Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 13/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Jána Auxta

v konaní o sťažnosti J. M. a I. M., obaja bytom W., R., zastúpených advokátkou Mgr. M. B.,

Advokátska kancelária, B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo J. M. a I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. a I. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume po 800 € (slovom

osemsto eur) pre každého, ktoré j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý zaplatiť

im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť J. M. a I. M. spoločne

a nerozdielne trovy konania v sume 413,58 € (slovom štyristotrinásť eur a päťdesiatosem

centov) na účet ich právnej zástupkyne Mgr. M. B., Advokátska kancelária, B., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-26 z 18. januára 2011 prijal sťažnosť J. M. a I. M. (ďalej len

„sťažovatelia“) podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie

pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom na vydanie platobného

rozkazu zo 6. apríla 2005 na okresnom súde voči odporcom v 1. a 2. rade domáhali

zaplatenia sumy 52 080 Sk s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie

neoprávneného užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľov odporcami. Okresný súd

3. júna 2005 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému odporcovia podali v zákonnej

lehote odpor, dôsledkom čoho bol platobný rozkaz zrušený a okresný súd nariadil vo veci

pojednávanie na 18. október 2005.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli podrobný výpočet úkonov okresného súdu

v predmetnej veci, pričom poukázali osobitne na skutočnosť, že hoci okresný súd dosiaľ

nariadil spolu pätnásť pojednávaní, vo veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté.

K doterajšiemu priebehu konania sťažovatelia okrem iného ďalej poukázali

na skutočnosť, že hoci bolo okresným súdom „14.09.2006 po urgenciách sťažovateľov

v predmetnej veci vydané rozhodnutie v merite veci vo forme rozsudku... vzhľadom

na odporcami podané odvolanie bolo toto rozhodnutie zrušené...“ uznesením Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -216 z 19. júna 2007. Krajský

súd okrem iného konštatoval, že „súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil“.

Uznesením z 20. septembra 2005 okresný súd prerušil predmetné konanie, a to až

do doby právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

, ktorej predmetom bolo aj vlastníctvo sťažovateľov k nehnuteľnosti, ktorej sa

bezdôvodné obohatenie odporcov bezprostredne dotýkalo. Okresný súd v konaní pokračoval

od 27. novembra 2008, pričom podľa názoru sťažovateľov jeho postup bol nesústredený

a neefektívny aj v tomto období.

Sťažovatelia tvrdia, že doterajšia dĺžka súdneho konania je zapríčinená najmä

„nedôslednou prípravou podkladov na rozhodnutie v merite veci (čo spôsobilo predĺženie

konania po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom) ako aj

nedôslednou prípravou niekoľkých pojednávaní (ako to bolo napríklad v prípade neúčasti

odporcov a ich právneho zástupcu na dvoch pojednávaniach za sebou v termínoch 23.06.

a 04.08. 2009 a následným zmarením pojednávania internou chybou v prípade ďalšieho

pojednávania vytýčeného na termín 17.9.2009)“.

Keďže sťažovatelia sú v dôsledku nekonania súdu vystavení „intenzívnej

a dlhotrvajúcej právnej neistote podporujúcej ich čoraz väčšiu nedôveru v domožení sa

práva na justičných orgánoch Slovenskej republiky“, navrhli, aby ústavný súd vo veci

rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľov J. M., trvale bytom W., R. a I. M., trvale bytom W., R.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Dunajská

Streda v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Dunajská Streda vo veci vedenej pod sp. zn.

konať.

