a potvrdené tlačivo o majetkových pomeroch doručil

okresnému súdu 26. novembra 2007. Uznesením z 23. januára 2008 okresný súd priznal

sťažovateľovi úplné oslobodenie od súdnych poplatkov.

Po nadobudnutí právoplatnosti predmetného uznesenia (7. februára 2008) okresný

súd 14. apríla 2008 vyzval žalovanú, aby sa písomne vyjadrila k žalobe sťažovateľa. Dňa

20. júna 2008 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 5. september 2008.

Žalovaná 19. augusta 2008 doručila okresnému súdu vyjadrenie k žalobe a súčasne

ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 5. september 2008

z dôvodu neodkladných pracovných povinností, pričom súhlasila s prerokovaním veci bez

jej prítomnosti.

Pre práceneschopnosť konajúcej sudkyne bolo pojednávanie z 5. septembra 2008

odročené na 24. október 2008. Rozsudkom sp. zn. z 24. októbra 2008

okresný súd návrh sťažovateľa na náhradu spôsobenej škody a nemajetkovej ujmy zamietol.

Sťažovateľ podal 15. decembra 2008 proti predmetnému rozsudku okresného súdu

odvolanie. Okresný súd prípisom zo 17. decembra 2008 vyzval účastníkov konania, aby

oznámili, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Po

skompletizovaní spisovej dokumentácie okresný súd predložil spis s opravným

prostriedkom krajskému súdu 12. februára 2009. Krajský súd o odvolaní sťažovateľa

v konaní vedenom pod sp. zn. zatiaľ nerozhodol.

Ústavný súd na základe svojich zistení konštatoval, že aj keď doterajší postup

okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. (po jej postúpení 25. júla 2007

Okresným súdom Bratislava I, kde bola vedená pod sp. zn. ) do vydania

prvostupňového rozsudku vo veci samej (24. októbra 2008) a predloženia odvolania

krajskému súdu pre účely rozhodnutia o ňom (12. februára 2009) nebol optimálny, na

druhej strane ho podľa názoru ústavného súdu nemožno kvalifikovať ako taký, ktorý by

mohol spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa podľa .

Ústavný súd v súvislosti so svojimi zisteniami poukázal na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ). Podľa konštantnej judikatúry ústavného

súdu zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa , po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ tiež namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie („na

verejné prerokovanie veci pred objektívnym súdom“) podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti namietanému porušeniu

svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo

dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , odvolanie,

o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu

rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní v tejto

časti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2009