Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 374/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti P. P., nar. ..., t. č. v Ústave na výkon väzby,

zastúpeného advokátom JUDr. Š. M., N., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a 5 a podľa a 5 Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v súvislosti s požiadavkou na prednostné a urýchlené rozhodovanie

o väzbe postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. , za

účasti Okresného súdu Nitra, takto

rozhodol:

1. Základné práva P. P. podľa a 5 a podľa

čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s nedodržaním požiadavky na

prednostné a urýchlené rozhodovanie o väzbe a jej ďalšom trvaní postupom Okresného súdu

Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. P. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť P. P. trovy konania v sume 254,88 €

(slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu

advokáta JUDr. Š. M., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra

2010 doručená sťažnosť P. P., nar. ..., t. č. v Ústave na výkon väzby (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Š. M., N., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 5 (ďalej len „“) a

podľa čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa

čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť

závažný zločin podvodu podľa a . Uznesením

okresného súdu sp. zn. z 8. februára 2010 bol sťažovateľ vzatý do väzby

z dôvodov podľa a . Väzba začala plynúť od

5. februára 2010.

Žiadosťou z 10. apríla 2010 sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby na slobodu

a zároveň okresnému súdu ponúkol aj písomný sľub a peňažnú záruku, „ako prostriedky na

nahradenie väzby“, ako aj „záruku za ďalšie správanie obvineného poskytnutú viacerými

právnickými subjektami ako i fyzickými osobami“ (ďalej len „záruka dôveryhodných osôb“).

Žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu adresoval Krajskej prokuratúre v Nitre (ďalej len

„krajská prokuratúra“).

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 20. mája 2010 bola žiadosť

sťažovateľa zamietnutá. Týmto uznesením okresný súd zároveň neprijal jeho písomný sľub,

ponúknutú peňažnú záruku a ani záruku dôveryhodných osôb za ďalšie správanie

sťažovateľa. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ ústne do

zápisnice hneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí sťažnosť. Uznesením krajského

súdu sp. zn. z 18. augusta 2010 bola sťažnosť sťažovateľa zamietnutá.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Uznesenie KS Nitra bolo na OS Nitra doručené podľa prezenčnej pečiatky dňa

19. 8. 2010. Mne bolo doručené uznesenie KS Nitra dňa 16. 9. 2010.

Zastávam názor, že takýmto postupom boli zásadným spôsobom porušené moje práva

na rozhodnutie o zákonnosti väzby urýchlene, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 5

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a , 2, 5 SR a to

postupom OS Nitra v spojení s postupom KS Nitra...

Porušenie čl. 5 ods. 4 Dohovoru možno vidieť aj v inej skutočnosti a to v požiadavke

periodickej kontroly pozbavenia osobnej slobody, pričom v prípade väzby sa dá usudzovať,

že táto periodicita by mala byť v mesačných intervaloch.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom

takto rozhodol:

«1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. (z obsahu

sťažnosti vyplýva, že správne má byť „21 64/2010“, pozn.) a Krajský súd Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. (z obsahu sťažnosti vyplýva, že správne má byť

„5 Tpo 23/2010“, pozn.) v súvislosti s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchlenia

rozhodovania o žiadosti P. P., nar. ..., t. č. UVV porušil jeho základné práva podľa čl. 17

ods. 2, ods. 5 SR, podľa a 5 Listiny základných práv a slobôd a právo

podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre sú povinní nahradiť sťažovateľovi trovy

právneho zastúpenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

3. Podľa z. súd ruší právoplatné uznesenie KS Nitra

sp. zn. -33 zo dňa 18. 8. 2010 a sťažovateľ sa prepúšťa z väzby na slobodu.

4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie

peňažnú sumu vo výške 2.000,- €, ktoré mu je povinný zaplatiť OS Nitra a peňažný sumu vo

výške 1.000,- €, ktoré mu je povinný zaplatiť KS Nitra a to všetko do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu podľa , a to na účet

právneho zástupcu.»

