Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 357/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti M. S., JUDr. E. S. a Ing. G. K., všetci bytom Ž.,

zastúpených advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd a a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Žilina, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. S., JUDr. E. S. a Ing. G. K. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. S., JUDr. E. S. a Ing. G. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému

po 3 500 € [slovom tritisícpäťsto eur (105 441 Sk)], ktoré j e Okresný súd Žilina

p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť M. S., JUDr. E. S. a Ing. G. K. trovy

konania v sume 711,64 € [slovom sedemstojedenásť eur a šesťdesiatštyri centov

(21 439 Sk)] na účet ich právnej zástupkyne JUDr. M. P., Ž., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra

2009 doručená sťažnosť M. S., JUDr. E. S. a Ing. G. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého predmetom je rozhodovanie o žalobe o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré začalo podaním návrhu 5. februára

1996.

Sťažovatelia uviedli, že súdne konanie trvá viac ako 13 rokov a dosiaľ nebolo

právoplatne skončené, pričom okresný súd nekonal v ich veci minimálne v obdobiach od

5. februára 1996 do 27. júna 2001 (prvé pojednávanie) a od 18. novembra 2003 do

28. marca 2007. Na základe uvedeného sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd rozhodol, že

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. boli porušené ich

označené práva, aby prikázal okresnému súdu postupovať v ich veci bez zbytočných

prieťahov, priznal im finančné zadosťučinenie každému po 10 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -12

z 8. októbra 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. z 9. novembra

2009, ktorého prílohou je vyjadrenie zákonného sudcu a podrobná chronológia úkonov

okresného súdu v konaní sp. zn. . Podpredseda okresného súdu vo vyjadrení

uviedol:

„Podľa obsahu spisu a chronológie úkonov súdu, ktorý tvorí prílohu tohto

vyjadrenia, zastávam názor, že v dobe, keď bola podaná sťažnosť podľa 62 a násl. zák. č.

ako aj sťažnosť na konanie ústavnému súdu k namietanému porušeniu práv

sťažovateľa na rozhodnutie veci v primeranej lehote a bez prieťahov nedošlo.

Vybavením sťažnosti podľa a násl. . predsedom súdu 11. 2.

2008 došlo k náprave, ktorá zamedzila vznik ďalších prieťahov v konaní. Od vybavenia

sťažnosti sa vo veci koná bez prieťahov.

Osobne mám za to, že sa jedná o procesne a vecne náročnú vec. O tom svedčia aj

opakované zmeny návrhu (9. 6. 2008, 5. 2. 2009, 18. 3. 2009), rozsiahle dokazovanie, ktoré

bolo účastníkmi pravidelne dopĺňané a neumožňovalo rozhodnúť na vytýčenom

pojednávaní. Každé vytýčené pojednávanie muselo byť odročené za účelom opätovného

dokazovania. Samotné dokazovanie bolo nariadené znaleckým dokazovaním, boli žiadané

listiny zo štátneho archívu a pod. Postup súdu naviac sťažuje aj správanie samotných

účastníkov, ktorý zásadne v krátkej dobe pred pojednávaním podávajú nové návrhy na

vykonanie dokazovania a vyjadrenia, čo znemožňuje prejednanie a rozhodnutie veci na

nariadenom pojednávaní a vyžaduje si opätovné odročenie pojednávania. V konaní sa

rozhoduje o určení vlastníckeho práva k právnym predchodcom účastníkov, niekoľkokrát sa

menil predmet konania, skutkové tvrdenia.

Mám za to, že činnosť súdu je minimálne od vybavenie sťažnosti podanej predsedovi

súdu plynulá a zodpovedá náročnosti a obtiažnosti prejednávanej veci. Osobitne

poukazujem aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní , ako

aj jedno z posledných rozhodnutí ústavného súdu, podľa ktorého, ak súd koná bez

zbytočných prieťahov po tom, ako predseda súdu prijal opatrenia na základe sťažnosti

podľa , nedochádza k porušeniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Na tejto skutočnosti nič nemôže zmeniť ani fakt, ak konanie je vedené

neprimerane dlhú dobu a k prieťahom došlo v predchádzajúcich obdobiach.“

Zákonný sudca vo svojom vyjadrení uviedol:

„Vec som prevzal ako funkčne mladý sudca v štádiu po vykonaní znaleckého

dokazovania 21. 3. 2006, a vo veci som konal v miere zodpovedajúcej zaťaženosti súdneho

oddelenia a skutkovej zložitosti veci. Vec je skutkovo zložitá, argumentácia sa opiera

právne úkony z obdobia r. 1950 - 1970 a o právne nástupníctvo účastníkov. Vec som

prejednal na pojednávaniach konaných 28. 3. 2007, 21. 5. 2008, 18. 2. 2009 a 23. 9. 2009.

