Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 265/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka

a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2011

o prijatej sťažnosti P. P., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátkou JUDr. I. L., N., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a práva na slobodu podľa a 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. marca 2011 takto

rozhodol:

1. Základné právo P. P. na osobnú slobodu podľa a 5 Slovenskej

republiky a právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo

5/2011 a jeho uznesením z 3. marca 2011 p o r u š e n é b o l o .

2. P. P. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť P. P. trovy konania v sume

261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jeho právnej

zástupkyne advokátky JUDr. I. L., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 14. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) v časti na ďalšie konanie sťažnosť P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom sp. zn. a jeho uznesením z 3. marca 2011,

ktorým riadne nepreskúmal a neodôvodnil nezákonnosť jeho väzby v období od

5. novembra do 8. novembra 2010, keď bol vo väzbe bez rozhodnutia súdu.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril krajský súd

podaniami doručenými ústavnému súdu 26. apríla a 20. júla 2011, v ktorých okrem iného

uviedol:

«Voči obvinenému je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods.4, písmena a/ Tr. zákona. Vec obvineného je riešená väzobne.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. , na ktorý obvinený poukazuje, že

boli porušené jeho práva a podáva sťažnosť, chcem uviesť toľko, že Krajský prokurátor v

Nitre dňa 28. 01. 2011 predložil žiadosť obvineného o prepustenie z väzby, krajský

prokurátor jeho žiadosti nevyhovel. Sudca pre prípravné konanie dňa 09. 02. 2011 vypočul

obvineného a rozhodol tak, že podľa žiadosť o prepustenie z väzby

na slobodu zamietol z dôvodu, lebo naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1, písmena

a) a c) .

Proti tomuto uzneseniu ihneď obvinený podal sťažnosť, ktorú aj písomne jeho právny

zástupca a on zdôvodnil. Spis bol zaslaný Krajskému súdu v Nitre mal zdôvodnené sťažnosti

obvineného ako aj obhajcu. Rozhodol tak, že podľa , písmena c/

sťažnosť obvineného zamietol. Som toho názoru, že v predmetnej veci sp. zn.

neboli porušené žiadne práva obvineného, či zo strany okresného alebo

krajského súdu tak, ako to cituje vo svojej sťažnosti.

Okresný súd Nitra žiadate, aby Vám bol zaslaný spis sp. zn. , ako i

spis . Z predmetného spisu sp. zn. zisťujem, že Krajský

prokurátor v Nitre dňa 03. 08. 2010 podal na Okresný súd Nitra sudcovi pre prípravné

konanie návrh na predĺženie lehoty trvania väzby u obvineného P. P.. Sudca pre prípravné

konanie predmetný návrh doručil všetkým stranám a dňa 04. 08. 2010 vypočul obvineného

a rozhodol podľa , že predlžuje lehotu trvania väzby u obvineného

do 05. 11. 2010 z dôvodu, že trvajú dôvody väzby podľa písmena a, c) .

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 08. 2010.

Zo spisu sp. zn. zisťujem, že Krajský prokurátor v Nitre na Okresný

súd Nitra dňa 09. 09. 2010 zaslal žiadosť obvineného o prepustenie z väzby, ktorú žiadosť

obvinený zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Krajskú prokuratúru v Nitre

dňa 19. 08. 2010. Krajský prokurátor v Nitre spolu so žiadosťou obvineného zaslal svoje

stanovisko, že nevyhovel žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu. Sudca pre

prípravné konanie dňa 14. 09. 2010 stanovil termín o rozhodnutí žiadosti obvineného o

prepustenie z väzby na slobodu. Dňa 29. 09. 2010 sudca pre prípravné konanie v

prítomnosti obvineného rozhodol tak, že o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na

slobodu nebude rozhodovať z dôvodu, lebo bol už podaný na Okresný súd Nitra návrh

dohody o vine a treste a vec obvineného je vedená pod číslom sp. zn. . Ďalej z

predmetného spisu zisťujem, že predsedkyňa senátu Okresného súdu Nitra JUDr. Mária

Ondrejova, ktorej vec obvineného bola pridelená na verejnom zasadnutí rozhodovala dňa

20. 10. 2010 o schválení dohody o vine a treste. Podľa ust. boli

obvinenému položené otázky, na dve otázky a to na otázku b/ a otázku i/ uvedeného

ustanovenia odpovedal „nie“, preto sudkyňa rozhodla tak, že podľa § 334 ods.3 Tr.

poriadku súd dohodu o vine a treste neschvaľuje a vec vracia Okresnej prokuratúre Nitra

do prípravného konania. Keďže sudkyňa takto rozhodla, opätovne bola žiadosť obvineného

o prepustenie z väzby, ktorú podal na Krajskú prokuratúru v Nitre dňa 19. 10. 2010

postúpená sudcovi pre prípravné konanie. Sudca pre prípravné konanie dňa 25. 10. 2010 o

žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu rozhodoval v prítomnosti jeho

právneho zástupcu. Sudca pre prípravné konanie rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr.

poriadku žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol z tých dôvodov, že

naďalej trvajú dôvody väzby podľa , písmena a/c/ , a takisto neprijal

písomný sľub a zamietol nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Obvinený proti tomuto uzneseniu ihneď podal sťažnosť potom ako toto uznesenie bolo

vyhlásené. Vec bola predložená Krajskému súdu v Nitre. Krajský súd v Nitre pod číslom

sp. zn. dňa 19. 11. 2010 rozhodol tak, že sťažnosť obvineného zamietol

podľa

písmena c/ .