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -10 zo 7. októbra 2010 ju v časti, ktorou namietal porušenie svojich

práv v súvislosti s požiadavkou na prednostné a urýchlené rozhodovanie o väzbe a jej

ďalšom trvaní postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa

vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému

súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 1518/2010

z 9. novembra 2010 uviedol presnú analýzu chronológie úkonov vykonaných sudcom pre

prípravné konanie v súvislosti s prerokúvaním žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na

slobodu, pričom na jej základe formuloval záver, že okresný súd „do rozhodnutia o žiadosti

obvineného o prepustenie z väzby nemal prieťahy“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto,

že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 8 ods. 5 listiny do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu ustanovenú

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Článok 5 ods. 4 dohovoru sa vzťahuje na všetky prípady pozbavenia slobody

vymenované v čl. 5 ods. 1 dohovoru, teda aj na súdnu kontrolu zákonnosti väzby podľa čl. 5

ods. 1 písm. c) dohovoru. Osoba nachádzajúca sa vo väzbe musí mať možnosť predložiť

argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe (rozhodnutie Komisie

z 13. decembra 1987 č. 8098/77). Podstatnou požiadavkou čl. 5 ods. 4 dohovoru je aj to, aby

súd rozhodol „urýchlene“ (speedily). Prieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade

s hmotnoprávnymi a procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a zároveň aj v súlade

s účelom čl. 5 dohovoru, to znamená s ochranou jedinca proti svojvôli, osobitne aj

s ohľadom na čas, ktorý uplynie do vyhlásenia rozhodnutia (rozsudok vo veci Koendjbiharie

v. Holandsko, 25. 10. 1990, § 27). Lehota začína podaním návrhu alebo žiadosti a končí

vydaním konečného rozhodnutia súdu, prípadne doručením tohto rozhodnutia, ak sa

rozhodlo v neprítomnosti obvineného (Koendjbiharie c. Holandsko z 25. októbra 1990,

§ 28). Neexistuje nijaká pevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa

rozhodlo urýchlene, posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu (Sanchez-Reisse

c. Švajčiarsko z 21. októbra 1986, § 55). Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú príliš

dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru (Bezicheri

c. Taliansko z 25. októbra 1989, ).

Aj zahŕňa okrem iného právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd

neodkladne a urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto

nezákonná. Právo podľa dohovoru je teda chránené aj (m. m.

). Vzhľadom na skutočnosť, že text je v relevatných častiach

v zásade identický s textom čl. 8 listiny, sa uvedený záver vzťahuje aj na čl. 8 listiny.

Ústavný súd v prípadoch, v ktorých sa zaoberal požiadavkou neodkladnosti

a urýchlenia rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby, reflektujúc judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), formuloval právny názor, podľa

ktorého aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenia

posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš

dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám (napr. , ). V ďalších svojich

rozhodnutiach týkajúcich sa požiadavky urýchleného rozhodovania o väzbe a jej ďalšom

trvaní ústavný súd uvedený právny názor precizoval, keď uviedol, že požiadavke, aby súd

bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru, nezodpovedá

lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže

zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani

nečinnosť trvajúca týždne (m. m. , ).

Vychádzajúc z uvedenej judikatúry ústavný súd posudzoval, či vo veci sťažovateľa

okresný súd v rámci svojho postupu rešpektoval požiadavku neodkladnosti a urýchlenia

rozhodovania o väzbe, resp. jej ďalšom trvaní.

Z tvrdení účastníkov konania a zo spisovej dokumentácie ústavný súd zistil, že

žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu bola doručená krajskej prokuratúre

10. apríla 2010 a následne bola okresnému súdu predložená krajskou prokuratúrou 28. apríla

2010. Z uvedeného dôvodu ústavný súd skúmal postup okresného súdu len od tohto dňa.

Okresný súd po doručení spisu nariadil 4. mája 2010 termín výsluchu sťažovateľa na

20. máj 2010, pričom v ten istý deň aj rozhodol o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu uznesením sp. zn. z 20. mája 2010 tak, že ju zamietol, ponechal

sťažovateľa naďalej vo väzbe, neprijal záruku za väzbu sľubom alebo dohľadom ani

nenahradil väzbu peňažnou zárukou. Sťažovateľ podal proti predmetnému uzneseniu

sťažnosť hneď po jeho vyhlásení, pričom svoju sťažnosť neodôvodnil. Okresný súd

písomne vyhotovil svoje uznesenie 3. júna 2010. Následne sudca pre prípravné konanie

pokynom z 3. júna 2010 uložil kancelárii doručiť predmetné uznesenie stranám a predložiť

spis krajskému súdu. Uznesenie okresného súdu bolo expedované 8. júla 2010,

sťažovateľovi bolo doručené 15. júla 2010 a obhajcovi sťažovateľa 23. júla 2010. Spis bol

na účely rozhodnutia o sťažnosti predložený krajskému súdu 6. augusta 2010.

Po rozhodnutí krajského súdu o sťažnosti 18. augusta 2010 bol spis vrátený

okresnému súdu 19. augusta 2010. Sudca pre prípravné konanie pokynom z 30. augusta

2010 uložil kancelárii doručiť uznesenie krajského súd sp. zn. z 18. augusta

2010 stranám predmetného konania. Rozhodnutie bolo expedované 8. septembra 2010.