Ústavný súd priznáva J. M., trvale bytom W., R. primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 4000 EUR. ktoré je mu Okresný súd Dunajská Streda povinný uhradiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva I. M., trvale bytom W., R. primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 4000 EUR. ktoré je jej Okresný súd Dunajská Streda povinný uhradiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Dunajská Streda je povinný uhradiť J. M., trvale bytom W., R. a I. M.,

trvale bytom W., R. trovy právneho zastúpenia vo výške 413.58 EUR na účet právneho

zástupcu - Mgr. M., B. B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľov a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň

vyzval, aby sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľov

a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila listom č. Spr. 791/2010,

Spr 206/2011 doručeným ústavnému súdu 29. apríla 2011, v ktorom uviedla chronologický

prehľad procesných úkonov okresného súdu v predmetnom konaní:

„Dňa 03.06.2005 vydala platobný rozkaz, ktorý navrhovateľom spolu s poučeniami

bol doručený a to navrhovateľovi v 1. rade 15.06.2005, v 2. rade 15.06.2005, odporca

v 1. rade zásielku v úložnej lehote neprevzal a odporkyňa v 2. rade platobný rozkaz

prevzala 10.06.2005. Odporcovia dňa 21.06.2005 proti platobnému rozkazu podali odpor.

Dňa 27.06.2005 sudkyňa dala pokyn na doručenie odporu navrhovateľom na vyjadrenie.

Jej pokyn bol vykonaný 27.06.2005 a navrhovatelia výzvu a odpor prevzali 29.07.2005. Dňa

21.09.2005 sudkyňa určila termín pojednávania na 18.10.2005. Dňa 18.10.2005

pojednávanie bolo odročené na 08.11.2005. Účastníci sa nedostavili, navrhovatelia svoju

neúčasť ospravedlnili faxovým podaním zo dňa 15.10.2005 a žiadali odročiť pojednávanie.

Dňa 08.11.2005 pojednávanie opäť bolo odročené a to na 10.01.2006. Na pojednávanie sa

dostavil navrhovateľ v 1. rade, neúčasť navrhovateľky v 2.rade ospravedlnil. Nedostavili sa

odporcovia, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili. Dňa 10.01.2006 na pojednávaní súd

pripustil zmenu návrhu a vypočul účastníkov konania. Pojednávanie bolo odročené

na neurčito, za účelom predloženia návrhov na doplnenie dokazovania a s označením

dôkazov. Spis bol uložený na lehotu 27.01.2006. Navrhovatelia dňa 24.01.2006 predložili

na súd opravu žalobného petitu a návrh na doplnenie dokazovania. Dňa 07.02.2006

sudkyňa dala pokyn na doručenie zmeny návrhu a návrh na doplnenie dokazovania

právnemu zástupcovi a výzvu na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania.

Vyjadrenie na súd bolo doručené 10.02.2006. Dňa 15.02.2006 sudkyňa dala pokyn na

opätovné doručenie vyjadrenia navrhovateľov a zároveň aj na doručenie vyjadrenia

odporcov navrhovateľom. Jej pokyn bol vykonaný 27.02.2006. Vyjadrenie odporcov na súd

bolo doručené 15.03.2006 a navrhovateľov 22.03.2006. Dňa 12.04.2006 sudkyňa určila

termín pojednávania na 23.05.2006. Navrhovatelia dňa 09.05.2006 zaslali na súd návrh

na predvolanie svedka. Dňa 23.05.2006 na pojednávaní boli účastníci vypočutí

a pojednávanie bolo odročené na neurčito a navrhovateľom bolo uložené v zmysle poučenia

súdu odstránenie a doplnenie zmeny návrhu a s tým, že bude vyžiadaný aj spis zo správy

katastra. Navrhovateľovi v 1. rade bolo uložené, aby odstránil aj nedostatky plnej moci

od navrhovateľky v 2. rade. Dňa 24.05.2006 bol daný pokyn na vyžiadanie spisového

materiálu zo správy katastra. Pokyn bol vykonaný 25.05.2006. Navrhovatelia doplnenie

návrhu na súd zaslali 06.06.2006. Súd následne uznesením rozhodol o zmene návrhu.

