Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 13/2011
PDF · 252.47 KB
No categories available
III. ÚS 13/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2011
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Jána Auxta
v konaní o sťažnosti J. M. a I. M., obaja bytom W., R., zastúpených advokátkou Mgr. M. B.,
Advokátska kancelária, B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 72/2005, takto
rozhodol:
1. Základné právo J. M. a I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 72/2005 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 72/2005
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. M. a I. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume po 800 € (slovom
osemsto eur) pre každého, ktoré j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý zaplatiť
im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť J. M. a I. M. spoločne
a nerozdielne trovy konania v sume 413,58 € (slovom štyristotrinásť eur a päťdesiatosem
centov) na účet ich právnej zástupkyne Mgr. M. B., Advokátska kancelária, B., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 13/2011-26 z 18. januára 2011 prijal sťažnosť J. M. a I. M. (ďalej len
„sťažovatelia“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.
z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie
pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 72/2005.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu zo 6. apríla 2005 na okresnom súde voči odporcom v 1. a 2. rade domáhali
zaplatenia sumy 52 080 Sk s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie
neoprávneného užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľov odporcami. Okresný súd
3. júna 2005 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému odporcovia podali v zákonnej
lehote odpor, dôsledkom čoho bol platobný rozkaz zrušený a okresný súd nariadil vo veci
pojednávanie na 18. október 2005.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli podrobný výpočet úkonov okresného súdu
v predmetnej veci, pričom poukázali osobitne na skutočnosť, že hoci okresný súd dosiaľ
nariadil spolu pätnásť pojednávaní, vo veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté.
K doterajšiemu priebehu konania sťažovatelia okrem iného ďalej poukázali
na skutočnosť, že hoci bolo okresným súdom „14.09.2006 po urgenciách sťažovateľov
v predmetnej veci vydané rozhodnutie v merite veci vo forme rozsudku... vzhľadom
na odporcami podané odvolanie bolo toto rozhodnutie zrušené...“ uznesením Krajského
súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 10 Co 409/2006-216 z 19. júna 2007. Krajský
súd okrem iného konštatoval, že „súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil“.
Uznesením z 20. septembra 2005 okresný súd prerušil predmetné konanie, a to až
do doby právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
4 C 204/96, ktorej predmetom bolo aj vlastníctvo sťažovateľov k nehnuteľnosti, ktorej sa
bezdôvodné obohatenie odporcov bezprostredne dotýkalo. Okresný súd v konaní pokračoval
od 27. novembra 2008, pričom podľa názoru sťažovateľov jeho postup bol nesústredený
a neefektívny aj v tomto období.
Sťažovatelia tvrdia, že doterajšia dĺžka súdneho konania je zapríčinená najmä
„nedôslednou prípravou podkladov na rozhodnutie v merite veci (čo spôsobilo predĺženie
konania po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom) ako aj
nedôslednou prípravou niekoľkých pojednávaní (ako to bolo napríklad v prípade neúčasti
odporcov a ich právneho zástupcu na dvoch pojednávaniach za sebou v termínoch 23.06.
a 04.08. 2009 a následným zmarením pojednávania internou chybou v prípade ďalšieho
pojednávania vytýčeného na termín 17.9.2009)“.
Keďže sťažovatelia sú v dôsledku nekonania súdu vystavení „intenzívnej
a dlhotrvajúcej právnej neistote podporujúcej ich čoraz väčšiu nedôveru v domožení sa
práva na justičných orgánoch Slovenskej republiky“, navrhli, aby ústavný súd vo veci
rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľov J. M., trvale bytom W., R. a I. M., trvale bytom W., R.,
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Dunajská
Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 72/2005 bolo porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Dunajská Streda vo veci vedenej pod sp. zn.
4C 72/2005 konať.
