Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 186/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o., P., zastúpenej advokátom

JUDr. J. V., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „odporca“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. .

Sťažovateľka okrem iného uviedla, že „Táto sťažnosť smeruje proti dvom konaniam

pred Okresným súdom Bratislava I, vedenými pod samostatnými spisovými značkami

( a ). Tieto konania však spolu úzko súvisia, a pre lepší prehľad

ich uvádzame samostatne.

Dňa 10. 1. 2011 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh právneho

zástupcu spoločnosti P., a. s., na rozhodnutie o námietke nedostatku právomocí

rozhodcovského súdu (sp. zn. ) podľa

o rozhodcovskom konaní, ktorý podal navrhovateľ ešte ako žalovaný v tom čase

v prebiehajúcom rozhodcovskom konaní.“.

Ďalej sťažovateľka poukázala na to, že „V návrhu na rozhodnutie o námietke

o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu () navrhovateľ iba spochybňuje

platnosť rozhodcovskej doložky presne tak, ako to robí v samotnej žalobe o zrušenie

rozhodcovského rozsudku (). Máme za to, že týmto postupom sa žalobca

snaží len o oddialenie vytýčenia pojednávania vo veci samej a takáto námietka je účelová

a nedôvodná.

Vzhľadom na našu obavu, že by mohlo dôjsť k sťaženiu výkonu exekúcie (prechod

aktivít spoločnosti P. na spoločnosť P..., a. s., ktorá je držiteľom licencie na podnikanie

v energetike, predsedom predstavenstva oboch spoločností je Ing. P. B.), sme žiadali, aby

súd námietku nedostatku právomocí rozhodcovského súdu (sp. zn. ) zamietol

a čo najskôr vytýčil termín pojednávania vo veci žaloby žalobcu P., a. s., proti žalovanému

M. s. r. o., o zrušenie rozhodcovského rozsudku (sp. zn. ).

Do dnešného dňa v tejto veci súd nerozhodol, nebolo vytýčené pojednávanie, ani nás

súd neinformoval o ďalšom postupe alebo nevyhnutnosti vykonania ďalších úkonov,

či už zo strany účastníkov konania alebo súdu.“.

Napokon sťažovateľka uviedla, že „Ako už bolo spomenuté vyššie, medzičasom podal

navrhovateľ v tejto veci žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (sp. zn. )

zo dňa 31. 3. 2011 (doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 4. 4. 2011). Jej súčasťou

bola aj žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia, ktorej súd bez

náležitého odôvodnenia vyhovel.

Súd si v plnej miere osvojil tvrdenie žalobcu, že rozhodcovský rozsudok ohrozuje

jeho majetkové práva a hospodárske aktivity. Sú to len všeobecné tvrdenia, ktorých

relevanciu navrhovateľ nijako nedokázal a môže ich na svoju účelovú obranu použiť každý

podnikateľ. Navyše súd akoby si neuvedomoval, že predmetom rozhodcovského rozhodnutia

bolo nezaplatenie dlžnej sumy vo výške 197.520,96 EUR zo strany navrhovateľa

za dodávku elektriny v dohodnutom množstve a dohodnutým spôsobom a škoda vo výške

309.358,80 EUR, ktorá vznikla spoločnosti M. s. r. o., v súvislosti s neprevzatím

dojednaného objemu elektriny navrhovateľom. Subjekt, ktorý spôsobil porušenie záväzku

neplnil riadne a včas dnes tvrdí, že riadne zaplatenie dlžnej sumy ohrozuje jeho majetkové

práva. Pri tomto absurdnom tvrdení akoby by sa pozabudlo, že je to práve spoločnosť

M. s. r. o., ktorej majetkové práva boli porušené a bola jej spôsobená škoda.

Vzhľadom na to, že súd vo veci po dlhší čas nič nekonal, na základe žiadosti

o informáciu o stave konania, nám bola zo strany súdu doručená odpoveď zo dňa

12. 1. 2012, že v tejto je veci je potrebné uskutočniť prvotné procesné úkony.

