Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 272/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. Š., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. Ch.,

Advokátska kancelária, s. r. o., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. J. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. Š. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom

tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. Ch., Advokátska kancelária, s. r. o., Ž., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je účastníkom

namietaného exekučného konania v procesnom postavení povinného. Exekučné konanie

začalo 20. októbra 2008 podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenými: I. H., Ž.

(ďalej len „oprávnená v 1. rade“), a J. Š., K. (ďalej len „oprávnená v 2. rade“, spolu ďalej

len „oprávnené“), na vymoženie údajného záväzku sťažovateľa na zaplatenie sumy

1 185,89 € s prísl. vyplývajúceho z vykonateľného uznesenia Okresného súdu Čadca sp. zn.

D 363/98 z 29. februára 2000 (ďalej len „exekučný titul“). Sťažovateľ podal

prostredníctvom súdnej exekútorky JUDr. V. K. námietky proti exekúcii (ďalej len „súdna

exekútorka“), v ktorých namietal, že nie je povinným z exekučného titulu, pretože

z exekučného titulu bol zaviazaný jeho nebohý otec a zároveň menovec. Námietky

sťažovateľa proti exekúcii boli predložené na rozhodnutie okresnému súdu 16. apríla 2009

a aj napriek opakovaným sťažnostiam na odstránenie prieťahov v namietanom konaní

nebolo o nich rozhodnuté.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... vyčerpal všetky právne prostriedky, ktorými sa

môže domáhať nápravy konanie porušovateľa svojho práva, a to urgenciami, výzvami,

sťažnosťami predsedovi okresného súdu, krajského súdu ako aj Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky. ...

Sťažovateľ vidí porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových

prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu...“.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

5 000 €, čo odôvodnil najmä celkovou dĺžkou konania, blokovaním jeho finančných

prostriedkov vo výške vymáhanej pohľadávky a nemožnosťou použiť svoju nehnuteľnosť

zaťaženú exekučným záložným právom na zabezpečenie záväzku v peňažnom ústave, čím

je vážne ohrozená sociálna existencia jeho rodiny. Podľa slov sťažovateľa „Nevyriešené

právne vzťahy sú dôvodom neustálych sporov, vzájomného napádania, neustáleho a

zároveň stupňujúceho sa napätia medzi účastníkmi konania. Pretrvávajúce napätie a

právna neistota sú značnou psychickou záťažou pre sťažovateľa, čo sa negatívne odráža na

jeho zdravotnej pohode.“.

2.1 Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5000 .- €,

ktoré je Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

vo výške 314,18 € na účet právneho zástupcu - Advokátska kancelária s.r.o., ... Ž. č. ú. ... do

troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril okresný súd,

zastúpený JUDr. J. M., povereným plnením úloh predsedu okresného súdu, listom sp. zn. 1

SprS 289/2011 doručeným ústavnému súdu 1. augusta 2011, ktorý sa vo svojom vyjadrení

stotožnil s vyjadrením sudkyne konajúcej vo veci sťažovateľa Mgr. M. K. Zároveň oznámil,

že okresný súd netrvá na ústnom prerokovaní veci.

3.1 Sudkyňa Mgr. M. K. okrem chronologického prehľadu úkonov vykonaných vo

veci sťažovateľa vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedla:

«Je pravdou, že vo veci vznikli prieťahy pri rozhodovaní o námietkach povinného

proti exekúcii. VSÚ zbytočne opakovane vyzýval oprávnené (2x urgoval) na vyjadrenie sa

k námietkam povinného. Nie je povinnosťou oprávnených sa vyjadrovať k námietkach

povinného proti exekúcii, preto keď boli tieto námietky doručené oprávneným a nevyjadrili

sa k ním, VSÚ mal rozhodnúť o týchto bez vyjadrenia oprávnených. Už z návrhu na začatie

exekúcie a pripojeného exekučného titulu vyplývalo, že poverenie vo veci nemalo byť

vydané, nakoľko z exekučného titulu bola iná osoba povinná ako osoba označená

oprávnenými v návrhu a spolu s návrhom oprávnené nepreukazovali, že by došlo

k prechodu alebo prevodu povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu na nimi označené

povinného. Preto pri rozhodovaní o námietkach povinného stačilo vychádzať z týchto listín

a nebolo k tomu potrebné ani vyjadrenie oprávnených.