Dôvody odročenia vyplývali z prejednávanej veci a správania účastníkov, dňa 24. 5. 2007

sme nariadili opätovné znalecké dokazovanie, po pojednávaní 18. 2. 2009 sme pripustili

zmenu návrhu dňa 19. 3. 2009 a pojednávanie z 23. 9. 2009 bolo odročené pre súčinnosť

so štátnym archívom. Vo veci je opätovne vytýčený termín 2. 12. 2009.“

V reakcii na vyjadrenie okresného súdu právna zástupkyňa sťažovateľov neuviedla

žiadne nové skutočnosti relevantné na posúdenie veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľov a podpredseda okresného súdu oznámili ústavnému

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

Dňa 6. februára 1996 bol okresnému súdu doručený návrh M. S. a E. S. na určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré patrili do dedičstva po poručiteľke A. Z., rod.

T. (matka navrhovateliek). Vo februári 1996 okresný súd pripojil súvisiace dedičské spisy

a v marci 1996 zaslal návrh na vyjadrenie odporcom. V máji 1996 okresný súd vylúčil jeden

z dedičských spisov „za účelom dodatočného dedičského konania“. Stav tohto konania

zisťoval v auguste 1996.

Prípisom z 1. marca 1997 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcov, aby

predložil doklady k nehnuteľnostiam (notárske osvedčenie, zámennú zmluvu, darovaciu

zmluvu) a právneho zástupcu navrhovateliek, aby predložil doklad, z ktorého vychádzali pri

určení hodnoty predmetu sporu. Uznesením z 18. apríla 1997 okresný súd vyzval

navrhovateľky na doplnenie a opravu návrhu. Podaním doručeným 25. septembra 1997

navrhovateľky žiadali o určenie termínu pojednávania.

Dňa 15. februára 1999 okresný súd vyzval navrhovateľky na doplatenie súdneho

poplatku za návrh. Podaním doručeným 20. apríla 1999 právna zástupkyňa oznámila, že

navrhovateľka v 2. rade zomrela a označila jej dedičov, s ktorými navrhla pokračovať

v konaní. Prípisom z 26. apríla 1999 okresný súd vyzval notárku, aby oznámila okruh

dedičov po navrhovateľke v 2. rade a predpokladaný termín skončenia dedičského konania.

V auguste 1999, októbri 1999, júni 2000, auguste 2000, októbri 2000 a januári 2001 okresný

súd zisťoval stav dedičského konania po navrhovateľke v 2. rade a 26. januára 2001

zabezpečil do spisu rovnopis dedičského rozhodnutia. Prípisom z 9. februára 2001

navrhovatelia žiadali o určenie termínu pojednávania. Prípisom z 5. marca 2001 okresný súd

vyzval Ing. G. K. (právnu nástupkyňu po poručiteľke v 2. rade), aby oznámila, či trvá na

podanom návrhu. Okresný súd 23. mája 2001 nariadil pojednávanie na 27. jún 2001. Na

tomto pojednávaní právna zástupkyňa predložila upravený petit vzhľadom na zmenu

účastníkov na strane navrhovateľov. Okresný súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na

strane navrhovateľov (navrhovateľ v 2. rade JUDr. E. S., navrhovateľka v 3. rade Ing. G.

K.) a pripustil zmenu návrhu. Prípisom zo 6. júla 2001 okresný súd žiadal Štátny okresný

archív v Žiline o pripojenie spisov. Na pojednávanie 12. septembra 2001 sa nedostavili

účastníci. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 14. novembra 2001, ktoré bolo odročené pre

účely opravy osvedčenia o dedičstve, o ktoré mali požiadať navrhovateľky v 1. a 3. rade s

tým, že okresný súd určí termín pojednávania po jeho predložení.