Do dnešného dňa, teda ani po uplynutí 20 mesiacov od začatia konania, nebolo

vytýčené pojednávanie v tejto veci.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I, Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava, tým, že v dôsledku

svojej nečinnosti nekonal vo veci č. k. a veci č. k. porušil

základné práva na súdnu a inú právnu ochranu spoločnosti M. s. r. o..., upravené v čl. 46

ods. 1 a na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

upravené v .

2. Okresnému súdu Bratislava I, Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava, zakazuje

pokračovať v porušovaní práva spoločnosti M. s. r. o..., na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v vysloveného v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia...“

Ďalej sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a tiež úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide v prípade, ak ústavný súd dospeje k záveru, že

namietaným rozhodnutím všeobecného súdu alebo postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným

rozhodnutím všeobecného súdu alebo postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ).

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn.

Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa , ústavný súd konštatuje,

že skutkovým stavom, ktorým sťažovateľka zdôvodňuje porušenie označeného základného

práva, je celková nečinnosť okresného súdu v namietaných konaniach. V systematike

sú primeraná celková dĺžka, tempo a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a nie základného

práva podľa .

Aj podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov nespadá pod ochranu , ibaže by namietané porušenie tohto

základného práva dosahovalo takú intenzitu, že by s ohľadom aj na ďalšie konkrétne

okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) bolo

možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. ). V danom prípade však

podľa názoru ústavného súdu, ako už bolo uvedené, o takýto prípad nejde.

Okresný súd sa neodmietol zaoberať návrhmi, pri prerokovávaní ktorých má

sťažovateľka procesné postavenie odporcu. Napriek tomu, že v namietaných konaniach

nemožno vylúčiť zbytočné prieťahy, ich doterajší priebeh ani ich doterajšia dĺžka zatiaľ

nesignalizujú možnosť prijatia záveru, že v danom prípade by mohlo ísť o denegatio

iustitiae.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie základného práva sťažovateľky podľa odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť ( ).

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd zo sťažnosti, resp. z odpovede podpredsedníčky okresného súdu

z 20. novembra 2012 na sťažnosť právneho zástupcu sťažovateľky z 19. októbra 2012 zistil,

že doterajší priebeh konania vedeného pod sp. zn. bol po doručení návrhu

okresnému súdu 4. apríla 2011 takýto:

„Dňa 20. 04. 2011 súd uznesením č. l. 65 návrh navrhovateľa odložil vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku sp. zn. Rsp V-102/2010 zo dňa 25. 02. 2011.

Dňa 13. 05. 2011 bolo súdu doručené odvolanie odporcu voči uzneseniu súdu zo dňa

20. 04. 2011.

Dňa 17. 05. 2011 súd zaslal odvolanie odporcu na vedomie PZ (právnemu

zástupcovi, pozn.) navrhovateľa.

Dňa 10. 06. 2011 súd predložil vec na Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd.

Dňa 27. 07. 2011 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu.

Dňa 21. 09. 2011 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd potvrdil uznesenie súdu

zo dňa 20. 04. 2011 a dňa 21. 10. 2011 vrátil vec súdu na ďalší postup.

Dňa 14. 11. 2011 súd doručoval účastníkom uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 21. 09. 2011.

Dňa 05. 03. 2012 bolo súdu doručené podanie odporcu – doplnenie dôkazov.

Dňa 24. 05. 2012 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

vo veci samej.

Dňa 13. 06. 2012 bol na účet súdu zaplatený súdny poplatok za návrh vo veci samej.

Dňa 09. 07. 2012 vyzval súd odporcu na vyjadrenie sa k návrhu vo veci samej.

Dňa 10. 07. 2012 bola súdu doručená žiadosť odporcu o vytýčenie pojednávania.

Dňa 21. 09. 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu vo veci samej.

