Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 246/08

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2008

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. J., Advokátska

kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2008

doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že namietanou nečinnosťou všeobecných súdov v označených

veciach, v ktorých sa v postavení navrhovateľa domáha úpravy styku so svojím maloletým

synom J. Š., bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ďalší priebeh konania opísal sťažovateľ takto:

Dňa 20. júna 2002 podal návrh na začatie konania. Súdy napriek skutočnosti, že od

podania návrhu na začatie konania uplynulo už šesť rokov, nedokázali vo veci meritórne

rozhodnúť a vec nebola právoplatne skončená. Sťažovateľ poukázal na viaceré obdobia

nečinnosti medzi úkonmi okresného súdu (okrem iného):

- ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému synovi uznesením 18. marca 2003,

teda až deväť mesiacov po začatí konania,

- uskutočnenie prvého pojednávania vo veci až po dvoch rokoch od podania návrhu

8. júna 2004,

- vyhotovenie znaleckého posudku znalcom až po piatich mesiacoch od jeho

ustanovenia uznesením 30. augusta 2004,

- prenesenie miestnej príslušnosti na Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením

z 30. augusta 2006.

Sťažovateľ poukázal taktiež na namietané obdobie nečinnosti krajského súdu

(o odvolaní podanom sťažovateľom 6. septembra 2006 rozhodol krajský súd uznesením po

viac ako 16-ich mesiacoch uznesením 10. januára 2008).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádzal, že „označené súdy nepostupovali

v predmetnom konaní s osobitnou starostlivosťou a urýchlením s ohľadom na predmet

konania a na skutočnosť, že konanie trvá už neprimerane dlho“.

Sťažovateľ taktiež poukazuje na skutočnosť, že „Výsledkom celého doterajšieho

konania je stav, že konanie je na úplnom začiatku. Doteraz nazhromaždený spisový materiál

(znalecký posudok, výpovede matky a otca, šetrenie vykonané kolíznym opatrovníkom) je

nepoužiteľný.“. Na základe uvedeného sťažovateľ konštatoval, že „Stav, v akom sa konanie

o mojom návrhu, v ktorom žiadam upraviť môj styk so synom, nachádza po takmer 6

rokoch, podlomil moju dôveru v spravodlivosť a justíciu“.

Sťažovateľ sa domáhal, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti vydal

tento nález:

„1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo J. Š., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručeného

v článku 48 ods. 2 a aby sa jeho vec prejednala v primeranej

lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd .

2. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo J. Š., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručeného

v článku 48 ods. 2 a aby sa jeho vec prejednala v primeranej

lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd .

3. Prikazuje Okresnému súdu Košice II v konaní sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov.

4. J. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150.000 Sk, ktoré sú mu

Okresný súd Košice II a Krajský súd v Košiciach povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do

2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. J. Š. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6.734 Sk, ktoré sú mu

Okresný súd Košice II a Krajský súd v Košiciach povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť na

účet advokáta JUDr. M. J. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ako aj práva podľa dohovoru)

v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ

právo podľa o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností

a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov

[platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“)] a od 1. apríla 2005

podľa a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa podaním

z 24. januára 2008 obrátil na okresný súd so sťažnosťou na prieťahy v konaní, v ktorej

poukazoval na celkovú dĺžku konania pred okresným súdom (od podania návrhu na začatie

konania 20. júna 2002 do vydania uznesenia 30. augusta 2006), t. j. 4 roky, a preto žiadal

predsedu okresného súdu o odstránenie prieťahov. Predseda okresného súdu sťažovateľovi

listom z 31. januára 2008 odpovedal, že „po oboznámení sa s predmetným spisom som zistil,

že tunajším súdom boli v ňom vykonávané úkony a vytyčované pojednávania“, a informoval

ho, že z dôvodu predloženia spisu krajskému súdu na rozhodnutie po podaní odvolania nie

je v jeho právomoci za daného stavu prijať sťažovateľom požadované opatrenia

k urýchlenému ukončeniu veci. V odpovedi na sťažnosť na prieťahy v odvolacom konaní

z 28. januára 2008 pritom bolo sťažovateľovi oznámené, že „odvolací súd vo veci už

rozhodol dňa 10. 1. 2008, kedy rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie“. Sťažovateľ 28. februára 2008 podal sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal do 31. marca 2005 k dispozícii

podľa zákona o štátnej správe súdov a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Postup sťažovateľa v okolnostiach prípadu nemožno podľa ústavného súdu

považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej

správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd , porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ ().

Ústavný súd zastáva okrem toho názor, že doručovanie sťažnosti predsedovi

okresného súdu (listom z 24. januára 2008) v krátkom čase pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu (28. februára 2008) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno

pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu

dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci

samej (m. m. , , ).

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej prílohy nezistil, že by sťažovateľ podal

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred 24. januárom

2008, a ani z obsahu sťažnosti a jej prílohy nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky

prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25

ods. 2 ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu a krajského súdu v nej dochádza

k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2008