Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 265/2011
PDF · 181.41 KB
No categories available
III. ÚS 265/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka
a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2011
o prijatej sťažnosti P. P., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátkou JUDr. I. L., N., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 Tpo 5/2011 a jeho uznesením z 3. marca 2011 takto
rozhodol:
1. Základné právo P. P. na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo
5/2011 a jeho uznesením z 3. marca 2011 p o r u š e n é b o l o .
2. P. P. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť P. P. trovy konania v sume
261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jeho právnej
zástupkyne advokátky JUDr. I. L., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
III. ÚS 265/2011 zo 14. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ústavnom súde“) v časti na ďalšie konanie sťažnosť P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom sp. zn. 5 Tpo 5/2011 a jeho uznesením z 3. marca 2011,
ktorým riadne nepreskúmal a neodôvodnil nezákonnosť jeho väzby v období od
5. novembra do 8. novembra 2010, keď bol vo väzbe bez rozhodnutia súdu.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril krajský súd
podaniami doručenými ústavnému súdu 26. apríla a 20. júla 2011, v ktorých okrem iného
uviedol:
«Voči obvinenému je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods.4, písmena a/ Tr. zákona. Vec obvineného je riešená väzobne.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 21 Tp/8/2011, na ktorý obvinený poukazuje, že
boli porušené jeho práva a podáva sťažnosť, chcem uviesť toľko, že Krajský prokurátor v
Nitre dňa 28. 01. 2011 predložil žiadosť obvineného o prepustenie z väzby, krajský
prokurátor jeho žiadosti nevyhovel. Sudca pre prípravné konanie dňa 09. 02. 2011 vypočul
obvineného a rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku žiadosť o prepustenie z väzby
na slobodu zamietol z dôvodu, lebo naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1, písmena
a) a c) Tr. poriadku.
Proti tomuto uzneseniu ihneď obvinený podal sťažnosť, ktorú aj písomne jeho právny
zástupca a on zdôvodnil. Spis bol zaslaný Krajskému súdu v Nitre mal zdôvodnené sťažnosti
obvineného ako aj obhajcu. Rozhodol tak, že podľa § 193 ods. 1, písmena c/ Tr. poriadku
sťažnosť obvineného zamietol. Som toho názoru, že v predmetnej veci sp. zn.
21 Tp/8/2011 neboli porušené žiadne práva obvineného, či zo strany okresného alebo
krajského súdu tak, ako to cituje vo svojej sťažnosti.
Okresný súd Nitra žiadate, aby Vám bol zaslaný spis sp. zn. 21 Tp/105/2010, ako i
spis 1 Tp/132/2010. Z predmetného spisu sp. zn. 21 Tp/105/2010 zisťujem, že Krajský
prokurátor v Nitre dňa 03. 08. 2010 podal na Okresný súd Nitra sudcovi pre prípravné
konanie návrh na predĺženie lehoty trvania väzby u obvineného P. P.. Sudca pre prípravné
konanie predmetný návrh doručil všetkým stranám a dňa 04. 08. 2010 vypočul obvineného
a rozhodol podľa § 76 ods. 3 Tr. poriadku, že predlžuje lehotu trvania väzby u obvineného
do 05. 11. 2010 z dôvodu, že trvajú dôvody väzby podľa § 71 písmena a, c) Tr. poriadku.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 08. 2010.
Zo spisu sp. zn. 21 Tp/132/2010 zisťujem, že Krajský prokurátor v Nitre na Okresný
súd Nitra dňa 09. 09. 2010 zaslal žiadosť obvineného o prepustenie z väzby, ktorú žiadosť
obvinený zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Krajskú prokuratúru v Nitre
dňa 19. 08. 2010. Krajský prokurátor v Nitre spolu so žiadosťou obvineného zaslal svoje
stanovisko, že nevyhovel žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu. Sudca pre
prípravné konanie dňa 14. 09. 2010 stanovil termín o rozhodnutí žiadosti obvineného o
prepustenie z väzby na slobodu. Dňa 29. 09. 2010 sudca pre prípravné konanie v
prítomnosti obvineného rozhodol tak, že o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na
slobodu nebude rozhodovať z dôvodu, lebo bol už podaný na Okresný súd Nitra návrh
dohody o vine a treste a vec obvineného je vedená pod číslom sp. zn. 2 T/51/2010. Ďalej z
predmetného spisu zisťujem, že predsedkyňa senátu Okresného súdu Nitra JUDr. Mária
Ondrejova, ktorej vec obvineného bola pridelená na verejnom zasadnutí rozhodovala dňa
20. 10. 2010 o schválení dohody o vine a treste. Podľa ust. § 333 ods. 3 Tr. poriadku boli
obvinenému položené otázky, na dve otázky a to na otázku b/ a otázku i/ uvedeného
ustanovenia odpovedal „nie“, preto sudkyňa rozhodla tak, že podľa § 334 ods.3 Tr.