Sťažovateľovi bolo uznesenie krajského súdu doručené 16. septembra 2010 a jeho

obhajcovi 23. septembra 2010.

Z uvedeného vyplýva, že predmetný spis súvisiaci s rozhodovaním o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu bol v dispozícii okresného súdu od 28. apríla

2010 do 6. augusta 2010, t. j. štrnásť týždňov a dva dni, teda dlhšie ako tri mesiace.

Následne po vrátení spisu krajským súdom bol spis v súvislosti s doručovaním uznesenia

krajského súdu v dispozícii okresného súdu od 19. augusta 2010 do 8. septembra 2010, teda

20 dní.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojich zistení konštatoval, že obdobie, v rámci ktorého

okresný súd vykonával procesné úkony súvisiace s prípravou rozhodovania o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, samotným rozhodovaním, vyhotovovaním

rozhodnutia, ale najmä s jeho expedovaním a predkladaním spisu krajskému súdu (potom,

ako sťažovateľ podal proti prvostupňovému rozhodnutiu sťažnosť, pozn.), ako aj jeho

postup po vrátení spisu z krajského súdu (súvisiaci s doručovaním rozhodnutia krajského

súdu, pozn.), nezodpovedá požiadavkám na prednostné a urýchlené rozhodovanie o väzbe

vyplývajúce z judikatúry ústavného súdu a ESĽP, a teda zakladá dôvod na vyslovenie

porušenia základných práv sťažovateľa podľa , 2 a 5 a podľa

a 5 listiny a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohoto nálezu.

Ústavný súd v tejto súvislosti vzal na vedomie, že aj z vyjadrenia predsedu okresného

súdu („... Okresný súd Nitra do rozhodnutia o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby

nemal prieťahy.“) možno minimálne nepriamo vyvodiť, že postup okresného súdu v období

po 20. máji 2010 (deň rozhodnutia okresného súdu o žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby na slobodu, pozn.) ani podľa jeho názoru nezodpovedal požiadavkám prednostného

a urýchleného rozhodovania o väzbe.

III.

Podľa a ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo za porušenie jeho garantovaných práv

postupom okresného súdu priznané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, pričom

poukazoval okrem iného na skutočnosť, že porušenie jeho práv „bolo osobitne svojvoľné

a hrubé“, pričom porušenie „práva na osobnú slobodu možno kvalifikovať ako jedno

z najzávažnejších porušení dohovoru“.

Z a vyplýva, že ústavný súd

môže, ale nemusí finančné zadosťučinenie priznať. Pri rozhodovaní o tom, či finančné

zadosťučinenie prizná, ústavný súd zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, osobitne intenzitu

(závažnosť) porušenia garantovaných práv (porovnaj , ),

a v tejto súvislosti zvažuje, či je potrebné sťažovateľovi poskytnúť vyšší stupeň ochrany,

nielen vysloviť porušenie jeho garantovaných práv (m. m. ).

Zohľadňujúc predovšetkým charakter a intenzitu porušeniu základných práv

sťažovateľa podľa a 5 a podľa a 5 listiny a práva podľa

ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

ústavný súd dospel k záveru, že len vyslovenie porušenia základného práva v danom

prípade nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať mu aj primerané finančné zadosťučinenie podľa citovaného čl. 127

ods. 3 , ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 1 000 € (bod 2 výroku

tohto nálezu).

Sťažovateľ v petite tiež žiadal, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 18. augusta 2010 a prepustil ho z väzby na slobodu. Ústavný súd

tomuto návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 3 výroku tohto nálezu) s poukazom na to, že

rozhodnutie o porušení garantovaných práv sťažovateľa v súvislosti s požiadavkou

na prednostné a urýchlené rozhodovanie o väzbe a jej ďalšom trvaní postupom okresného

súdu samo osebe nezakladá právomoc ústavného súdu zrušiť jeho uznesenie z 20. mája

2010 v spojení s uznesením krajského súdu z 18. augusta 2010 (krajský súd týmto

uznesením nevyhovel sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 20. mája

2010, pozn.) o to viac, že vo vzťahu k postupu krajského súdu bola sťažnosť odmietnutá už

pri jej predbežnom prerokovaní. Za daných okolností neprichádza do úvahy ani prepustenie

sťažovateľa z väzby na slobodu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. Š. M., N.. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní úhrady

trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2010. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a

prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky, a to za každý úkon po 120,23 €, t. j. spolu 240,46 €, čo spolu s

režijným paušálom dvakrát po 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa [ v spojení s (bod 2 výroku tohto

nálezu)].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010