Ústavný súd priznáva J. M., trvale bytom W., R. primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 4000 EUR. ktoré je mu Okresný súd Dunajská Streda povinný uhradiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd priznáva I. M., trvale bytom W., R. primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 4000 EUR. ktoré je jej Okresný súd Dunajská Streda povinný uhradiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Dunajská Streda je povinný uhradiť J. M., trvale bytom W., R. a I. M.,
trvale bytom W., R. trovy právneho zastúpenia vo výške 413.58 EUR na účet právneho
zástupcu - Mgr. M., B. B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu
sťažovateľov a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa
vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň
vyzval, aby sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľov
a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci
konalo ústne pojednávanie.
Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila listom č. Spr. 791/2010,
Spr 206/2011 doručeným ústavnému súdu 29. apríla 2011, v ktorom uviedla chronologický
prehľad procesných úkonov okresného súdu v predmetnom konaní:
„Dňa 03.06.2005 vydala platobný rozkaz, ktorý navrhovateľom spolu s poučeniami
bol doručený a to navrhovateľovi v 1. rade 15.06.2005, v 2. rade 15.06.2005, odporca
v 1. rade zásielku v úložnej lehote neprevzal a odporkyňa v 2. rade platobný rozkaz
prevzala 10.06.2005. Odporcovia dňa 21.06.2005 proti platobnému rozkazu podali odpor.
Dňa 27.06.2005 sudkyňa dala pokyn na doručenie odporu navrhovateľom na vyjadrenie.
Jej pokyn bol vykonaný 27.06.2005 a navrhovatelia výzvu a odpor prevzali 29.07.2005. Dňa
21.09.2005 sudkyňa určila termín pojednávania na 18.10.2005. Dňa 18.10.2005
pojednávanie bolo odročené na 08.11.2005. Účastníci sa nedostavili, navrhovatelia svoju
neúčasť ospravedlnili faxovým podaním zo dňa 15.10.2005 a žiadali odročiť pojednávanie.
Dňa 08.11.2005 pojednávanie opäť bolo odročené a to na 10.01.2006. Na pojednávanie sa
dostavil navrhovateľ v 1. rade, neúčasť navrhovateľky v 2.rade ospravedlnil. Nedostavili sa
odporcovia, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili. Dňa 10.01.2006 na pojednávaní súd
pripustil zmenu návrhu a vypočul účastníkov konania. Pojednávanie bolo odročené
na neurčito, za účelom predloženia návrhov na doplnenie dokazovania a s označením
dôkazov. Spis bol uložený na lehotu 27.01.2006. Navrhovatelia dňa 24.01.2006 predložili
na súd opravu žalobného petitu a návrh na doplnenie dokazovania. Dňa 07.02.2006
sudkyňa dala pokyn na doručenie zmeny návrhu a návrh na doplnenie dokazovania
právnemu zástupcovi a výzvu na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania.
Vyjadrenie na súd bolo doručené 10.02.2006. Dňa 15.02.2006 sudkyňa dala pokyn na
opätovné doručenie vyjadrenia navrhovateľov a zároveň aj na doručenie vyjadrenia
odporcov navrhovateľom. Jej pokyn bol vykonaný 27.02.2006. Vyjadrenie odporcov na súd
bolo doručené 15.03.2006 a navrhovateľov 22.03.2006. Dňa 12.04.2006 sudkyňa určila
termín pojednávania na 23.05.2006. Navrhovatelia dňa 09.05.2006 zaslali na súd návrh
na predvolanie svedka. Dňa 23.05.2006 na pojednávaní boli účastníci vypočutí
a pojednávanie bolo odročené na neurčito a navrhovateľom bolo uložené v zmysle poučenia
súdu odstránenie a doplnenie zmeny návrhu a s tým, že bude vyžiadaný aj spis zo správy
katastra. Navrhovateľovi v 1. rade bolo uložené, aby odstránil aj nedostatky plnej moci
od navrhovateľky v 2. rade. Dňa 24.05.2006 bol daný pokyn na vyžiadanie spisového
materiálu zo správy katastra. Pokyn bol vykonaný 25.05.2006. Navrhovatelia doplnenie
návrhu na súd zaslali 06.06.2006. Súd následne uznesením rozhodol o zmene návrhu.