Zo správy katastra spisový materiál na súd bol doručený 14.06.2006. Dňa 19.06.2006

sudkyňa určila termín pojednávania na 11.07.2006. Dňa 28.06.2006 bola na súd doručená

žiadosť právneho zástupcu odporcov o odročenie pojednávania. Dňa 29.06.2006

pojednávanie pôvodne určené na 11.07.2006 bolo odročené na 12.09.2006. O tom účastníci

boli riadne a včas upovedomení. Dňa 12.09.2006 na pojednávaní navrhovatelia opäť

predložili návrh na zmenu petitu, o čom súd aj rozhodol. Na tomto pojednávaní súd ukončil

dokazovanie a pojednávanie odročil na 14.09.2006 za účelom vyhlásenia rozsudku. Dňa

14.09.2006 bol vyhlásený rozsudok. Navrhovatelia dňa 20.09.2006 písomne si uplatnili

trovy konania. Písomné vyhotovenie rozsudku zo súdu bolo vyexpedované 25.10.2006,

nakoľko na žiadosť sudkyne lehota na písomné vyhotovenie rozsudku bola predĺžená. Proti

rozsudku odporcovia dňa 15.11.2006 podali odvolanie. Dňa 30.11.2006 na základe pokynu

sudkyne spisový materiál bol predložený na krajský súd, ktorý ho prevzal 01.12.2006.

V období od 01.12.2006 do 23.07.2007 spisový materiál sa nachádzal na krajskom súde,

ktorý uznesením zo dňa 19.06.2007 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu

súdu na ďalšie konanie. Dňa 30.07.2007 sudkyňa dala pokyn na doručenie uznesenia

krajského súdu. Dňa 20.09.2007 sudkyňa konanie prerušila poukazom na uznesenie

krajského súdu. Písomné vyhotovenie uznesenia zo súdu bolo vyexpedované 28.09.2007.

Uznesenie navrhovateľovi bolo doručené 02.11.2007 a právnemu zástupcovi odporcov

01.10.2007. Uznesenie o prerušení konania dňom 18.11.2007 nadobudlo právoplatnosť.

Navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu dňa 19.09.2007 podali dovolanie

na Krajský súd v Trnave proti uzneseniu krajského súdu. Dňa 01.10.2007 dovolanie bolo

doručené na vyjadrenie odporcom. Vyjadrenie odporcov na súd bolo doručené 07.11.2007.

Dňa 26.11.2007 sudkyňa dala pokyn na predloženie spisu na Najvyšší súd SR, kam spisový

materiál bol doručený 05.12.2007. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 21.05.2008 dovolanie

odmietol. Spisový materiál na tunajší súd bol vrátený 02.06.2008. Dňa 03.06.2008 sudkyňa

dala pokyn na doručenie uznesenia účastníkom konania. V ďalšom sudkyňa sledovala

priebeh konania vedeného pod sp. zn. . Z poznámok príslušnej kancelárie

zo dňa 17.09.2008, 20.10.2008 bolo zistené, že konanie vedené pod sp. zn.

v tom období skončené nebolo. Dňa 27.11.2008 asistentka sudkyne uviedla, že konanie

vedené pod sp. zn. bolo právoplatne skončené, ale spis nie j možné pripojiť

z dôvodu, že ho študuje okresná prokuratúra. Dňa 27.11.2008 sudkyňa dala pokyn

na pripojenie rozsudku sp. zn. . Dňa 02.12.2008 sudkyňa dala pokyn

na vydanie výzvy pre navrhovateľov ako aj pre odporcov. Jej pokyn bol vykonaný

10.12.2008. Odpovede na výzvu boli doručené 22.12.2008, 21.01.2009. Dňa 26.01.2009

sudkyňa dala pokyn na vykonanie úprav pre navrhovateľov a odporcov a žiadala pripojiť

spisové materiály. Jej pokyn bol vykonaný 10.02.2009. Právni zástupcovia výzvy prevzali

20.02.2009. Odpovede na výzvy boli doručené 24.02.2009, 03.03.2009, 10.03.2009. Dňa

25.03.2009 sudkyňa dala pokyn na doručenie vyjadrenia odporcov navrhovateľom a opäť

dala pokyn na pripojenie spisov. Z poznámky asistentky bolo zistené, že spisový materiál 4C

