Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 40/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. mája 2007 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť S., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo S., K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. )

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. S., K., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť S., K., trovy konania v sume

6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) do dvoch mesiacov

do doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. Č., K.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2007

doručená sťažnosť S., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K.,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Uznesením ústavného súdu č. k. -7 z 20. marca 2007 bola vec prijatá

na ďalšie konanie.

Sťažovateľ uviedol, že je účastníkom konania o zaplatenie 34 468,50 Sk s prísl.

vedeného okresným súdom pôvodne pod sp. zn. . Dňa 5. novembra 2003

bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému 28. novembra 2003 B. (ďalej len „odporca“)

podal odpor. Platobný rozkaz bol následne zrušený a vec bola pridelená sudcovi na ďalšie

konanie pod sp. zn. . Do podania sťažnosti ústavnému súdu nebol vo veci určený

ani jeden termín pojednávania a vec nie je právoplatne skončená.

Porušenie základného práva podľa vidí sťažovateľ v tom,

že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. začaté podaním návrhu

na vydanie platobného rozkazu 23. júna 2003 do dnešného dňa nie je právoplatne skončené,

v dôsledku čoho u neho dochádza k stavu právnej neistoty.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa S., K. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v SR v konaní vedenom na Okresnom súde Košice

II pod spisovou značkou porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou

značkou konal bez zbytočných prieťahov.

3. S. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 55.000,- Sk (...), ktoré je Okresný

súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť S. trovy právneho zastúpenia vo výške

6.296,- Sk (...) na účet právneho zástupcu JUDr. J. Č., K. do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Predseda okresného súdu v liste doručenom ústavnému súdu 5. apríla 2007

uviedol:

„Sťažovateľ podal žalobu o zaplatenie sumy 34.468,50 Sk s príslušenstvom dňa 23.

6. 2003 a súdny poplatok za podaný návrh zaplatil na základe výzvy súdu dňa 30. 9. 2003.

Dňa 5. 11. 2003 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný

včas odpor.

Uznesením zo dňa 5. 4. 2005 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

za podaný odpor a jeho rovnopis bol doručovaný na vyjadrenie právnemu zástupcovi

sťažovateľa.

Dňa 24. 5. 2005 bol spis prevedený do registra C, v ktorom bol sťažovateľ dňa

6. 6. 2005 vyzvaný na upresnenie žalovaného a predloženie listinných dokladov.

Prípisom zo dňa 27. 7. 2005 bol sťažovateľ urgovaný na splnenie predchádzajúcej

výzvy, keďže na túto nereagoval.

Dňa 3. 10. 2005 požiadal právny zástupca sťažovateľa o predĺženie lehoty

na predloženie žiadaných dokladov, ktoré predložil 12. 10. 2005.

Dňa 6. 4. 2006 dala konajúca sudkyňa pokyn pre zisťovanie právnej subjektivity

žalovaného, ktorý podal vo veci odpor.

Dňa 14. 2. 2007 bola zasielaná výzva žalovanému a dňa 28. 2. 2007 bol určený

termín pojednávania na deň 11. 4. 2007.

Vzhľadom na vyššie uvedenú chronológiu vo veci vykonávaných úkonov je nutné

pripustiť, že v danom konaní k určitým prieťahom došlo, a to v období od 5. 11. 2003

do 5. 4. 2005 a od 6. 4. 2006 do 14. 2. 2007. Uvedená situácia bola spôsobená veľkým

počtom nevybavených vecí v registri Ro, ako aj enormnou zaťaženosťou v súdnom oddelení

zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pridelená v registri C.“

Predseda okresného súdu listom z 27. marca 2007 a právny zástupca sťažovateľa

listom z 12. apríla 2007 oznámili, že netrvajú na ústnom prerokovaní veci.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu, ale najmä zo súdneho

spisu zistil nasledovný stav konania vo veci:

Dňa 23. júna 2003 sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu proti odporcovi

o zaplatenie 34 468,50 Sk s príslušenstvom. K žalobe pripojil doklady a návrh na vydanie

platobného rozkazu. Vec bola okresným súdom zapísaná pod sp. zn. .

Dňa 8. septembra 2003 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku.

Dňa 1. októbra 2003 sťažovateľ podal nový návrh na vydanie platobného

rozkazu.

Dňa 30. septembra 2003 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok a 5. novembra 2003

okresný súd vydal platobný rozkaz.

Dňa 28. novembra 2003 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu.

Dňa 5. apríla 2005 bolo vypracované uznesenie o zaplatení súdneho poplatku

za podaný odpor; tento poplatok bol zaplatený 7. apríla 2005.

Dňa 19. apríla 2005 sa sťažovateľ vyjadril k odporu.

Dňa 19. mája 2005 bola vec prevedená do registra „Cb“, kde bola vedená pod sp. zn.