poriadku súd dohodu o vine a treste neschvaľuje a vec vracia Okresnej prokuratúre Nitra
do prípravného konania. Keďže sudkyňa takto rozhodla, opätovne bola žiadosť obvineného
o prepustenie z väzby, ktorú podal na Krajskú prokuratúru v Nitre dňa 19. 10. 2010
postúpená sudcovi pre prípravné konanie. Sudca pre prípravné konanie dňa 25. 10. 2010 o
žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu rozhodoval v prítomnosti jeho
právneho zástupcu. Sudca pre prípravné konanie rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr.
poriadku žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol z tých dôvodov, že
naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1, písmena a/c/ Tr. poriadku, a takisto neprijal
písomný sľub a zamietol nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Obvinený proti tomuto uzneseniu ihneď podal sťažnosť potom ako toto uznesenie bolo
vyhlásené. Vec bola predložená Krajskému súdu v Nitre. Krajský súd v Nitre pod číslom
sp. zn. 5 Tpo/32/2010 dňa 19. 11. 2010 rozhodol tak, že sťažnosť obvineného zamietol
podľa
§ 193 ods. 1 písmena c/ Tr. poriadku.
Som toho názoru, že postup sudcu pre prípravné konanie ako i predsedkyni senátu
bol správny. Predsedkyňa senátu, keď rozhodovala o návrhu o dohode o vine a treste
rozhodla správne, keď neschválila dohodu o vine a treste a vec vrátila prokurátorovi do
prípravného konania. O tomto rozhodovala dňa 20. 10. 2010, nebolo potrebné rozhodovať
o väzbe, lebo väzba bola predĺžená do 05. 11. 2010. Vec bola vrátená prokurátorovi na
prešetrenie, na základe toho podľa § 76 ods. 10 Tr. poriadku beží nová lehota trvania
väzby.
Preto som toho názoru, že zo strany Okresného súdu Nitra a ani Krajského súdu v
Nitre nedošlo k porušeniu zákona ani k porušeniu základných práv a slobôd tak, ako to vo
svojej sťažnosti cituje a uvádza obvinený P. P. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v
ústavnej sťažnosti zo dňa 29. 03. 2011...
Na základe uvedených súdnych rozhodnutí som dospela k názoru, že väzba
obvineného bola aj v období od 5. 11. 2010 do 8. 11. 2010 pokrytá rozhodnutím súdu...».
K stanovisku krajského súdu sa vyjadrila právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní z
18. júla 2011 doručenom ústavnému súdu 22. júla 2011, v ktorom okrem iného uviedla:
„V konaní o sťažnosti P. P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na
osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu
podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru, o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo/5/2011, vedenej na Vašom súde
pod sp. zn. III. ÚS 265/2011-39, týmto na základe Vašej výzvy zo dňa 08. 07. 2011 uvádzam,
že podľa môjho názoru ani Krajský súd v Nitre, ani Okresný súd Nitra, vo svojich
písomných stanoviskách nevysvetlili nezákonnosť a neústavnosť väzby môjho klienta v
období od 05. novembra do 08. novembra 2010.
Z uvedeného dôvodu trvám na podanej ústavnej sťažnosti zo dňa 29. marca 2011...“.
Ústavný súd dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci, a so súhlasom všetkých účastníkov konania od neho upustil a rozhodol na
neverejnom zasadnutí.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z
dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť...
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným
spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o
zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Podstatou sťažnosti je argumentácia sťažovateľa, že jeho väzba nemala oporu
v zákonnom titule – súdnom rozhodnutí v čase od 5. do 8. novembra 2010. Citovaným
uznesením sp. zn. 5 Tpo 5/2011 z 3. marca 2011 krajský súd [zamietol jeho sťažnosť proti
rozhodnutiu Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“), ktorým bola zamietnutá jeho
žiadosť o prepustenie z väzby] so spätnou účinnosťou uvedený nedostatok nenapravil, preto
sťažovateľ považuje tento zásah do jeho osobnej slobody za protiústavný, porušujúci jeho
základné právo zaručené čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a právo zaručené čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru.
K otázke zákonnosti väzby
Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s
konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec
pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana
jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02, II. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00,
Z uvedenej zásady vyplýva, že každé porušenie zákona v prípade rozhodovania
o väzbe zakladá aj porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru
a v súvislosti s otázkou zákonnosti väzby v konaní pred súdom je podľa judikatúry
ústavného súdu podstatné, že bez rozhodnutia všeobecného súdu nemožno považovať väzbu
za zákonnú (I. ÚS 187/07, III. ÚS 16/09).
Podľa § 72 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku rozhodnutím o väzbe sa rozumie
rozhodnutie o ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby
v trestnom konaní.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súvisiaceho spisového materiálu ústavný súd zistil,
že krajský súd sa riadne nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou v žiadosti o
prepustenie z väzby zo 16. januára 2011, ktorú doručil Krajskej prokuratúre v Nitre, ale
najmä v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, t. j. že v čase „od 05. 11. 2010 do 08. 10.
2010... bol... v Ústave na výkon väzby bez akéhokoľvek rozhodnutia a zákonného
podkladu“.
K tejto námietke ústavný súd poznamenáva, že je čiastočne opodstatnená, avšak na
druhej strane je tiež pravdou, že v tomto období už okresný súd rozhodol uznesením sp. zn.