Zo správy katastra spisový materiál na súd bol doručený 14.06.2006. Dňa 19.06.2006
sudkyňa určila termín pojednávania na 11.07.2006. Dňa 28.06.2006 bola na súd doručená
žiadosť právneho zástupcu odporcov o odročenie pojednávania. Dňa 29.06.2006
pojednávanie pôvodne určené na 11.07.2006 bolo odročené na 12.09.2006. O tom účastníci
boli riadne a včas upovedomení. Dňa 12.09.2006 na pojednávaní navrhovatelia opäť
predložili návrh na zmenu petitu, o čom súd aj rozhodol. Na tomto pojednávaní súd ukončil
dokazovanie a pojednávanie odročil na 14.09.2006 za účelom vyhlásenia rozsudku. Dňa
14.09.2006 bol vyhlásený rozsudok. Navrhovatelia dňa 20.09.2006 písomne si uplatnili
trovy konania. Písomné vyhotovenie rozsudku zo súdu bolo vyexpedované 25.10.2006,
nakoľko na žiadosť sudkyne lehota na písomné vyhotovenie rozsudku bola predĺžená. Proti
rozsudku odporcovia dňa 15.11.2006 podali odvolanie. Dňa 30.11.2006 na základe pokynu
sudkyne spisový materiál bol predložený na krajský súd, ktorý ho prevzal 01.12.2006.
V období od 01.12.2006 do 23.07.2007 spisový materiál sa nachádzal na krajskom súde,
ktorý uznesením zo dňa 19.06.2007 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie. Dňa 30.07.2007 sudkyňa dala pokyn na doručenie uznesenia
krajského súdu. Dňa 20.09.2007 sudkyňa konanie prerušila poukazom na uznesenie
krajského súdu. Písomné vyhotovenie uznesenia zo súdu bolo vyexpedované 28.09.2007.
Uznesenie navrhovateľovi bolo doručené 02.11.2007 a právnemu zástupcovi odporcov
01.10.2007. Uznesenie o prerušení konania dňom 18.11.2007 nadobudlo právoplatnosť.
Navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu dňa 19.09.2007 podali dovolanie
na Krajský súd v Trnave proti uzneseniu krajského súdu. Dňa 01.10.2007 dovolanie bolo
doručené na vyjadrenie odporcom. Vyjadrenie odporcov na súd bolo doručené 07.11.2007.
Dňa 26.11.2007 sudkyňa dala pokyn na predloženie spisu na Najvyšší súd SR, kam spisový
materiál bol doručený 05.12.2007. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 21.05.2008 dovolanie
odmietol. Spisový materiál na tunajší súd bol vrátený 02.06.2008. Dňa 03.06.2008 sudkyňa
dala pokyn na doručenie uznesenia účastníkom konania. V ďalšom sudkyňa sledovala
priebeh konania vedeného pod sp. zn. 4C 204/1996. Z poznámok príslušnej kancelárie
zo dňa 17.09.2008, 20.10.2008 bolo zistené, že konanie vedené pod sp. zn. 4C 204/1996
v tom období skončené nebolo. Dňa 27.11.2008 asistentka sudkyne uviedla, že konanie
vedené pod sp. zn. 4C 204/1996 bolo právoplatne skončené, ale spis nie j možné pripojiť
z dôvodu, že ho študuje okresná prokuratúra. Dňa 27.11.2008 sudkyňa dala pokyn
na pripojenie rozsudku sp. zn. 4C 204/1996. Dňa 02.12.2008 sudkyňa dala pokyn
na vydanie výzvy pre navrhovateľov ako aj pre odporcov. Jej pokyn bol vykonaný
10.12.2008. Odpovede na výzvu boli doručené 22.12.2008, 21.01.2009. Dňa 26.01.2009
sudkyňa dala pokyn na vykonanie úprav pre navrhovateľov a odporcov a žiadala pripojiť
spisové materiály. Jej pokyn bol vykonaný 10.02.2009. Právni zástupcovia výzvy prevzali
20.02.2009. Odpovede na výzvy boli doručené 24.02.2009, 03.03.2009, 10.03.2009. Dňa
25.03.2009 sudkyňa dala pokyn na doručenie vyjadrenia odporcov navrhovateľom a opäť
dala pokyn na pripojenie spisov. Z poznámky asistentky bolo zistené, že spisový materiál 4C
204/1996 od 13.01.2009 sa nachádzal na Najvyššom súde SR. Navrhovatelia výzvu súdu
prevzali 11.03.2009 a 04.05.2009. Vyjadrenie od navrhovateľov na súd bolo doručené
22.05.2009. Dňa 27.05.2009 sudkyňa určila termín pojednávania na 23.06.2009. Dňa
23.06.2009 pojednávanie bolo odročené na 04.08.2009 z dôvodu, že sa nedostavili
odporcovia, ani ich právny zástupca. Právny zástupca odporcov dňa 08.07.2009 písomne
oznámil súdu, že v čase pojednávania bude čerpať riadnu dovolenku a žiadal odročiť
pojednávanie. Dňa 04.08.2009 na pojednávanie sa dostavili navrhovatelia, nakoľko im súd
nevedel odfaxovať ospravedlnenie odporcov. Pojednávanie bolo odročené na 17.09.2009.