204/1996 od 13.01.2009 sa nachádzal na Najvyššom súde SR. Navrhovatelia výzvu súdu

prevzali 11.03.2009 a 04.05.2009. Vyjadrenie od navrhovateľov na súd bolo doručené

22.05.2009. Dňa 27.05.2009 sudkyňa určila termín pojednávania na 23.06.2009. Dňa

23.06.2009 pojednávanie bolo odročené na 04.08.2009 z dôvodu, že sa nedostavili

odporcovia, ani ich právny zástupca. Právny zástupca odporcov dňa 08.07.2009 písomne

oznámil súdu, že v čase pojednávania bude čerpať riadnu dovolenku a žiadal odročiť

pojednávanie. Dňa 04.08.2009 na pojednávanie sa dostavili navrhovatelia, nakoľko im súd

nevedel odfaxovať ospravedlnenie odporcov. Pojednávanie bolo odročené na 17.09.2009.

O tomto termíne odporcovia upovedomení neboli, nakoľko v tom období sa vykonávala

revízia na tunajšom súde a spis bol zapožičaný KS, odkiaľ bol vrátený dňa 11.09.2009.

Ďalší termín pojednávania bol určený na 08.10.2009. Dňa 08.10.2009 na pojednávaní boli

vypočutí prítomní účastníci a pojednávanie bolo odročené za účelom predloženia ďalších

návrhov na doplnenie dokazovania. Dňa 14.10.2009 sudkyňa dala pokyn na vyžiadanie

správ za účelom doplnenia dokazovania. Od navrhovateľ doplnenie listinných dôkazov bolo

predložené 15.10.2009. Dňa 27.10.2009 sudkyňa dala pokyn na doručenie vyjadrenia

navrhovateľov právnemu zástupcovi odporcov s výzvou na vyjadrenie ako aj na vykonanie

úpravy z č. l. 339. Jej pokyn bol vykonaný 27.11.2009, právnemu zástupcovi odporcov

doručený 09.12.2009 a príslušným orgánom výzvy boli doručené 02.12.2009, 05.12.2009

a 03.12.2009. Odpovede na súd boli doručené postupne 09.12.009, 16.12.2009, 15.12.2009.

Dňa 08.01.2010 sudkyňa dala pokyn na urgovanie dožiadania z č. l. 351 pod hrozbou

uloženia poriadkovej pokuty. Jej pokyn bol vykonaný 14.01.2010. Odpovede boli doručené

09.02.2010,11.02.2010. Dňa 19.02.2010 bol určený termín pojednávania na 18.03.2010.

Dňa 18.03.2010 súd vypočul účastníkov konania a svedka a pojednávanie bolo odročené

na neurčito a navrhovateľom bolo uložené oznámiť súdu či mienia podať návrh na spojenie

tohto konania s konaním ved. pod sp. zn. . Dňa 31.03.2010 navrhovatelia

doručili na súd doplnenie návrhu a podnet na pokračovanie dokazovania. Dňa 12.04.2010

sudkyňa uznesením rozhodla o zmene návrhu a zároveň určila termín pojednávania

na 10.05.2010. Dňa 11.05.2010 na pojednávaní boli vypočutí účastníci a svedkovia.

Pojednávanie bolo odročené na 03.06.2010 za účelom predvolania navrhovateľky v 2. rade

a ďalšieho svedka a vyžiadania ďalších správ. Dňa 03.06.2010 pojednávanie bolo odročené

z dôvodu, že sa nedostavili účastníci konania. Navrhovatelia termín pojednávania vzali

na vedomie, svoju neúčasť neospravedlnili. Odporcovia sa ospravedlnili mailovým podaním

a ospravedlnil sa aj ich právny zástupca. Predvolaná svedkyňa svoju neúčasť ospravedlnila

v deň pojednávania telefonicky. Ďalší termín pojednávania bol určený na 06.07.2010. Dňa

