Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 186/2013
PDF · 247.89 KB
No categories available
IV. ÚS 186/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o., P., zastúpenej advokátom
JUDr. J. V., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaniach vedených pod sp. zn. 30 Cb/27/2011 a sp. zn. 35 Cb/3/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,
v citáciách aj „odporca“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.
30 Cb/27/2011 a sp. zn. 35 Cb/3/2011.
Sťažovateľka okrem iného uviedla, že „Táto sťažnosť smeruje proti dvom konaniam
pred Okresným súdom Bratislava I, vedenými pod samostatnými spisovými značkami
(35 Cb 3/2011 a 30 Cb 27/2011). Tieto konania však spolu úzko súvisia, a pre lepší prehľad
ich uvádzame samostatne.
Dňa 10. 1. 2011 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh právneho
zástupcu spoločnosti P., a. s., na rozhodnutie o námietke nedostatku právomocí
rozhodcovského súdu (sp. zn. 35 Cb 3/2011) podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, ktorý podal navrhovateľ ešte ako žalovaný v tom čase
v prebiehajúcom rozhodcovskom konaní.“.
Ďalej sťažovateľka poukázala na to, že „V návrhu na rozhodnutie o námietke
o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (35 Cb 3/2011) navrhovateľ iba spochybňuje
platnosť rozhodcovskej doložky presne tak, ako to robí v samotnej žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (30 Cb 27/2011). Máme za to, že týmto postupom sa žalobca
snaží len o oddialenie vytýčenia pojednávania vo veci samej a takáto námietka je účelová
a nedôvodná.
Vzhľadom na našu obavu, že by mohlo dôjsť k sťaženiu výkonu exekúcie (prechod
aktivít spoločnosti P. na spoločnosť P..., a. s., ktorá je držiteľom licencie na podnikanie
v energetike, predsedom predstavenstva oboch spoločností je Ing. P. B.), sme žiadali, aby
súd námietku nedostatku právomocí rozhodcovského súdu (sp. zn. 35 Cb 3/2011) zamietol
a čo najskôr vytýčil termín pojednávania vo veci žaloby žalobcu P., a. s., proti žalovanému
M. s. r. o., o zrušenie rozhodcovského rozsudku (sp. zn. 30 Cb27/2011).
Do dnešného dňa v tejto veci súd nerozhodol, nebolo vytýčené pojednávanie, ani nás
súd neinformoval o ďalšom postupe alebo nevyhnutnosti vykonania ďalších úkonov,
či už zo strany účastníkov konania alebo súdu.“.
Napokon sťažovateľka uviedla, že „Ako už bolo spomenuté vyššie, medzičasom podal
navrhovateľ v tejto veci žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (sp. zn. 30 Cb 27/2011)
zo dňa 31. 3. 2011 (doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 4. 4. 2011). Jej súčasťou
bola aj žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia, ktorej súd bez
náležitého odôvodnenia vyhovel.
Súd si v plnej miere osvojil tvrdenie žalobcu, že rozhodcovský rozsudok ohrozuje
jeho majetkové práva a hospodárske aktivity. Sú to len všeobecné tvrdenia, ktorých
relevanciu navrhovateľ nijako nedokázal a môže ich na svoju účelovú obranu použiť každý
podnikateľ. Navyše súd akoby si neuvedomoval, že predmetom rozhodcovského rozhodnutia
bolo nezaplatenie dlžnej sumy vo výške 197.520,96 EUR zo strany navrhovateľa
za dodávku elektriny v dohodnutom množstve a dohodnutým spôsobom a škoda vo výške
309.358,80 EUR, ktorá vznikla spoločnosti M. s. r. o., v súvislosti s neprevzatím
dojednaného objemu elektriny navrhovateľom. Subjekt, ktorý spôsobil porušenie záväzku
neplnil riadne a včas dnes tvrdí, že riadne zaplatenie dlžnej sumy ohrozuje jeho majetkové
práva. Pri tomto absurdnom tvrdení akoby by sa pozabudlo, že je to práve spoločnosť
M. s. r. o., ktorej majetkové práva boli porušené a bola jej spôsobená škoda.
Vzhľadom na to, že súd vo veci po dlhší čas nič nekonal, na základe žiadosti
o informáciu o stave konania, nám bola zo strany súdu doručená odpoveď zo dňa
12. 1. 2012, že v tejto je veci je potrebné uskutočniť prvotné procesné úkony.
