Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 40/07
PDF · 197.18 KB
No categories available
III. ÚS 40/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. mája 2007 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť S., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 C 24/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 53 Rob 1243/2003) a takto
rozhodol:
1. Základné právo S., K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 C 24/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 53 Rob 1243/2003)
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 24/05
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. S., K., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk
(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť S., K., trovy konania v sume
6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) do dvoch mesiacov
do doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. Č., K.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2007
doručená sťažnosť S., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K.,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 24/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 53 Rob 1243/2003).
Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 40/07-7 z 20. marca 2007 bola vec prijatá
na ďalšie konanie.
Sťažovateľ uviedol, že je účastníkom konania o zaplatenie 34 468,50 Sk s prísl.
vedeného okresným súdom pôvodne pod sp. zn. 53 Rob 1243/2003. Dňa 5. novembra 2003
bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému 28. novembra 2003 B. (ďalej len „odporca“)
podal odpor. Platobný rozkaz bol následne zrušený a vec bola pridelená sudcovi na ďalšie
konanie pod sp. zn. 15 C 24/05. Do podania sťažnosti ústavnému súdu nebol vo veci určený
ani jeden termín pojednávania a vec nie je právoplatne skončená.
Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v tom,
že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 15 C 24/05 začaté podaním návrhu
na vydanie platobného rozkazu 23. júna 2003 do dnešného dňa nie je právoplatne skončené,
v dôsledku čoho u neho dochádza k stavu právnej neistoty.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa S., K. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
II pod spisovou značkou 15 C 24/05 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Košice II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou
značkou 15 C 24/05 konal bez zbytočných prieťahov.
3. S. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 55.000,- Sk (...), ktoré je Okresný
súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť S. trovy právneho zastúpenia vo výške
6.296,- Sk (...) na účet právneho zástupcu JUDr. J. Č., K. do dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Predseda okresného súdu v liste doručenom ústavnému súdu 5. apríla 2007
uviedol:
„Sťažovateľ podal žalobu o zaplatenie sumy 34.468,50 Sk s príslušenstvom dňa 23.
6. 2003 a súdny poplatok za podaný návrh zaplatil na základe výzvy súdu dňa 30. 9. 2003.
Dňa 5. 11. 2003 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný
včas odpor.
Uznesením zo dňa 5. 4. 2005 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku
za podaný odpor a jeho rovnopis bol doručovaný na vyjadrenie právnemu zástupcovi
sťažovateľa.
Dňa 24. 5. 2005 bol spis prevedený do registra C, v ktorom bol sťažovateľ dňa
6. 6. 2005 vyzvaný na upresnenie žalovaného a predloženie listinných dokladov.
Prípisom zo dňa 27. 7. 2005 bol sťažovateľ urgovaný na splnenie predchádzajúcej
výzvy, keďže na túto nereagoval.
Dňa 3. 10. 2005 požiadal právny zástupca sťažovateľa o predĺženie lehoty
na predloženie žiadaných dokladov, ktoré predložil 12. 10. 2005.
Dňa 6. 4. 2006 dala konajúca sudkyňa pokyn pre zisťovanie právnej subjektivity
žalovaného, ktorý podal vo veci odpor.
Dňa 14. 2. 2007 bola zasielaná výzva žalovanému a dňa 28. 2. 2007 bol určený
termín pojednávania na deň 11. 4. 2007.
Vzhľadom na vyššie uvedenú chronológiu vo veci vykonávaných úkonov je nutné
pripustiť, že v danom konaní k určitým prieťahom došlo, a to v období od 5. 11. 2003
do 5. 4. 2005 a od 6. 4. 2006 do 14. 2. 2007. Uvedená situácia bola spôsobená veľkým
počtom nevybavených vecí v registri Ro, ako aj enormnou zaťaženosťou v súdnom oddelení
zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pridelená v registri C.“
Predseda okresného súdu listom z 27. marca 2007 a právny zástupca sťažovateľa
listom z 12. apríla 2007 oznámili, že netrvajú na ústnom prerokovaní veci.
II.
Ústavný súd na základe sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu, ale najmä zo súdneho
spisu zistil nasledovný stav konania vo veci:
Dňa 23. júna 2003 sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu proti odporcovi
o zaplatenie 34 468,50 Sk s príslušenstvom. K žalobe pripojil doklady a návrh na vydanie
platobného rozkazu. Vec bola okresným súdom zapísaná pod sp. zn. 53 Rob 1243/03.
Dňa 8. septembra 2003 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku.
Dňa 1. októbra 2003 sťažovateľ podal nový návrh na vydanie platobného
rozkazu.
Dňa 30. septembra 2003 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok a 5. novembra 2003
okresný súd vydal platobný rozkaz.
Dňa 28. novembra 2003 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu.
Dňa 5. apríla 2005 bolo vypracované uznesenie o zaplatení súdneho poplatku
za podaný odpor; tento poplatok bol zaplatený 7. apríla 2005.