Na druhej strane je však potrebné poukázať aj na skutočnosť, že oddelenie „Er“ je

neúmerne zaťažené, nie je možné vybavovať veci v stanovených lehotách, z ktorého dôvodu

aj v súčasnej dobe došlo k personálnemu posilneniu tohto oddelenia o jedného VSÚ.

O námietkach povinného bolo rozhodnuté uznesením VSÚ č.k. -46

zo dňa 29.4.2011 a námietkam povinného bolo vyhovené. Predmetné uznesenie však

nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko oprávnená v rade 1/ podala proti uzneseniu

odvolanie, ktoré prípisom zo dňa 15.7.2011 bolo zaslané povinnému na vyjadrenie a

následne bude spis predložený sudcovi na rozhodnutie podľa

Taktiež oprávnenej v rade 2/ predmetné uznesenie nebolo doručené, nakoľko sa

vrátila zásielka, že na uvedenej adrese je neznáma. Aj keď pri podávaní návrhu predložila

plnomocenstvo na zastupovanie advokátom JUDr. M. K., oprávnená sama vlastným

podaním z 8.3.2011 žiadala zastaviť exekúciu a nemá záujem v exekúcii pokračovať.

Na základe toho bolo uznesením VSÚ č.k. -49 zo dňa 26.4.2011

rozhodnuté o zastavení exekúcie v časti 592,93 €. Proti tomuto uzneseniu povinný podal

odvolanie z dôvodu, že je nejasné, v ktorej časti bola exekúcia zastavená a nie v ňom

rozhodnuté o trovách. Taktiež predmetné uznesenie nebolo doručené oprávnenej v rade 2/.

Z uvedených dôvodov zo strany sudkyne je vo veci vypracovaný referát, aby

prostredníctvom sociálnej poisťovne, R. bola zisťovaná aktuálna adresa oprávnenej v rade

2/, aby jej mohli byť doručené predmetné uznesenia, pokyn pre VSÚ vydať opravné

uznesenie k uzneseniu č.k. -49 zo dňa 26.4.2011, aby už z výroku bolo jasné

a zrozumiteľné, že exekúcie bola zastavená v časti oprávnenej v rade 2/ a taktiež na vydanie

doplňujúceho uznesenia, v ktorom bude rozhodnuté o trovách.

Chcem len poukázať na skutočnosť, že poverenie nemalo byť vydané aj z dôvodu, že

v návrhu na začatie exekúcie je navrhnuté vykonať exekúciu na sumu 35.726,-Sk s prísl.

v prospech oboch oprávnených, pritom z pripojeného exekučného titulu vyplýva, že každá

z nich mala samostatnú pohľadávku vo výške 17.862,67 Sk.

Naštudovaním spisového materiálu, nie je čo vytknúť povinnému ako účastníkovi

konania, že by nejakým svojim konaním tiež zapríčinil prieťahy v konaní a tiež oprávneným,

týmto je možné vytýkať iba vady návrhu (nesúlad návrhu s exekučným titulom), ktoré však

mali byť odstránené pred vydaním poverenia. A s poukazom na vyššie konštatované sa

nejednalo ani o právne zložitú vec. ...»

4. Právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 21. júla 2011

oznámil, že netrvá na nariadení ústneho pojednávania.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 27. októbra 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti sťažovateľovi ako povinnému na základe

návrhu oprávnených z 10. októbra 2008 na vymoženie sumy 1 185,89 € s prísl.

Dňa 24. februára 2009 okresný súd poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie na

základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Čadca sp. zn. D 363/98 z 29. februára

2000 (poverenie bolo doručené súdnej exekútorke 10. marca 2009).

Dňa 12. marca 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky

o vykonanie opravy v udelenom poverení (v časti priezviska sťažovateľa).

