Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 15/2010
PDF · 179.21 KB
No categories available
I. ÚS 15/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2010 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra
Brňáka v konaní o sťažnosti D. Ch., L., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., N., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Námestovo v konaní vedenom pod sp. 5 C 42/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom
Dolný Kubín pod sp. zn. 9 C 50/2002) takto
rozhodol:
1. Základné právo D. Ch. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 42/2008 (pôvodne vedenom
Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 9 C 50/2002) porušené bolo.
2. D. Ch. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur) ktoré j e
Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť D. Ch. trovy právneho zastúpenia v
sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právneho
zástupcu JUDr. J. V., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra
2009 faxom doručená a následne podaním doručeným 27. novembra 2009 písomne
doplnená sťažnosť D. Ch., L. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. V.,
N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“ alebo „nadobúdajúci súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 42/2008 [pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod
sp. zn. 9 C 50/2002 (ďalej aj „odovzdávajúci súd“)].
Zo sťažnosti sťažovateľky, z pripojených príloh a spisu okresného súdu vyplýva, že
11. januára 2002 bola sťažovateľkou na okresnom súde podaná žaloba o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Vec bola 30. januára 2002 postúpená na odovzdávajúci súd z dôvodu miestnej
príslušnosti a vedená pod sp. zn. 9 C 50/2002. Od 1. januára 2008 je vec vedená okresným
súdom pod sp. zn. 5 C 42/2008.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla „... i napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto
konania už uplynulo viac ako 7 rokov a 10 mesiacov do dnešného dňa nie je toto konanie
právoplatne skončené... postupom Okresného súdu Dolný Kubín a Okresného súdu
Námestovo v tomto konaní je porušované moje ústavné právo podľa článku 48 ods. 2
Sťažovateľka sa ochrany svojich práv domáhala aj podaním sťažnosti na prieťahy
v uvedenom konaní doručenej okresnému súdu 24. februára 2009. Predsedníčka okresného
súdu na sťažnosť sťažovateľky odpovedala listom z 11. marca 2009, v ktorom uviedla:
„Okresný súd Námestovo po svojom zriadení dňa 1. 1. 2008 prevzal z Okresného súdu
Dolný Kubín veľké množstvo spisov a nebolo možné, aby sa v každej veci priebežne
konalo.“
Sťažovateľka v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, uložil okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 42/2008 konať bez
zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a trovy konania.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 15/2010-9
z 20. januára 2010 ju prijal na ďalšie konanie.
Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním
veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo
vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od neho očakávať
ďalšie objasnenie veci.
Na základe výzvy ústavného súdu sa predsedníčka okresného súdu vyjadrila
k sťažnosti prípisom doručeným ústavnému súdu 11. februára 2010, v ktorom uviedla
podrobnú chronológiu úkonov okresného súdu a v závere konštatovala: „Okresný súd
Námestovo v priebehu roku 2009 konal priebežne. Prieťahy v konaní v roku 2008 t. j. od
vzniku súdu do 7. 1. 2009 boli zapríčinené objektívnymi skutočnosťami ako je prevzatie
veľkého množstva spisov od odovzdávajúceho súdu a nemožnosti sudcu všetky pridelené
spisy v primeranej lehote naštudovať a priebežne vo veci konať.“
Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu
13. apríla 2010 k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu okrem iného uviedol: „V tomto
konaní ide o nedôvodné subjektívne prieťahy vo veci, v dôsledku čoho mi bolo odopierané
poskytnutie spravodlivosti.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Podľa uvedených
kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, patria do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a po právnej stránke ide o vec, ktorá nie je právne zložitá. Po preštudovaní spisu okresného
súdu ústavný súd dospel k záveru, že vec nemožno ani po skutkovej stránke hodnotiť ako
zložitú. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietala
zložitosť napadnutej veci.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri
preskúmaní spisu zistil, že sťažovateľka čiastočne prispela k prieťahom v konaní, keď spolu
s podanou žalobou nezaplatila súdny poplatok a ani nepožiadala o jeho odpustenie. Na túto
skutočnosť ústavný súd prihliadal pri rozhodovaní o sume primeraného zadosťučinenia.
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného odovzdávajúceho a okresného súdu.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že podľa príslušných
ustanovení zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej
národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva
v danej veci z Okresného súdu Dolný Kubín (odovzdávajúci súd) na Okresný súd
Námestovo (nadobúdajúci súd).
Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie
zodpovednosti za prieťahy v konaní, a preto treba v tomto zmysle hodnotiť napadnuté
konanie ako celok bez ohľadu na to, že v jeho priebehu až dosiaľ vo veci konali
odovzdávajúci súd a od 1. januára 2008 nadobúdajúci súd.
V doterajšom priebehu napadnutého konania ústavný súd zistil tieto obdobia úplnej
nečinnosti odovzdávajúceho súdu:
- od 30. januára 2002, keď bola žaloba z okresného súdu postúpená na odovzdávajúci
súd z dôvodu miestnej príslušnosti, do 19. apríla 2004, keď bola sťažovateľka vyzvaná na
oznámenie ceny predmetu konania z dôvodu určenia sumy súdneho poplatku,
- od 17. septembra 2007 do 31. decembra 2007, keď bola vec postúpená v súvislosti
s reorganizáciou súdnictva okresnému súdu.
Na okresnom súde zistil ústavný súd obdobie úplnej nečinnosti:
- od 1. januára 2008, keď bola vec okresnému súdu postúpená z odovzdávajúceho
súdu z dôvodu reorganizácie súdnictva, do 7. januára 2009, keď bol nariadený termín
pojednávania na 21. január 2009.
Celková doba nečinnosti v priebehu napadnutého konania presahuje tri roky a päť
mesiacov. Existenciu prieťahov v konaní uznala aj predsedníčka okresného súdu vo
vyjadrení doručenom ústavnému súdu 11. februára 2010.
Obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o nemožnosti sudcu naštudovať
všetky pridelené veci z dôvodu prevzatia veľkého množstva spisov od odovzdávajúceho
súdu ústavný súd neakceptoval. Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí či
námietka častých zmien zákonných sudcov, neprimeraného zaťaženia sudcov pri
vybavovaní agendy či dokonca technická nefunkčnosť súdu nemá povahu okolnosti, ktorá
by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa
naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom
štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr.
Rozsudok okresného súdu z 5. mája 2006 Krajský súd v Žiline zrušil z dôvodu, že
okresný súd pri jeho odôvodnení nerešpektoval ustanovenie § 157 ods. 2 v spojení s § 162
ods. 1 OSP. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku okresného súdu Krajským súdom
v Žiline možno činnosť okresného súdu hodnotiť tiež ako nesústredenú a neefektívnu,
pričom podľa ustálenej judikatúry aj nesústredenou a neefektívnou činnosťou súdu možno
porušiť základné právo účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
nadobúdajúceho súdu a odovzdávajúceho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 42/2008
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 9 C 50/2002) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3
ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 42/2008 konal bez zbytočných prieťahov, pretože v čase rozhodovania ústavného súdu
bolo konanie právoplatne skončené.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu
neistotu, ktorá viedla k jej zdravotným problémom.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného
práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní) ústavný
súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 2 000
€, ktoré jej je okresný súd povinný zaplatiť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyčíslil trovy
konania celkovou sumou 245,70 € za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11
ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov [vypočítanú zo základu priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume
695,41 € (20 950 Sk)], t. j. 2-krát po 115,90 € a 2-krát po 6,95 € za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné.
Podanie právneho zástupcu sťažovateľa doručené ústavnému súdu 13. apríla 2010
nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu
ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. apríla 2010