Som toho názoru, že postup sudcu pre prípravné konanie ako i predsedkyni senátu

bol správny. Predsedkyňa senátu, keď rozhodovala o návrhu o dohode o vine a treste

rozhodla správne, keď neschválila dohodu o vine a treste a vec vrátila prokurátorovi do

prípravného konania. O tomto rozhodovala dňa 20. 10. 2010, nebolo potrebné rozhodovať

o väzbe, lebo väzba bola predĺžená do 05. 11. 2010. Vec bola vrátená prokurátorovi na

prešetrenie, na základe toho podľa beží nová lehota trvania

väzby.

Preto som toho názoru, že zo strany Okresného súdu Nitra a ani Krajského súdu v

Nitre nedošlo k porušeniu zákona ani k porušeniu základných práv a slobôd tak, ako to vo

svojej sťažnosti cituje a uvádza obvinený P. P. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v

ústavnej sťažnosti zo dňa 29. 03. 2011...

Na základe uvedených súdnych rozhodnutí som dospela k názoru, že väzba

obvineného bola aj v období od 5. 11. 2010 do 8. 11. 2010 pokrytá rozhodnutím súdu...».

K stanovisku krajského súdu sa vyjadrila právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní z

18. júla 2011 doručenom ústavnému súdu 22. júla 2011, v ktorom okrem iného uviedla:

„V konaní o sťažnosti P. P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

osobnú slobodu podľa a 5 a práva na slobodu

podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru, o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. , vedenej na Vašom súde

pod sp. zn. -39, týmto na základe Vašej výzvy zo dňa 08. 07. 2011 uvádzam,

že podľa môjho názoru ani Krajský súd v Nitre, ani Okresný súd Nitra, vo svojich

písomných stanoviskách nevysvetlili nezákonnosť a neústavnosť väzby môjho klienta v

období od 05. novembra do 08. novembra 2010.

Z uvedeného dôvodu trvám na podanej ústavnej sťažnosti zo dňa 29. marca 2011...“.

Ústavný súd dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci, a so súhlasom všetkých účastníkov konania od neho upustil a rozhodol na

neverejnom zasadnutí.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z

dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť...

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o

zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podstatou sťažnosti je argumentácia sťažovateľa, že jeho väzba nemala oporu

v zákonnom titule – súdnom rozhodnutí v čase od 5. do 8. novembra 2010. Citovaným

uznesením sp. zn. z 3. marca 2011 krajský súd [zamietol jeho sťažnosť proti

rozhodnutiu Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“), ktorým bola zamietnutá jeho

žiadosť o prepustenie z väzby] so spätnou účinnosťou uvedený nedostatok nenapravil, preto

sťažovateľ považuje tento zásah do jeho osobnej slobody za protiústavný, porušujúci jeho

základné právo zaručené a 5 a právo zaručené a 4 dohovoru.

K otázke zákonnosti väzby

Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s

konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec

pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom , ktorým je ochrana

jednotlivca proti svojvôli (, , , ,

, ).

Z uvedenej zásady vyplýva, že každé porušenie zákona v prípade rozhodovania

o väzbe zakladá aj porušenie a 5 , ako aj a 4 dohovoru

a v súvislosti s otázkou zákonnosti väzby v konaní pred súdom je podľa judikatúry

ústavného súdu podstatné, že bez rozhodnutia všeobecného súdu nemožno považovať väzbu

za zákonnú (, ).

Podľa rozhodnutím o väzbe sa rozumie

rozhodnutie o ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby

v trestnom konaní.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súvisiaceho spisového materiálu ústavný súd zistil,

že krajský súd sa riadne nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou v žiadosti o

prepustenie z väzby zo 16. januára 2011, ktorú doručil Krajskej prokuratúre v Nitre, ale

najmä v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, t. j. že v čase „od 05. 11. 2010 do 08. 10.

2010... bol... v Ústave na výkon väzby bez akéhokoľvek rozhodnutia a zákonného

podkladu“.