Dňa 05. 11. 2012 súd požiadal Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej

a priemyselnej komory v Bratislave o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. Rsp V-102/2010.“

Ústavný súd z informácie poskytnutej okresným súdom 20. marca 2013 ďalej zistil,

že vyžiadaný súvisiaci spis Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej

komory v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“) bol okresnému súdu doručený

31. januára 2013 a okresný súd následne 13. marca 2013 nariadil termín pojednávania

na 27. máj 2013.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd na sťažnosť sťažovateľky z 19. októbra 2012

adresovanú jeho predsedníčke náležite zareagoval a prijal v primeranej lehote potrebné

opatrenia proti nečinnosti v namietanom konaní. Ako už bolo uvedené, v súčasnosti je

vo veci nariadený termín pojednávania na 27. máj 2013. Ústavný súd v nadväznosti na to

konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka

právo podľa súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), sa v okolnostiach

posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, čo umožňuje ústavnému súdu

vysloviť názor, že so zreteľom na stav konania vedeného pod sp. zn. v čase

predbežného prerokovania sťažnosti je sťažnosť aj v časti namietajúcej porušenie

základného práva sťažovateľky podľa postupom okresného súdu

v uvedenom konaní zjavne neopodstatnená.

Uvedený záver ústavného súdu vyplýva aj zo skutočnosti, že namietané konanie,

ktorého priebeh je v zásade plynulý, netrvá tak dlho, aby bolo relevantne možné v súvislosti

s ním uvažovať o zbytočných prieťahoch. S prihliadnutím na to, že súdny spis bol

po podanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 20. apríla 2011 postúpený

Krajskému súdu v Bratislave, kde sa nachádzal od 10. júna 2011 do 21. októbra 2011,

predstavuje dĺžka konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. necelých

dvadsať mesiacov, čo s poukazom na predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu (napr.

, ) odôvodňuje záver, že namietané konanie z hľadiska jeho

druhu a povahy netrvá tak dlho, aby to umožňovalo po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

dospieť k záveru o zbytočných prieťahoch. Vzhľadom na to je sťažnosť v časti, ktorou

sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , aj z tohto dôvodu

zjavne neopodstatnená.

3. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd stabilne pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnená podľa osobitných predpisov, je jedným

z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania

vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu

(napr. , ) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa

§ 62 a nasl. zákona o súdoch.

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti

je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch

„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny

stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,

ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Zo sťažnosti, z jej príloh a na okresnom súde ústavný súd zistil, že konanie vedené

pod sp. zn. , predmetom ktorého je rozhodovanie o námietke nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu, začalo 10. januára 2011.

Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr 2261/2012 z 20. novembra

2012 na sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní podanú advokátom JUDr. J. V. okrem

iného uviedla, že „Vás v súlade s ustanovením § 6 odsek 4 upovedomujem, že v uvedenej

časti sa Vaša sťažnosť odkladá v zmysle ustanovenia

Z. z. o sťažnostiach z dôvodu, že sťažnosť bola podaná inou osobou ako tou, ktorej sa týka,

a k sťažnosti nie je priložené úradne osvedčené splnomocnenie na jej zastupovanie podľa

ust. o sťažnostiach. Splnomocnenie na zastupovanie

spoločnosti M. s. r. o., vo veci sp. zn. nie je súčasťou ani spisového

materiálu veci.“.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľky v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. JUDr. J. V. ani

iným právnym zástupcom sa v súdnom spise nenachádzalo a bolo doň založené

až 12. marca 2013.

Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. ,

) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona

o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch, keď

dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie

zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho

názoru bez ďalšieho konštatovať.

Ústavný súd v uvedenej súvislosti poukazuje na to, že za relevantný a účinný

prostriedok nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch nemožno považovať sťažnosť

na prieťahy uplatnenú JUDr. J. V., pretože v čase jej podania nebola doložená

splnomocnením, ktorým by sťažovateľka uvedeného advokáta poverila jej zastupovaním

v namietanom konaní.

Napriek tomu, že sťažovateľka bola v konaní pred okresným súdom riadne právne

zastúpená, sťažnosť na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej

správy okresného súdu kvalifikovaným spôsobom neuplatnila. Vzhľadom na to, že ústavný

súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa

došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, sťažnosť v časti týkajúcej sa porušenia jej základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

odmietol ako neprípustnú ( ).

Keďže sťažnosť ako celok bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013