Okresný súd 28. októbra 2002 zistil, že nebola vykonaná oprava rozhodnutia

o dedičstve. Podaním doručeným 14. apríla 2003 navrhovatelia žiadali o nariadenie

pojednávania. Pokynom zo 4. septembra 2003 zákonná sudkyňa nariadila pripojiť dedičský

spis a následne jej predložiť vec. Podaním doručeným 11. septembra 203 navrhovatelia

žiadali o nariadenie pojednávania a predložili kópiu opraveného osvedčenia o dedičstve.

Okresný súd 24. októbra 2003 nariadil pojednávanie na 12. november 2003. Podaním

doručeným 11. novembra 2003 sťažovatelia upravili návrh petitu. Na pojednávaní

12. novembra 2003 právna zástupkyňa uviedla, že navrhovateľ v 2. rade berie svoj návrh

späť a žiada konanie vo vzťahu k nemu zastaviť. Okresný súd rozhodol, že konanie

nezastavuje a nepripustil zmenu návrhu. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu vyhlásenia

rozsudku. Na pojednávaní 18. novembra 2003 okresný súd zrušil uznesenie, ktorým vyhlásil

dokazovanie za skončené, a pojednávanie odročil z dôvodu nariadenia znaleckého

dokazovania.

Uznesením z 8. marca 2005 okresný súd uložil sťažovateľom zložiť preddavok na

trovy znaleckého dokazovania a uznesením z 8. apríla 2005 nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorého zároveň ustanovil za znalca. Podaním

doručeným 26. mája 2005 súdom ustanovený znalec oznámil, že bol vyčiarknutý

zo zoznamu znalcov. Okresný súd 14. júna 2005 ustanovil inú znalkyňu, ktorá 21. júla 2005

oznámila, že pre pracovnú vyťaženosť nemôže posudok vypracovať. Prípisom

z 9. septembra 2005 okresný súd vyzval znalkyňu, aby upresnila svoje dôvody na účely

preskúmania ich opodstatnenosti. Po doplnení dôvodov okresný súd uznesením

zo 7. októbra 2005 ustanovil iného znalca, ktorý predložil znalecký posudok 14. decembra

2005.

Uznesením z 24. januára 2006 okresný súd rozhodol o priznaní znalečného a zaslal

posudok na vyjadrenie právnym zástupcom účastníkov konania. Právna zástupkyňa

navrhovateľov požiadala 27. januára 2006 o zaslanie geometrického plánu, ktorý bol

súčasťou posudku, a 1. marca 2006 oznámila okresnému súdu, že s podaným posudkom

navrhovatelia súhlasia.

Okresný súd 8. marca 2007 nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 28. marca

2007. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa predložila upravený petit, okresný súd

pripustil jeho zmenu a pojednávanie odročil pre účely doplnenia znaleckého dokazovania

podľa návrhu právnej zástupkyne navrhovateľov. Uznesením z 20. apríla 2007 okresný súd

nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, ktorý predložil posudok

10. mája 2007. Uznesením z 24. mája 2007 okresný súd rozhodol o priznaní znalečného

a zaslal posudok na vyjadrenie účastníkom konania. Podaním doručeným 11. júna 2007

právna zástupkyňa upravila petit. Uznesením z 28. júna 2007 okresný súd pripustil zmenu

návrhu.

Okresný súd 25. februára 2008 nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 19. marca

2008. Prípisom z 19. marca 2008 okresný súd žiadal notárku o zapožičanie spisu. Ďalšie

pojednávanie sa uskutočnilo 21. mája 2008 a bolo odročené z dôvodu poskytnutia lehoty

navrhovateľom na úpravu petitu a predloženie návrhov na doplnenie dokazovania.

Uznesením z 9. júla 2008 okresný súd pripustil zmenu petitu podľa návrhu doručeného

9. júna 2008.