Dňa 25. marca 2009 okresný súd vydal opravné poverenie, ktorým opravil poverenie

z 24. februára 2009 v časti priezviska sťažovateľa.

Dňa 16. apríla 2009 súdna exekútorka doručila okresnému súdu námietky

sťažovateľa z 15. apríla 2009 proti exekúcii na rozhodnutie.

Dňa 13. mája 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za konanie o námietkach proti exekúcii.

Dňa 20. mája 2009 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za konanie o námietkach.

Dňa 23. septembra 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu oprávnených

(JUDr. K.), aby sa vyjadril k námietkam sťažovateľa v lehote 10 dní od doručenia výzvy

(výzva bola doručená právnemu zástupcovi 28. septembra 2009).

Dňa 12. novembra 2009 okresný súd opätovne vyzval právneho zástupcu

oprávnených, aby sa obratom vyjadril k námietkam sťažovateľa proti exekúcii (právny

zástupca oprávnených prevzal výzvu 19. novembra 2009).

Dňa 15. januára 2010 okresný súd vyzval povinné, aby sa v súčinnosti so svojím

právnym zástupcom v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadrili k námietkam sťažovateľa

pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 17. februára 2010 advokát JUDr. Ch. oznámil okresnému súdu prevzatie

právneho zastúpenia sťažovateľa v exekučnom konaní a zároveň doručil okresnému súdu

žiadosť o urýchlené rozhodnutie vo veci a doplnenie námietok proti exekúcii.

Dňa 19. februára 2010 oprávnené doručili okresnému súdu vyjadrenie k námietkam

sťažovateľa.

Dňa 10. marca 2010 právny zástupca oprávnených doručil okresnému súdu

vyjadrenie k námietkam sťažovateľa, ktoré žiadal ako nedôvodné zamietnuť.

Dňa 8. septembra 2010 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa 14. marca 2011 súdna exekútorka doručila okresnému súdu na rozhodnutie

návrh oprávnenej v 2. rade na zastavenie exekúcie z 8. marca 2011.

Dňa 1. apríla 2011 okresný súd vyzval právneho zástupcu JUDr. K. a oprávnenú v 1.

rade, aby sa vyjadrili k návrhu oprávnenej v 2. rade na zastavenie exekúcie.

Dňa 18. apríla 2011 oprávnená v 1. rade oznámila okresnému súdu, že trvá na

podanom návrhu a žiada, aby sa v exekučnom konaní pokračovalo.

Dňa 26. apríla 2011 okresný súd na základe návrhu oprávnenej v 2. rade uznesením

zastavil exekúciu v časti 592,93 €.

Dňa 29. apríla 2011 okresný súd uznesením vyhovel námietkam povinného proti

exekúcii z 15. apríla 2009.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. alebo

), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na

súdnu ochranu podľa (, ), pričom

v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov

nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) by právo

na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby

konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku

alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) (obdobne

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je rozhodovanie o námietkach sťažovateľa proti exekúcii, resp.

o prípustnosti exekúcie vedenej proti sťažovateľovi. Exekučné konania tohto typu tvoria

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť

ako právne a skutkovo zložitú. Napokon, aj vo veci konajúca zákonná sudkyňa vo svojom

vyjadrení k veci uviedla, že nešlo o právne zložitú vec.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Uvedené konštatovala vo svojom vyjadrení

aj vo veci konajúca zákonná sudkyňa.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný

súd spôsobil neúmerné predĺženie namietaného konania najmä svojou nečinnosťou, ale aj

neefektívnou činnosťou.