, a 24. mája 2005 do registra „C“, kde bola vedená pod sp. zn. .

Dňa 6. júna 2005 a 27. júla 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie

podania.

Dňa 3. októbra 2005 sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty na predloženie

dokladov; tieto predložil 12. októbra 2005.

Dňa 6. novembra 2006 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa 15. februára 2007 okresný súd vyzval odporcu na predloženie dokladov;

tieto boli predložené 21. februára 2007.

Dňa 28. februára 2007 bol určený termín pojednávania na 11. apríl 2007, ktoré bolo

odročené na 6. jún 2007 za účelom doplnenia dokazovania a predloženia nových dôkazov.

III.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej stabilnej judikatúry (napr. ,

), podľa ktorej možno za postup súdu odstraňujúci právnu neistotu sťažovateľa

považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo

k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej

istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu ().

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, pre ktorý sa účastník konania obrátil

na súd so žiadosťou o rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z ustanovenia

(ďalej len „OSP“), ktorý prikazuje všetkým účastníkom

konania postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z ustanovenia

, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje súd v ňom zásadne

bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva zaručeného , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, ) ústavný súd zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Predmetom konania vedeného okresným súdom je žaloba sťažovateľa o zaplatenie

peňažnej sumy s príslušenstvom z titulu výkonu správy obytného domu. Vec nie je zložitá

z právneho ani skutkového hľadiska a patrí k štandardnej rozhodovacej činnosti

s primeranou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti pozornosti ústavného súdu neušlo, že okresný súd dlhé mesiace

nevedel ustáliť ani to, o aký spor ide, a až takmer po dvoch rokoch dospel k právnemu

názoru, že ide o občianskoprávny spor a pridelil ho do oddelenia „C“.

Správanie sťažovateľa je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konkrétnom

konaní došlo k zbytočným prieťahom podľa . Ústavný súd zistil,

že sťažovateľ prispel k vzniknutému stavu nekonania vo veci najmä v období od 6. júna

2005, keď bol vyzvaný na doplnenie podania, do 12. októbra 2005, keď toto podanie doplnil

(takmer po 4 mesiacoch).

Tretím hodnotiacim kritériom je postup samotného súdu vo veci. Pokiaľ ide

o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd zistil, že došlo k niekoľkomesačným

prestávkam v konaní, ktoré možno charakterizovať ako zbytočné prieťahy v konaní,

a to najmä v období od 28. novembra 2003 (podaný odpor proti platobnému rozkazu)

do 5. apríla 2005 (sudca vypracoval uznesenie o zaplatení súdneho poplatku za podaný

odpor) v trvaní takmer 16 mesiacov a od 12. októbra 2005 do 15. februára 2007 (výzva

odporcovi na predloženie dokladov) v trvaní viac ako 14 mesiacov. Pritom za celé trvanie

sporu (takmer 4 roky) bolo vo veci vykonané len jedno pojednávanie – v apríli 2007,

čo je ústavne neakceptovateľné.

Ústavný súd hodnotí postup okresného súdu ako porušenie základného práva

sťažovateľa zaručeného (bod 1 výroku nálezu). Uvedený postup

okresného súdu od podania žaloby sťažovateľom nesvedčí o tom, že by svoju činnosť

organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v tak, aby bola vec

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Zbytočné prieťahy v konaní priznal aj predseda okresného súdu, pričom ich

zdôvodnil veľkým počtom nevybavených vecí v registri „Ro“ ako aj enormnou záťažou

v súdnom oddelení zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pridelená v registri „C“.

V súlade s medzinárodným štandardom Európskeho súdu pre ľudské práva, keď

posudzuje námietky porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečovať súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné

prieťahy v súdnom konaní (). Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje

v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občanovi na súdne konanie

bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

(okrem iného) uloží orgánu, ktorého nečinnosťou porušenie základného práva vzniklo,

aby vo veci konal.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa a keďže k nemu došlo

nečinnosťou okresného súdu, prikázal mu podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) vo veci konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 55 000 Sk

z dôvodu, že mu nebola poskytnutá „rýchla a účinná ochrana v súlade s ustanovením

“.

Ústavný súd pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistené zbytočné prieťahy v konaní a okolnosti prípadu ústavný súd

považoval za primerané priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

30 000 Sk, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu

(bod 3 výroku nálezu); vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Ústavný súd rozhodol podľa aj o trovách

konania sťažovateľa.

Sťažovateľ bol vo veci čiastočne úspešný a požadoval nahradiť trovy konania v sume

6 296 Sk na účet svojho právneho zástupcu, a to za dva úkony právnej pomoci a dva režijné

paušály.

Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2006. Na základe

uvedeného priznal sťažovateľovi náhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

veci a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

v sume 6 296 Sk, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007