O tomto termíne odporcovia upovedomení neboli, nakoľko v tom období sa vykonávala
revízia na tunajšom súde a spis bol zapožičaný KS, odkiaľ bol vrátený dňa 11.09.2009.
Ďalší termín pojednávania bol určený na 08.10.2009. Dňa 08.10.2009 na pojednávaní boli
vypočutí prítomní účastníci a pojednávanie bolo odročené za účelom predloženia ďalších
návrhov na doplnenie dokazovania. Dňa 14.10.2009 sudkyňa dala pokyn na vyžiadanie
správ za účelom doplnenia dokazovania. Od navrhovateľ doplnenie listinných dôkazov bolo
predložené 15.10.2009. Dňa 27.10.2009 sudkyňa dala pokyn na doručenie vyjadrenia
navrhovateľov právnemu zástupcovi odporcov s výzvou na vyjadrenie ako aj na vykonanie
úpravy z č. l. 339. Jej pokyn bol vykonaný 27.11.2009, právnemu zástupcovi odporcov
doručený 09.12.2009 a príslušným orgánom výzvy boli doručené 02.12.2009, 05.12.2009
a 03.12.2009. Odpovede na súd boli doručené postupne 09.12.009, 16.12.2009, 15.12.2009.
Dňa 08.01.2010 sudkyňa dala pokyn na urgovanie dožiadania z č. l. 351 pod hrozbou
uloženia poriadkovej pokuty. Jej pokyn bol vykonaný 14.01.2010. Odpovede boli doručené
09.02.2010,11.02.2010. Dňa 19.02.2010 bol určený termín pojednávania na 18.03.2010.
Dňa 18.03.2010 súd vypočul účastníkov konania a svedka a pojednávanie bolo odročené
na neurčito a navrhovateľom bolo uložené oznámiť súdu či mienia podať návrh na spojenie
tohto konania s konaním ved. pod sp. zn. 5C 171/1996. Dňa 31.03.2010 navrhovatelia
doručili na súd doplnenie návrhu a podnet na pokračovanie dokazovania. Dňa 12.04.2010
sudkyňa uznesením rozhodla o zmene návrhu a zároveň určila termín pojednávania
na 10.05.2010. Dňa 11.05.2010 na pojednávaní boli vypočutí účastníci a svedkovia.