Do dnešného dňa, teda ani po uplynutí 20 mesiacov od začatia konania, nebolo
vytýčené pojednávanie v tejto veci.“.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava I, Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava, tým, že v dôsledku
svojej nečinnosti nekonal vo veci č. k. 30 Cb 27/2011 a veci č. k. 35 Cb 3/2011 porušil
základné práva na súdnu a inú právnu ochranu spoločnosti M. s. r. o..., upravené v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
upravené v § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava I, Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava, zakazuje
pokračovať v porušovaní práva spoločnosti M. s. r. o..., na súdnu a inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej Republiky vysloveného v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia...“
Ďalej sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 € a tiež úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide v prípade, ak ústavný súd dospeje k záveru, že
namietaným rozhodnutím všeobecného súdu alebo postupom, ktorý predchádzal jeho
vydaniu, nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným
rozhodnutím všeobecného súdu alebo postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1
ústavy postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 30 Cb/27/2011
a sp. zn. 35 Cb/3/2011
Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd konštatuje,
že skutkovým stavom, ktorým sťažovateľka zdôvodňuje porušenie označeného základného
práva, je celková nečinnosť okresného súdu v namietaných konaniach. V systematike ústavy
sú primeraná celková dĺžka, tempo a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Aj podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, ibaže by namietané porušenie tohto
základného práva dosahovalo takú intenzitu, že by s ohľadom aj na ďalšie konkrétne
okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) bolo
možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07). V danom prípade však
podľa názoru ústavného súdu, ako už bolo uvedené, o takýto prípad nejde.
Okresný súd sa neodmietol zaoberať návrhmi, pri prerokovávaní ktorých má
sťažovateľka procesné postavenie odporcu. Napriek tomu, že v namietaných konaniach
nemožno vylúčiť zbytočné prieťahy, ich doterajší priebeh ani ich doterajšia dĺžka zatiaľ
nesignalizujú možnosť prijatia záveru, že v danom prípade by mohlo ísť o denegatio
iustitiae.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej
porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy odmietol pre zjavnú
neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb/27/2011
Ústavný súd zo sťažnosti, resp. z odpovede podpredsedníčky okresného súdu
z 20. novembra 2012 na sťažnosť právneho zástupcu sťažovateľky z 19. októbra 2012 zistil,
že doterajší priebeh konania vedeného pod sp. zn. 30 Cb/27/2011 bol po doručení návrhu
okresnému súdu 4. apríla 2011 takýto:
„Dňa 20. 04. 2011 súd uznesením č. l. 65 návrh navrhovateľa odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku sp. zn. Rsp V-102/2010 zo dňa 25. 02. 2011.
Dňa 13. 05. 2011 bolo súdu doručené odvolanie odporcu voči uzneseniu súdu zo dňa
20. 04. 2011.
Dňa 17. 05. 2011 súd zaslal odvolanie odporcu na vedomie PZ (právnemu
zástupcovi, pozn.) navrhovateľa.
Dňa 10. 06. 2011 súd predložil vec na Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd.
Dňa 27. 07. 2011 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu.
Dňa 21. 09. 2011 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd potvrdil uznesenie súdu
zo dňa 20. 04. 2011 a dňa 21. 10. 2011 vrátil vec súdu na ďalší postup.
Dňa 14. 11. 2011 súd doručoval účastníkom uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 21. 09. 2011.
Dňa 05. 03. 2012 bolo súdu doručené podanie odporcu – doplnenie dôkazov.
Dňa 24. 05. 2012 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh
vo veci samej.
Dňa 13. 06. 2012 bol na účet súdu zaplatený súdny poplatok za návrh vo veci samej.
Dňa 09. 07. 2012 vyzval súd odporcu na vyjadrenie sa k návrhu vo veci samej.
Dňa 10. 07. 2012 bola súdu doručená žiadosť odporcu o vytýčenie pojednávania.
Dňa 21. 09. 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu vo veci samej.