Z chronologického prehľadu procesných úkonov vykonaných v namietanom konaní

vyplýva, že sťažovateľ včas podal námietky (15. apríla 2009) proti exekúcii, ktoré poverená

súdna exekútorka predložila na rozhodnutie okresnému súdu 16. apríla 2009. Po zaplatení

súdneho poplatku za konanie o námietkach sťažovateľom okresný súd opakovane

(23. septembra 2009, 12. novembra 2009 a 15. januára 2010) vyzýval oprávnené (resp. ich

právneho zástupcu), aby sa vyjadrili k námietkam. Uvedený postup okresného súdu ústavný

súd v zhode s vyjadrením okresného súdu posúdil ako neefektívnú činnosť, keďže nie je

povinnosťou, ale právom účastníka konania vyjadriť sa k námietkam povinného. Navyše,

samotné predložené listiny, ktoré mal okresný súd k dispozícii, odôvodňovali záver

o neprípustnosti nariadenej exekúcie, z čoho vyplýva, že pre rozhodnutie okresného súdu

o námietkach vyjadrenie oprávnených nebolo potrebné.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Okrem uvedenej neefektívnej činnosti ústavný súd zistil aj nečinnosť okresného súdu

v posudzovanom konaní, a to v obdobiach: od 20. mája 2009 (sťažovateľ zaplatil súdny

poplatok za konanie o námietkach) do 23. septembra 2009 (okresný súd vyzval právneho

zástupcu oprávnených, aby sa vyjadril k námietkam), teda 4 mesiace, a od 10. marca 2010

(právny zástupca oprávnených doručil vyjadrenie k námietkam) do 1. apríla 2011 (okresný

súd vyzval oprávnenú v 1. rade a jej právneho zástupcu, aby sa vyjadrili k návrhu

oprávnenej v 2. rade na zastavenie exekúcie), teda vyše 12 mesiacov. Celkovo bol teda

okresný súd v tejto veci nečinný 16 mesiacov, t. j. vyše roka nevykonal žiadny úkon

smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako údajný povinný

v posudzovanej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedené obdobia

nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za

zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

Okresný súd o námietkach proti exekúcii rozhodol až 29. apríla 2011, teda po viac

ako 2 rokoch, hoci podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku súd o námietkach proti exekúcii

rozhodne najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn.

otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú

v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní

(mutatis mutandis , ). Preto obranu okresného súdu, podľa ktorého

«... oddelenie „Er“ je neúmerne zaťažené, nie je možné vybavovať veci v stanovených

lehotách, z ktorého dôvodu aj v súčasnej dobe došlo k personálnemu posilneniu tohto

oddelenia o jedného VSÚ», nebolo možné akceptovať.

Vychádzajúc z uvedených zistení o nečinnosti okresného súdu a jeho neefektívnom

postupe v namietanom konaní ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v tomto konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

4. Vzhľadom na to, že vo veci sťažovateľa okresný súd uznesením z 29. apríla 2011

rozhodol o námietkach sťažovateľa, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa . Skončenie konania však

v budúcnosti (v prípade možného vrátenia veci na ďalšie konanie) nezbavuje okresný súd

povinnosti plynúcej mu priamo z konať bez zbytočných prieťahov

a odstrániť tak stav právnej neistoty účastníkov konania.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, čo

odôvodnil najmä celkovou dĺžkou konania, blokovaním jeho finančných prostriedkov

vo výške vymáhanej pohľadávky a nemožnosťou použiť svoju nehnuteľnosť zaťaženú

exekučným záložným právom na zabezpečenie záväzku v peňažnom ústave, čím je vážne

ohrozená sociálna existencia jeho rodiny. Podľa slov sťažovateľa „Nevyriešené právne

vzťahy sú dôvodom neustálych sporov, vzájomného napádania, neustáleho a zároveň

stupňujúceho sa napätia medzi účastníkmi konania. Pretrvávajúce napätie a právna

neistota sú značnou psychickou záťažou pre sťažovateľa, čo sa negatívne odráža na jeho

zdravotnej pohode.“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti

danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj

finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv

sťažovateľa, najmä vzhľadom na celkovú dĺžku namietaného konania, ako aj skutočnosť, že

vo veci sťažovateľa okresný súd meritórne rozhodol, považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom

za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti). Za dva

úkony právnej služby vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 €

a režijný paušál dvakrát po 7,41 € [v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov], preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 261,82 €,

ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH (keďže advokátska kancelária je platcom tejto

dane), teda sumu 52,36 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú

sumu 314,18 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011