06.07.2010 súd pojednával v neprítomnosti odporcov. Na pojednávaní bol prítomný ich

právny zástupca. Pojednávanie bolo odročené na 09.09.2010 za účelom predvolania

svedkyne pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a za účelom vykonania dotazu na Mesto

Šamorín ako aj na ďalšie orgány. Dňa 09.09.2010 súd pojednával v neprítomnosti

navrhovateľky v 2. rade a odporcov. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, za účelom

vyžiadania listín, ktorých vyžiadanie navrhol navrhovateľ. Dňa 22.09.2010 sudkyňa dala

pokyn na vyžiadanie listín, jej pokyn bol vykonaný 04.11.2010. Do spisu bola doručená

odpoveď dňa 06.10.2010. Spisový materiál dňa 26.11.2010 bol vyžiadaný Ústavným súdom

SR, kde bol zaslaný dňa 29.11.2010. Na tunajší súd bol vrátený na žiadosť súdu dňa

04.04.2011. Následne do spisu boli založené správy od SPP zo dňa 01.12.2010 a od Mesta

Šamorín zo dňa 02.12.2010 a doručenky, ktoré sa nachádzali v náhradnom obale.“

K právnej zložitosti sporného konania predsedníčka okresného súdu vo svojom liste

uviedla, že predmet konania nepovažuje za právne zložitý, považuje ho však za zložitý

skutkovo. Taktiež uviedla, že sťažovatelia podľa jej názoru „prieťahy v tomto konaní

nespôsobili (ak neberiem do úvahy ich návrhy na zmeny petitu a občasné nejasnosti okolo

plných moci)“. K prieťahom zo strany okresného súdu podľa názoru jeho predsedníčky

v predmetnom konaní nedošlo.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v liste doručenom ústavnému súdu 16. júna 2011

na výzvu ústavného súdu zaujala stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu,

v ktorom v podstatnej časti opätovne poukázala na argumentáciu obsiahnutú v sťažnosti

a nové skutočnosti k predmetu sťažnosti neuviedla.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v , ako aj

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatoval, že konanie, ktorého predmetom je

rozhodovanie o vydaní bezdôvodného obohatenia za obdobie, v ktorom mali odporcovia

neoprávnene užívať nehnuteľnosti sťažovateľov, nie je konaním právne zložitým a patrí

k tomu typu konaní, ktoré predstavujú bežnú agendu všeobecných súdov. Nevyhnutnosť

náležitého zistenia skutkového stavu rozhodujúceho pre posúdenie otázky existencie alebo

neexistencie nároku sťažovateľov, ako aj prebiehajúce súvisiace súdne konania mohli mať

za následok vyššiu náročnosť súdom vykonávaného dokazovania (ako na to vo svojom liste

poukázala aj predsedníčka okresného súdu), avšak ani v tomto smere sa predmetné konanie

nevyznačuje osobitnou náročnosťou odôvodňujúcou jeho celkovú doterajšiu dĺžku, a to ani

s prihliadnutím na prerušenie konania na obdobie viac ako 1 roka.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd

konštatoval, že sťažovatelia v doterajšom priebehu konania poskytovali okresnému súdu

potrebnú súčinnosť, a preto im nemožno pripísať na ťarchu negatívny podiel na tom, že

namietané konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Na druhej strane ústavný súd vzal

do úvahy, že žalobcovia viackrát zmenili žalobný petit, pričom okresný súd sa musel

s týmito procesnými úkonmi vysporiadať, čo malo na doterajšiu dĺžku konania objektívne

vplyv. Ústavný súd preto túto skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu

konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,

teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov

konania v primeranom čase (m. m. napr. , , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe skutočností obsiahnutých v spise

konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní nevykazoval dlhšie obdobia

nečinnosti, t. j. jeho postup bol v zásade plynulý. Ústavný súd v zmysle svojej konštantnej

judikatúry neposudzoval ako zbytočné prieťahy v konaní obdobie, počas ktorého okresný

súd nekonal z dôvodu existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom ustanoveným

postupom, v danom prípade právoplatným uznesením o prerušení konania z 20. septembra

2007 (m. m. , , ).