Pojednávanie bolo odročené na 03.06.2010 za účelom predvolania navrhovateľky v 2. rade
a ďalšieho svedka a vyžiadania ďalších správ. Dňa 03.06.2010 pojednávanie bolo odročené
z dôvodu, že sa nedostavili účastníci konania. Navrhovatelia termín pojednávania vzali
na vedomie, svoju neúčasť neospravedlnili. Odporcovia sa ospravedlnili mailovým podaním
a ospravedlnil sa aj ich právny zástupca. Predvolaná svedkyňa svoju neúčasť ospravedlnila
v deň pojednávania telefonicky. Ďalší termín pojednávania bol určený na 06.07.2010. Dňa
06.07.2010 súd pojednával v neprítomnosti odporcov. Na pojednávaní bol prítomný ich
právny zástupca. Pojednávanie bolo odročené na 09.09.2010 za účelom predvolania
svedkyne pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a za účelom vykonania dotazu na Mesto
Šamorín ako aj na ďalšie orgány. Dňa 09.09.2010 súd pojednával v neprítomnosti
navrhovateľky v 2. rade a odporcov. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, za účelom
vyžiadania listín, ktorých vyžiadanie navrhol navrhovateľ. Dňa 22.09.2010 sudkyňa dala
pokyn na vyžiadanie listín, jej pokyn bol vykonaný 04.11.2010. Do spisu bola doručená
odpoveď dňa 06.10.2010. Spisový materiál dňa 26.11.2010 bol vyžiadaný Ústavným súdom
SR, kde bol zaslaný dňa 29.11.2010. Na tunajší súd bol vrátený na žiadosť súdu dňa
04.04.2011. Následne do spisu boli založené správy od SPP zo dňa 01.12.2010 a od Mesta
Šamorín zo dňa 02.12.2010 a doručenky, ktoré sa nachádzali v náhradnom obale.“
K právnej zložitosti sporného konania predsedníčka okresného súdu vo svojom liste
uviedla, že predmet konania nepovažuje za právne zložitý, považuje ho však za zložitý
skutkovo. Taktiež uviedla, že sťažovatelia podľa jej názoru „prieťahy v tomto konaní
nespôsobili (ak neberiem do úvahy ich návrhy na zmeny petitu a občasné nejasnosti okolo
plných moci)“. K prieťahom zo strany okresného súdu podľa názoru jeho predsedníčky
v predmetnom konaní nedošlo.
Právna zástupkyňa sťažovateľov v liste doručenom ústavnému súdu 16. júna 2011
na výzvu ústavného súdu zaujala stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu,
v ktorom v podstatnej časti opätovne poukázala na argumentáciu obsiahnutú v sťažnosti
a nové skutočnosti k predmetu sťažnosti neuviedla.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj
práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 72/2005.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní
o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatoval, že konanie, ktorého predmetom je
rozhodovanie o vydaní bezdôvodného obohatenia za obdobie, v ktorom mali odporcovia
neoprávnene užívať nehnuteľnosti sťažovateľov, nie je konaním právne zložitým a patrí
k tomu typu konaní, ktoré predstavujú bežnú agendu všeobecných súdov. Nevyhnutnosť
náležitého zistenia skutkového stavu rozhodujúceho pre posúdenie otázky existencie alebo
neexistencie nároku sťažovateľov, ako aj prebiehajúce súvisiace súdne konania mohli mať
za následok vyššiu náročnosť súdom vykonávaného dokazovania (ako na to vo svojom liste
poukázala aj predsedníčka okresného súdu), avšak ani v tomto smere sa predmetné konanie
nevyznačuje osobitnou náročnosťou odôvodňujúcou jeho celkovú doterajšiu dĺžku, a to ani
s prihliadnutím na prerušenie konania na obdobie viac ako 1 roka.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd
konštatoval, že sťažovatelia v doterajšom priebehu konania poskytovali okresnému súdu
potrebnú súčinnosť, a preto im nemožno pripísať na ťarchu negatívny podiel na tom, že
namietané konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Na druhej strane ústavný súd vzal
do úvahy, že žalobcovia viackrát zmenili žalobný petit, pričom okresný súd sa musel
s týmito procesnými úkonmi vysporiadať, čo malo na doterajšiu dĺžku konania objektívne
vplyv. Ústavný súd preto túto skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia.
3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu
konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej
zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môžu byť zapríčinené nielen samotnou
nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,
teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov
konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe skutočností obsiahnutých v spise
konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní nevykazoval dlhšie obdobia
nečinnosti, t. j. jeho postup bol v zásade plynulý. Ústavný súd v zmysle svojej konštantnej
judikatúry neposudzoval ako zbytočné prieťahy v konaní obdobie, počas ktorého okresný
súd nekonal z dôvodu existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom ustanoveným
postupom, v danom prípade právoplatným uznesením o prerušení konania z 20. septembra
2007 (m. m. II. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02).