Okresný súd 9. januára 2009 nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 18. februára

2009. Navrhovatelia predtým 5. februára 2009 predložili opäť zmenu petitu a ďalšiu zmenu

navrhli podaním doručeným 18. marca 2009, o ktorej okresný súd rozhodol uznesením

z 19. marca 2009. Okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 15. apríl 2009 z dôvodu

zmeny návrhu a odporcov vyzval, aby sa k tejto zmene vyjadrili. Okresný súd nariadil

30. júna 2009 pojednávanie na 23. september 2009. Navrhovatelia predložili 14. augusta

2009 návrhy na vykonanie dôkazov. Prípismi z 26. augusta 2009, 24. septembra 2009

a 3. novembra 2009 okresný súd požiadal Štátny archív v Bytči o zaslanie potrebných

dokladov. V roku 2009 sa ešte uskutočnilo pojednávanie 23. septembra a 28. októbra, ktoré

bolo odročené na 16. december 2009.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného v listiny a , podľa ktorého každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. V obsahu týchto práv nie je zásadná odlišnosť.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (napr. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V rámci prvého

kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

Z hľadiska predmetu konania, ktorou je určenie vlastníckeho podielu

k nehnuteľnostiam, ústavný súd nehodnotí vec ako právne zložitú berúc do úvahy, že

rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v obdobných veciach sa opiera o ustálenú

judikatúru. Z hľadiska nárokov na dokazovanie však možno považovať vec za skutkovo

zložitú, a to z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj rozsahu a predmetu

dokazovania (okolnosti právneho nástupníctva a okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva

právnymi predchodcami sťažovateľov), tak ako na ne poukázal zákonný sudca vo svojom

vyjadrení. Skutková zložitosť veci však nemôže ospravedlniť pomalý a nesústredený postup

príslušného súdu.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa listiny a a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že by sťažovatelia

prispeli k doterajšej dĺžke konania. Na druhej strane možno súhlasiť s vyjadrením

podpredsedu okresného súdu, že podávanie návrhov zo strany sťažovateľov v krátkej dobe

pred pojednávaním ovplyvňuje priebeh konania v tom smere, že je často dôvodom na

odročenie pojednávania pre účely rozhodnutia o ďalšom postupe, čo vedie k predĺženiu

konania, ktoré nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.

Z prehľadu konania ústavný súd zistil, že okresný súd počas viac ako 13 a pol roka

trvajúceho konania nepostupoval v prerokúvaní veci plynulo a v jeho postupe sa opakovane

vyskytli obdobia nečinnosti, ktoré majú charakter zbytočných prieťahov a ktoré v celkovom

súhrne spôsobili predĺženie konania o takmer 5 rokov. Ústavný súd takto hodnotí obdobia

od 20. augusta 1996 do 1. marca 1997, od 29. apríla 1997 do 15. februára 1999, od

18. novembra 2003 do 3. februára 2005, od 1. marca 2006 do 8. marca 2007, od 28. júna

2007 do 25. februára 2008 a od 9. júla 2008 do 9. januára 2009.

Okrem zistenej nečinnosti ústavný súd poukazuje aj na nesústredený postup

okresného súdu, keď napr. vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie

z 12. novembra 2003 odročil na účely vyhlásenia rozhodnutia a následne na pojednávaní

z 18. novembra 2003 svoje rozhodnutie zrušil a rozhodol, že je potrebné nariadiť znalecké

dokazovanie.

V súvislosti s hodnotením primeranosti dĺžky trvania konania ústavný súd vo svojej

predchádzajúcej judikatúre už vyslovil, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby

právna neistota v napadnutom konaní nebola odstránená ani po uplynutí takej dlhej doby,

v danom prípade po uplynutí viac ako 13 rokov od jeho začatia (m. m. napr. ,

).

Vzhľadom na zistené obdobia nečinnosti a s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku

konania (viac ako 13 rokov) ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím postupom

v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa listiny a

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. nebolo do

rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v označenej veci v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 56

ods. 5 ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie každému

po 10 000 € vzhľadom na dlhodobý stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú v dôsledku

postupu okresného súdu.

Pretože ústavný súd nepovažoval za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu

vysloviť len porušenie základného práva sťažovateľov, rozhodol aj o priznaní finančného

zadosťučinenia. Pri rozhodovaní sa riadil zásadami spravodlivosti a zohľadnil dĺžku

posudzovaného konania, zistené zbytočné prieťahy a ostatné okolnosti prípadu a dospel

k záveru, že v danom prípade bude primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať

sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému v sume 3 500 €.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. M. P., Ž. Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania za dva

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie)

vykonané v roku 2009 podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 115,90 € za každý

úkon s uplatnením 20 % zníženia (§ 13 ods. 3 vyhlášky) a režijný paušál po 6,95 €, po

zvýšení o daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľkou je právna zástupkyňa, spolu v sume

711,64 €.

Okresný súd je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia podľa bodu 4 výroku

tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2009