Dňa 05. 11. 2012 súd požiadal Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej
a priemyselnej komory v Bratislave o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. Rsp V-102/2010.“
Ústavný súd z informácie poskytnutej okresným súdom 20. marca 2013 ďalej zistil,
že vyžiadaný súvisiaci spis Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej
komory v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“) bol okresnému súdu doručený
31. januára 2013 a okresný súd následne 13. marca 2013 nariadil termín pojednávania
na 27. máj 2013.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd na sťažnosť sťažovateľky z 19. októbra 2012
adresovanú jeho predsedníčke náležite zareagoval a prijal v primeranej lehote potrebné
opatrenia proti nečinnosti v namietanom konaní. Ako už bolo uvedené, v súčasnosti je
vo veci nariadený termín pojednávania na 27. máj 2013. Ústavný súd v nadväznosti na to
konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka
právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), sa v okolnostiach
posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, čo umožňuje ústavnému súdu
vysloviť názor, že so zreteľom na stav konania vedeného pod sp. zn. 30 Cb/27/2011 v čase
predbežného prerokovania sťažnosti je sťažnosť aj v časti namietajúcej porušenie
základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v uvedenom konaní zjavne neopodstatnená.
Uvedený záver ústavného súdu vyplýva aj zo skutočnosti, že namietané konanie,
ktorého priebeh je v zásade plynulý, netrvá tak dlho, aby bolo relevantne možné v súvislosti
s ním uvažovať o zbytočných prieťahoch. S prihliadnutím na to, že súdny spis bol
po podanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 20. apríla 2011 postúpený
Krajskému súdu v Bratislave, kde sa nachádzal od 10. júna 2011 do 21. októbra 2011,
predstavuje dĺžka konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 30 Cb/27/2011 necelých
dvadsať mesiacov, čo s poukazom na predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu (napr.
IV. ÚS 343/04, IV. ÚS 311/09) odôvodňuje záver, že namietané konanie z hľadiska jeho
druhu a povahy netrvá tak dlho, aby to umožňovalo po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
dospieť k záveru o zbytočných prieťahoch. Vzhľadom na to je sťažnosť v časti, ktorou
sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb/27/2011, aj z tohto dôvodu
zjavne neopodstatnená.
3. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Cb/3/2011
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd stabilne pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných
právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd
účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnená podľa osobitných predpisov, je jedným
z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania
vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu
(napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa
§ 62 a nasl. zákona o súdoch.
Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti
je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný
na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch
„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme
a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí
za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny
stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto
o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,
ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zo sťažnosti, z jej príloh a na okresnom súde ústavný súd zistil, že konanie vedené
pod sp. zn. 35 Cb/3/2011, predmetom ktorého je rozhodovanie o námietke nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu, začalo 10. januára 2011.
Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr 2261/2012 z 20. novembra
2012 na sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní podanú advokátom JUDr. J. V. okrem
iného uviedla, že „Vás v súlade s ustanovením § 6 odsek 4 upovedomujem, že v uvedenej
časti sa Vaša sťažnosť odkladá v zmysle ustanovenia § 6 odsek 1 písm. c) zákona č. 9/2010
Z. z. o sťažnostiach z dôvodu, že sťažnosť bola podaná inou osobou ako tou, ktorej sa týka,
a k sťažnosti nie je priložené úradne osvedčené splnomocnenie na jej zastupovanie podľa
ust. § 5 odsek 9 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Splnomocnenie na zastupovanie
spoločnosti M. s. r. o., vo veci sp. zn. 356 Cb/3/2011 nie je súčasťou ani spisového
materiálu veci.“.
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že splnomocnenie na zastupovanie
sťažovateľky v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 35 Cb/3/2011 JUDr. J. V. ani
iným právnym zástupcom sa v súdnom spise nenachádzalo a bolo doň založené
až 12. marca 2013.
Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. IV. ÚS 26/2012,
IV. ÚS 93/2012) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona
o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch, keď
dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie
zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho
názoru bez ďalšieho konštatovať.
Ústavný súd v uvedenej súvislosti poukazuje na to, že za relevantný a účinný
prostriedok nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch nemožno považovať sťažnosť
na prieťahy uplatnenú JUDr. J. V., pretože v čase jej podania nebola doložená
splnomocnením, ktorým by sťažovateľka uvedeného advokáta poverila jej zastupovaním
v namietanom konaní.
Napriek tomu, že sťažovateľka bola v konaní pred okresným súdom riadne právne
zastúpená, sťažnosť na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej
správy okresného súdu kvalifikovaným spôsobom neuplatnila. Vzhľadom na to, že ústavný
súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, sťažnosť v časti týkajúcej sa porušenia jej základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Cb/3/2011
odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť ako celok bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. apríla 2013