Dňa 19. apríla 2005 sa sťažovateľ vyjadril k odporu.
Dňa 19. mája 2005 bola vec prevedená do registra „Cb“, kde bola vedená pod sp. zn.
35 Cb 84/05, a 24. mája 2005 do registra „C“, kde bola vedená pod sp. zn. 15 C 24/2005.
Dňa 6. júna 2005 a 27. júla 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie
podania.
Dňa 3. októbra 2005 sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty na predloženie
dokladov; tieto predložil 12. októbra 2005.
Dňa 6. novembra 2006 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní.
Dňa 15. februára 2007 okresný súd vyzval odporcu na predloženie dokladov;
tieto boli predložené 21. februára 2007.
Dňa 28. februára 2007 bol určený termín pojednávania na 11. apríl 2007, ktoré bolo
odročené na 6. jún 2007 za účelom doplnenia dokazovania a predloženia nových dôkazov.
III.
Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej stabilnej judikatúry (napr. I. ÚS 24/03,
II. ÚS 66/07), podľa ktorej možno za postup súdu odstraňujúci právnu neistotu sťažovateľa
považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo
k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej
istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, pre ktorý sa účastník konania obrátil
na súd so žiadosťou o rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z ustanovenia
§ 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý prikazuje všetkým účastníkom
konania postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z ustanovenia
§ 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje súd v ňom zásadne
bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadňuje tri základné
kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.
Predmetom konania vedeného okresným súdom je žaloba sťažovateľa o zaplatenie
peňažnej sumy s príslušenstvom z titulu výkonu správy obytného domu. Vec nie je zložitá
z právneho ani skutkového hľadiska a patrí k štandardnej rozhodovacej činnosti
s primeranou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti pozornosti ústavného súdu neušlo, že okresný súd dlhé mesiace
nevedel ustáliť ani to, o aký spor ide, a až takmer po dvoch rokoch dospel k právnemu
názoru, že ide o občianskoprávny spor a pridelil ho do oddelenia „C“.
Správanie sťažovateľa je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konkrétnom
konaní došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zistil,
že sťažovateľ prispel k vzniknutému stavu nekonania vo veci najmä v období od 6. júna
2005, keď bol vyzvaný na doplnenie podania, do 12. októbra 2005, keď toto podanie doplnil
(takmer po 4 mesiacoch).
Tretím hodnotiacim kritériom je postup samotného súdu vo veci. Pokiaľ ide
o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd zistil, že došlo k niekoľkomesačným
prestávkam v konaní, ktoré možno charakterizovať ako zbytočné prieťahy v konaní,
a to najmä v období od 28. novembra 2003 (podaný odpor proti platobnému rozkazu)
do 5. apríla 2005 (sudca vypracoval uznesenie o zaplatení súdneho poplatku za podaný
odpor) v trvaní takmer 16 mesiacov a od 12. októbra 2005 do 15. februára 2007 (výzva
odporcovi na predloženie dokladov) v trvaní viac ako 14 mesiacov. Pritom za celé trvanie
sporu (takmer 4 roky) bolo vo veci vykonané len jedno pojednávanie – v apríli 2007,
čo je ústavne neakceptovateľné.
Ústavný súd hodnotí postup okresného súdu ako porušenie základného práva
sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu). Uvedený postup
okresného súdu od podania žaloby sťažovateľom nesvedčí o tom, že by svoju činnosť
organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 OSP tak, aby bola vec
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Zbytočné prieťahy v konaní priznal aj predseda okresného súdu, pričom ich
zdôvodnil veľkým počtom nevybavených vecí v registri „Ro“ ako aj enormnou záťažou
v súdnom oddelení zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pridelená v registri „C“.
V súlade s medzinárodným štandardom Európskeho súdu pre ľudské práva, keď
posudzuje námietky porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“), ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečovať súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné
prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje
v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občanovi na súdne konanie
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
(okrem iného) uloží orgánu, ktorého nečinnosťou porušenie základného práva vzniklo,
aby vo veci konal.
Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa a keďže k nemu došlo
nečinnosťou okresného súdu, prikázal mu podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) vo veci konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 55 000 Sk
z dôvodu, že mu nebola poskytnutá „rýchla a účinná ochrana v súlade s ustanovením
Ústavný súd pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na zistené zbytočné prieťahy v konaní a okolnosti prípadu ústavný súd
považoval za primerané priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
30 000 Sk, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu
(bod 3 výroku nálezu); vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
Ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o trovách
konania sťažovateľa.
Sťažovateľ bol vo veci čiastočne úspešný a požadoval nahradiť trovy konania v sume
6 296 Sk na účet svojho právneho zástupcu, a to za dva úkony právnej pomoci a dva režijné
paušály.
Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2006. Na základe
uvedeného priznal sťažovateľovi náhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
veci a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
v sume 6 296 Sk, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd do dvoch mesiacov od doručenia tohto
nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. mája 2007