Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 246/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti A. S., K., zastúpenej advokátkou Mgr. J. S., P., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 5. mája 2009 takto

rozhodol:

1. Základné právo A. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Košice-okolie vo veci

vedenej pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 5. mája 2009 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť A. S., P., trovy právneho

zastúpenia v sume 471,27 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťsedem centov)

na účet jej právnej zástupkyne Mgr. J. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2011

doručená sťažnosť A. S., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. J. S.,

P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14

C 242/03.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka vystupuje v pozícii žalovanej v konaní

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu

vedenom okresným súdom pod sp. zn. .

Keďže v konaní okresného súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľka

porušenie svojho základného práva zaručeného v namietala v konaní

pred ústavným súdom 22. januára 2008. Ústavný súd o uvedenej sťažnosti sťažovateľky

rozhodol nálezom sp. zn. z 5. mája 2009, v ktorom vyslovil, že okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že okresný súd v jej veci rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 10. júla 2008, proti ktorému podala odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. zo 7. júla

2010 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zrušenie rozsudku okresného súdu odôvodnil

krajský súd tým, že okresný súd rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení

a neúplne zisteného skutkového stavu, nevyhodnotil všetky ním vykonané dôkazy

a nevykonal navrhnuté dôkazy spôsobilé preukázať právne významné skutočnosti a vec

nesprávne právne posúdil.

Spis okresného súdu sp. zn. bol z krajského súdu vrátený okresnému

súdu 13. augusta 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti argumentovala, že okresný súd 8. decembra 2010 vyzval

súdneho znalca, aby vypracoval dodatok k znaleckému posudku, avšak ku dňu podania

sťažnosti ústavnému súdu tento dodatok vypracovaný nebol a „nedošlo ani ku obhliadke

predmetnej nehnuteľnosti znalcom. Sťažovateľka sa viackrát telefonicky obrátila na znalca

s dotazom, kedy bude znalecký posudok vypracovaný. Znalec uviedol, že znalecký posudok

vypracovať nemôže, pretože súd mu nedoručil podklady potrebné pre jeho vypracovanie,

pričom mal zo strany súdu dostať pokyn, aby na podklady vyčkal a znalecký posudok zatiaľ

nevypracovával.“.

Sťažovateľka „sa podaním doručeným okresnému súdu 29. 11. 2010 obrátila podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na

predsedu okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu

odpovedal na sťažnosť sťažovateľky prípisom Spr. 2104/10 z 9. 12. 2010 tak, že sťažnosť

vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže vo veci sa priebežne koná a v zmysle uznesenia Krajského

súdu v Košiciach sa vykonáva dokazovanie. Uviedol, že bola urgovaná správa z Obecného

úradu Č. a 8. 12. 2010 bol vyzvaný znalec na vypracovanie dodatku ku znaleckému

posudku. Sťažovateľka s názorom predsedu okresného súdu na to, že sťažnosť je nedôvodná

nesúhlasí a to z nasledujúcich dôvodov:

Ako vyplýva z citovaného uznesenia krajského súdu, rozsudok okresného súdu bol

zrušený preto, že okresný súd nevykonal dôkazy navrhnuté sťažovateľkou a vec nesprávne

právne posúdil. Z uvedených dôvodov musela byť vec opätovne vrátená na okresný súd bez

toho, aby krajský súd vo veci meritórne rozhodol. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku

okresného súdu Krajským súdom v Košiciach možno činnosť okresného súdu hodnotiť tiež

ako nesústredenú a neefektívnu, pričom podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu aj

nesústredenou a neefektívnou činnosťou súdu možno porušiť základné právo účastníka

konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

(napr. , ).

Spis bol z krajského súdu po zrušení rozsudku vrátený z krajského súdu 13. 8. 2010.

Prvý úkon v zmysle pokynu krajského súdu urobil okresný súd až 5. 10. 2010, keď vyzval

Obecný úrad Č. a Správu katastra K. o podanie správ. Takýmto bezdôvodným nekonaním

došlo ku zbytočným prieťahom v dĺžke 2 mesiace. Napriek tomu, že Obecný úrad Č. na

výzvu okresného súdu 2 mesiace nereagoval, okresný súd neurobil žiadne opatrenia, ktoré

mu umožňuje , aby tento stav napravil. Zaslanie správy okresný

súd urgoval až 7. 12. 2010, teda až po tom, čo sa sťažovateľka obrátila na predsedu

okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy (ďalšie 2 mesiace bezdôvodnej nečinnosti).