Ústavný súd na druhej strane konštatoval, že doterajší priebeh namietaného konania
bol viackrát poznačený nesústredenou a neefektívnou činnosťou okresného súdu, ktorá mala
nezanedbateľný vplyv na jeho doterajšiu neprimeranú dĺžku.
Tento záver ústavného súdu sa týka v prvom rade meritórneho rozhodovania
okresného súdu rozsudkom č. k. 4 C 72/2005-176 zo 14. septembra 2006. Krajský súd
uznesením č. k. 10 Co 409/2006-216 z 19. júna 2007 na základe odvolania podaného
odporcami predmetný rozsudok okresného súdu zrušil, pričom konštatoval, že okresný súd
nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Krajský súd tiež
okresnému súdu vytýkal nedostatočne zistenú legitimáciu účastníkov konania, pričom
odporúčal okresnému súd konanie prerušiť do právoplatného skončenia súvisiaceho konania
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 204/1996.
Neefektívnosť a nesústredenosť postupu okresného súdu je možné vnímať aj v jeho
postupe pri nariaďovaní termínu pojednávania na 17. september 2009. Nariadený termín bol
súdom zrušený, keďže, ako to vyplýva z úradného záznamu na č. l. 328 súdneho spisu,
„nedopatrením“ nebol oznámený odporcom.
Napokon je možné za nesústredený označiť aj postup okresného súdu pri skúmaní
otázky pasívnej legitimácie odporcov. Na nutnosť jej zisťovania bol okresný súd
upozornený už v zrušujúcom uznesení krajského súdu č. k. 10 Co 409/2006-216 z 19. júna
2007, pričom okresný súd prvé procesné úkony v tomto smere uskutočnil až 27. októbra
2009 (teda takmer 1 rok od času, keď začal opätovne konať po odpadnutí dôvodov
prerušenia konania) zaslaním výziev odporcom a ďalším subjektom spôsobilým poskytnúť
relevantné informácie. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že okresný súd nedostatočne
presne vymedzil obdobie, ktorého sa majú žiadané informácie týkať, preto rovnaké subjekty
vyzýval opätovne, a to 11. mája 2010. V dôsledku nesústredeného postupu okresného súdu
pri koncipovaní predošlých výziev okresný súd opätovne vyzval totožné subjekty
na predloženie dokladov, a to výzvou z 9. augusta 2010.
Popísané zjavné nedostatky v postupe okresného súdu, ako aj pri jeho doterajšom
meritórnom rozhodovaní v posudzovanom konaní majú podľa názoru ústavného súdu
priamy dopad na kvalitu dodržiavania základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou činnosťou
okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto
nálezu).
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby
vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,
ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo
sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný
súd pritom vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva
v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovatelia žiadali, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €
pre každého z nich s poukazom na značný „pocit frustrácie“ z prebiehajúceho konania, ako
aj na skutočnosť, že „ich viera v spravodlivosť sa takmer stratila...“, pričom „pomalé
súdne konanie každým dňom znižuje možnosti navrhovateľov na prípadné úspešné
vymoženie práva, ktoré by im malo byť súdom priznané“.
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo
k zbytočným prieťahom, ako aj správanie sťažovateľov ako účastníkov konania a ďalšie
okolnosti predmetného konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude
priznanie finančného zadosťučinenia v sume 800 € každému sťažovateľovi primerané
konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym
zastupovaním advokátkou Mgr. M. B. (bod 4 výroku tohto nálezu). Ústavný súd pri
rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2009, keďže išlo o úkony právnej služby
vykonané v roku 2010. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby pri spoločnom
zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2, § 14 ods.
1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 96,19 €, t. j. za dva
úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) patrí advokátovi
odmena v sume 192,37 €, a to za každého zastúpeného. To spolu s režijným paušálom
dvakrát po 7,21 € u každého zastúpeného (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 413,58 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2011