K tejto námietke ústavný súd poznamenáva, že je čiastočne opodstatnená, avšak na

druhej strane je tiež pravdou, že v tomto období už okresný súd rozhodol uznesením sp. zn.

z 20. októbra 2010 o neschválení dohody o vine a treste (na tomto verejnom

zasadnutí bol sťažovateľ prítomný), a vedel o tom, že vec bola vrátená do prípravného

konania 21. októbra 2010, čím podľa začala sťažovateľovi

plynúť nová základná sedemmesačná lehota väzby v rámci lehoty uvedenej v odseku 7

citovaného ustanovenia. Takisto okresný súd v tom čase zamietol jeho žiadosť o prepustenie

z väzby, keďže u sťažovateľa trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného

poriadku (uznesenie okresného súdu sp. zn. z 25. októbra 2010). Avšak

vzhľadom na to, že prvé rozhodnutie sp. zn. z 20. októbra 2010 o neschválení

dohody o vine a treste bolo doručené až 8. novembra 2010 do ústavu na výkon väzby

a lehota väzby mu bola právoplatne predĺžená iba do 5. novembra 2011, bol sťažovateľ

v tom čase vo väzbe ešte bez právoplatného rozhodnutia.

Vychádzajúc z uvedeného je potrebné k tomu poznamenať, že ak by ústavný súd

postupoval v tejto veci príliš formalisticky, mohol jeho námietku porušenia práv považovať

aj za oneskorenú, pretože túto námietku predniesol prvýkrát až v januári 2011, a nie hneď

po tejto skutočnosti už v sťažnosti podanej proti uzneseniu okresného súdu 10. novembra

2010, proti rozhodnutiu okresného súdu z 25. októbra 2010, ktorým bola zamietnutá jeho

žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 19. novembra 2011 tak, že ju zamietol (č. l. 40 až 42 spisu sp. zn.

).

Vychádzajúc z konkrétnych okolností danej veci je však nepochybné, že v tom čase

ešte neexistovalo právoplatné rozhodnutie všeobecných súdov, ktoré malo byť doručené

sťažovateľovi ešte pred skončením právoplatnej lehoty predĺženej väzby. To, že súd prvého

stupňa, ako i nadriadený súd považovali jeho námietku za neopodstatnenú, a odkázali ho na

ustanovenie , podľa ktorého v prípade odmietnutia návrhu

dohody o vine a treste plynie nová základná 7-mesačná lehota väzby v rámci lehoty

uvedenej v odseku 7 odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi, neodstraňuje uvedenú

nezákonnosť väzby, pretože do Ústavu na výkon väzby Nitra bolo uznesenie okresného

súdu sp. zn. z 20. októbra 2011 o odmietnutí dohody o vine a treste doručené

až 8. novembra 2010.

Tieto skutočnosti boli preto základom pre konštatovanie, že nedostatok odôvodnenia

uznesenia krajského súdu sp. zn. z 3. marca 2011 (chýbajúca relevantná

odpoveď na jeho námietky, že nebol vo väzbe zákonne po 5. novembri 2010

do 8. novembra 2010) je v príčinnej súvislosti s označenými základnými právami.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyslovil, že uznesením krajského

súdu sp. zn. z 3. marca 2011 bolo porušené základné právo sťažovateľa na

osobnú slobodu podľa a 5 , ako aj právo na slobodu podľa a 4

dohovoru.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazujúc na nález ústavného súdu sp. zn.

žiadal, aby ústavný súd, ktorý už raz vyslovil porušenie jeho základných práv postupom

okresného súdu v tej istej trestnej veci (v konaní vedenom pod sp. zn. ),

zrušil rozhodnutie krajského súdu a nariadil jeho prepustenie z väzby na slobodu.

Podľa a podľa ak ústavný

súd vysloví svojím rozhodnutím porušenie práv alebo slobôd, toto rozhodnutie môže zrušiť

a zároveň podľa a podľa

môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Hoci ústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2

a 5 a práva podľa a 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 3. marca 2011, vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu a to, že

väzba sťažovateľa je v súčasnosti pokrytá právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu,

považoval ústavný súd postup podľa uvedeného článku a ustanovení zákona

o ústavnom súde už za právne irelevantný, preto o zrušení predmetného uznesenia

nerozhodol.

III.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 3 000 €, čo však vo svojej sťažnosti bližšie vôbec neodôvodnil.

Ústavný súd vychádzajúc zo zásad spravodlivosti, so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu a riadiac sa úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základného práva, považuje

za dostatočné konštatovanie porušenia označených základných práv sťažovateľa zaručeného

, ako aj práva zaručeného dohovorom, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu,

a preto mu primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľa trovy konania vyčíslila

sumou 261,82 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je totožná so sumou

vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške.

Ústavný súd preto priznal advokátke úhradu trov konania celkovo za dva úkony právnej

služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v

sume 2 x 123,50 € a k tomu náhradu režijného paušálu v sume 2 x 7,41 €. Úhrada bola preto

priznaná spolu v celkovej sume 261,82 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je

krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011