Taktiež znalca vyzval okresný súd na doplnenie znaleckého posudku až 8. 12. 2010, teda tiež

po tom, ako bola predsedovi okresného súdu doručená sťažnosť na prieťahy. Nie je teda

pravda, že okresný súd v čase doručenia sťažnosti vo veci priebežne konal tak, ako to

uvádza predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky, pretože vyššie

uvedená dva úkony boli vykonané až po doručení sťažnosti na prieťahy predsedovi

okresného súdu.“.

Na základe uvedeného podľa názoru sťažovateľky „je zrejmé, že v konaní okresného

súdu došlo ku viacerým obdobiam krátkodobej nečinnosti, obdobiu dlhodobej nečinnosti

a taktiež ku neefektívnej a nesústredenej činnosti, ktoré spôsobili, že vo veci dochádza ku

zbytočným prieťahom v konaní a tým ku porušovaniu základného práva sťažovateľky

chráneného “.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež zdôraznila, že napriek tomu, že „vo veci už raz

rozhodoval ústavný súd a skonštatoval zbytočné prieťahy v konaní... Je zrejmé, že okresný

súd absolútne ignoruje túto skutočnosť... vo veci nekoná tak aby nedochádzalo ku

zbytočným prieťahom. Domnievame sa preto, že opätovnú sťažnosť na prieťahy v konaní na

ústavný súd je potrebné, vo vzťahu ku súdu voči ktorému sťažnosť smeruje, hodnotiť

prísnejšími kritériami, ako je tomu pri prvej sťažnosti. Navyše celková doba konania

dosahujúca takmer 8 rokov, keď vo veci nerozhodol ešte ani súd prvého stupňa, nie je

z ústavnoprávneho hľadiska podľa názoru sťažovateľky akceptovateľná.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

v ktorom vysloví, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej

základné právo podľa , prikáže okresnému súdu, aby konal bez

zbytočných prieťahov, a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €

a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval, uznesením č. k. -13

z 23. júna 2011 ju prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva

podľa a vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila

k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľky a sudkyňa poverená plnením úloh predsedu

okresného súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie,

preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie

objasnenie veci.

Vo vyjadrení okresného súdu sp. zn. 1Spr. V 310/11 z 11. júla 2011, ktoré bolo

ústavnému súdu doručené 14. júla 2011, je uvedený chronologický popis procesných

úkonov okresného súdu v posudzovanom konaní od vrátenia súdneho spisu z krajského

súdu po odvolacom konaní. Ďalej okresný súd vo vyjadrení konštatoval: „Z prehľadu

úkonov v spise je zrejmé, že vo veci sa priebežne koná. Pokiaľ došlo ku krátkodobejšej

nečinnosti súdu a k vzniku prieťahov, tieto boli zavinené objektívnymi okolnosťami.

Vybavujúca sudkyňa JUDr. A. A. bola hospitalizovaná v nemocnici a následne dlhodobo

práceneschopná. V dôsledku jej dlhodobej práceneschopnosti vec bola od 1. 4. 2011

pridelená inému senátu.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 2. augusta 2011, ktorým reagovala na

vyjadrenie okresného súdu sp. zn. 1Spr. V 310/11 z 11. júla 2011, okrem iného uviedla:

„Na základe urgencie znalca za účelom vypracovania dodatku ku znaleckému posudku 2. 5.

2011 sa na okresný súd 13. 5. 2011 dostavil znalec, ktorý oznámil, že vo veci bude potrebné

vypracovať nový znalecký posudok. Uznesenie o ustanovení znalca však okresný súd

vypracoval až 29. 6. 2011, teda až 7 týždňov po tom, čo sa dozvedel, že bude potrebné

vypracovať nový znalecký posudok. Poukazujem tiež na tú skutočnosť, že toto uznesenie

bolo vypracované presne v deň, keď bola na okresný súd doručená výzva na vyjadrenie sa

ku ústavnej sťažnosti, čo zvádza ku názoru, že uznesenie bolo vypracované iba kvôli

uvedenej žiadosti ústavného súdu. Zdôrazňujem, že znalec bol na vypracovanie dodatku ku

znaleckému posudku vyzvaný už 7. 12. 2010. Od toho času uplynula už lehota 8 mesiacov

a napriek tomu dodatok ku znaleckému posudku a ani znalecký posudok vypracované

neboli. V priebehu tohto obdobia okresný súd (okrem jednej urgencie) neprijal žiadne

opatrenie na zjednanie nápravy. V tejto súvislosti poukazujeme na ustálenú judikatúru

ústavného súdu podľa ktorej všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať

procesný postup v súdnom konaní tak. aby čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne

a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane

poriadkových opatrení je zmysle ), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný

súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu

znalca pri vypracovaní znaleckého posudku... (napr. , ).