Ústavný súd na druhej strane konštatoval, že doterajší priebeh namietaného konania

bol viackrát poznačený nesústredenou a neefektívnou činnosťou okresného súdu, ktorá mala

nezanedbateľný vplyv na jeho doterajšiu neprimeranú dĺžku.

Tento záver ústavného súdu sa týka v prvom rade meritórneho rozhodovania

okresného súdu rozsudkom č. k. -176 zo 14. septembra 2006. Krajský súd

uznesením č. k. -216 z 19. júna 2007 na základe odvolania podaného

odporcami predmetný rozsudok okresného súdu zrušil, pričom konštatoval, že okresný súd

nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Krajský súd tiež

okresnému súdu vytýkal nedostatočne zistenú legitimáciu účastníkov konania, pričom

odporúčal okresnému súd konanie prerušiť do právoplatného skončenia súvisiaceho konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. .

Neefektívnosť a nesústredenosť postupu okresného súdu je možné vnímať aj v jeho

postupe pri nariaďovaní termínu pojednávania na 17. september 2009. Nariadený termín bol

súdom zrušený, keďže, ako to vyplýva z úradného záznamu na č. l. 328 súdneho spisu,

„nedopatrením“ nebol oznámený odporcom.

Napokon je možné za nesústredený označiť aj postup okresného súdu pri skúmaní

otázky pasívnej legitimácie odporcov. Na nutnosť jej zisťovania bol okresný súd

upozornený už v zrušujúcom uznesení krajského súdu č. k. -216 z 19. júna

2007, pričom okresný súd prvé procesné úkony v tomto smere uskutočnil až 27. októbra

2009 (teda takmer 1 rok od času, keď začal opätovne konať po odpadnutí dôvodov

prerušenia konania) zaslaním výziev odporcom a ďalším subjektom spôsobilým poskytnúť

relevantné informácie. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že okresný súd nedostatočne

presne vymedzil obdobie, ktorého sa majú žiadané informácie týkať, preto rovnaké subjekty

vyzýval opätovne, a to 11. mája 2010. V dôsledku nesústredeného postupu okresného súdu

pri koncipovaní predošlých výziev okresný súd opätovne vyzval totožné subjekty

na predloženie dokladov, a to výzvou z 9. augusta 2010.

Popísané zjavné nedostatky v postupe okresného súdu, ako aj pri jeho doterajšom

meritórnom rozhodovaní v posudzovanom konaní majú podľa názoru ústavného súdu

priamy dopad na kvalitu dodržiavania základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou činnosťou

okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov

podľa , ako aj ich práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto

nálezu).

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľov podľa , ako aj ich právo podľa dohovoru,

zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný

súd pritom vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva

v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovatelia žiadali, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €

pre každého z nich s poukazom na značný „pocit frustrácie“ z prebiehajúceho konania, ako

aj na skutočnosť, že „ich viera v spravodlivosť sa takmer stratila...“, pričom „pomalé

súdne konanie každým dňom znižuje možnosti navrhovateľov na prípadné úspešné

vymoženie práva, ktoré by im malo byť súdom priznané“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo

k zbytočným prieťahom, ako aj správanie sťažovateľov ako účastníkov konania a ďalšie

okolnosti predmetného konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 800 € každému sťažovateľovi primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátkou Mgr. M. B. (bod 4 výroku tohto nálezu). Ústavný súd pri

rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2009, keďže išlo o úkony právnej služby

vykonané v roku 2010. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby pri spoločnom

zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2, § 14 ods.

1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 96,19 €, t. j. za dva

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) patrí advokátovi

odmena v sume 192,37 €, a to za každého zastúpeného. To spolu s režijným paušálom

dvakrát po 7,21 € u každého zastúpeného (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 413,58 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011