Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 15/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2010 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka v konaní o sťažnosti D. Ch., L., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., N., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Námestovo v konaní vedenom pod sp. (pôvodne vedenom Okresným súdom

Dolný Kubín pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo D. Ch. podľa postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. ) porušené bolo.

2. D. Ch. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur) ktoré j e

Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť D. Ch. trovy právneho zastúpenia v

sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. J. V., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra

2009 faxom doručená a následne podaním doručeným 27. novembra 2009 písomne

doplnená sťažnosť D. Ch., L. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. V.,

N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“ alebo „nadobúdajúci súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. [pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod

sp. zn. (ďalej aj „odovzdávajúci súd“)].

Zo sťažnosti sťažovateľky, z pripojených príloh a spisu okresného súdu vyplýva, že

11. januára 2002 bola sťažovateľkou na okresnom súde podaná žaloba o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Vec bola 30. januára 2002 postúpená na odovzdávajúci súd z dôvodu miestnej

príslušnosti a vedená pod sp. zn. . Od 1. januára 2008 je vec vedená okresným

súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla „... i napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto

konania už uplynulo viac ako 7 rokov a 10 mesiacov do dnešného dňa nie je toto konanie

právoplatne skončené... postupom Okresného súdu Dolný Kubín a Okresného súdu

Námestovo v tomto konaní je porušované moje ústavné právo podľa článku 48 ods. 2

“.

Sťažovateľka sa ochrany svojich práv domáhala aj podaním sťažnosti na prieťahy

v uvedenom konaní doručenej okresnému súdu 24. februára 2009. Predsedníčka okresného

súdu na sťažnosť sťažovateľky odpovedala listom z 11. marca 2009, v ktorom uviedla:

„Okresný súd Námestovo po svojom zriadení dňa 1. 1. 2008 prevzal z Okresného súdu

Dolný Kubín veľké množstvo spisov a nebolo možné, aby sa v každej veci priebežne

konalo.“

Sťažovateľka v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, uložil okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a trovy konania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -9

z 20. januára 2010 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo

vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od neho očakávať

ďalšie objasnenie veci.

Na základe výzvy ústavného súdu sa predsedníčka okresného súdu vyjadrila

k sťažnosti prípisom doručeným ústavnému súdu 11. februára 2010, v ktorom uviedla

podrobnú chronológiu úkonov okresného súdu a v závere konštatovala: „Okresný súd

Námestovo v priebehu roku 2009 konal priebežne. Prieťahy v konaní v roku 2008 t. j. od

vzniku súdu do 7. 1. 2009 boli zapríčinené objektívnymi skutočnosťami ako je prevzatie

veľkého množstva spisov od odovzdávajúceho súdu a nemožnosti sudcu všetky pridelené

spisy v primeranej lehote naštudovať a priebežne vo veci konať.“

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu

13. apríla 2010 k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu okrem iného uviedol: „V tomto

konaní ide o nedôvodné subjektívne prieťahy vo veci, v dôsledku čoho mi bolo odopierané

poskytnutie spravodlivosti.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Podľa uvedených

kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, patria do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a po právnej stránke ide o vec, ktorá nie je právne zložitá. Po preštudovaní spisu okresného

súdu ústavný súd dospel k záveru, že vec nemožno ani po skutkovej stránke hodnotiť ako

zložitú. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietala

zložitosť napadnutej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd pri

preskúmaní spisu zistil, že sťažovateľka čiastočne prispela k prieťahom v konaní, keď spolu

s podanou žalobou nezaplatila súdny poplatok a ani nepožiadala o jeho odpustenie. Na túto

skutočnosť ústavný súd prihliadal pri rozhodovaní o sume primeraného zadosťučinenia.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, bol postup samotného odovzdávajúceho a okresného súdu.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že podľa príslušných

ustanovení , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva

v danej veci z Okresného súdu Dolný Kubín (odovzdávajúci súd) na Okresný súd

Námestovo (nadobúdajúci súd).

Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie

zodpovednosti za prieťahy v konaní, a preto treba v tomto zmysle hodnotiť napadnuté

konanie ako celok bez ohľadu na to, že v jeho priebehu až dosiaľ vo veci konali

odovzdávajúci súd a od 1. januára 2008 nadobúdajúci súd.

V doterajšom priebehu napadnutého konania ústavný súd zistil tieto obdobia úplnej

nečinnosti odovzdávajúceho súdu:

- od 30. januára 2002, keď bola žaloba z okresného súdu postúpená na odovzdávajúci

súd z dôvodu miestnej príslušnosti, do 19. apríla 2004, keď bola sťažovateľka vyzvaná na

oznámenie ceny predmetu konania z dôvodu určenia sumy súdneho poplatku,

- od 17. septembra 2007 do 31. decembra 2007, keď bola vec postúpená v súvislosti

s reorganizáciou súdnictva okresnému súdu.

Na okresnom súde zistil ústavný súd obdobie úplnej nečinnosti:

- od 1. januára 2008, keď bola vec okresnému súdu postúpená z odovzdávajúceho

súdu z dôvodu reorganizácie súdnictva, do 7. januára 2009, keď bol nariadený termín

pojednávania na 21. január 2009.

Celková doba nečinnosti v priebehu napadnutého konania presahuje tri roky a päť

mesiacov. Existenciu prieťahov v konaní uznala aj predsedníčka okresného súdu vo

vyjadrení doručenom ústavnému súdu 11. februára 2010.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o nemožnosti sudcu naštudovať

všetky pridelené veci z dôvodu prevzatia veľkého množstva spisov od odovzdávajúceho

súdu ústavný súd neakceptoval. Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí či

námietka častých zmien zákonných sudcov, neprimeraného zaťaženia sudcov pri

vybavovaní agendy či dokonca technická nefunkčnosť súdu nemá povahu okolnosti, ktorá

by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa

naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom

štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr.

).

Rozsudok okresného súdu z 5. mája 2006 Krajský súd v Žiline zrušil z dôvodu, že

okresný súd pri jeho odôvodnení nerešpektoval ustanovenie § 157 ods. 2 v spojení s § 162

ods. 1 . Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku okresného súdu Krajským súdom

v Žiline možno činnosť okresného súdu hodnotiť tiež ako nesústredenú a neefektívnu,

pričom podľa ustálenej judikatúry aj nesústredenou a neefektívnou činnosťou súdu možno

porušiť základné právo účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené .

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

nadobúdajúceho súdu a odovzdávajúceho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, pretože v čase rozhodovania ústavného súdu

bolo konanie právoplatne skončené.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu, ktorá viedla k jej zdravotným problémom.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní) ústavný

súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 2 000

€, ktoré jej je okresný súd povinný zaplatiť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Ústavný súd napokon podľa vyčíslil trovy

konania celkovou sumou 245,70 € za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11

ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov [vypočítanú zo základu priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume

695,41 € (20 950 Sk)], t. j. 2-krát po 115,90 € a 2-krát po 6,95 € za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné.

Podanie právneho zástupcu sťažovateľa doručené ústavnému súdu 13. apríla 2010

nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu

ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2010