Pasivita znalca resp. neschopnosť okresného súdu zabezpečiť znalcovi potrebné

podklady pre vypracovanie dodatku ku znaleckému posudku spôsobili, že od vypracovania

znaleckého posudku č. 8/2010 z 10. 4. 2010, ku ktorému mal byť vypracovaný z dodatok ku

znaleckému posudku uplynul 10. 4. 2011 už 1 rok a preto už nepostačovalo vypracovanie

dodatku ku znaleckému posudku, ale je potrebné vypracovať nový znalecký posudok, čo

zároveň spôsobilo, že bolo potrebné vypracovať nové uznesenie o ustanovení znalca.

Čo sa týka obrany okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o zmene zákonného

sudcu, túto nie je možné akceptovať, pričom toto je zrejmé aj z ustálenej judikatúry

ústavného súdu. Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí či námietka častých

zmien zákonných sudcov, neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy či

dokonca technická nefunkčnosť súdu nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo

znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. (napr.

).

Nemôžem súhlasiť s tvrdením predsedu okresného súdu o tom, že súd vo veci

priebežne koná. Spis bol z krajského súdu vrátený na okresný súd 13. 8. 2010, pričom do

dnešného dňa nebol pokyn krajského súdu vyplývajúci zo zrušujúceho uznesenia splnený.

Samotná skutočnosť, že okresný súd v priebehu posledných 12 mesiacov vyzýval rôzne

orgány ku podaniu vyjadrení a je nútený v dôsledku svojej pasivity vypracovať uznesenie

o ustanovení znalca a znalec musí vypracovať úplne nový znalecký posudok neznamená, že

vo veci priebežne koná. Okresnému súdu nič nebránilo vyžiadať si potrebné podklady

v jeden deň ihneď po doručení spisu z krajského súdu a vytvoriť tak podmienky znalcovi na

vypracovanie dodatku ku znaleckému posudku a tým zároveň predísť potrebe vypracovania

úplne nového znaleckého posudku.

Z uvedených dôvodov je sťažovateľka toho názoru, že v jej veci dochádza ku

zbytočným prieťahom a teda ku porušovaniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a túto skutočnosť sa vyjadrením okresného súdu nepodarilo vyvrátiť.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky si v predmetnom vyjadrení uplatnila trovy konania

za uvedené vyjadrenie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na

súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu, v ktorom sťažovateľka vystupuje v pozícii

žalovanej, došlo v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 5. mája 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. júla 2009, k porušeniu označeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného

okresným súdom je rozhodovanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

prikázaním veci za náhradu. Vzhľadom na nutnosť nariadenia opakovaného znaleckého

dokazovania možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke za zložitejšie. Uvedené

konštatoval ústavný súd už v náleze sp. zn. z 5. mája 2009 a nie je potrebné

na ňom nič meniť. Samotnú vecnú zložitosť však nemožno dávať do súvislosti

s neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu v napadnutom konaní. Po právnej

stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v konaní pred

okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd pri

preskúmaní predmetného spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľka v období

od nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 5. mája 2009

prispela k zbytočným prieťahom v konaní.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v období po 18. júli

2009, t. j. v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 5. mája 2009.

Vychádzajúc zo skutočností uvádzaných v sťažnosti a v jej prílohách, z vyjadrení

účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil, že

na vrub okresnému súdu nie je možné pripísať obdobie od nadobudnutia právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. z 5. mája 2009 do 13. augusta 2010, keď bol

súdny spis okresnému súdu vrátený z krajského súdu po odvolacom konaní spolu

s uznesením krajského súdu, ktorým bol rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 10. júla 2008 v spojení s uznesením sp. zn. zo 6. októbra 2008 zrušený a vec

vrátená na ďalšie konanie.

V zmysle uznesenia krajského súdu bol okresný súd povinný doplniť dokazovanie vo

veci a na tento účel si vyžiadať od súdneho znalca vypracovanie doplnku znaleckého

posudku z 10. apríla 2010, ako aj dopytom na Obecnom úrade v Č., prípadne na

Katastrálnom úrade v K. zistiť, či v predchádzajúcom období došlo v obci Č. k prevodom

alebo prechodom nehnuteľností, a tiež zabezpečiť pre potreby znalca ďalšie potrebné

doklady. Súdny znalec bol okresným súdom 7. decembra 2010 vyzvaný, aby vypracoval

doplnok znaleckého posudku, teda po uplynutí viac ako 4 mesiacov od vrátenia súdneho

spisu, a napriek tomu, že na výzvu okresného súdu v stanovenej pätnásťdňovej lehote

nereagoval, bol okresným súdom opätovne urgovaný až 2. mája 2011, t. j. po uplynutí