2 T/51/2010 z 20. októbra 2010 o neschválení dohody o vine a treste (na tomto verejnom
zasadnutí bol sťažovateľ prítomný), a vedel o tom, že vec bola vrátená do prípravného
konania 21. októbra 2010, čím podľa § 76 ods. 10 Trestného poriadku začala sťažovateľovi
plynúť nová základná sedemmesačná lehota väzby v rámci lehoty uvedenej v odseku 7
citovaného ustanovenia. Takisto okresný súd v tom čase zamietol jeho žiadosť o prepustenie
z väzby, keďže u sťažovateľa trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného
poriadku (uznesenie okresného súdu sp. zn. 21 Tp/132/2010 z 25. októbra 2010). Avšak
vzhľadom na to, že prvé rozhodnutie sp. zn. 2 T/51/2010 z 20. októbra 2010 o neschválení
dohody o vine a treste bolo doručené až 8. novembra 2010 do ústavu na výkon väzby
a lehota väzby mu bola právoplatne predĺžená iba do 5. novembra 2011, bol sťažovateľ
v tom čase vo väzbe ešte bez právoplatného rozhodnutia.
Vychádzajúc z uvedeného je potrebné k tomu poznamenať, že ak by ústavný súd
postupoval v tejto veci príliš formalisticky, mohol jeho námietku porušenia práv považovať
aj za oneskorenú, pretože túto námietku predniesol prvýkrát až v januári 2011, a nie hneď
po tejto skutočnosti už v sťažnosti podanej proti uzneseniu okresného súdu 10. novembra
2010, proti rozhodnutiu okresného súdu z 25. októbra 2010, ktorým bola zamietnutá jeho
žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.
5 Tpo/32/2010 z 19. novembra 2011 tak, že ju zamietol (č. l. 40 až 42 spisu sp. zn.
Vychádzajúc z konkrétnych okolností danej veci je však nepochybné, že v tom čase
ešte neexistovalo právoplatné rozhodnutie všeobecných súdov, ktoré malo byť doručené
sťažovateľovi ešte pred skončením právoplatnej lehoty predĺženej väzby. To, že súd prvého
stupňa, ako i nadriadený súd považovali jeho námietku za neopodstatnenú, a odkázali ho na
ustanovenie § 76 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorého v prípade odmietnutia návrhu
dohody o vine a treste plynie nová základná 7-mesačná lehota väzby v rámci lehoty
uvedenej v odseku 7 odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi, neodstraňuje uvedenú
nezákonnosť väzby, pretože do Ústavu na výkon väzby Nitra bolo uznesenie okresného
súdu sp. zn. 2 T/51/2010 z 20. októbra 2011 o odmietnutí dohody o vine a treste doručené
až 8. novembra 2010.
Tieto skutočnosti boli preto základom pre konštatovanie, že nedostatok odôvodnenia
uznesenia krajského súdu sp. zn. 5 Tpo/5/2011 z 3. marca 2011 (chýbajúca relevantná
odpoveď na jeho námietky, že nebol vo väzbe zákonne po 5. novembri 2010
do 8. novembra 2010) je v príčinnej súvislosti s označenými základnými právami.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyslovil, že uznesením krajského
súdu sp. zn. 5 Tpo 5/2011 z 3. marca 2011 bolo porušené základné právo sťažovateľa na
osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 a 4
dohovoru.
Sťažovateľ v sťažnosti poukazujúc na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 295/05
žiadal, aby ústavný súd, ktorý už raz vyslovil porušenie jeho základných práv postupom
okresného súdu v tej istej trestnej veci (v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 374/2010),
zrušil rozhodnutie krajského súdu a nariadil jeho prepustenie z väzby na slobodu.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný
súd vysloví svojím rozhodnutím porušenie práv alebo slobôd, toto rozhodnutie môže zrušiť
a zároveň podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde
môže vrátiť vec na ďalšie konanie.
Hoci ústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2
a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.
5 Tpo 5/2011 z 3. marca 2011, vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu a to, že
väzba sťažovateľa je v súčasnosti pokrytá právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu,
považoval ústavný súd postup podľa uvedeného článku ústavy a ustanovení zákona
o ústavnom súde už za právne irelevantný, preto o zrušení predmetného uznesenia
nerozhodol.
III.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 3 000 €, čo však vo svojej sťažnosti bližšie vôbec neodôvodnil.
Ústavný súd vychádzajúc zo zásad spravodlivosti, so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu a riadiac sa úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného
zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základného práva, považuje
za dostatočné konštatovanie porušenia označených základných práv sťažovateľa zaručeného
ústavou, ako aj práva zaručeného dohovorom, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu,
a preto mu primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľa trovy konania vyčíslila
sumou 261,82 €.
Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je totožná so sumou
vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške.
Ústavný súd preto priznal advokátke úhradu trov konania celkovo za dva úkony právnej
služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v
sume 2 x 123,50 € a k tomu náhradu režijného paušálu v sume 2 x 7,41 €. Úhrada bola preto
priznaná spolu v celkovej sume 261,82 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je
krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
Občianskeho súdneho poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2011