Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 611/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., Č., zastúpeného advokátom JUDr. A. K., M.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra

2012 doručená sťažnosť J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ je účastníkom súdneho sporu na určenie vlastníckeho práva na strane

navrhovateľa v občianskoprávnom konaní pred Okresným súdom Košice okolie vedenom

pod sp. zn. (správne má byť , pozn.), ktoré bolo začaté 5. 5. 2009...

Napriek tomu, že od podania pôvodného návrhu uplynulo už viac ako 3 roky

a 9 mesiacov, vo veci stále nebolo právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľ je toho právneho názoru, že je ľudsky a právne neúnosné, aby súdne

konanie trvalo na súde prvého stupňa viac ako 3 a pol roka bez právoplatného ukončenia

právnej veci...

Celková doba konania pred okresným súdom je poznačená prieťahmi, pretože

v určitých obdobiach okresný súd vôbec nekonal a bol nečinný. Najmä od 8. 6. 2009

do 11. 01. 2011 bol súd nečinný 5 mesiacov, následne od 01. 03. 2011 do 4. 11. 2011

ďalších 9 mesiacov súd vôbec nekonal. Sťažovateľ je toho názoru, že okresný a krajský súd

nepostupoval dostatočne plynulo a celkovo konal so zbytočnými prieťahmi v dĺžke viac ako

3 a pol roka.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci nálezom

vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušeného jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejedanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a taktiež

navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v namietanom konaní bez

zbytočných prieťahov.

Okrem toho sa sťažovateľ domáha, aby mu ústavný súd priznal finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sú namietané zbytočné prieťahy

v konaní, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a zo zapožičaného súdneho spisu okresného

súdu zistil, že sťažovateľ 5. mája 2009 doručil okresnému súdu návrh na začatie konania

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorému bola pridelená sp. zn. .

V ďalšom období bol priebeh namietaného konania takýto:

 júna 2009 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,

 4. júna 2009 – bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým namietal

zaujatosť zákonnej sudkyne,

 7. augusta 2009 – okresný súd predložil súdny spis na rozhodnutie Krajskému súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“),

 20. augusta 2009 – bol okresnému súdu vrátený súdny spis na ďalšie konanie spolu

s uznesením krajského súdu sp. zn. zo 14. augusta 2009, ktoré bolo

následne doručované účastníkom konania,

 7. novembra 2009 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 11. január 2010,

ktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na 23. február 2010,

 23. februára 2010 – bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu nutnosti

„spresnenia žalobného návrhu“,

 marca 2011 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby v lehote 10 dní

predložil „doplnené podanie“ a geometrický plán,

 17. marca 2011 – bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na prerušenie

namietaného konania,

 4. novembra 2011 – okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľa

na prerušenie namietaného konania,

 januára 2012 – po podaní odvolania proti prvostupňovému uzneseniu sťažovateľom

bol súdny spis predložený na rozhodnutie krajskému súdu,

 16. októbra 2012 – bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn.

, ktorým bola potvrdená správnosť uznesenia okresného súdu

zo 4. novembra 2011,

 14. novembra 2012 – bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým

oznámil, že „v právnej veci sp. zn. na určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti tento návrh v celom rozsahu beriem späť“.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. ,

, ) vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sa

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Na základe analýzy doterajšieho priebehu namietaného konania ústavný súd

konštatuje, že jeho samotná dĺžka (viac ako 3 roky) nemusí sama osebe viesť k záveru, že

postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru. Uvedené konštatovanie platí najmä

so zreteľom na skutočnosť, že k predĺženiu doterajšieho priebehu konania prispel

aj sťažovateľ tým, že neúspešne namietal zaujatosť zákonnej sudkyne, a súčasne tým, že

17. marca 2011 navrhol prerušenie namietaného konania, pričom okresný súd tento návrh

uznesením zo 4. novembra 2011 zamietol a krajský súd uznesením z 12. septembra 2012

uznesenie okresného súdu potvrdil a následne 16. októbra 2012 vrátil spis okresnému súdu.

Uvedená procesná aktivita sťažovateľa, ktorou nedosiahol sledovaný zámer, nepochybne

prispela k predĺženiu priebehu namietaného konania.

Ústavný súd je toho názoru, že postup okresného súdu v namietanom konaní mohol

byť efektívnejší (poukazujúc najmä na obdobie jeho nečinnosti v trvaní od 23. februára

2010 do 1. marca 2011), čo malo za následok určité predĺženie konania, na druhej strane

ho však nemožno kvalifikovať ako taký, ktorý by musel bez ďalšieho znamenať

vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K uvedenému názoru dospel ústavný súd zohľadňujúc

v neposlednom rade aj skutočnosť, že sťažovateľ svojím podaním doručeným okresnému

súdu 14. novembra 2012 zobral svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť, čím dal najavo,

že ďalej netrvá na vedení súdneho sporu a úvahy o jeho prípadnej právnej neistote sa

vzhľadom na túto skutočnosť už v čase rozhodovania ústavného súdu stali bezpredmetnými.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , návrh odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. m. m. , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012