ďalších takmer 5 mesiacov. Následne (13. mája 2011) súdny znalec okresnému súdu osobne

oznámil, že doplnok k znaleckému posudku v uvedenej veci už nie je možné vypracovať a

vo veci bude potrebné vyhotoviť nový znalecký posudok. Uznesenie o ustanovení súdneho

znalca na vypracovanie nového znaleckého posudku bolo okresným súdom vyhotovené 29.

júna 2011, a teda pokyn krajského súdu vyplývajúci zo zrušujúceho uznesenia krajského

súdu nebol dosiaľ splnený. Ústavný súd konštatuje, že toto obdobie neefektívnej činnosti

rozhodne nadobudlo charakter zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. V nadväznosti

na uvedené ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého všeobecný

súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu

znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (napr. , , IV. ÚS

207/08).

Na tieto skutočnosti poukázala aj sťažovateľka vo svojom stanovisku k vyjadreniu

okresného súdu k sťažnosti.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu prihliadol najmä na skutočnosť,

že napriek tomu, že ústavný súd už raz vyslovil, že základné právo sťažovateľky bolo

v napadnutom konaní porušené, všeobecný súd neorganizoval svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená ( ) a aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty sťažovateľky. Vec je stále na okresnom súde bez

právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a preto mal okresný súd venovať postupu v tejto

veci zvýšenú pozornosť.

Sudkyňa poverená plnením úloh predsedu okresného súdu vo svojom vyjadrení

z 11. júla 2011 uznala, že v napadnutom konaní došlo ku krátkodobejšej nečinnosti

okresného súdu a ku vzniku prieťahov, ktoré odôvodnila dlhodobou práceneschopnosťou

zákonnej sudkyne, ktorá spôsobila pridelenie veci inému senátu okresného súdu v apríli

2011. Obranu okresného súdu spočívajúcu na uvedených argumentoch, ktoré mali byť

objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval. Ústavný

súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre (m. m. , )

konštatoval, že ani táto skutočnosť nemôže byť vo vzťahu k oprávnenému subjektu, ktorý sa

obrátil na všeobecný súd so žiadosťou o odstránenie svojej právnej neistoty, dôvodom na

zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavuje štát

zodpovednosti za pomalý priebeh konania a v jeho dôsledku za vznik zbytočných prieťahov

v označenom súdnom konaní.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného

súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania a na skutočnosť, že od

nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 5. mája 2009

uplynuli ďalšie dva roky, dospel k záveru, že celková dĺžka konania v trvaní takmer 8 rokov

nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov,

ako to vyžaduje . Nález ústavného súdu, ktorým boli zistené zbytočné

prieťahy, bol vydaný 5. mája 2009. Po tomto období bol postup okresného súdu opätovne

poznačený zbytočnými prieťahmi a jeho činnosť bola neefektívna a nesústredená,

v dôsledku čoho okresný súd vec právoplatne dosiaľ neskončil a nenastolil právnu istotu vo

veci. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

III.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vo veci sp. zn.

už bol vydaný príkaz na konanie bez prieťahov 3. decembra 2008, ktorý je

platný a účinný do právoplatného skončenia veci okresným súdom.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 €, poukazujúc najmä na opakované porušenie jej základných

práv, nerešpektovanie nálezu ústavného súdu sp. zn. z 5. mája 2009, ako aj

stav jej právnej neistoty trvajúci takmer 8 rokov, ktorý v sťažovateľke vyvoláva pocit krivdy

a nedôvery v súdny systém Slovenskej republiky. Sťažovateľka sumu požadovaného

finančného zadosťučinenia odôvodnila tiež narastajúcou sumou škody, ktorá jej vzniká na

nehnuteľnosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, ako aj na záver o nesústredenosti a neefektívnosti jeho postupu od

nadobudnutia právoplatnosti nálezu sp. zn. z 5. mája 2009, berúc do úvahy

konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä skutočnosť, že konanie vo veci nie je ani po

takmer 8 rokoch od jeho začiatku do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,

ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci

úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou

pozostávajúce z odmeny advokátky za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2011

(prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu, písomné

vyjadrenie k stanovisku predsedníčky okresného súdu). Vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2011 1/6 z výpočtového základu zo sumy 741 €, čo predstavuje za jeden úkon

právnej služby odmenu v sume 123,50 € a 7,41 € režijný paušál, teda za tri úkony právnej

služby sumu 392,73 €. Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred

ústavným súdom zvýšená o daň z pridanej hodnoty (keďže advokátka je jej platcom)

predstavuje celkovú sumu 471,28 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto nálezu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011